Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010020
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2514010020.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov
JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti obžalovanému M. U. a spol.,
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2
písm. e/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného M. U. proti

uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 2.3.2016, sp. zn. 1T/7/2014, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 22.3.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného M. U., nar. X.X.XXXX z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 2.3.2016, sp. zn. 1T/7/2014 podľa § 79 ods. 3 Trestného

poriadku zamietol žiadosť obžalovaného M. U. o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň rozhodol,
že väzba obžalovaného sa nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa 21.01.2014
na Okresný súd Piešťany obžalobu na obžalovaných M. U., E. V., Y. T. a U. Y., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo
výrokovejčasti obžaloby.TrestnávecobžalovanýchM.U.aspol.jenaOkresnomsúdePiešťanyvedená
pod sp. zn. 1T/7/2014. Uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. Tp/33/2012 zo dňa 21.08.2012 v
spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tpo/33/2012 zo dňa 28.08.2012 bol obžalovaný
M. U. podľa § 87 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vzatý
do väzby. Lehota väzby u obžalovaného M. U. začala plynúť dňa 18.08.2012 o 06:50 hod., kedy došlo

k obmedzeniu osobnej slobody obžalovaného. Príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany
sp. zn. 2 Pv 395/12 zo dňa 28.08.2012 bol obžalovaný M. U. podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku
prepustený z väzby s tým, že ihneď nastupuje výkon trestu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/114/2010 zo dňa 23.12.2010, právoplatným 01.01.2011 v trvaní
5 mesiacov. Uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. Tp/3/2013 zo dňa 14.01.2013 v spojení
s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tpo/6/2013 zo dňa 07.02.2013 bol obžalovaný M. U.

podľa § 71 ods. 2 písm. d/ Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku vzatý do väzby s tým, že lehota väzby začala plynúť okamihom jeho prepustenia z výkonu
trestu a to dňom 27.01.2013 o 15:00 hod. Uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. Tp/27/2013
zo dňa 01.07.2013 (č.l. 72) v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tpo/31/2013 zo
dňa 16.07.2013 bola podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku lehota trvania väzby u obžalovaného M. U.
predĺžená do 04.01.2014. Uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. Tp/37/2013 zo dňa 29.11.2013

(č.l. 899) v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tpo/62/2013 zo dňa 17.12.2013 bola u
obžalovanéhoM.U.podľa§76ods.3Trestnéhoporiadkulehotatrvaniaväzbypredĺženádo04.03.2014.Uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/7/2014 zo dňa 04.02.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/23/2014 zo dňa 18.02.2014 súd podľa § 238 ods. 3 Trestného
poriadku s poukazom na § 72 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku rozhodol, že obžalovaný M. U. sa

naďalej ponechá vo väzbe.
Dňa 24.02.2016 podal obžalovaný M. U. prostredníctvom svojho obhajcu žiadosť o prepustenie z
väzby na slobodu bez bližšieho zdôvodnenia. V súlade s ustanovením § 72 ods. 2 Trestného poriadku
predsedníčka senátu nariadila vo veci termín neverejného zasadnutia na deň 18.01.2016 s tým, že na
tento bol predvolaný obžalovaný M. U., o termíne bol upovedomený obhajca obžalovaného a

prokurátor.ObžalovanýM.U.listomz25.2.2016,doručenýmsúdu29.2.2016ajprostredníctvomobhajcu
listom z 26.2.2016, doručeným súdu 26.2.2016 výslovne požiadal, aby sa o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby konalo v jeho neprítomnosti. Okresný súd ďalej uviedol, že obžalovaný M. U. bol v
minulosti6-krát súdomtrestanýpremajetkovúainútrestnúčinnosť,pričom3odsúdeniamázahladené.
Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/12/2011 zo dňa
05.05.2011, právoplatným 19.10.2011, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, kedy mu bol

uloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní6mesiacovsozaradenímdoústavusminimálnym
stupňom stráženia. Keďže túto trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo
veci sp. zn. 1T/114/2010 bol mu nariadený výkon tohto trestu dňa 12.06.2012 v trvaní 5 mesiacov.
Obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za drogovú trestnú činnosť a to rozhodnutím Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 2T 6/99, kde mu bolo uložené aj ochranné liečenie protitoxikomanické

ústavnou formou, ktoré doposiaľ neabsolvoval. Dňa 06.08.2012 bol Okresným súdom Trnava vydaný
príkaz na jeho dodanie na výkon tohto ochranného liečenia. Obžalovaný M. U. nikde nepracuje, podľa
jeho výpovede zdrojom jeho príjmu je príjem z prenájmu časti rodinného domu, v ktorom býva s
matkou. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností a ani nikdy nebol zamestnaný. Existuje u neho reálna
obava, že pri prepustení na slobodu by tento mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti rovnakého

