Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/390/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311207589
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6311207589.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcov 1/ X. Q., nar. XX.
XX. XXXX, 2/ B. Q., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom C., F. XX, zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou,
advokátkou, so sídlom AK Brezno, ČSA 18, proti žalovaným 1/ Z. K., nar. XX. XX. XXXX, 2/ N. K., nar.
XX. XX. XXXX, obaja bytom U. C., S. XXX, zastúpení Z. S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., H. XXXX/
X, o právo prechodu,

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno na nehnuteľnosť, vedenú na liste vlastníctva č. XXX Okresného
úradu C., katastrálneho odboru, pre katastrálne územie U. C., a to pozemok s parcelným č. C-KN XXX,
zastavané plochy a nádvoria, XXX m2, ktoré spočíva v práve prechodu a prejazdu cez túto nehnuteľnosť
pešo a motorovým vozidlom, smerom na miestnu komunikáciu na pozemku s parcelným č. C-KN XXXX/
X, vedenú na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu C., katastrálneho odboru, pre katastrálne
územie U. C., a to v prospech vlastníkov nehnuteľnosti, vedenej na liste vlastníctva č. XX Okresného
úradu C., katastrálneho odboru, pre katastrálne územie U. C., stavby so súpisným č. XXXX, postavenej

na parcele C-KN č. XXX/X, a to vo vyznačenom rozsahu podľa nákresu z geometrického plánu č.
XXXXXXXX-XXX/XX zhotoviteľa SAJ zememeračská kancelária s.r.o., označenom bodmi 1, 2, 6, 3, 4 a
5, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Brezno
č.k. 6C/390/2011-96 zo dňa 01.10.2013, v časovom rozsahu neobmedzenom pre peší prechod, päťkrát
do týždňa smerom tam a späť pre osobné motorové vozidlo a dvakrát do kalendárneho roka tam a späť
pre nákladné motorové vozidlo, a napokon neobmedzene pre motorové vozidlá v prípade nevyhnutnosti

zásahu na záchranu ľudských životov, ochrany zdravia a zásahu na ochranu súkromného majetku alebo
vykonania stavebných úprav.

II. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu vo výške 380,- Eur,
ktorú sú títo oprávnení prijať spoločne a nerozdielne, do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa pôvodným návrhom domáhali určenia, že na nehnuteľnosti vedené na LV
č. XXX Správy katastra C., pre k.ú. U. C. ako parcela C-KN XXX zastavané plochy a nádvoria, XXX
m2, viazne vecné bremeno, a to v práve prechodu cez túto nehnuteľnosť pešo a motorovým vozidlom
na nehnuteľnosť v k.ú. U. C., vedenú na LV č. XX ako parcela C-KN XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria, XXX m2, smerom na miestnu komunikáciu C-KN XXXX/X vedenú na LV č. XXXX v k.ú. U.
C., v prospech vlastníkov nehnuteľností v k.ú. U. C., vedenú na LV č. XX ako parcela C-KN XXX/

X zastavané plochy a nádvoria, XXX m2, C-KN XXX záhrady, XXX m2 a C-KN XXX/X záhrady, XX
m2, a ako stavba postavená na parcele C-KN XXX/X č. súpisné XXXX, a to vo vyznačenom rozsahu
označenom bodmi 1, 2, 6, 3, 4 a 5 podľa nákresu z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXvyhotoviteľa SAJ ZEMEMERAČSKÁ KANCELÁRIA s.r.o. Následne v priebehu konania návrh zmenili a
žiadali vecné bremeno v tomto rozsahu zriadiť súdnym rozhodnutím. Svoj pôvodný návrh odôvodňovali
skutočnosťou,ževecnébremeno,spočívajúcevpráveprechoduaprejazduvuvedenomrozsahuvzniklo

