Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201482
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

R. F. J. U., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Konžskej demokratickej republiky, v krajine
pôvodu bytom X., J. Š. X., I. U. Č..XX, aktuálne s miestom pobytu na adrese R. X, XXX XX
Y., zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava proti
odporcovi:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky-Migračnýúrad,Pivonková6,Bratislavaoopravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 04.09.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-79-21/2015-Ž zo
dňa 06.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-79-21/2015-Ž zo dňa 06.08.2015

p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-79-21/2015-Ž zo dňa 06.08.2015 odporca v zmysle § 11 ods.
1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „zákon
o azyle“) navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predchádzajúcom správnom konaní už bolo v
prípade navrhovateľa právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a

navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali zmenu skutkového stavu v tomto
prípade.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 04.09.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2
písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Navrhovateľ videl
nedostatočné zistenia stavu veci v tom, že odporca nedostatočne skúmal politickú situáciu v Konžskej

demokratickej republike (ďalej len „KDR“) a v tej súvislosti vec neposúdil z individuálneho hľadiska
navrhovateľa. Tiež uviedol, že v prípade svojho návratu by mu mohla hroziť smrť.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.10.2015 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na vlastnej argumentácii
a zdôraznil, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré
by mohli viesť k zmene napadnutého rozhodnutia. Poukázal na totožnosť dôvodov predchádzajúcej

navrhovateľovej žiadosti o azyl o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté a tiež na skutočnosť, že od
predchádzajúceho negatívneho rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene pomerov.Súd vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.
3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) v
neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 26.10.2015. Po riadnom

preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu -
opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisov

odporcu ČAS: MU-PO-79/2015-Ž a ČAS: MU-63/PO-Ž/2014.

Z obsahu spisu odporcu ČAS: MU-63/PO-Ž/2014 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz v konaní ČAS:
MU-508/PO-Ž-2012 požiadal o azyl vyhlásením z 5.8.2012 - mal obavu o život z dôvodu politického
prenasledovania. Toto konanie bolo právoplatne zastavené 7.11.2013 z dôvodu ust. § 19 ods. 1 písm.
f) zákona o azyle. Dňa 7.3.2014 požiadal o azyl druhý raz z dôvodu obavy o život, nakoľko bol

prenasledovaný vládnou mocou pre politické názory svojho otca, taktiež mu malo byť vyhrážané zabitím.
V priebehu spísania dotazníka navrhovateľ o. i. uviedol, že začiatkom júla 2011 po návrate zo školy
videl, ako jeho otec, mama a strýko ležia na zemi, pričom tam prítomní vojaci na nich mierili zbraňami.
Následne bol jeho strýko zastrelený, pretože vojakom vzdoroval. Následne navrhovateľ omdlel, „zobudil“
sa až v kláštore v ktorom bol správcom rodinný známy kňaz Ekofo. Počas následného pobytu v kláštore

brigádoval navrhovateľ na trhovisku, kde predával košele. V jeden deň k nemu pristúpili ozbrojení vojaci
a povedali mu, že ho zabijú. O tejto navrhovateľovej žiadosti rozhodol odporca rozhodnutím ČAS:
MU-63-21/PO-Ž-2014 z 5.6.2014 tak, že navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu ani doplnkovú
ochranu. O podanom opravnom prostriedku rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k.: 9Saz/22/2014-36 z
22.10.2014 tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil. O podanom odvolaní voči nemu rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudkom 10Sža/8/2015 z 25.3.2015 tak, že tento rozsudok potvrdil.

Z obsahu spisu odporcu ČAS: MU-PO-79/2015-Ž súd zistil, že navrhovateľ po tretí raz požiadal o azyl
vyhlásením z 13.5.2015 z totožného dôvodu ako v roku 2014 (z dôvodu obavy o život, nakoľko
bol prenasledovaný vládnou mocou pre politické názory svojho otca, taktiež mu malo byť vyhrážané

zabitím.). V priebehu vstupného pohovoru konaného 26.5.2015 sa vo vzťahu k dôvodom tejto aktuálnej
žiadosti o azyl v plnom rozsahu odvolal na dôvody, ním uvedené v predchádzajúcom azylovom konaní.
Incident, ktorého mal byť svedkom v roku 2011 dokonca opísal rovnakými slovami. Neuviedol žiaden iný
či ďalší dôvod podanej žiadosti o azyl. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu
navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine

a regióne pôvodu navrhovateľa, na prípadnú existenciu ozbrojeného konfliktu, ako aj na prípadné riziká
spojené s návratom neúspešných žiadateľov o azyl, pochádzajúcich z KDR.

Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o

azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje
sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana
a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže
rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci
výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili

okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Zákon o azyle vo vzťahu k posúdeniu a rozhodnutiu
podanej žiadosti o azyl v zásade rozpoznáva dva druhy rozhodnutí: 1/ Jednak to sú rozhodnutia v
podstate procesného charakteru (zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnene, zamietnutie žiadosti
akoneprípustnej),kedysaneposudzujepodanážiadosťoazylvjejmerite.2/Jednakrozhodnutiavovecisamej, ktoré sú výsledkom posúdenia podanej žiadosti o azyl (udelenie - neudelenie azylu, poskytnutie
- neposkytnutie doplnkovej ochrany).

Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako neprípustnú z dôvodu §
11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle - pretože o totožnej žiadosti o azyl už bolo právoplatne rozhodnuté,
pričom neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu.

Je nepopierateľným fakt, že navrhovateľ odôvodňoval aktuálnu žiadosť o azyl iba dôvodmi, ktoré sú

(doslova) totožné s dôvodmi, ktoré prezentoval pri podaní svojej predchádzajúcej žiadosti o azyl z roku
2014 (konanie ČAS: MU-63/PO-Ž-2014). O tejto žiadosti navrhovateľa z roku 2014 odporca rozhodol
právoplatným rozhodnutím ČAS: MU-63-21/PO-Ž-2014 z 5.6.2014, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil
a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Pre zistenie stavu veci teda v danom prípade postačovalo, ak
odporca posudzoval zhodnosť či rozpornosť dôvodov obidvoch podaných žiadostí o azyl (z roku 2014 a
z roku 2015). Ako to je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca túto otázku (správne)

vyhodnotil tak že skonštatoval, že navrhovateľova aktuálne podaná žiadosť o azyl je zhodnou s tou,
ktorú navrhovateľ podal v roku 23014.
Ako to je ďalej zrejmé z napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu pripojeného administratívneho
spisu odporcu, tento vo vzťahu k otázke naplnenia dôvodov poskytnutia či neposkytnutia doplnkovej
ochrany vykonal dokazovanie, zamerané na zistenie existencie ev. vážneho bezprávia v prípade

návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Z obsahu vyhľadaných a do spisu založených informácií,
pochádzajúcich z rôznych zdrojov je nepochybným konštatovanie, že od vydania predchádzajúceho
rozhodnutie odporcu (ČAS: MU-63-21/PO-Ž-2014 z 5.6.2014) nedošlo ani k žiadnej zmene okolností
(pomerov), ktoré by nasvedčovali existencii vážneho bezprávia, ktorému by navrhovateľ čelil v prípade
svojho návratu do KDR.

Jetiežnepopierateľnouskutočnosť,žeopredchádzajúcej-totožnejžiadostinavrhovateľaoazylodporca
právoplatne rozhodol svojím rozhodnutím ČAS: MU-63-21/PO-Ž-2014 z 5.6.2014.

S poukazom na uvedené bolo preto postačujúcim zistenie skutkového stavu veci odporcom spočívajúce
v tom, že o navrhovateľovej totožnej žiadosti o azyl už bolo právoplatne rozhodnuté a že medzičasom

nedošlo k podstatnej zmene pomerov - už zisteného stavu veci.

K nepriamo vyslovenej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Podľa názoru súdu odporca vo veci aktuálne podanej žiadosti navrhovateľa rozhodol správne a v
súlade so zákonom. Ak navrhovateľ aktuálnu žiadosť o azyl odôvodnil doslova rovnanými skutočnosťami

ako svoju predchádzajúcu žiadosť o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, pričom z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že medzičasom nedošlo k žiadnej (tobôž nie k podstatnej) zmene
pomerov (skutkového stavu), odporca nemal inú možnosť ako aktuálnu žiadosť navrhovateľa o azyl
zamietnuť ako neprípustnú. Zákon totižto v cit. ust. § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle nehovorí
o možnosti zamietnutia takejto žiadosti o azyl (teda ako alternatívy rozhodnutia vo veci samej), ale

výslovne uvádza, že odporca (ministerstvo) zamietne podanú žiadosť o azyl (ako neprípustnú) za
predpokladu splnenia podmienok, ktoré následne v tomto ustanovení uvádza.

Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci a pretože z vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je

potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).