Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Foltán

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708201381
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2708201381.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova č. 25, Bratislava proti povinnej: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. XXX, K., vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o zastavení
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 2Er/3180/2008 - 33 zo

dňa 10. novembra 2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávneného zaviazal k povinnosti

zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie vo výške 15,80 eur do
troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Rozhodol tak po zistení, že na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 7011/07 zo dňa 04. 10. 2007 nie je podľa § 57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať. Právne rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995

Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „EP“), § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5,
§ 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 (Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“) a príslušnými ustanoveniami
smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu ako aj s ňou súvisiace Obchodné podmienky a dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17 Obchodných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ, nakoľko so spotrebiteľom nebola dojednaná

individuálne a súčasne dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským alebo štátnym súdom žalujúcej
strane (v praxi žalujúcou stranou býva dodávateľ - oprávnený). To znamená, že na základe takto
formulovanej doložky môže oprávnený predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu (ktorý si
sám zvolil) a tým vylúčiť z rozhodovania súd, ktorý by bol inak oprávnený v predmetnom spore konať a
rozhodovať. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská
doložka je neplatná, a ako taká nie je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a rozhodovať, a teda aj rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
Rozhodnutie o trovách exekúcie zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1
EP v spojení s § 14 ods. 1 - 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov a to tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu
trov exekučného konania v celkovej výške 15,80 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. V dôvodoch odvolania uviedol, že predmetnározhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho
alebo rozhodcovského konania, preto sa nestotožnil s argumentáciou konajúceho súdu ohľadom

rozhodcovskej doložky s tým, že prijatie uvedenej argumentácie by znamenalo pre dodávateľa úplne
znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Oprávnený zastáva názor, že predmetná exekúcia
prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, preto sa nestotožnil ani s priznanými trovami súdneho
exekútora.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.)
po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a podľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku(jetuinýdôvod,prektorýnemožnoexekúciuvykonať)
ju zastavil. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v
celom rozsahu.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia

dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne
posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne

súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa teda
správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku aby ustálil, či sa nejedná o nekalú podmienku
spotrebiteľskejzmluvy(vzmyslerozhodnutiaC-40/08Asturcomexekučnýsúdmápovinnosťpreskúmať

rozhodcovskú doložku).

Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku 17 Všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

spoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunarozhodcovskom
súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.

Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj

právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva, že
predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinnej dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje však
za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej

zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie

platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý
rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom
vybraného rozhodcovského súdu objektívne.Na záver je potrebné dodať, že prvostupňový súd neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na
základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia §

53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, teda v znení účinnom od 01.01.2008,
pričom predmetná Zmluva o úvere (číslo 3440673) bola uzavretá dňa 22.02.2007, v znení účinnom
do 31.12.2007. I napriek tomu je však potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka dojednaná
účastníkmi v Zmluve o úvere je v priamom rozpore s cit. ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ku dňu 22.02.2007)

Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 01.01.2008
neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred
01.01.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej
podmienky odvolací súd vyslovil s použitím cit. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za použitia jeho
eurokonformného výkladu, s poukazom na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj závery Súdneho dvora EÚ (C - 40/08 Asturcom).

Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 OZ
neplatná a následkom je skutočnosť, podľa ktorej rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc rozhodovať
daný spor, predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale ako
nulitný právny akt.

Odvolací súd následne pristúpil k preskúmaniu uznesenia v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie, v
ktorej časti je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 s použitím § 202 ods. 2 O.s.p.), a s poukazom na ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p., v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že aj v tejto
časti je potrebné napadnuté uznesenie potvrdiť.

Oprávnený sa totiž v odvolaní k v poradí tretiemu výroku napadnutého uznesenia, v ktorom ho súd
prvého stupňa zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 15,80 eur, vôbec
nevyjadril, neuviedol tam žiaden odvolací dôvod k tomu prislúchajúci a nenamietol žiadnu z priznaných
položiek trov exekúcie a to ani čo do dôvodnosti, ani čo do výšky.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, z toho dôvodu odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142

ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že
jej žiadne trovy nevznikli.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.