Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 2, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010400
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515010400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.

Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému I.. pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 2. marca 2016 odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, zo dňa 17. decembra 2015, sp.zn.2T/136/2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok
v celom výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný I. X. sa o d s u d z u j e podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody sa obžalovaný z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomzodňa17.decembra2015,sp.zn.2T/136/2015bol
obžalovaný I. X. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

-v presne nezistenom čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. dňa 1.8.2015, neoprávnene vnikol do bytu č.XX,
nachádzajúceho sa na X.. poschodí panelového domu na ulici N. č.XXXX/XX v T. I. nad D., ktorý užíval
nájomca C. C. a jeho družka F. Y., a podnájomník Z. D. tak, že zaklopal na hnedé vstupné bezpečnostné
dvere bytu, ktoré mu otvoril poškodený Z. D., obvinený vložil svoju pravú nohu medzi prah dverí a
dvere, pravou rukou odtlačil dvere a pravou rukou zovretou v päsť udrel poškodeného Z. D. do oblasti

rebier vľavo, vstúpil do bytu, kde z čiernej plátennej peňaženky poškodeného Z. D., nachádzajúcej sa
v obývačke, odcudzil bankovku v nominálnej hodnote 50,-Eur, čím poškodenému Z. D. spôsobil škodu
vo výške 50,-Eur.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný I. X. odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3,
§ 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods.Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.

zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa §
287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Z. D. škodu vo výške 50,-Eur.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len
„prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Vpísomnýchdôvodochodvolaniaprokurátornamietol,ževýrokotrestenapadnutéhorozsudkupovažuje
za nesprávny, nakoľko s výškou trestnej sankcie uloženej obžalovanému nemožno súhlasiť. Prokurátor
poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný Michal X. bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný,
a to trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.0T/13/2014 zo dňa 14.2.2014,

ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. a
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.1T/29/2014 zo dňa 16.1.2015 bol obžalovaný I. X. uznaný
za vinného za účastníctvo formou pomoci na dokonanom prečine podvodu podľa § 21 ods. 1 písm.
d/ Tr. zák. k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom skutok bol spáchaný v roku 2012. Predmetným
rozsudkom bol obžalovaný I. X. podmienečne odsúdený na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok
a 6 mesiacov, ktorá mu uplynie dňa 16.7.2016. Prokurátor poukázal na to, že obžalovaný I. X. spáchal

prejednávaný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Ďalej uviedol, že z ústrednej
evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol prejednaný pre viacero priestupkov proti majetku,
a to dňa 2.2.2014 spáchal priestupok proti majetku tým, že odcudzil tovar v hypermarkete U. a dňa
3.11.2014 spáchal priestupok proti verejnému poriadku. Prokurátor zároveň poukázal na skutočnosť,
že podľa ustálenej judikatúry sa pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu vyžaduje, aby išlo o také

pomery páchateľa trestného činu, ktoré majú charakter mimoriadnosti a z ktorých je preto možno
usudzovať, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by bol neprimerane
prísny a súčasne, že účel trestu bude dosiahnutý i trestom kratšieho trvania. Podľa názoru prokurátora
mimoriadne pomery páchateľa sú pritom okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného
činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci spoločenskej nebezpečnosti činu. Vždy to však musia byť

pomery mimoriadne (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. IO Tz 64/66). Je teda zrejmé, že
nemôže ísť o prihliadnutie na vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré je uplatňované ako poľahčujúca
okolnosť, či „reálny a vážny záujem obžalovaného a jeho obhajcu realizovať s prokurátorom konanie
o dohode o vine a treste“, pretože táto okolnosť najmä z dôvodov, že obžalovaný v priebehu celého
konania popieral svoju vinu nemá žiaden význam. Tieto skutočnosti nemožno vyhodnotiť ako okolnosť

odôvodňujúcu zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Ďalej podľa
jeho názoru, záver súdu o tom, že u obžalovaného ide o mimoriadne pomery nemožno opierať o
púhu úvahu, ktorá nie je podložená dôkazmi (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.9Tz/49/67).
Závery súdu o možnosti mimoriadneho zníženia trestu, ktoré súd vymedzil ako „osobitné okolnosti
prípadu“, nie sú podľa názoru prokurátora podopreté akýmikoľvek relevantnými dôvodmi a sú v priamom

rozpore so závermi vykonaného dokazovania, a preto na mimoriadne zníženia trestu odňatia slobody
obžalovaného pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby tak neexistujú akékoľvek vecné
dôvody. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/,
ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a v zmysle § 41 ods. 1 a § 188 ods. 1
Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/ Tr. zák. uložil obžalovanému

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere najmenej 3 roky a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu obžalovaný I. X. písomne
nevyjadril.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby
odvolací súd rozhodol v súlade s písomne podaním odvolaním.