vminulostivydržaním,nazákladedlhodobéhovyužívaniapredmetnéhozaťaženéhopozemku,zmenený
návrh odôvodňovali skutočnosťou, že sú vlastníkmi domovej nehnuteľnosti, ako aj priľahlých pozemkov,
ku ktorým nemajú z miestnej komunikácie žiadny prístup a tento je možný jedine cez pozemok vo
vlastníctve žalovaných, parcely č. XXX, ako je špecifikovaná vyššie.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť v pôvodom aj zmenenom znení. K vydržaniu uvádzali, že k tomuto
dôjsť nemohlo, keďže nemohli byť splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik takéhoto práva
vydržaním, po zmene žaloby dôvodili inými možnosťami prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov a
nevyhnutnosťou zvážiť rozsah zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, ktorí na nehnuteľnosti, ktorá
ma byť takto zaťažená vecným bremenom, majú postavenú svoju domovú nehnuteľnosť, prejazd by mal
byť zriadený priamo cez ich dvor, cez ktorý sa dostávajú k svojej hospodárskej budove a inak sa na nej

zdržiavajú aj za účelom oddychu. Z technického hľadiska tu pritom sú aj iné možnosti, ktoré by mali byť
zvážené pre vytvorenie prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov.

Z vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, ako aj ohliadkou na mieste
samom a znaleckým dokazovaním znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing.

Ivanom Širkom, Riečka č. 23, Banská Bystrica (znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 04.10.2015), súd
zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobcovia sú v režime BSM vlastníkmi domovej nehnuteľnosti so súp. č. XXXX, postavenej na parcele
KN-C č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, ako aj záhrady o výmere XXX m2, s

parcelným č. XXX a záhrady o výmere XX m2 s parc. č. XXX/X, všetky nehnuteľnosti sú vedené na
LV č. XX Okresného úradu C., katastrálneho odboru, pre k.ú. U. C.. K týmto nehnuteľnostiam je priľahlý
pozemok s parc. č. KN-C XXXX/X vo vlastníctve obce U. C., ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako
pozemok druhu zastavané plochy a nádvoria, so spôsobom využitia „pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté

parkovisko a ich súčasť“, pričom tento je v zastavanom území obce. Medzi touto plochou, ktorá by mohla
byť využitá ako prístupová komunikácia k predmetným nehnuteľnostiam žalobcov a ďalšou miestnou
komunikáciou v obci, konkrétne pozemkom s parc. č. KN-C XXXX vo vlastníctve obce, sa však nachádza
vodný tok a nehnuteľnosti iných súkromných osôb, medzi inými aj žalovaných. Na ich parcele KN-C č.
XXX je postavený ich rodinný dom a hospodárska budova. Z tohto pozemku sa na obecnú parcelu KN-C

č. XXXX/X nachádza aj premostenie, ktoré v minulosti bolo realizované dreveným mostom, v súčasnosti
ide o železobetónový mostík, bez zisteného stavebného či kolaudačného rozhodnutia, avšak fakticky
využívaný dlhodobo v minulosti ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam teraz vo vlastníctve žalobcov,
resp. ostatných obyvateľov tejto časti obce. Ďalšie premostenie v blízkosti je cca vo vzdialenosti XX m
z parcely K-NC č. XXX, taktiež vo vlastníctve obce U. C., ktoré ale vyúsťuje na pozemky vo vlastníctve

súkromných osôb. Z katastrálnej mapy aj z ohliadky, ktorá bola na mieste samom vykonaná je zrejmé, že
predmetnénehnuteľnostižalobcovsúokremhoreuvedenejobecnejparcelyKN-Cč.XXXX/X,obklopené
pozemkami v súkromnom vlastníctve osôb, napr. S. S., B. E., či rodiny S. (kde u neznámych členov tejto
rodiny podiely spravuje Slovenský pozemkový fond), za malým vodným tokom potom smerom k miestnej
obecnej komunikácii, parcele KN-C č. XXXX, sa nachádzajú taktiež len nehnuteľnosti vo vlastníctve

súkromných osôb, pričom z technického hľadiska premostenie poskytuje možnosť prechodu či prejazdu
len cez parcelu č. KN-C XXX vo vlastníctve žalovaných, prípadne z obecnej parcely č. XXX - v tomto
prípade premostenie vyúsťuje na pozemok B. E. a prípadná prístupová komunikácia by musela viesť
cez dva pozemky S. S. s parcelnými č. XXX/X a XXXX/X. S. č. XXXX/X je zaťažená vecným bremenom
v prospech obce, ktoré je charakterizované ako právo prechodu k vodnému zdroju v prospech obce U.

