Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215754
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115215754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Raiffeisenbank a.s., IČO:

49240901 so sídlom Praha 4, Hvězdova 1716/2b, Česká republika, právne zastúpený: Havel, Holásek
& Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36856584 so sídlom, Bratislava, Mlynské Nivy 49, proti
žalovanému: X. Y., K.. XX.XX.XXXX, O. V., J. XX, v konaní o zaplatenie 12.419,11 Kč s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 12.419,11 Kč so zmluvným úrokom 21,90 % ročne zo sumy
10.000,- Kč od 13.12.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 11.935,38 Kč od
13.12.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za trovy právneho zastúpenia vo výške 95,83 Eur a
iné trovy vo výške 27,- Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 08.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

12.419,11 Kč zmluvného úroku vo výške 21,90 % ročne zo sumy 10.000,- Kč od 13.12.2014 do
zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 11.935,38 Kč od 13.12.2014 do
zaplatenia a na náhradu trov konania. V odôvodení žalobného návrhu uviedol, že žalobca a žalovaný
uzavreli 19.06.2012 Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, na základe ktorej žalobca
zriadil a viedol žalovanému bežný účet. V zmysle Zmluvy o bežnom účte sa žalovaný zaviazal uhradiť
žalobcovi poplatky a náklady za bankové operácie spojené s účtom, ktoré je žalobca oprávnený zúčtovať
na kartu účtu žalovaného. Žalovaný a žalobca sa tiež dohodli, že žalovaný vloží na účet pri podpise

zmluvy o bežnom účte počiatočný vklad a je povinný udržiavať na účte kladný zostatok. V prípade
vzniku záporného zostatku je žalovaný povinný bezodkladne zabezpečiť jeho vyrovnanie až do výšky
minimálneho zostatku na účte. V prípade nedodržania podmienok zmluvy žalobca záporný zostatok
úročí aktuálnym úrokom z omeškania. Totožní zmluvní partneri uzavreli dňa 03.01.2013 Zmluvu o
povolenomdebetenabežnomúčte,nazákladektorejposkytolžalobcažalovanémupeňažnéprostriedky
do výšky pôvodného debetu 10.000,- Kč. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal čerpať povolený debet
priebežne, avšak neprekročiť jeho dohodnutú výšku. Žalovaný sa tiež zaviazal odo dňa prvého čerpania

povoleného debetu hradiť úrok z čerpanej a doteraz nesplatenej čiastky vo výške 21,90 % ročne.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o povolenom debete,
najmäčl.5a6Produktovýchpodmienok,bolžalobcaoprávnenýjednostrannezrušiťpovolenýdebetauž
vyčerpanúčiastkuvyhlásiťzaokamžitesplatnú.Dlhžalovanéhopredstavujenasplátkachúveru10.000,-
Kč, na zmluvnom úroku 1.057,44 Kč, na úroku z omeškania 483,73 Kč a na poplatkoch spojených s
vedením a správou účtu 877,94 Kč. Spolu dlh žalovaného 12.419,11 Kč.

Súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami a uznesenie č.k. 15C/256/2015-56 zo dňa 19.08.2015,
ktorým ho poučoval o jeho procesných právach a povinnostiach. Zároveň mu uložil povinnosť v lehote
15 dní písomne sa vyjadriť k žalobe. Žalovaný si zásielku prevzal 21.08.2015, k žalobe sa nevyjadril.Súd vytýčil termín súdneho pojednávania na 21.01.2016, pričom žalovaný napriek tomu, že mal
vedomosť o termíne súdneho pojednávania (zásielku si prevzal 02.11.2015) sa súdneho pojednávania
bez ospravedlnenia a zdôvodnenia neúčasti nezúčastnil. Žalovaný ostal v konaní pasívny, nárok žalobcu

nespochybnil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi výpisom z OR žalobcu, Všeobecnými
obchodnými podmienkami žalobcu, návrhom zmluvy o povolenom debete na bežnom účte uzavretou
účastníkmi konania dňa 14.08.2012, Zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa

19.06.2012, Zmluvou o povolenom debete na bežnom účte, prehlásením o okamžitej splatnosti a výzvou
k úhrade dlhu z 03.12.2014, prehľadom zložiek pohľadávky po splatnosti, mimoriadnym výpisom z účtu
žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodom registri Mestského súdu Praha, oddiel B, vložka
2051.

Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, predmetom ktorej bolo
zriadenie a vedenie bežného účtu.

Návrhom z 14.08.2012 zmluvy o povolenom debete na bežnom účte požiadal žalovaný ako klient

žalobcu ako banku o zriadenie povoleného debetu na bežnom účte vo výške maximálne 10.000,-
Kč. Banka sa zmluvne zaviazala poskytnutúť klientovi úver vo forme prečerpania na bežnom účte do
maximálnej výšky 10.000,- Kč s výškou úrokovej sadzby 21,90 %, poplatok za poskytnutie povoleného
debetu 200,- Kč jednorazovo, výška poplatku za využitie povoleného debetu 90,- Kč mesačne, výška
poplatku za zmenu nastavenia povoleného debetu 200,- Kč jednorazovo, výška poplatku za zmenu

úverovej dokumentácie 200,- Kč jednorazovo, poplatky za upomienky 200-1.000,- Kč na zaslanie
upomienky alebo oznámenie, výška úroku z omeškania 7,75 %, RPMN 54,34 %, celková čiastka splatná
klientom 12.697,18 Kč.

