Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210425
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215210425.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KS - KOMFORT Komárno, s.r.o., Hradná 3, 945 01
Komárno, IČO: 36 541 249, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Attila Nagy, s. r.
o., Cibická cesta 2, 900 21 Svätý Jur, IČO: 36 868 272, proti žalovaným: 1/ STRABAG Pozemné a
inžinierske staviteľstvo s. r. o., Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161, zastúpeného
spoločnosťou Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, 2/

DÚHA, a.s., Čapajevova 29, 080 01 Prešov, IČO: 31 690 360, zastúpeného spoločnosťou Máčai legal,
s.r.o., Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, IČO: 47 255 269, o zaplatenie 94.293,05 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/193/2015-163 zo dňa
20.07.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/193/2015-174 zo dňa 28.09.2015 a o späťvzatí
návrhu na začatie konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave späťvzatie návrhu žalobcu zo dňa 04.01.2016 pripúšťa, uznesenie Okresného

súdu Bratislava II č.k. 26Cb/193/2015-163 zo dňa 20.07.2015 v spojení s opravným uznesením č.k.
26Cb/193/2015-174 zo dňa 28.09.2015 zrušuje a konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava II
pod sp. zn. 26Cb/193/2015 zastavuje.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom zastavil konanie, druhým a tretím výrokom
zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania a posledným výrokom vrátil
žalobcovi súdny poplatok za návrh. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.04.2015
sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 94.293,05 eur s príslušenstvom titulom
nezaplatenia za dodaný materiál. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili a žiadali konanie zastaviť, nakoľko súd
nemá právomoc vec prejednať, keďže vec sa má podľa kúpnej zmluvy, článku X, odsek 10.10 prejednať

v rozhodcovskom konaní.
Súd prvého stupňa poukázal na ust. článku X, odsek 10.10 Kúpnej zmluvy č. Y. a § 106 ods. 1 O.s.p. a
uzavrel, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., a na náhradu trov žalovaného v
1/ rade a žalovaného v 2/ rade zaviazal žalobcu, ktorý procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
keďže podal žalobu na súd, napriek platnej rozhodcovskej doložke v kúpnej zmluve uzavretej medzi

účastníkmi konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom bližšie
špecifikoval dôvody, pre ktoré považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a nemajúce oporu v
Zákone o rozhodcovskom konaní ani v ustanoveniach O.s.p.. Uviedol, že predmetné rozhodnutie
ignoruje aktuálne znenie zákona č. 244/2002 Z.z. účinné od 01.01.2015 novelizované zákonom č.

36/2014, ktorý zásadne zmenil podmienky zriadenia a požiadavky na stále rozhodcovské súdy. Stály
rozhodcovský súd s názvom „Rozhodcovský súd Komory arbitrov“ so sídlom Zelená 2, Bratislava,nespĺňa podmienky ustanovené Zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože po 31.12.2014 stratil
štatút stáleho rozhodcovského súdu. Pred týmto rozhodcovským súdom od 01.01.2015 nie je možné
uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodnutia. V zozname stálych rozhodcovských súdov

je tento rozhodcovský súd vedený pod č. 32. ako neaktívny a právomoc na rozhodovane nemá ani
Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii stavebných, konzultačných a obchodných spoločností v
SR v zmysle § 54b ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní vzhľadom na skutočnosť, že pred začatím
rozhodcovského konania bola podaná žaloba na Okresnom súde Bratislava II. V predmetnej veci je
teda daná právomoc súdu v nadväznosti na § 54b ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní a nebol

daný žiaden dôvod na zastavenie konania. Taktiež súdu prvého stupňa vytkol, že mu nebolo doručené
vyjadrenie žalovaných.
Ďalej poukázal na to, že v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní od 01.01.2015 platí,
že zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu nemôže byť spoločnosť s ručením obmedzeným. Tiež
poukázal na ust. § 54b ods. 2 a 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého, ak rozhodcovská
zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný

zriaďovateľ nespĺňa od 01.01.2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového
stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stane členom iného zriaďovateľa nového
stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na
nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí, ak sa zmluvné
strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31.12.2014 inak alebo ak niektorá zo strán pred podaním

žaloby na nový stály rozhodcovský súd podá návrh na začatie konania na všeobecnom súde. Žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Následne dňa 07.01.2016 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že medzi
ním a žalovanými došlo dňa 23.11.2005 k uzavretiu dohody o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie

všetkých sporných nárokov medzi účastníkmi tejto dohody vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy č. Y.. Mal za
to, že žalovaní uznali nárok žalobcu v takej výške, ako bol uplatnený žalobou. Zároveň uviedol, že si
náhradutrovkonanianeuplatňujeazdôraznil,žežalovanínároknanáhradutrovnemajú,nakoľkožaloba
bola podaná dôvodne. Odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní, v ktorom podrobne vysvetlil
a preukázal existenciu právomoci všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd zrušil predmetné uznesenie súdu prvého stupňa, konanie zastavil
a žiadnemu z účastníkov nepriznal práv na náhradu trov konania. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho
poplatku.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale

jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd doručil žalovaným predmetné späťvzatie návrhu s poučením, že ak v určenej 10 - dňovej

lehote nevyjadria nesúhlas so späťvzatím návrhu, súd bude postupovať podľa § 208 O.s.p.. Žalovaný v
1/ rade zásielku prevzal dňa 21.01.2016 a žalovaný v 2/ rade dňa 20.01.2016, pričom ani jeden z nich
do dnešného dňa na oznámenie súdu nereagoval.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd v zmysle § 208

O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k.
26Cb/193/2015-163 zo dňa 20.07.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/193/2015-174 zo
dňa 28.09.2015 zrušil a konanie zastavil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p..

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania žalovaný.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p.. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť zazavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v
dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z

účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 „k zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani

procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že o dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z
hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je

podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí. Dôvodnosť
podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa
odporcu k nároku navrhovateľa.

Zobsahudohodyourovnanízodňa23.11.2015vyplýva,ženávrhbolpodanýdôvodne,nakoľkožalovaní

po podaní návrhu na začatie konania uznali nárok žalobcu vo výške 79.235,05 eur a vo výške 15.000
eur poskytol žalobca zľavu z kúpnej ceny. Navyše ohľadom právomoci všeobecného súdu odvolací súd
dodáva, že v zmysle § 54b ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní v prípade prechodu právomoci z
pôvodného na nový stály rozhodcovský súd je dané žalobcovi na výber, či podá žalobu na všeobecnom
súde alebo na novom stálom rozhodcovskom súde.

Žalobca si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

O vrátení súdneho poplatku podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov rozhodne súd prvého stupňa.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.