C. - nachádza sa tu totiž obecná studňa.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Pre rozhodovanie súdu v zmysle citovaného ustanovenia zákona musí byť nevyhnutne splnená
podmienka nemožnosti prístupu k stavbe vlastníka. V prípade žalobcov to znamená neexistenciu
prístupu z verejnej komunikácie na taký pozemok, ktorý je znovu buď verejným pozemkom (smiestnou komunikáciou) alebo pozemkom, ku ktorému majú také právo zabezpečujúce prístup k
ich domovej nehnuteľnosti (účelová komunikácia). Priľahlým pozemkom v zmysle tohto citovaného
ustanovenia zákona pritom nemusí byť len pozemok bezprostredne susediaci so stavbou, ku ktorej

sa má vecné bremeno zriadiť, ale môže to byť aj pozemok naväzujúci, no najmä oddeľujúci dve
plochy, medzi ktorými vlastník stavby právo prechodu nevyhnutne potrebuje na prístup k svojej domovej
nehnuteľnosti. Žalobcovia sú vlastníkmi domovej nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X, priamy prístup k
domovejnehnuteľnostijezobecnejparcelyXXXX/X,avšaktátoneústinaďalšiuprístupovúkomunikáciu,
pozemok vo vlastníctve obce s par. č. XXXX. Medzi nimi je pozemok vo vlastníctve žalovaných s par.

č. KN-C XXX a pozemky ďalších súkromných osôb.

Bolo možné prisvedčiť argumentácii žalovaných v tom zmysle, že z technického hľadiska tu sú možnosti
aj iných smerov prístupu pre žalobcov - premostenie vodného toku smerom od obecnej parcely č. XXXX
a účelovej komunikácie na parcele č. XXX, taktiež vo vlastníctve obce, by mohlo byť využité ako jedna z
prístupových ciest k domovej nehnuteľnosti žalobcov, súd však zdôrazňuje, že sú tu právne aj technické

prekážky, ktoré by pre takto určený prechod bolo nutné odstrániť. V prvom rade premostenie z obecnej
parcely cez vodný tok vyúsťuje na pozemok s parc. č. XXX/X vo vlastníctve súkromnej osoby, B. E.,
ďalšia trasa prístupovej cesty by musela viesť cez pozemky s parc. č. XXX/X a XXXX/X vo vlastníctve
ďalšej súkromnej osoby, S. S., a až po prekonaní tejto trasy by sa cesta dostala na obecný pozemok s
parc. č. XXXX/X. Na pozemku S. S. s par. č. XXXX/X síce je zriadené vecné bremeno v prospech obce,

toto však spočíva len v práve prechodu k vodnému zdroju, ktorou je obecná studňa. Z ohliadky na mieste
samom potom bolo možné zistiť, že táto trasa by pre väčší rozsah prechodu a prejazdu potrebovala
okrem odstránenia súčasného oplotenia vytvoriť spevnenú plochu cestného telesa celkom nepochybne
aj so spevnením svahovitého terénu, ktorý sa zvažuje do vodného toku. Po zriadení vecného bremena
na pozemkoch uvedených súkromných osôb by tak musela byť zvažovaná práve miera zásahu do týchto

ich pozemkov a miera súvisiacich technických úprav a investícií.

Ďalšou možnosťou, ktorú súd mohol zvážiť, bol prístup cez obecnú parcelu č. XXXX/X, ale zo
smeru od poľnohospodárskych pozemkov (teda opačného než od miestnej komunikácie a rodinných
domov), kde ale z katastrálnej mapy a údajov katastra nehnuteľností je zrejmé, že smerom k poliam

a poľnohospodárskym plochám vedie tento obecný pozemok k pozemku v správe Slovenského
pozemkového fondu (pozemok s parc. č. KN-C XXXXX ostatné plochy, v katastri nehnuteľnosti vedný
ako pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole a vysoké medze). K tejto alternatíve žiadal
súd aj vyjadrenie obce U. C., ktorá vo svojom prípise z 03.04.2013 uviedla, že obec nemá v pláne ani
neuvažuje v budúcnosti s vybudovaním prístupovej komunikácie v tejto časti obce. V okolí pozemku

parc. KN-C XXXX/X sa nachádzajú pozemky, ktoré sú vo vlastníctve súkromných osôb. Zároveň obec
súdu oznámila, že nemá ani nemala vypracovanú projektovú dokumentáciu na vybudovanie prístupovej
komunikácie.

