Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/176/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114226792
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114226792.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého P. Š.G., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka X. Š., O.. XX.X.XXXX, V. M., R. XX a otec
P. X., O.. XX.X.XXXX, V. M., X. X, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. P. Š., O.. XX.XX.XXXX zo sumy 49,79 Eur na 90,- Eur
mesačne od 29.10.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

D l ž n é výživné za obdobie od 29.10.2014 do 31.5.2015 vo výške 285,37 Eur je otec povinný zaplatiť
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/9/2004 zo dňa 25.2.2005.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2014 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca zo sumy
49,79 Eur na 300,- Eur mesačne od 29.10.2014 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane

maloletého dieťaťa.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným
súdu dňa 19.11.2014 navrhol, aby zvýšil výživné zo strany otca z dôvodu zmeny pomerov na strane
maloletého dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
22P/9/2004, ktorým bol mal. P. Š. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na
jeho výživu sumou 49,79 € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2005. Matka pred
4-mi rokmi podala návrh na zvýšenie výživného s tým, že sa dohodli na sume 80,- Eur. V uvedenej veci
bolo rozhodnuté, avšak v rámci odvolacieho konania zobrala návrh v celom rozsahu späť, nakoľko sa s
otcom mimosúdne dohodli. Následne otec podal návrh na zníženie výživného, pričom tento návrh súd
zamietol.

V čase poslednej úpravy matka žila s dieťaťom v 2-izbovom byte, za užívanie ktorého platila 3.100,- Sk.
Bola na materskej dovolenke a poberala materský príspevok 8.000,- Sk, rodičovský príspevok 3.790,-
Sk, rodinné prídavky 540,- Sk mesačne. Iný príjem ani majetok nemala.Mal. P. v čase poslednej úpravy mal 1 rok. Okrem oblečenia, stravy mu matka zakupovala plienky od
1.300,- Sk do 1.500,- Sk, mlieko 1.000,- Sk, výdavky na kozmetiku, hygienické potreby.
Otec v čase poslednej úpravy býval sám v 4-izbovom byte, za užívanie ktorého platil 5.300,- Sk. Bol

zamestnaný s príjmom vo výške 11.419,- Sk. Vlastnil byt a 18 ročné motorové vozidlo. Iný príjem
preukázaný nebol.

Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.

Mal. P. má 11 rokov, chodí do 5. triedy základnej školy. Venuje sa hokejbalu. Matka uviedla nasledovné
výdavky: 30,- Eur mesačne obedy, 40,- Eur mesačne hokejbal, 10,- MHD, 28,- Eur rukavice na hokejbal,
oslava 10,- Eur, výlet do F. G. 59,- Eur vreckové, 20,- Eur iný výlet. V máji 2015 absolvuje školu v
prírode, za ktorú zaplatila 120,- Eur a vreckové, mobil 10,- Eur, strava mimo školy 200,- Eur mesačne,
oblečenie 100,- Eur mesačne. Okrem toho výdavky má v súvislosti so školou, školské potreby a
pomôcky, dosky na lavicu. Matka ďalej uviedla, že otec má aj inú vyživovaciu povinnosť s tým, že na

iné dieťa prispieva sumou 50,- Eur mesačne. Otec má zariadený 3-izbový byt, vlastní motorové vozidlo
Superb, je konateľom firiem. Oblieka sa do značkových vecí. Matka je toho názoru, že otec má dostatok
finančných prostriedkov, aby mohol prispievať na výživu prvorodeného syna.

Matka je zamestnaná v poisťovni s príjmom vo výške 400,- Eur mesačne netto. Za bývanie uhrádza

300,- Eur mesačne. Okrem mal. P. má vyživovaciu povinnosť k mal. M., nar. 4.6.2008, na výživu ktorého
otec prispieva sumou 100,- Eur mesačne. Okrem toho poberá prídavky na dve maloleté deti vo výške
47,- Eur mesačne.

Otec od podania návrhu od októbra 2014 prispieva na výživu dieťaťa sumou 49,79 Eur mesačne.

Z výpovede otca súd zistil, že má príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške 300,- Eur mesačne. Má
nasledovné výdavky: výživné na syna P. 49,79 Eur, výživné na P. X., O.. X.XX.XXXX - 50,- Eur mesačne.
Uviedol, že nevlastní 3-izbový byt, nakoľko tento je vo vlastníctve rodičov. Rodičom na bývanie, u
ktorých býva prispieva sumou 40,- Eur mesačne. Je vlastníkom motorového vozidla Superb, pričom toto

nadobudol darovacou zmluvou od otca. Na poistky mu prispieva finančne otec. Okrem toho má výdavky
na lieky, je sledovaný v kardiologickej ambulancii vo výške 80,- Eur mesačne a raz štvrťročne vyšetrenia,
ktoré sú spoplatnené. Okrem toho výdavky na telefón 40,- Eur mesačne, paušál a iné výdavky na stravu,
cestovanie, hradí z financií, ktoré mu ostanú.