charakteru, pretože nemá žiaden zdroj obživy a je evidentné, že si prostriedky zabezpečuje drogovou
trestnoučinnosťou,pričomobvineniemubolovznesenépriamozavýrobupsychotropnýchlátok.Doteraz
uložené tresty nemali na neho žiaden výchovný vplyv, pretože v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody, ktorý vykonal. V
minulosti už bol odsúdený pre obdobnú trestnú činnosť, pričom nenastúpil súdom nariadené ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Okolnosť, že sa obvinený mal podieľať priamo na výrobe
psychotropných látok zvyšuje nebezpečenstvo pokračovania v tomto konaní v prípade jeho prepustenie
na slobodu, keďže obvinený pozná chemické postupy výroby. S poukazom k týmto skutočnostiam
okresný súd konštatoval, že u obžalovaného M. U. naďalej trvajú dôvody väzby v zmysle § 71 ods.
1 písm. c/ Trestného poriadku a preto jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že plynutím
času pominuli dôvody na väzbu obžalovaného a táto stratila svoj zabezpečovací charakter. Vo veci
vznikli prieťahy v konaní a to vinou súdu, ktoré obžalovaný žiadnym spôsobom nezavinil. Prieťahy
v konaní vznikli z dôvodu zmeny zákonnej sudkyne a z dôvodu, že obžaloba mení a odôvodňovanie

rozsahu spáchania činu po rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci, ktorý akceptoval právny názor
obhajoby. Takto sa po výkone viac ako troch rokov väzby dostalo dokazovanie na začiatok a z dôvodov,
ktoré nezapríčinil obžalovaný. Rovnako namieta i existenciu materiálnych podmienok väzby vo vzťahu
k jej proporcionalite, pretože väzba v súčasnom štádiu konania plní účel trestu. Pri posudzovaní
dôvodov väzby môžu orgány činné v trestnom konaní prihliadať len na tie okolnosti a zistenia, ktoré

majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii niektorého
z dôvodov väzby. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu sa v prípade obžalovaného
nejedná o trestný čin podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, ale od trestný čin podľa § 172 ods. 1
Trestného zákona, pričom trojročná lehota väzby už uplynula. Ďalej namieta prieťahy v konaní, ktoré
spočívajú v tom, že už 5 mesiacov nemal určený termín hlavného pojednávania.

Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti obvineného proti napadnutému uzneseniu, na
podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť
a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto
výrokom predchádzalo, a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má
znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania
alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti,
dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.
Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím
stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí

obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla,
môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď
rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) <. alebo c),
môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo

prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno
účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, sťažnostný
súd nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, najmä § 72

ods. 2 Trestného poriadku. A obvinenému bola poskytnutá možnosť, aby sa k žiadosti osobne vyjadril,
respektíve bol vypočutý, čo obžalovaný nevyužil a požiadal o vykonanie neverejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti.
Pokiaľ ide o skúmanie materiálnych podmienok väzby obžalovaného, právnej kvalifikácie stíhaného
skutkuaztohovyplývajúcejmaximálnejlehotyväzby,naktoréobžalovanývosvojejsťažnostipoukazuje,

k týmto je potrebné uviesť nasledovné. Rovnaké argumenty predniesol obžalovaných už pri svojich
predchádzajúcich žiadostiach o prepustenie z väzby a s týmito sa opakovanie vysporiadal sťažnostný
súd, naposledy v uznesení zo dňa 21.1.2016, spisová značka 5Tos/14/2016. Nakoľko od citovaného
uznesenia Krajského súdu nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností, je na tomto mieste potrebné
zopakovať argumentáciu sťažnostného súdu. Ak v danom prípade okresný prokurátor , ale i okresný súd

zotrvali na svojich stanoviskách v tom, že neboli splnené základné podmienky preto, aby v súčasnom
štádiu konania došlo k prekvalifikovaniu konania obžalovaného na zločin tak, ako to vo svojej sťažnosti
uvádza obhajoba, je potrebné posudzovať lehotu väzby v zmysle obžaloby.
V ďalšom súd odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia svojho rozhodnutia zo dňa 21.1.2016, spisová
značka 5Tos/14/2016 bez potreby jeho opakovania.

Výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania potvrdzujú podozrenie, že obžalovaný sa dopustil skutku,
pre ktorý je trestné stíhaný a to v rozsahu, ktorý je potrebný na rozhodnutie o väzbe. Bez vykonania
ďalšieho dokazovania, na ktoré bol zaviazaný okresný súd, aby bolo hodnotenie dôkaznej situácie
zo strany sťažnostného súdu predčasné a zároveň neprípustné.
A vo vzťahu k námietkam obžalovaného, ktoré sa vzťahujú k neprimeranej dĺžke konania na okresnom

súde a k postupu toho súdu pri nariadení hlavného pojednávania je potrebné uviesť najmä tieto
skutočnosti.
Dňa 10. 11. 2015 bolo vo veci vykonané na okresnom súde hlavné pojednávanie, na ktorom tento
súd rozhodol, okrem iného, i o námietke zaujatosti, ktorá bola vznesená zo strany obžalovaného voči
predsedníčke senátu a prísediacej. Obžalovaný proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažnosť a dňa

