Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200278
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200278.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: BILLIK, spol. s.r.o., so
sídlom Výčapy Opatovce 144, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, so sídlom Farská 9,
Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. januára 2014 č.
1100304/1/13570/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 21. 03. 2014 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nitra č. 9401401/5/4440323/2013 zo
dňa 27. 09. 2013, ktorým rozhodnutím mu bol v zmysle § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2008 v sume 5.546,86 eur. Uviedol, že je podnikateľom a v prevažnej časti svojej činnosti sa zaoberá
výrobou sofistikovaných zváracích zariadení. V rámci svojej činnosti nakupuje hutné materiály (tovary a

polotovary), ktoré používa pri výrobe svojich výrobkov. Ďalej uviedol, že dňa 19. 09. 2008 obstaral (kúpil)
tovar - transformátor, tlmivku a tyristor od spoločnosti BEEUTIFUL s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 3,
Prievidza, od 29. 10. 2008 ALEDO s.r.o., so sídlom D. Štúra 760/13, Sereď, pričom DPH činila 5.546,86
eur. Nákup uvedeného zariadenia bol riadne účtovne a administratívne zachytený, a to na faktúre č.
208003 a bol dodávateľovi uhradený prevodom na jeho bankový účet. Vyplývajúce povinnosti z DPH
boli žalobcom riadne priznané v daňovom priznaní. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo
z nedostatočného zistenia skutkového stavu, resp. zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom

spisov a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mal
za to, že dôkazné prostriedky, ktorých predloženie počas daňovej kontroly zabezpečil, ako aj dôkazné
prostriedky, ktoré žalovaný a Daňový úrad Nitra získali vlastnou činnosťou, všetky unisono svedčia o
objektívnej skutočnosti - zdaniteľnom obchode žalobcu s ALEDO, s.r.o. Podotkol, že správca dane na
strane dodávateľa ALEDO s.r.o. zrejme prijal priznanú DPH, no na druhej strane u žalobcu odmietol
predmetnú DPH vrátiť, čím došlo k porušeniu základného princípu neutrality DPH, ktorý je konštantne
judikovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky aj Súdnym dvorom Európskej únie. Konštatoval, že

orgány finančnej správy si tak od neho neoprávnene nárokovali DPH, ktorú preukázateľne zaplatil za
účelom svojho podnikania, čo je v rozpore s ust. § 49 a nasl. zákona o DPH. Poznamenal, že žalovaný
ani správca dane napriek dostatočne dlhému daňovému konaniu nevykonali dôkazy, ktoré navrhol
žalobca, napr. doplniť dokazovanie o stanoviská súdnych znalcov, ktorí by sa vyjadrili k technickým aúčtovným otázkam posudzovaných obchodov, preto boli na základe podnetu žalobcu vypracované dva
znalecké posudky č. 20/2013 a č. 21/2013, s ktorými sa však žalovaný ani správca dane nevysporiadali
vo svojich rozhodnutiach. Ďalej namietal, že v konaní mohlo dôjsť k takým procesným vadám, ktoré

mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Mal za to, že predmetná vec
nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, daňová kontrola trvala neprimerane dlho (cca dva a pol
roka), pričom žalovaný ani správca dane s ním neprerokovali výsledky dokazovania a neoboznámili
ho tak so svojím zhodnotením dôkazov pred vydaním rozhodnutia. V závere žaloby požiadal o odklad
vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 06. 05. 2014, v ktorom žiadal, aby súd
žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu, ktorého hlavným
predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom zdaňovanom období bola kovovýroba, kontrolu
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008, z ktorej vyhotovil protokol č.
9400401/5/1973170/2012 zo dňa 26. 07. 2012 a ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 22.

08. 2012. Na základe výsledku kontroly vydal správca dane dňa 23. 08. 2012 dodatočný platobný výmer
č. 9400401/5/2311496/2012, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5.546,86
eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
odvolací orgán rozhodnutím č. 1100304/1/1246802/2012 zo dňa 05. 12. 2012, ktorým rozhodnutie
správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko vykonané dokazovanie správcu

dane nepovažoval pre vydanie rozhodnutia vo veci za dostatočné. Konštatoval, že daňová kontrola bola
vykonaná na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 14. 07. 2011, zahájená bola dňa 25.
08. 2011 spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní a na základe žiadosti správcu dane bola predĺžená o
šesťmesiacov.ŽalobcuvpriebehukontrolyzastupovalsplnomocnenýzástupcaIng.MartinaPaštiaková,
daňový poradca. Ďalej uviedol, že žalobca podal za kontrolované zdaňovacie obdobie dňa 24. 10 .2008

daňové priznanie, v ktorom vykázal daň celkom v sume 1 093 111,- SK, odpočítanie dane v sume
909 268,- Sk a vlastnú daňovú povinnosť v sume 183 843,-Sk. Správca dane kontrolou predložených
dokladovzistil,žežalobcasiakoplatiteľdanevkontrolovanomzdaňovacomobdobíodpočítalnazáklade
faktúry č. 208003 zo dňa 19. 09. 2008, vystavenej dodávateľom, spoločnosťou BEEUTIFUL s.r.o., od
29. 10. 2008 ALEDO s.r.o., za dodávku tovaru, a to transformátora, tlmivky a tyristoru, daň v sume