Súd nemal pochybnosti o tom, že pre žalobcov nepostačuje na prístup k domovej nehnuteľnosti len

prechod pešo cez niektorý z uvedených pozemkov, čo by mohlo byť realizované napr. aj pri menších
technických zásahoch a úpravách cez pozemky B. E. či S. S. ako je uvedené vyššie. Pre riadne
užívanie, údržbu, či prípadné vykonanie nevyhnutných opráv ich domovej nehnuteľnosti je potrebné
zriadiť vecné bremeno aj v rozsahu prejazdu osobným motorovým vozidlom a v určitej miere aj
nákladným motorovým vozidlom. Jediným vhodným pozemkom v súčasnosti na takýto rozsah vecného

bremenajepredmetnáparcelač.XXXvovlastníctvežalovaných,ostatnémožnéalternatívylenvprípade
rozsiahlych technických alebo právnych zásahov a finančných investícií. Ich rozsah by podľa názoru
súdu bol v nepomere k zásahom do vlastníckeho práva žalovaných na ich pozemku, kde zriadenie
vecného bremena prechodu a prejazdu je možné už za súčasného stavu, bez potreby akýchkoľvek
stavebných úprav. Komfortnosť prechodu či prejazdu síce nie je rozhodujúcim kritériom, avšak potrebné

technické zásahy, stavebné úpravy či finančné investície by nesmeli byť v tak veľkom rozsahu, aký
je možno predpokladať pri ostatných alternatívach. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
žaloba vo svojom základe je dôvodná, a sú tu dané zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena,
ktoré bude zaťažovať pozemok žalovaných s parc. č. KN-C XXX, a to vo vymedzenom rozsahu
podľa vypracovaného geometrického plánu, doloženého žalobcami, ktorý je vypracovaný vyhotoviteľom

SAJ zememeračská kancelária s.r.o., Židlovo 3, Brezno, IČO: 36639729, dňa 22.09.2011, pod č.
XXXXXXXX-XXX/XX. Na geometrickom pláne sú vyznačené body 1, 2, 3, 4, ktoré označujú rohy
vyznačenej plochy na prechod a prejazd, body 5 a 6 potom označujú zlomy na dvoch protiľahlých
stranách tejto plochy.Z ohliadky na mieste samom je zrejmé, že táto plocha približne zodpovedá šírke miestnej či prístupovej
komunikácie, potrebnej na prejazd osobným resp. nákladným motorovým vozidlom, a teda zodpovedá

svojím priestorovým rozsahom potrebám vecného bremena. Zároveň bolo možné konštatovať, že inou
plochou tohto pozemku by vecné bremeno vedené byť nemohlo, keďže sa tu nachádzajú stavby po
oboch stranách vyznačenej plochy. Vyústenie tejto plochy k vodnému toku potom rešpektuje samotné
premostenie smerom na obecný pozemok s parc. č. KN-C XXXX/X železobetónovým mostíkom. Súd
tak konštatoval, že vyznačená plocha s požadovaným rozsahom vecného bremena z priestorového

hľadiska je primeraná.