13. 11. 2015 bola vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave. Tento o sťažnosti
rozhodol uznesením zo dňa 24. 11. 2015 a následne spis vrátil Okresnému súdu Piešťany dňa 1.
12. 2015.
Medzitým dňa 23. 11. 2015 obžalovaný E. V. podal na okresnom súde žiadosť o prepustenie z väzby,
o ktorej tento súd rozhodol uznesením zo dňa 9. 12. 2015 a dňa 14. 12. 2015 predložil spis na Krajský

súd v Trnave na rozhodnutie o sťažnosti proti tomuto uzneseniu. Krajský súd o tejto sťažnosti rozhodol
uznesením zo dňa 17. 12. 2015 a následne bol spis vrátený Okresnému súdu Piešťany dňa 21.
12. 2015.
Dňa 11. 1. 2016 požiadal obžalovaný M. U. o prepustenie z väzby, pričom okresný súd o tejto žiadosti
rozhodol uznesením zo dňa 18. 1. 2016 a na základe sťažnosti podanej proti tomuto uzneseniu predložil

dňa 20. 1. 2016 spis Krajskému súdu v Trnave. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 21. 1. 2016
rozhodol o sťažnosti obžalovaného a spis vrátil Okresnému súdu Piešťany dňa 3. 2. 2016.
Medzitým dňa 25. 1. 2016 podal opätovne obžalovaný E. V. žiadosť o prepustenie z väzby, o
ktorej okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 8. 2. 2016 a na základe sťažnosti podanej obžalovaným
proti tomuto uzneseniu predložil spis krajskému súdu dňa 10. 2. 2016. Krajský súd rozhodol o

sťažnosti obžalovaného dňa 18. 2. 2016 a spis vrátil okresnému súdu dňa 1. 3. 2016.
Medzitým dňa 24. 2. 2016 požiadal opätovne obžalovaný M. U. o prepustenie z väzby, pričom
o tejto žiadosti rozhodol Okresný súd Piešťany dňa 2. 3. 2016 uznesením, ktoré je predmetom tohto
sťažnostného konania.Z popísaného postupu obžalovaných v období od novembra 2015 do februára 2016 vyplýva,
že prvostupňový, ako i sťažnostný súd museli opakovane a bez meškania rozhodovať o žiadostiach
obžalovaných o prepustenie z väzby a o sťažnostiach proti týmto rozhodnutiam. Obžalovaní tak

svojim konaním výrazne prispeli k tomu, že po odročení hlavného pojednávania konaného dňa 10. 11.
2015 na neurčito nedošlo k ďalšiemu nariadeniu hlavného pojednávania. Úvahy obžalovaného o tom,
že hlavné pojednávanie bude treba vykonať znovu, z dôvodu zmeny v zložení senátu, sú nateraz
predčasné, keďže obžalovaní sa nevyjadril k otázke zmeny v zložení senátu v zmysle ustanovenia §
277 ods. 5 Trestného poriadku. Vzhľadom na rozsiahlosť dokazovania, ktoré sa vykonáva na

hlavnom pojednávaní a počet obžalovaných, ako i hrozbu trestu, ktorého uloženie obžalovanému v
prípade uznania viny hrozí, považuje súd väzbu obžalovaného za primeranú, ktorá zodpovedá
požiadavke proporcionality.

Dôvody, pre ktoré pretrváva obava, že obžalovaný bude po prepustení z väzby na slobodu pokračovať
v páchaní trestnej činnosti, a ktoré tak odôvodňujú jeho väzbu v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm.

c) Trestného poriadku, prvostupňový súd v napadnutom uznesení uviedol správne a vyčerpávajúcim
spôsobom a preto na ne sťažnostný súd odkazuje bez potreby ich opakovania.
Z vyššie uvedených skutočností tak vyplýva záver, že u obžalovaného sú dané materiálne dôvody väzby
v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, jeho väzba je primerane dlhá a
okresnýsúdpostupujevrámcivykonávaniadôkazovbezzbytočnýchprieťahov.Pretonemožnovyhovieť

žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu.
Pokiaľ ide o možnosť nahradiť väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka,
prvostupňovýsúdsprávnetútonepripustilsodôvodnením,žetakétoopatrenie,aby nebolodostatočnou
zárukou, že obvinený nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Vyplýva to najmä z trestnej
minulosti obžalovaného, ktorý bol opakovane súdne trestaný a v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia sa dopustil ďalšej trestnej činnosti. Nad rámec odôvodnenia prvostupňového súdu je
potrebné dodať, že obžalovaný je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin a v zmysle § 80 ods. 2 Trestného
poriadku sa na použitie inštitútu dohľadu probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným v
takomto prípade vyžaduje zistenie výnimočných okolností prípadu. Obžalovaný v rámci konania o
žiadosti o prepustenie z väzby takéto výnimočné okolnosti prípadu aj predniesol a sťažnostný súd ich

sám nenašiel. Aj z tohto dôvodu nie je možné nahradiť väzbu obžalovaného použitím ustanovenia § 80
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Nakoľko sťažnostný súd nenašiel iné dôvody na prepustenie obvineného z väzby, sťažnosť obvineného
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.