167.105,- Sk. Správca dane preveroval žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane u dodávateľa
tovaru, a to formou dožiadania zaslaného najprv príslušnému správcovi dane spoločnosti ALEDO
s.r.o., Daňovému úradu Sereď a následne, z dôvodu zmeny adresy sídla spoločnosti ALEDO s.r.o.
Daňovému úradu Bratislava V. Na predvolanie, ktorým správca dane požiadal spoločnosť o predloženie
účtovných dokladov súvisiacich s kontrolovaným daňovým subjektom, spoločnosť nereagovala. Z tohto

dôvodu správca dane predvolal konateľa spoločnosti p. Pavla Sedláka na ústne pojednávanie, konateľ
spoločnosti si predvolanie prevzal dňa 10. 01. 2012, avšak na pojednávanie sa nedostavil, a preto ho
správca dane opätovne predvolal k ústnemu pojednávaniu, predvolanie konateľ spoločnosti prevzal
dňa 15. 02. 2012 a nereagoval naň. Správca dane v rámci iných daňových konaní však získal
jeho vyjadrenie, podľa ktorého mu pri prevode obchodného podielu účtovné doklady neboli odovzdané.

Na základe uvedenej skutočnosti vyzval správca dane žalobcu na predloženie dôkazov, ktorými by
preukázal, že tovar uvedený na faktúre č. 208003 vystavenej spoločnosťou BEEUTIFUL s.r.o., od 29.
10. 2008 ALEDO s.r.o., mu bol skutočne aj dodaný. Žalobca na výzvu reagoval tak, že správcovi dane
predložil fotokópie objednávok, dodacích listov, príjemiek, výpisov z účtu a výdavkových pokladničných
dokladov a fotokópiu dohody o plnomocenstve. K spôsobu dopravy tovaru žalobca uviedol, že dopravu

zabezpečovalp.J.,ktorýmuposkytolnaprepravutovaruakonepodnikateľ,vrámcipriateľskejvýpomoci,
Zároveň poskytol správcovi dane telefonický kontakt na p. J.. Preverovaním dodávateľa tovaru správca
dane zistil, že konateľkou spoločnosti BEEUTIFUL s.r.o., následne ALEDO s.r.o. bola v čase vystavenia
faktúr p. O. N., ktorú správca dane vyzval k svedeckej výpovedi, ale p. N. predvolanie na výsluch svedka
neprevzala a zásielka sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote, o čom správca dane

spísal úradný záznam. Správca dane zároveň k svedeckej výpovedi predvolal aj p. E. N., ktorý bol podľa
vyjadrenia žalobcu v čase vystavenia faktúr, splnomocneným zástupcom spoločnosti BEEUTIFUL s.r.o.
So správcom dane sa telefonicky dňa 13. 06. 2012 skontaktoval p. N. a oznámil mu, že sa dlhodobo
zdržiava v Anglicku, kde pracuje a zo zamestnania sa nemôže uvoľniť, a preto sa výsluchu svedka
nemôže zúčastniť. Dňa 11. 07. 2012 bolo správcovi dane doručené písomné prehlásenie p. N., v ktorom

uviedol, že na žiadosť žalobcu potvrdzuje, že za jeho pôsobenia v spoločnosti boli zrealizované pre
žalobcu dodávky tovaru, všetky obchodné transakcie boli riadne zaúčtované a bola zaplatená daň.
Správca dane na základe skutočností zistených v priebehu kontroly skonštatoval, že daňový subjekt
(žalobca) dostatočne nepreukázal dodanie tovaru v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanejhodnoty a hodnoverne nepreukázal vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru v zmysle ust. § 19
ods. 1 citovaného zákona, a preto mu v zmysle ust. 49 ods. 2 písm. a/ a ust. § 51 zákona o dani z
pridanej hodnoty nepriznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 167 105,- Sk. Správca