Súd musel zvážiť aj časový rozsah, resp. frekvenciu využívania vecného bremena zo strany žalobcov
tak, aby napriek tomu, že dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, tento zásah bol
stanovený len v nevyhnutnom rozsahu, aj s ohľadom na to, že v tomto prípade ide o dvor pri rodinnom
dome, nie odľahlú plochu využívanú napr. len na poľnohospodárske účely a pod. Zároveň súd zobral do

úvahy aj skutočnosť, že v prípade žalobcov ide o domovú nehnuteľnosť využívanú na rekreačné účely,
keď ich trvalé bydlisko je v inom mieste, než je obec U. C., bytovú otázku majú vyriešenú, a teda rozsah
vecného bremena musí tejto skutočnosti taktiež zodpovedať. Pritom súd akceptoval argumentáciu
žalobcov, ktorí uvádzali, že ako dôchodcovia často využívajú domovú nehnuteľnosť takmer každý deň
a žalobca v 1/ rade je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, v jeho prípade je potrebné sa k

domovej nehnuteľnosti neobmedzene dostať nielen pešo, ale aj osobným motorových vozidlom, súd
len korigoval požiadavku žalobcu na neobmedzený prejazd osobným motorovým vozidlom a v takomto
rozsahu návrhu vyhovieť nemohol. Peší prechod, ktorý spôsobuje najmenší zásah do vlastníckych práv
žalovaných, súd tak určil v neobmedzenom rozsahu, prejazd osobným motorovým vozidlom obmedzil
na frekvenciu 5 x do kalendárneho týždňa tam a späť, teda tak, aby bolo možné s týmto vozidlom

prejsť k domovej nehnuteľnosti žalobcov, vrátiť sa, a to spravidla každý pracovný deň v tom ktorom
kalendárnom týždni, alebo trikrát počas pracovných dní a dvakrát cez víkend, čo približne zodpovedá
rozsahu využívania tejto stavby. Na prejazd nákladným vozidlom bol určený prechod s ohľadom na len
občasnú potrebu prístupu k predmetnej domovej nehnuteľnosti, a to dovozu napr. paliva - primeranou
je tu frekvencia dva razy do kalendárneho roka, keď je takto nákladné vozidlo oprávnené v prospech

žalobcov doviesť buď palivo alebo stavebný materiál k ich stavbe žalobcov a po rovnakej ceste sa
vrátiť na miestnu komunikáciu. Neobmedzená možnosť prejazdu osobným alebo nákladným motorovým
vozidlom je potom daná len v prípade, keď je to nevyhnutné pre záchranu ľudského života a ochranu
zdravia (zdravotnícky zásah), ako aj pre ochranu majetku v prípade hroziacej škody alebo nevyhnutnosti
vykonania stavebných úprav, teda tak, aby v takýchto prípadoch nedošlo k zničeniu či k znehodnoteniu

stavby.

Súd dodáva, že návrhu na neobmedzené zriadenie vecného bremena v časti prejazdu osobným
motorovým vozidlom v prospech žalobcov nebolo možné vyhovieť, keď súd musel rozlišovať takéto
užívanie predmetnej príjazdovej plochy v prospech žalobcov v situácii, ak by boli jej vlastníkmi, čo by

znamenalo neobmedzené užívanie, a na druhej strane v prípade aktuálnej situácie, keď vlastníkmi sú
iné osoby a žalobcovia takúto plochu ako príjazdovú môžu využívať len formou vecného bremena, ktoré
sa v každom prípade musí zriaďovať len v nevyhnutnej miere. Nevyhnutnosť a rozsah takejto miery
potom závisí od charakteru domovej nehnuteľnosti, charakteru a frekvencie jej obývania, charakteru
zaťažovanej nehnuteľnosti a fakticky vznikajúcich obmedzení pre povinné osoby a samozrejme účelnosť

zvoleného rozsahu vecného bremena. Týmto kritériám preto musel zodpovedať aj zvolený rozsah
predmetného vecného bremena v prospech žalobcov.

