Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/367/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115219444
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115219444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa Q. C., G.. XX. XX. XXXX, K. K. K., W. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Marianou
Matulovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Železničiarska ulica č. 9, proti odporkyni M.. Q. P.,
G.. XX. XX. XXXX, K. M.. P. XXXX/XX, K. K., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á prispievať navrhovateľovi výživným vo výške 50,-- Eur mesačne počnúc
dňom 01. 10. 2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd konanie v časti o zaplatenie 50,-- Eur mesačne výživného z a s t a v u j e .

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 22. 09. 2015 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí určil výživné
od odporkyne vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe nie je schopný sám sa živiť z dôvodu štúdia na
vysokej škole.

Odporkyňa s návrhom vyjadrila nesúhlas.

V priebehu konania navrhovateľ zobral svoj návrh späť v časti o zaplatenie výživného v rozsahu 50,--
Eur mesačne, kedy pôvodne žiadal určiť výživné v rozsahu 150,-- Eur mesačne.

Súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 50,-- Eur mesačne výživného zastavil s tým, že predmetom
konania bolo určenie výživného od odporkyne v rozsahu 100,-- Eur mesačne počnúc dňom 01. 10. 2015.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je študentom 2. ročníka Technickej univerzity vo Zvolene, pričom túto
skutočnosť preukázal aj potvrdením o štúdiu zo dňa 11. 09. 2015, z ktorého vyplýva, že je študentom
vysokej školy a to Technickej univerzity vo Zvolene v 2. ročníku bakalárskeho študijného programu
ekonomika a manažment obnoviteľných prírodných zdrojov.

Z návrhu ďalej vyplynulo, že do konca roku 2014 býval u otcových rodičov, pričom v roku 2015 sa

odsťahoval do bytu na W. F. Č.. XX Z. K. K., ktorý obýva spolu so svojím bratom. Tento byt je
sčasti financovaný a rekonštruovaný pomocou jeho otca T. C.. Tento mu tak isto prispieva na potreby
súvisiace so štúdiom. Zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k.
35P/27/2012-42 zo dňa 17. 04. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2012, kedy otec bolpovinný prispievať na jeho výživu sumou 150,-- Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že takáto suma je
pre neho nepostačujúca, podal návrh na určenie výživného od odporkyne jeho matky, ktorá má tak isto
vyživovaciu povinnosť voči nemu.

Uviedol, že náklady súvisiace s ubytovaním predstavujú najmä náklady za ubytovanie vo výške 70,-- Eur
mesačne, stravného vo výške 150,-- Eur mesačne, cestovného vo výške 20,-- Eur mesačne, náklady
na pomôcky v škole 20,-- Eur mesačne, náklady na ošatenie, hygienické potreby približne 30,-- Eur
mesačne.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi osobne, resp. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ďalej uviedol,
že pokiaľ by teda dostával výživné aj od matky, spolu s výživným od otca by táto suma predstavovala
pokrytie len tých základných potrieb s tým, že na ďalšie svoje potreby, najmä kultúrne či športové by
si musel zarobiť brigádnickou činnosťou. Uviedol ďalej, že v mesiaci február 2016 odchádza študovať
do O., kde bude polroka s tým, že finančné prostriedky, ktoré sú mu poskytnuté ako grand nepokryjú

všetky jeho náklady.

Z týchto dôvodov teda navrhovateľ žiadal určiť výživné v rozsahu 100,-- Eur mesačne počnúc dňom
01. 10. 2015.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnej dobe je prevádzkovateľka podnikania, kedy
prevádzkuje krajčírstvo, avšak toto je stratové a ukončiť túto činnosť nemôže len z toho dôvodu,
že nemôže si dovoliť prísť o minimálny príjem, ktorý z tejto činnosti má. Uviedla, že od mesiaca
nasledujúceho nemá zabezpečené bývanie, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov na
úhradu mesačného resp. zabezpečenia bývania z toho dôvodu, že prenajímatelia požadujú vopred

zaplatiť najmenej dve mesačné nájomné, ktoré ona však schopná zaplatiť nie je. Uviedla, že má
množstvo pôžičiek a úverov od rôznych nebankových spoločností, dlhov u fyzických osôb a tak
isto dlhuje zdravotnej poisťovni. Z tohto dôvodu nie je schopná prispievať navrhovateľovi žiadnym
výživným.Uviedla,ževyštudovalavysokúškolupedagogickéhosmerusodboromučiteľstvotechnických
odborných predmetov. Zároveň uviedla, že v najbližšej dobe sa bude snažiť zamestnať sa, pretože jej

príjem z podnikania teda nepokrýva ani jej základné potreby.