dane na základe zrušeného rozhodnutia, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty,
pokračoval vo vyrubovacom konaní v súlade s názorom vysloveným odvolacím orgánom v rozhodnutí.
Na výzvu správcu dane sa žalobca a jeho splnomocnený zástupca zúčastnili dňa 30. 01. 2013 ústneho
pojednávania, pri ktorom predložili správcovi dane dokumenty, a to príjemky, prevodky a výdajky s
vysvetlením, že tovar a materiál je generálne prijímaný na centrálny sklad č. 1, z ktorého je potom

podľa účelu zákazky a potreby tovaru na iných skladoch prevedený na základe prevodky na potrebný
sklad. Podľa vyjadrenia žalobcu sú predložené výdajky výdajkami materiálu na rôzne zákazky, je na nich
uvedený vydaný materiál týkajúci sa kontrolovaných faktúr, pričom časť materiálu bola spotrebovaná pri
výrobe a časť pri opravách u zákazníka, prípadne v priestoroch spoločnosti. Na základe opakovaných
výziev správcu dane sa bývalá konateľka spoločnosti ALEDO s.r.o. p. O. N. dostavila dňa 03. 09.
2012 k svedeckej výpovedi, avšak svedkyňa pri ústnom pojednávaní nepredložila správcovi dane

žiadne nové dôkazy, ktoré by ovplyvnili výsledok daňovej kontroly. Správca dane opakovane zasielal
predvolania na výsluch svedka i p. E. N., avšak bezúspešne. Žalobca predložil správcovi dane dňa
31. 05. 2013 prehlásenie p. E. N., o uskutočnení obchodných transakcií medzi ním a spoločnosťou
BEEUTIFUL s.r.o., ktoré (bez predloženia účtovných dokladov patriacich dodávateľovi) však správca
dane nepovažoval za relevantný a dostatočný dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval uskutočnenie

sporných obchodných transakcií medzi spoločnosťou BEEUTIFUL s.r.o. a žalobcom. Poznamenal, že
správca dane si v priebehu vyrubovacieho konania po odvolaní preveroval vykonanie prepravy, ktorú
mal pre žalobcu vykonať p. J., motorovým vozidlom IVECO. V deň výsluchu dňa 12. 03. 2013, konaného
za prítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, svedok p. J. uviedol, že vykonáva odťahovú
službu, v zdaňovacom období roka 2008 on osobne prepravu pre žalobcu neuskutočnil, ale z dôvodu,

že žalobca mu vybavil za dobrú cenu kari siete, mu ako protislužbu poskytol auto IVECO ZETA, ktoré
nebolo v evidencii a bolo bez slovenskej ŠPZ. Meno vodiča neposkytol z dôvodu, aby z toho nemal
problémy, nepamätal si, kto s ním jazdil, lebo auto sa požičiavalo. Nebolo však zaradené do obchodného
majetku, nepoužíval ho na podnikanie, chvíľu jazdilo a potom bol agregát predaný a ostatné časti dal
do šrotu. Prepravované údajne bolo železo, ktoré bolo naložené manipulačným zariadením v Klátovej

Novej Vsi, osobne sa však nakládky a vykládky nezúčastnil, fakturácia ani úhrada za prepravu vykonaná
nikdy nebola, nakoľko preprava bola uskutočnená po telefonickom dohovore ako protislužba v rámci
priateľskej výpomoci. Počas ústneho pojednávania žalobca ani splnomocnený zástupca daňového
subjektu nepoložili svedkovi žiadne otázky. Doklady preukazujúce uskutočnenie prepravy predložené
neboli. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania po odvolaní zaslal žiadosť o medzinárodnú

výmenu informácií do Českej republiky, v ktorej žiadal o preverenie obchodnej spolupráce medzi
spoločnosťou ALEDO, s.r.o. a žalobcom v roku 2008, konkrétne požiadal o zabezpečenie svedeckej
výpovede p. Pavla Sedláka, ktorý bol posledným konateľom spoločnosti ALEDO, s.r.o. (výmaz z OR
dňa 25. 04. 2012) a ktorý je súčasným konateľom nástupníckej spoločnosti GAMEA INVEST, s.r.o.
Miestne príslušný správca dane v Českej republike oznámil správcovi dane, že mu nebola poskytnutá

informácia týkajúca sa účtovných dokladov spoločnosti od p. Pavla Sedláka. Správca dane pri ústnom
pojednávaní konanom dňa 22. 07. 2013 oboznámil žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu s
výsledkom medzinárodného dožiadania. Daňový subjekt doručil správcovi dane dňa 01. 08. 2013 ďalšie
dôkazy, ale ani predložená dokumentácia jednoznačne nepreukazuje nákup tovaru uvedeného na
faktúre č. 208003 zo dňa 19. 09. 2008, ani použitie predmetom dodávky na dodávky tovarov a služieb