Poslednou otázkou na vyriešenie bola finančná náhrada, ktorú budú žalobcovia povinní ako
kompenzáciu vyplatiť žalovaným. V tomto prípade nejde o samostatný nárok, ktorý by bolo potrebné v

konaní uplatniť vzájomným návrhom žalovaných, pretože súd v prípade rozhodovania podľa citovaného
§ 151o Občianskeho zákonníka nanovo usporiada vzťahy k nehnuteľnostiam medzi susediacimi
vlastníkmi týchto nehnuteľností, a to tak, aby jediným rozhodnutím došlo k vyriešeniu všetkých otázok
tohto nového usporiadania. Ak teda súd na jednej strane zriadi vecné bremeno v nevyhnutnom rozsahu,
potom na druhej strane musí tento zásah do vlastníckeho práva žalovaných vyrovnať povinnosťou

žalobcov na finančnú náhradu, v tomto prípade jednorazovú, a to tak, aby bola jej výška primeraná k
rozsahu zásahov do vlastníckeho práva žalovaných. Na jednej strane súd zvážil okolnosť, že predmetný
pozemok žalovaných bol už niekoľko desiatok rokov využívaný na prechod či prejazd k pozemkom a
domom obyvateľov U. Balogu, ktorí mali tieto svoje nehnuteľnosti za vodným tokom. Je to pozemok,ktorý bol na prechod a prejazd spolu s ďalšími pravidelne využívaný, a teda vlastník už aj v minulosti bol
zaťažený faktickým výkonom tohto práva, nie síce na základe vzniku vecného bremena, ale na základe
privolenia zo strany vlastníkov pozemku. T. na druhej strane bolo treba zvážiť okolnosť, že tu nejde

o zriadenie prechodu cez odľahlý pozemok, napr. poľnohospodársku pôdu, ale cez dvor pri rodinnom
dome, kde už výkonom vecného bremena dochádza nielen k určitému opotrebeniu udržiavaného
povrchu pozemku, ale aj k narušovaniu súkromia vlastníkov, resp. osôb, ktoré využívajú domovú
nehnuteľnosť, dvor, či hospodársku budovu, v neposlednom rade aj k obmedzeniu užívania dvora nimi
samotnými. Súd pri hodnotení vecného bremena vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ako je

uvedené vyššie. Ing. Ivan Širka, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností,
stanovil po zistení všeobecnej hodnoty vyznačeného rozsahu zaťaženej plochy (600,- Eur) hodnotu
vecného bremena na 285,- Eur. Následne sa znalec vyjadril aj k spôsobu, akým k stanoveniu tejto
hodnoty dospel, pričom uviedol, že hodnota samotného pozemku vo vyznačenej ploche geometrickým
plánom bola zisťovaná metódou polohovej diferenciácie, hodnota vecného bremena sa od tejto odvíja
a závisí od stanovenia rozsahu obmedzení, ktoré z vecného bremena vyplývajú vlastníkovi pozemku. Z

dostupnejliteratúrypotomvyužilodstupňovanietakýchtoobmedzeníprekategóriupozemkovnabývanie
tak,žeprimenšomobmedzeníjerozsahvyjadrenýod10do30%,pričiastočnomobmedzeníod30do70
%apriveľkomobmedzeníod70do80%.Zistenáhodnotavecnéhobremenapodľaznaleckéhoposudku
vychádzala z miery obmedzenia 60 % na základe zadania súdu v zmysle skoršie vydaného rozhodnutia
v tejto veci, keď časový rozsah vecného bremena bol vymedzený pre peší prechod neobmedzene, pre

osobné motorové vozidlá 2 x do týždňa smerom tam a späť, pre nákladné motorové vozidlá 2 x do
kalendárneho roka tam a späť a pre všetky motorové vozidlá neobmedzene v prípade nevyhnutnosti
zásahu na záchranu ľudských životov, ochrany zdravia a zásahu na ochranu súkromného majetku.
Vychádzajúc z týchto kritérií potom súd konštatoval, že pri rozšírení tohto časového rozsahu obmedzení,
vyplývajúcich z vecného bremena, je potrebné zvýšiť aj uvažované percentuálne vyjadrenie týchto

obmedzení zo 60 % na 80 %, keď pri časovom rozsahu ako je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia
dochádza k veľmi výraznému obmedzeniu vlastníkov vo veľkom rozsahu. Určených 80 % obmedzení
potom zodpovedá výške náhrady 380,- Eur, ktorú budú žalobcovia spoločne a nerozdielne povinný
zaplatiť žalovaným, ktorí sú túto oprávnení prijať takisto spoločne a nerozdielne. Lehota na plnenie bola
stanovená na 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej

možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.