Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200992
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný
úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, Južná trieda 82, 040 17 Košice, za účasti: G. Q. V. M. I. U. Q.
I. Á., bytom K. č. XXX/XX, H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 01. júla 2013, č.
k: OU-KS-KO2-V 2144/2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozhodnutie odporcu zo dňa 01. júla 2015 č. k. OU-KS-KO2-V 2144/2015.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. ú. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Poštovej banke, a.s. Bratislava, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len
„Katastrálny zákon“) návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi
POHOTOVOSŤOU, s.r.o. a G. Q. v zastúpený DSS Nestor o. z., zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva tvorila
jednak zmluva o zriadení záložného práva uzavretá 22.04.2015, ako aj dohoda o splnomocnení. V
súlade s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona bolo jeho povinnosťou skúmať, či zmluvu o
zriadenívecnéhopráva(záložnéhopráva)uzatváralzástupcadlžníkanazákladezmluvnéhozastúpenia,
t. j. dohody o splnomocnení a či došlo vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Zistil, že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody - predtlače, čím bola
obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keď splnomocnenec už bol v dohode o splnomocnení
vopred vpísaný - určený. Takúto dohodu nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko
bola vopred navrhnutá a pripravená - ponúknutá pri uzatváraní Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX
zo dňa 29.11.2013 na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky voči dlžníčke. Vzhľadom na tieto
skutočnosti v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v konečnom dôsledku takto uzavretá dohoda o

splnomocneníspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa. Z dohody o splnomocnení vyplýva skôr, že splnomocnenec mal hájiť práva veriteľa
voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z toho dôvodu považuje dohodu o
splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na fakt, že je zrejmé, že záložné právo malo byť
zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny 350,00 Eur

s príslušenstvom, pričom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, t. j. výškou
úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti v podstatne
väčšej hodnote, než je výška plnenia. Preto takýto právny úkon je neplatným aj podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

Odporca zároveň poukázal na rozsudky Krajských súdov v obdobných veciach a to Krajského súdu v
Žiline, Nitre, Košiciach, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Bratislava.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca v rámci
autoremedúry napadnuté rozhodnutie sám zrušil a jej návrhu na povolenie vkladu záložného práva
vyhovel, resp. aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti späť

na správne konanie a súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania.

Poukázala predovšetkým na to, že z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
vyplývajú správnemu orgánu povinnosti o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti
zmluvy, či je urobená v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a ďalšie povinnosti. Má za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh a následne nesprávne
zistil skutkový stav. Nesprávne posúdil udelené plnomocenstvo na základe čoho vydal aj nezákonné
rozhodnutie.

Má za to, že došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp,
pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocnenca
združenia ProHelp. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do
dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Neexistuje rozpor
medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Je evidentné, že dlžníčka dlhodobo

neplnila svoje povinnosti riadne a včas, neplatila dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté
a ona ako veriteľka len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného
práva.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.

Účastníčka G. Q. navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.

Uviedla, že skutočne navrhovateľkou jej bol poskytnutý úver, pamätá si, že úver začala splácať,
ale v rodine nastali finančné problémy, a preto splácať prestala. Je ochotná úver, ktorý jej poskytla

navrhovateľka vyrovnať, ale v mesačných splátkach, najviac po 50,00 Eur.

K uzavretiu dohody o splnomocnení uviedla, že túto dohodu musela podpísať, keď chcela požiadať o
úver, ale si vôbec nepamätá, aby sa niekto z ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci niekedy s
ňou nejakým spôsobom kontaktoval a ani v priebehu tohto správneho konania, resp. aj súdneho konania

sa nikto z uvedeného združenia s ňou nekontaktoval.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, pripojeným administratívnym spisom
odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Zpripojenéhoadministratívnehospisuodporcusúdzistil,ženavrhovateľkaakozáložnýveriteľadlžníčka
G. Q. uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 29.11.2013, na základe ktorej dlžníčke bol poskytnutý
úvervovýške350,00Euratátosazaviazalaúverspoluspríslušenstvom,úrokovzomeškania,poplatkov
a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových

nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia riadne splácať.
Spolu so zmluvou o úvere bola uzavretá aj dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľkou G. Q.
a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, z ktorej okrem iného vyplýva, že
splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskehozákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXX. Dohodu o splnomocnení splnomocniteľka podpísala v H. 29.11.2013, kedy bol jej podpis
aj overený a zástupca splnomocnenca v G. tiež 29.11.2013.

Dňa 22.04.2015 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR medzi
navrhovateľkou ako záložným veriteľom a dlžníčkou v zastúpení na základe dohody o splnomocnení

DSSNestoro.z.(predtýmProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci),ktorejpredmetomjezriadenie
záložného práva v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo
výlučnom, resp. podielovom spoluvlastníctve dlžníčky a ide o nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV
č. XXXXX katastrálne územie Y., parcely č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
na ktorej je postavený obytný dom súpisné číslo XXX a ide o byt, ktorý sa nachádza vo vchode XX na
X. poschodí, č. bytu X, ďalej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie E., parcelné č.

XXX o výmere XXXX m2 - orná pôda, na LV č. XXX katastrálne územie E., parcela č. XXX/X o výmere
XXXX m2 - orná pôda, na LV č. XXX katastrálne územie E., parcela č. XXX/X o výmere XXXX m2 - orná
pôda, parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda a parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná
pôda, na LV č. XXX katastrálne územie E., parcela č. XXX/X o výmere XXXX m2 - orná pôda, na LV č.
XXX katastrálne územie E., parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - trvalé trávnaté porasty a parcela č.

XXX/X o výmere XXX m2 - trvalé trávnaté porasty, na LV č. XXX katastrálne územie E., parcela č. XXX/
X o výmere XXXX m2 - trvalé trávnaté porasty. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia
všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 29.11.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak

nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k

nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu

s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv

na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 22.04.2015 a
jej existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľka podpísala v H. dňa

29.11.2013 a zástupca splnomocnenca v G. 29.11.2013.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.

Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,
- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností
splnomocniteľa,- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej

moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,

ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo
malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v

konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka
(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o
splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)
nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú

zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,
ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť

záujmy splnomocniteľa (dlžníka), tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia
záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.
Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré
sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť

existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej Dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca,
že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so

splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne
stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať
pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového
dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho

zástupca náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume

35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.