v zmysle § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane na základe zistených skutočností
skonštatoval, že žalobca ani v rámci vyrubovacieho konania dostatočne nepreukázal, že došlo k
uskutočneniu zdaniteľného obchodu tak, ako je uvedené na faktúre č. 208003 zo dňa 19. 09. 2008.
Odvolacím orgánom určení svedkovia uskutočnenia zdaniteľného plnenia jednoznačne nepotvrdili, resp.
ich vyjadrenia nebolo možné posúdiť ako vierohodné, pričom uskutočnenie zdaniteľného obchodu

v súlade so spornou faktúrou nepotvrdili ani platiteľom dodatočne predložené doklady. V priebehu
odvolacieho konania žalobca doručil odvolaciemu orgánu dňa 23. 12. 2013 znalecký posudok č. 20/2013
a dňa 07. 01. 2013 znalecký posudok č. 23/2013 a odvolací orgán k predloženému znaleckému
posudku vo svojom rozhodnutí uviedol, že správca dane ani odvolací orgán nespochybnili skutočnosť,
že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vyrobil výrobky, ktoré dodal svojím odberateľom,

ale na základe zistených skutočností skonštatoval, že materiál potrebný na výrobu zarážok mu nebol
dodaný spoločnosťou deklarovanou na faktúre, preto nemá výsledok znaleckého dokazovania žiadny
vplyv na výsledok daňovej kontroly. Na výsledok daňovej kontroly taktiež nemal vplyv ani znalecký
posudok č. 21/2013, ktorý bol odvolaciemu orgánu doručený dňa 30. 12. 2013, vo veci overeniazaúčtovania prijatých faktúr za nákup tovaru v účtovníctve spoločnosti BILLIK, s.r.o., vypracovaný Ing.
K. P., výsledkom ktorého bolo konštatovania znalca, že faktúry prijaté od spoločnosti BEEUTIFUL, s.r.o.,
neskôr ALEDO, s.r.o. boli riadne zaevidované a zaúčtované v účtovníctve kontrolovaného daňového

subjektu. Správca dane ani odvolací orgán nespochybnili spôsob evidovania a zaúčtovania faktúry
vystavenej spoločnosťou BEEUTIFIL, s.r.o. žalobcom, ale na základe zistených a preverovaných
skutočností skonštatoval, daňový subjekt dodanie materiálu spoločnosťou uvedenou na faktúre v
priebehudaňovejkontrolyavyrubovaciehokonanianepreukázalrelevantnýmidôkazmi.Žiadalprejednať
vec s nariadením pojednávania.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 01. 2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis

prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že žalobca podal dňa 24. 10. 2008 na
Daňový úrad Nitra daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie období september 2008.
Písomným podaním zo dňa 14. 07. 2011 oznámil Daňový úrad Nitra II. žalobcovi výkon daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2008, ktorá sa začne dňa 25. 08.
2011 na Daňovom úrade Nitra II. Na základe toho, že daňovú kontrolu začatú dňa 25. 08. 2011 (zápisnica

o ústnom pojednávaní), nebolo možné skončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, zaslal Daňový
úrad Nitra II. žalobcovi upovedomenie zo dňa 13. 01. 2012, v ktorom mu oznámil, že lehota na vykonanie
kontroly bola predĺžená nadriadeným orgánom o šesť mesiacov.

Dožiadaním zo dňa 03. 10. 2011 Daňový úrad Nitra II. požiadal Daňový úrad Sereď o preverenie

tam uvedených skutočností u daňového subjektu ALEDO s.r.o., ktoré Daňový úrad Sereď postúpil na
Daňový úrad Bratislava V., nakoľko spoločnosť ALEDO s.r.o. má od 06. 10. 2011 sídlo na Kopčianskej
15, Bratislava. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25. 08. 2011 vyplýva, že k správcovi dane
sa dostavil splnomocnený zástupca daňového subjektu Ing. K. N. vo veci začatia daňovej kontroly u
žalobcu. Písomným podaním zo dňa 23. 11. 2011 vyzval Daňový úrad Bratislava V. spoločnosť ALEDO

s.r.o. na splnenie si povinnosti tým, že dňa 15. 12. 2011 predloží na daňový úrad tam špecifikované
doklady, avšak zásielka sa dňa 21. 12. 2011 vrátila späť Daňovému úradu Bratislava V. s poznámkou
pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z úradných záznamov zo dňa 09. 11. 2011 a 10. 11.
2011 vyplýva, že Daňový úrad Bratislava V. sa pokúšal dňa 07. 11. 2011 dovolať spoločnosti ALEDO
s.r.o., avšak bezvýsledne a zamestnanci správcu dane (Daňového úradu Bratislava V.) vykonali dňa