Obžalovaný I. X. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolanie prokurátora bolo ako

nedôvodné zamietnuté, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnom zasadnutí dňa 2. marca 2016 na podklade podaného odvolania prokurátorom pre nesprávnosť

výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 26. januára
2016, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len výrokov o treste
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupomzistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, pochybil vo výroku, ktorým podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr.
zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil

obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne, pretože takto
uložený trest obžalovanému okresným súdom je uložený v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona.

Obžalovaný I. X. bol uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pričom za prísnejší z

nich § 188 ods. 1 Tr. zák. je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky až 8
rokov. Obžalovaný proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a neoprávnene vnikol do
obydlia iného.

Odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému Michalovi X.

pri určení jeho výmery a spôsobu jeho výkonu postupoval v rozpore so zákonom, pričom mu uložil
neprimerane mierny trest odňatia slobody. Obžalovanému totiž mimoriadne znížil trest odňatia slobody
s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., hoci na postup predpokladaný v citovanom zákonnom ustanovení neboli
u neho splnené zákonné podmienky.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani

na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide
o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami,
alesúdmôžepristúpiťkmimoriadnemuzníženiutrestulenzaexistencietakýchokolnostíalebopomerov,
ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech

páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie
účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s
prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na
túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby

ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým
spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V posudzovanej
veci však okresný súd takto nepostupoval, keďže vo vzťahu k obžalovanému I. X. neuviedol žiadnu
bežne sa nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť prípadu, (resp. viacero takých okolností) alebo také
(mimoriadne) pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre

mimoriadne zníženie trestu. V tomto smere sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
obmedzil len na konštatovanie, že u obžalovaného I. X. vzhľadom na postoj obžalovaného, jeho osobné
pomery, jeho vek, možnosti jeho nápravy, k okolnostiam, za ktorých bol skutok spáchaný a k jeho
následku, je možné účel trestu u obžalovaného dosiahnuť aj trestom ukladaným pod hranicu zákonnej
trestnej sadzby s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tieto u obžalovaného I. X. nie sú dané. Za pomery páchateľa (v
podstate za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave ukaždého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné,
osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery
páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a

skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu však
u obžalovaného I. X. nejde, a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľa neprichádzala do úvahy.
Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa.

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom
príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie
trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby
alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti

prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac významných poľahčujúcich
okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k trestnému činu a jeho
úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností. Z hľadiska okolností prípadu taktiež
neprichádzala do úvahy aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák.

V posudzovanej trestnej veci u obžalovaného I. X. prevažujú v rozhodnej miere okolnosti vyznievajúce
v jeho neprospech. Obžalovaný I. X. sa svojim protiprávnym konaním dopustil dvoch trestných činov, a
to zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Tr. zák. Obžalovaný I. sa dopustil predmetného skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v

trestnejveciOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.1T/29/2014,vktorejbolrozsudkomOkresnéhosúduTrenčín
sp.zn.1T/29/2014 zo dňa 16.1.2015 (právoplatným dňa 16.1.2015) uznaný za vinného z účastníctva
formou pomoci na dokonanom prečine podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. k § 221 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom so
skúšobnou dobou na 1 rok a 6 mesiacov, ktorá uplynie dňa 16.7.2016.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti dospel k záveru, že neboli u obžalovaného I.
X. splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.,
preto odvolacie námietky prokurátora odvolací súd považoval za opodstatnené a v celom rozsahu ich
akceptoval. Vzhľadom na právny záver o vine mal totiž okresný súd pri správnom postupe ukladať

obžalovanému I. X. trest odňatia slobody bez použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. podľa trestnej
sadzby ustanovenej v § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. podľa trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej v §
188 ods. 1 Tr. zák. v rozpätí od 3 rokov do 8 rokov.

Odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom výroku
o treste a pochybenie okresného súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že
obžalovanému I. uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/ Tr.
zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov

nepodmienečne so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému
I.i X. dospel k záveru, že obžalovanému nie je možné uložiť trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2
Tr. zák., keďže predmetného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej

jeho trestnej veci. Takto stanovený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho
ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu
vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam,
ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i
generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným

vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd pri ukladaní trestu u obžalovaného I. X. pritom zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa
§ 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval a podľa§ 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
(keďže na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie prijal), pričom
v tomto smere boli správne už i zistenia okresného súdu. Na druhej strane u obžalovaného zistil dve

priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a podľa § 37
písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10

rokoch pred spáchaním uvedenej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.