Súd vo veci vykonal ďalej dokazovanie zistením príjmu otca, z ktorého zistil, že za obdobia od októbra
roku 2014 do septembra roku 2015 bol jeho priemerný čistý príjem vo výške 433,63 Eur, kedy je
zamestnaný v obchodnej spoločnosti LION CAR, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica.

Z prehľadu daňových priznaní odporkyne súd zistil, že táto mala príjem z podnikania v roku 2012 vo
výške 4 570,68 Eur, výdavky predstavovali 569,44 Eur, základ dane predstavoval sumu 4 001,24 Eur. Za
rok 2013 tieto príjmy predstavovali 3 044,29 Eur, výdavky vo výške 0,-- Eur a základ dane predstavoval
sumu 3 044,29 Eur. Za rok 2014 predstavovali tieto príjmy vo výške 4 643,07 Eur, výdavky vo výške 2

533,43 Eur, základ dane potom predstavoval sumu 2 109,64 Eur.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa§2zákonač.601/2003Z.z.oživotnomminime,zaživotnéminimumfyzickejosobyalebofyzických
osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 Eur
mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že navrhovateľ je synom odporkyne a z tohto dôvodu jej svedčí zákonná povinnosť prispievať výživné
navrhovateľovi do času, kedy tento nie je schopný sa živiť napriek svojej plnoletosti.Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ v súčasnej dobe nie je schopný sám sa živiť vzhľadom
k tomu, že sa štúdiom na vysokej škole pripravuje na svoje budúce povolanie. Navrhovateľ preukázal

štúdium na vysokej škole a to Technickej univerzite vo Zvolene. Pokiaľ teda navrhovateľ nie je schopný
sám sa živiť, odporkyni ako jeho matke svedčí vyživovacia povinnosť mu prispievať výživným do toho
času, pokiaľ túto schopnosť nenadobudne.

Súdmalvkonanízapreukázané,ževyživovaciupovinnosťsiotecnavrhovateľaplnítak,akotovyplynulo

z tvrdení navrhovateľa, pričom výška výživného vyplýva zo zmeny v minulosti určeného výživného
súdnym rozhodnutím.

Zároveňmalsúdzapreukázanútúskutočnosť,žepríjemodporkynejepodľajejtvrdeniavsúčasnejdobe
minimálny, pričom túto skutočnosť za roky 2012 až rok 2014 mal preukázané súd z potvrdenia daňového
úradu. Súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške výživného sociálnu situáciu nielen navrhovateľa čo sa týka

jeho potrieb, ale aj potrieb a výdavkov odporkyne vzhľadom na jej v súčasnej dobe nedostačujúci príjem.
Súd v konaní zobral do úvahy aj iné finančné povinnosti, na ktoré je odporkyňa zaviazaná spočívajúce
najmä v splátkach úveru zabezpečenia úverov, či pôžičiek, zabezpečenia si bývania resp. vyrovnania
dlhov v zdravotnej poisťovni, avšak v tejto súvislosti konštatuje, že povinnosť platiť výživné má prednosť
pred inými pohľadávkami povinného rodiča. Súd zároveň konštatuje, že bez ohľadu na finančnú či

sociálnu situáciu povinného rodiča je stanovené v § 62 ods.3 zákona o rodine minimálne výživné, ktoré
predstavuje 30 % zo životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. Výška takéhoto životného
minima predstavuje sumu 90,42 Eur, pričom 30 % potom predstavuje sumu 27,126 Eur. Z uvedeného
je zrejmé, že pod túto sumu výška výživného klesnúť nemôže, pretože toto je zákonom stanovené
minimálne výživné. Súd však ďalej konštatuje, že vzhľadom na vzdelanie odporkyne a jej schopnosti a

možnosti je aj v súčasnej dobe schopná prispievať výživným v rozsahu 50,-- Eur mesačne.

Súd z uvedeného teda konštatuje, že odporkyňa je povinná prispievať výživným navrhovateľovi v
rozsahu 50,-- Eur mesačne ako výživným počnúc dňom 01. 10. 2015 do budúcna.

Zároveň súd konštatuje, že v prípade zmeny pomerov na strane navrhovateľa či odporkyne, najmä
v súvislosti s jej finančnou situáciou je možné opätovne sa potom domáhať prípadného zvýšenia
výživného.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, ktoré nepriznal ani jednému z účastníkov konania,

pretože títo si náhradu trov konania neuplatnili a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.