11. 11. 2011 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti ALEDO s.r.o., Kopčianska 15, Bratislava a
do poštovej schránky vhodili kartičku „PREDVOLANIE“, v ktorej bol termín na predloženie dokladov a
záznamov pre DPH za zdaňovacie obdobie II. Q, III. Q. a IV. Q 2008. Zo spisu vyplýva, že Daňový úrad
Bratislava V. predvolával na ústne pojednávania i p. Pavla Sedláka vo veci preverenia uskutočnenia
zdaniteľných obchodov a predloženia dokladov spoločnosti ALEDO s.r.o. Z odpovede na dožiadanie zo

dňa 27. 03. 2012 vyplýva, že na predvolanie vhodené do poštovej schránky sa nikto kompetentný za
spoločnosť ALEDO s.r.o. na Daňový úrad V. nedostavil a taktiež sa na ústne pojednávania nedostavil
konateľ, p. Pavol Sedlák. Na základe výzvy na predloženie dôkazov doručil žalobca správcovi dane
(DaňovéhoúraduNitra)dňa09.05.2012a31.05.2012žiadanédokumenty.Zobsahuadministratívneho
spisu je zrejmé, že správca dane predvolával na výsluch svedka p. Alenu Pešlovú (bývalú konateľku

spoločnosti BEEUTIFUL s.r.o.) i p. E. N. vo veci daňovej kontroly v spoločnosti BEEUTIFUL s.r.o.
O vypočutí týchto svedkom bol písomne informovaný i žalobca, prípisom zo dňa 05. 06. 2012. Zo
zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08. 06. 2012 vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu
bol oboznámený s priebehom daňovej kontroly. V administratívnom spise sa nachádza prehláseniep. E. N. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v spoločnosti BILLIK s.r.o. Zo zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 03. 09 .2012 vyplýva, že sa na výzvu správcu dane dostavila na Daňový úrad
Nitra p. O. N. ako svedok v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu. O výsledku zistenia z

daňovej kontroly bol dňa 26. 07. 2012 vypracovaný protokol č. 9400401/5/1973170/2012, ktorý bol so
žalobcom, resp. jeho splnomocneným zástupcom prerokovaný dňa 22. 08. 2012, o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní. Dňa 23. 08. 2012 vydal Daňový úrad Nitra dodatočný platobný výmer
č. 9400401/5/2311496/2012, ktorým podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane (žalobcovi) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie september 2008 v sume 5.546,86 eur. Proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane zo
dňa 23. 08. 2012 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré doplnil podaním zo dňa 30. 10. 2012,
avšak správca dane toto doplnenie odvolania odmietol, nakoľko bolo podané po zákonom stanovenej
lehote.

O odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane zo dňa 23. 08.

2012, rozhodol odvolací správny orgán, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, rozhodnutím č.
1100304/1/1246802/2012 zo dňa 05. 12. 2012 tak, že dodatočný platobný výmer správcu dane zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko mal za to, že správca dane v priebehu daňovej
kontroly nevykonal dostatočné dokazovanie súvisiace s preverením dodania tovaru spoločnosťou
uvedenou na predložených účtovných dokladoch. Správca dane viazaný právnym názorom odvolacieho

správneho orgánu doplnil dokazovanie tým, že dňa 11. 01. 2013 vyzval žalobcu na predloženie tam
uvedených dôkazov a podaním zo dňa 11. 01. 2013, opakovane i podaním zo dňa 12. 02. 2013,
predvolal p. J. a p. N. na výsluch svedka. P. N. sa na výsluch svedka nedostavil. Zo zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa 12. 03. 2013 vyplýva, že sa k správcovi dane dostavil p. S. J. ako svedok v
súvislosti s vyrubovacím konaním po odvolaní u daňového subjektu (žalobcu). Z úradného záznamu

spísaného dňa 13. 03. 2013 Daňovým úradom Nitra je zrejmé, že p. N. sa v deň výsluchu 12. 03. 2013 na
Daňový úrad nedostavil, ale telefonicky sa skontaktoval so správcom dane a uviedol, že ho o výsluchu
informoval žalobca zaslaním SMS správy, avšak na výsluch sa dostaviť nemôže, nakoľko je pracovne
zaneprázdnený. Z ďalšieho úradného záznamu spísaného Daňovým úradom Nitra dňa 03. 04. 2013
vyplýva, že sa v tento deň telefonicky so zamestnancami správcu dane skontaktoval pán J. D., ktorý sa

mal skontaktovať so svedkom E. N. v súvislosti s vyrubovacím konaním po odvolaní žalobcu. Žalobca
správcovi dane oznámil, že pán N. na Slovensku nežije a dlhodobo sa tu nezdržiava, nakoľko má v
Anglicku legálnu prácu a nevie sa zo zamestnania uvoľniť.