S maloletým synom sa nestretáva, okrem výživného inou formou neprispieva.

Z oznámenia bývalého zamestnávateľa otca J. bolo zistené, že otec bol prepustený zo služobného
pomeru v štátnej službe príslušníka K. dňa 12.3.2010. Podľa § 192 ods. 1, písm. e/ Zákona č. 73/1998
Z.z. v platnom znení. Jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 3/2009 do 2/2010 bol vo výške 720,17

Eur.

Z oznámenia spoločnosti G. N. F..E..D.., Z. XX, K. bolo zistené, že otec P. X. je konateľom uvedenej
spoločnosti od apríla 2013. Od 1.1.2014 si v zálohových platbách vyberá z pokladní 300,- Eur mesačne.
Náklady na pohonné hmoty, zdravotné poistenie si výhradne platí sám. Vzhľadom k tomu, že od vzniku

spoločnosti sa mu nepodarilo priniesť príjem do spoločnosti, spoločnosť nie je schopná mu vyplácať
väčšiu zálohovú platbu. Súčasne bol priložený súbor faktúr za rok 2014 a 2015 z rozhodovacej činnosti
konateľa.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný

príjem za obdobie od 11/2014 do 4/2015 bol vo výške 403,- Eur netto.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok

prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri

rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle

slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré

dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s
pomermi existujúcim v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa na sumu 90,- Eur mesačne
od 29.10.2014 do budúcna. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch
rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol aj na zmenený počet vyživovacích

povinností tak na strane matky ako aj na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa
a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať aj na
výživu dieťaťa aj naďalej. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. P., pretože vzhľadom na jeho
vek vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala
matka v čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo

výške 90,- Eur mesačne vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich
vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má aj
iné vyživovacie povinnosti a zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Výživné v uvedenej
výške zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným
kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim

kritériomvovzťahukuspokojovaniuodôvodnenýchpotriebdieťaťa.Ďalejpoukazujenaustanovenie§75
ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktoráohrozujedosiahnutiepríjmu,resp.priamovyvoláva

stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.

Matka aj kolízny opatrovník poukazovali na skutočnosť, že otec pracoval v J. pričom bol prepustený
zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1, písm. e/ Zákona č. 73/1998 Z.z. v platnom znení. Podľa
oznámenia bývalého zamestnávateľa otca bolo zistené, že dosahoval príjem za obdobie 3/2009 do
2/2010 vo výške 720,17 € netto. K uvedenej zmene na strane otca však došlo v roku 2010, t.j. 5

rokov pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného. Na skutočnosť, že otec vlastným pričinením
bol prepustený zo služobného pomeru súd prihliadol iba čiastočne a to z dôvodu, že táto zmena u
neho nastala v roku 2010 a pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadal na ďalšie vyživovacie
povinnosti, ktoré otcovi pribudli. Preto k zmene pomerov v dôsledku opísaného chovania otca prihliadol
len čiastočne, pokiaľ by k tejto zmene došlo tesne pred podaním návrhu, prípadne počas prebiehajúceho

konania. V ďalšom poukazuje na to, že otec ako povinný rodič majúci maloleté dieťa sústavne sa
pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich
subjektívnych vlastností najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity
tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. V
zmysle ust. §62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa

má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich
zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v
rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá
povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u

každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých
dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je
potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého
majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory,

ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným
je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti
alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej
povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pri určení
výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti
povinnéhonastranedruhej,pretožeobidvehľadiskáspoluveľmiúzkosúvisiaavzájomnesapodmieňujú
a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti

tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona
o rodine a z neho vyplývajúcich zásad, dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 90 Eur mesačne
na maloleté dieťa je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 29.10.2014 do 31.5.2015 došlo na strane

otca k vzniku dlžného výživného vo výške 285,37 Eur, ktoré súd uložil otcovi zaplatiť v lehote do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi doterajším
výživným a zvýšeným výživným 90,- Eur - 49,79 Eur = 40,21 Eur x 7 mesiacov, t.j. 281,47 Eur, alikvotná
čiastka za mesiac október 2014 = 40,21 Eur : 31 = 1,33 Eur na deň x 3 dni, t.j. 3,90 Eur spolu 285,37 Eur.Otca súd zaviazal zaplatiť dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom
k výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa by

nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku
zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Zvýšenie vyživovacej povinnosti
mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom
odkladaním časti svojho príjmu. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb mal. dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami, ale musela

ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz,
čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.