Listom z 03.12.2014 oznámil žalobca žalovanému okamžitú splatnosť a výzvu k uhradeniu dlhu na

základe zmluvy o povolenom debete a vyzval na úhradu dlžnej sumy 12.419,- Kč. Žalovaný si zásielku
nevyzdvihol.

Na základe zisteného skutkového stavu súd práve uzatvára:

Súd skúmal, či má právomoc vo veci rozhodnúť. Právomoc súdu vyplýva z Nariadenia Rady (ES) č.
44/2001, kde podľa II. odd 1. čl. 2 je uvedené, že ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s
bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 pokiaľ nedošlo
k voľbe rozhodného práva pre zmluvu s čl. 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5-8, právo, ktorým sa
spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny
obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

Z uvedeného dôvodu súd aplikuje na právny vzťah účastníkov konania české právne predpisy, nakoľko
k uzavretiu zmluvy došlo v ČR a sídlo poskytovateľa služieb (žalobcu) je v Českej republike.

Podľa § 497 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb., Smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na

požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje
poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 499 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb., za sjednání závazku věřitele poskytnout na
požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání

věřitele.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb(1) Od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak
v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny,
je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka

v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na
základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
(2) V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.

Podľa § 506 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb., je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou

splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a
požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na
zajištění závazků z této smlouvy.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákonníku č. 89/2012 Sb., Jde-li o prodlení s plněním peněžitého
dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona

povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 Nařízení vlády ČR č. 142/1994 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně
výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází

kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

Vychádzajúc z výsledkom vykonaného dokazovania aplikujúc na tieto zákonné ustanovenia českého
právneho poriadku uložil súd povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 12.419,11 Kč spolu s
dohodnutým zmluvným úrokom 21,90 % ročne zo sumy 10.000,- Kč od 13.12.2014 do zaplatenia

a úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne zo sumy 11.935,38 Kč od 13.12.2014 do
zaplatenia z dôvodu, že žalovaný zmluvné podmienky nedodržal, zmluvné podmienky spočívajúce v
možnosti čerpať povolený debet priebežne, avšak neprekročiť jeho dohodnutú výšku. Z uvedeného
dôvodu pristúpil žalobca k vyhláseniu okamžitej splatnosti vyčerpaných peňažných prostriedkov na
povolenom debete na bežnom účte a vyzval žalovaného na ich úhradu. Žalovaný si zásielku neprevzal,

dlžné finančné prostriedky až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci neuhradil. Súd vyhovel žalobe v časti o
zaplatenie dlhu 12.419,11 Kč tak, ako si ho žalobca vyčíslil a žalovaný nespochybnil, ako aj zmluvného
úroku v dohodnutej výške 21,90 %, čo zo zmluvy nesporne vyplýva, od 13.12.2014 (po uplynutí lehoty
na dobrovoľné plnenie žalovaným) do zaplatenia, ako aj zákonného úroku z omeškania 8,05 % ročne
zo sumy 11.935,38 Kč (po odpočítaní 483,73 Kč žalobcom z dôvodu zákazu anatocizmu) od 13.12.2014

do zaplatenia, nakoľko nárok žalobcu považoval za dôvodný. Výrok o povinnosti uhradiť zákonný úrok
z omeškania vyplýva z ust. § 369 ods. 1 Obchodního zákonníku v spojení s § 517 ods. 1,2 Občanského
zákonníku a vykonávacieho predpisu v ust. § 1 Nařízení vlády ČR č. 142/1994 Sb..

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal úspech v celom
rozsahu. Úspešnému žalobcovi súd teda priznal náhradu trov konania predstavujúcich zaplatený súdny
poplatok 27,- Eur a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 10 ods. 1, ods. 2 vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej
hodnoty je 31,54 Eur a súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z dvoch úkonov
právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie

žaloby na súd 2 x 31,54 Eur, k tarifnej odmene bol pripočítaný režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl.) vo výške
2 x 8,39 Eur a postupom podľa § 18 ods. 3 vyhl. súd zvýšil tarifnú odmenu o daň z pridanej hodnoty 20
%, pričom celkové trovy právneho zastúpenia spolu 95,83 Eur.

Súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia tak, ako si ich vyčíslil a súdu doručil podaním z

28.01.2016, nakoľko tak neurobil v lehote najneskôr troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. Žalobca doručil súdu vyčíslené trovy konania až 28.01.2016, pričom súd
vyhlásil rozsudok 21.01.2016.Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet
právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.