Z obsahu predloženého spisu, konkrétne zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22. 07. 2013

vyplýva, že daňový subjekt (žalobca) bol s priebehom odvolacieho konania a o výsledku dožiadania
oboznámený. Následne správca dane vydal dňa 27. 09. 2013 rozhodnutie č. 9401401/5/4440323/2013,
ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 v nadväznosti na ust. § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi
dane (žalobcovi) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume

5.546,86 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol dôvody svojho
nesúhlasu s rozhodnutím a žiadal rozhodnutie zrušiť. Po podaní odvolania, žalobca podaním zo dňa
21. 11. 2013 navrhol prerušiť predmetné konanie, čo odôvodnil tým, že sa správca dane nezaoberal
dôkazmi ním predloženými a nevysporiadal sa s jeho návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania.
Žalovaný oznámením zo dňa 10. 12. 2013 upovedomil žalobcu, že jeho návrhu na prerušenie konania

nevyhovel. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 1100304/1/13570/2014 zo dňa 13. 01. 2014
potvrdil rozhodnutie zo dňa 27. 09. 2013.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH účinného do 31. decembra 2006 daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s

tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platný v čase kontrolovaného obdobia,
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platný v čase kontrolovaného obdobia,
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daňa/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 165 ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.
Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.
decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak
je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

V konaniach o žalobách podľa § 247 a nasl. OSP súd v intenciách žaloby (§ 249 OSP) predovšetkým
skúma jej dôvodnosť a v procese preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta
prvá OSP) a dokazovanie na súde sa zásadne nevykonáva. Úlohou súdu v správnom súdnictva

nie je nahradzovať činnosť správneho (daňového) orgánu pri zisťovaní skutkového stavu , ale len
preskúmať „zákonnosť“ vydaného rozhodnutia, teda, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd
teda nie je súdom skutkovým (okrem prípadov podľa § 250i ods. 2 OSP), ale súd posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia daňového orgánu. Žalobca v konaní nepreukázal, že

vecné plnenia podľa predložených faktúr ( dodávateľskej i odberateľskej) boli reálne uskutočnené.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov

daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej
veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ako uvádza žalobca, pretože i

správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od
otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému
priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval
i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov i
dožiadané daňové úrady, vrátane o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Ak sa správcovi dane

pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Je pochopiteľné a bežnou praxou, že preverenie

nákupu tovaru daňovým subjektom uplatňujúcim si nárok na vrátenie DPH a splnenie podmienok
vyplývajúcich z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, správca dane preveruje u dodávateľa
tovaru kontrolou ním vedeného účtovníctva a iných skutočností, ktoré potom správca dane vyhodnotí
každú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti.

V preskúmavanej veci správca dane a žalovaný dostatočne zistili skutkový stav a vec správne posúdili
po právnej stránke. Žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly, svedecké výpovede,
ktoré sa týkali obchodných aktivít žalobcu. V danom prípade boli sporné skutkové okolnosti daňovej
transakcie, ktoré správca dane, ani žalovaný nepovažovali za dostatočne preukázané na to, aby boli
splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle platného zákona o DPH. Preverovaním jednotlivých

obchodných transakcií žalobcu ako daňového subjektu, na základe dokladov, správca dane zistil a v
súlade so zákonom konštatoval, že obchodný prípad, ktorý žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné
plnenia a ku ktorému predložil faktúru, však nespĺňa atribúty daňovej transakcií podľa zákona o DPH.Správca dane, úlohou ktorého nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový
subjekt ju preukázal a deklaroval správne. U daňového subjektu nemal možnosť zistiť a preveriť pôvod
tovaru a preukázať existenciu tohto tovaru od deklarovaného dodávateľa na predloženej faktúre, vrátane

zaplatenia dane za dodaný tovar žalobcovi. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad
je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v
ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného
na faktúre (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, ako i v § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z.
sú hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Zákon
neumožňuje nesplnenie čo i len jednej z podmienok, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť zákonodarca požaduje,
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok v zmysle zákona o DPH.
Pokiaľ si platiteľ podľa daňového priznania uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr,

musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované
v daňovom doklade (faktúra).

