Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200068
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Spišská Nová Ves,
katastrálny odbor, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, za účasti O. B., X. N. Č.. XXX/XX, U., v
konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 2496/2014 KK zo dňa 12.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 2496/2014 KK zo dňa 12.11.2014.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35 euro na účet Krajského súdu v
Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 2496/2014 KK zo dňa 12.11.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 439/2014-RAČ uzavretej dňa 09.09.2014
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a O. B. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).

Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX,
katastrálne územie U. O., obec U. O., okres Spišská Nová Ves, na ktorých podiel o veľkosti 5/400
vlastní záložca, a to orná pôda o výmere 3602 m2 na pozemku parcelného čísla XXXX, orná pôda o
výmere 4921 m2 na pozemku parcelného čísla XXXX, nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie U. O., obec U. O., okres Spišská Nová Ves, na ktorých
podiel o veľkosti 8/800 vlastní záložca, a to orná pôda o výmere 5531 m2 na pozemku parcelného
čísla 10098/3, nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne

územie U. O., C. U.É. O., okres Spišská Nová Ves, na ktorých podiel o veľkosti 1/40 vlastní záložca, a
to orná pôda o výmere 2813 m2 na pozemku parcelného čísla XXX, nehnuteľnosti zapísané v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie U., C. U., okres Spišská Nová Ves, na
ktorých podiel o veľkosti 15/32 vlastní záložca, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 na
pozemku parcelného čísla XXX/X, záhrady o výmere 371 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/X a
rodinný dom, súpisné číslo XXX, na pozemku parcelného čísla XXX/X.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohou záložnej zmluvy bola dohoda o
splnomocnení zo dňa 20.06.2013 vyhotovená tak, že údaje splnomocniteľa a číslo úverovej zmluvy
boli doplnené do predtlačeného formulára, na ktorom údaje splnomocnenca, ako aj samotný obsah
a rozsah splnomocnenia boli uvedené a predtlačené vopred, ešte pred jej podpísaním. V predtlačitejto dohody bola priamo uvedená osoba - združenie ProHelp, ktoré malo spotrebiteľa s postavením
záložcu aj dlžníka z úverovej zmluvy zastupovať pri uzavretí záložnej zmluvy. Pretože splnomocniteľ
(záložca - dlžník) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, keďže zástupca bol už v takejto dohode

o splnomocnení vopred vpísaný, pri uzavretí dohody o splnomocnení sú dôvodné pochybnosti o
skutočnej slobodnej vôli a prejave konajúcej osoby pri voľbe svojho zástupcu, ktorý by v jeho mene
mal uzatvoriť záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho práva a oprávnené záujmy. Dohoda o
splnomocnení tak vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu. Výberom zástupcu záložcu
záložným veriteľom dochádza tiež ku kvalifikovanému rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného, čo v

zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka robí právny úkon absolútne neplatným. Existencia rozporu
záujmov zástupcu a zastúpeného vyplýva z podstaty záložného práva, ktoré slúži nie na zabezpečenie
záväzku dlžníka, ale na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že ho oprávňuje uspokojiť
alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne
a včas splnená. V prípade, že zo strany dlžníka nedôjde k plneniu dlhu, môže sa záložný veriteľ
domáhať výkonu záložného práva z majetku povinnej osoby - záložcu, ktorý je totožný s dlžníkom,

čím dochádza k poškodzovaniu majetkových práv, najmä vlastníckeho práva povinnej osoby vo veľkom
rozsahu. Dohodu o splnomocnení a zmluvu o zriadení záložného práva je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Takúto dohodu o splnomocnení nie je
možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred pripravená a spotrebiteľ (dlžník,
záložca, splnomocniteľ) pri jej podpisovaní nemohol ovplyvniť výber iného zástupcu. To v konečnom

dôsledkuspôsobujenerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.
K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa, čo možno považovať
za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podmieňujúcu neplatnosť dohody o splnomocnení
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Konanie zástupcu sa zároveň prieči dobrým mravom.
Vzhľadom na skutočnosť, že podmienky na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam splnené neboli,

odporca rozhodol tak, že návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 27.11.2014, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila

s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za
dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec v
žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a

povinnostiach,ktorésanimizakladajú.Rozporvzáujmochmusíreálneexistovať,nestačílenpotenciálna
možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako
to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nemožno ju posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu

a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 14.01.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 16.02.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 04.02.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 05.02.2015 a vyjadril súhlas

s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Účastník konania O. B., u ktorého bolo vykázané doručenie
predvolania na pojednávanie dňom 02.02.2015, nebol na pojednávaní prítomný, pričom svoju neúčasť
neospravedlnil. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p.
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom O. B. zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.06.2013. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa

20.06.2013 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18,
Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom

O. B. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 09.09.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 439/2014-RAČ medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.06.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho

zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom O. B. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencomnie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom

na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,
chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno

posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov

v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na

náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej

podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.