Z daňovej kontroly, vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie opísané v Protokole, nesporne
vyplynulo, že obchodné transakcie tak, ako ich žalobca deklaruje, nezodpovedajú realite, t. j. zdaniteľné

plnenie (zdaniteľné transakcie) v zmysle zákona o DPH sa neuskutočnilo deklarovaným dodávateľom,
preto vecné a časové podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, čo je základnou podmienkou
pre uplatnenie odpočtu dane. Potom aj samotné preukazovanie zaplatenia predmetnej vystavenej
faktúry nemohlo byť predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle platného zákona o DPH, keďže
sa nejednalo o zdaniteľné plnenie. V danej veci súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a

postupu oboch daňových orgánov sa obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správca
dane, ako i žalovaný odvolací správny orgán vychádzali, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu,
z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady daňového konania, ako i na
otázku, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správca dane dospel, ako
i žalovaný daňový orgán, keďže obe rozhodnutia tvoria jeden celok a nezistil rozpor so zákonom o

správe daní, pokiaľ ide o zabezpečovanie podkladov ku svojmu rozhodnutiu ako procesný predpis, ani
s hmotnoprávnym predpisom č. 222/2004 Z. z. o DPH platný v čase posudzovaného zdaňovacieho
obdobia u žalobcu.

Kargumentáciižalobcu,žesplnilvšetkyzákonnépredpokladynaodpočetDPHa mádokladyvporiadku,

obchod sa realizoval a že nemôže ovplyvniť konanie tohto dodávateľa, súd poznamenáva, že zákon o
DPH, ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich obchodných partnerov, avšak
musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú
podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na vrátenie z dane
vzhľadom k tomu, že ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov.

Súd sa nemôže stotožniť ani s námietkami žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
nedostatočného zistenia skutkového stavu, resp. zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom
spisov, keďže zo spisového materiálu žalovaného vyplýva, ako postupoval správca dane a žalobca bol
vždy informovaný o priebehu úkonov v rámci daňovej kontroly ( vrátane po zrušení prvého rozhodnutia

správcu dane na základe odvolania žalobcu). Žalobca bol vždy informovaný i o ústnom pojednávaní
predvolaných osôb a svedkov a mal možnosť klásť otázky a reagovať na podané vysvetlenia svedkov,
ktorí sa dostavili na predvolanie správcu dane, čo nevyužil (napr. výsluch p. J. , v roku 2008 ako
živnostník vykonával odťahovú službu), ktorý mu mal zabezpečovať dovoz tovaru od deklarovaného
dodávateľa).

Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a
zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I
ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho
a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú

ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere
uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie
ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavnýsúd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa
špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ust. § 49ods.

1 zákona o DPH na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie u žalobcu a postupoval v súlade s
ustálenou judikatúrou.

Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného i správcu dane za nezákonné i z dôvodu, že materiál,
ktorý nakúpil od dodávateľa podľa predloženej faktúry, bol použitý a spracovaný, k čomu predkladá

znalecký posudok č. 20/2013, č. 21/2013, a že doklady boli riadne zaúčtované (ZP č. 21/2013). Ide o
dôkazy, ktoré nepreukazujú reálne dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa žalobcu podľa faktúry
(spoločnosť BEEUTIFUL s.r.o. so sídlom Prievidza, od 29. 10. 2008 ALEDO s.r.o. so sídlom Sereď),
ale iba to, že žalobca mal materiály (tovary a polotovary), ktoré použil pri výrobe svojich výrobkov.
Správca dane i žalovaný vyhodnotili dôkazy v súlade so zákonom, nakoľko konateľka dodávateľa v čase
vystavenia faktúry nevedela predložiť žiadne doklady o realizácii tovaru podľa fa č. 208003, pretože túto

obchodnú transakciu nezabezpečovala, ale ju zabezpečoval poverený subjekt, a to pán N., ktorý však
správcovi dane neposkytol žiadne doklady o realizovaní tohto tovaru, ani o splnení si daňovej povinnosti
dodávateľa, hoci bol splnomocnený zástupcom uvedenej spoločnosti v kontrolovanom zdaňovacom
období žalobcu. Samotné vyhlásenie nepostačuje na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia
dodávateľom deklarovaným na faktúre, ak nie je preukázané reálne plnenie v spojitosti s daňovými

povinnosťami dodávateľa. Neobstojí ani námietka žalobcu, že prepravu tovaru zabezpečoval pán J.,
nakoľko bol predvolaný a uviedol, že prepravu predmetného tovaru pre žalobcu nezabezpečoval, ale
motorové vozidlo IVECO ZETA poskytol žalobcovi ako protislužbu a vozidlo nemal ani v evidencii, keďže
nemalo pridelenú ani slovenskú ŠPZ. Nepotvrdil teda tvrdenie žalobcu o dopravcovi uvedeného tovaru,
hoci podľa zistení správcu dane pán Kubica v kontrolovanom zdaňovacom období bol platcom DPH a

odmietol uviesť aj meno vodiča, aby podľa jeho vyjadrenia „nemal problémy“. Žalobca bol prítomný pri
výsluchu tohto svedka a neuviedol žiadne námietky, ani sa k tomu nevyjadril. Jednoznačne tento svedok
vypovedal v rozpore s tvrdeniami žalobcu.

Námietka žalobcu, že správca dane nevykonal dokazovanie výsluchom ostatného konateľa spoločnosti,

ktorá mu dodala tovar, súd považuje za bezpredmetnú, keďže dodávateľ žalobcu o zmene jeho
obchodného názvu na spoločnosť ALEDO s.r.o. zmenila i konateľa, ktorým sa stal Pavol Sedlák, ktorý
bol riadne predvolaný na ústne pojednávanie a tiež nepotvrdil, ani nepreukázal splnenie si daňovej
povinnosti spoločnosti ako dodávateľa žalobcu a uviedol iba to, že pri prevode obchodného podielu
žiadne účtovné doklady mu neboli odovzdané.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky nároku
na odpočet DPH, keďže neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že zdaniteľné plnenie sa
uskutočnilo medzi deklarovaným dodávateľom na faktúre v kontrolovanom zdaňovacom období ako
platiteľmi DPH. Správca dane a žalovaný nepopierajú tvrdenie žalobcu, že nakúpený materiál (tovary a
polotovary), ktoré používa žalobca pri výrobe pri sofistikovaných zváracích zariadení, dňa 19. 09. 2008

nakúpil a použil materiál, avšak finančné orgány tvrdia, že nebolo preukázané dodanie tohto materiálu
ako zdaniteľného plnenia podľa zákona o DPH deklarovaným dodávateľom ako platcom DPH. Zákon
o DPH je špecifickým zákonom, a preto daňový subjekt musí byť schopný preukázať svoje zdaniteľné
obchody deklarovaným dodávateľom.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/52/2011 v spojení
srozhodnutímÚstavnéhosúduSRč.k.III.ÚS78/2011-17z23.02.2011,zodôvodneniaktoréhovyplýva,
že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 daňového poriadku, v spojení s § 49 ods.
2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu
- žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok

nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

uznaný ako oprávnený.

Žalobca v podanej žalobe poukazuje na rozhodnutia ESD (rozsudky C-354/03, C-80/11, C-142/11 a
NS SR - 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011, avšak podľa názoru súdu si nesprávne vysvetľuje ich závery nazdaniteľný obchod a ani neuvádza, v ktorých bodoch by bolo možné tieto závery aplikovať na jeho
obchodnú transakciu podľa predloženej faktúry v kontrolovanom zdaniteľnom období. Uskutočnenie
zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu. Odpočítanie dane

nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa dane, ktoré je spojené
s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane.

V zmysle článku 273, prvým odsekom Smernice Rady 2006/112/ES členské štáty môžu uložiť iné
povinnosti, ako uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu

DPH a na predchádzanie daňovým podvodom.

Súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie
požadovať,abysubjektprijalvšetkyopatrenia(duediligence),ktorémožnoodnehorozumnepožadovať,
abysauistil,žeplnenie,ktoréuskutoční,nebudeviesťkjehoúčastinadaňovompodvode(napr.rozsudky
ESD č. Teleos plc. a spol. č. 409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV č. C-499/10). Určenie opatrení, ktoré

možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH
na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu
závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (napr. rozsudok ESD v spojených
veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a
zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I
ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho
a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú
ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť

dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere
uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie
ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný
súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa

špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ust. § 49 ods.
1 zákona o DPH (účinného v kontrolovanom období) na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie u
žalobcu a postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. V prípade žalobcu nebolo spochybnené dodanie
tovaru, ktorý použil na výrobu svojich výrobkov, ale nebolo preukázané, kto tento tovar v skutočnosti
žalobcovi predal. Aj podľa názoru súdu by bolo nadbytočné nariaďovať znalecké dokazovanie za tým

účelom, ako to navrhol žalobca, v súvislosti s predloženým znalecký posudok č. 20/2013 a znalecký
posudokč.23/2013,žežalobcavkontrolovanomzdaňovacomobdobívyrobilvýrobky,ktorédodalsvojim
odberateľom.

Neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu o neprimeranej dĺžke daňového konania, lebo zo spisu vyplýva

a súd zistil, že daňová kontrola sa začne dňa 25. 08. 2011 (zápisnica o ústnom pojednávaní ) a lehota
na vykonanie kontroly bola predĺžená nadriadeným orgánom o šesť mesiacov. Daňový úrad Nitra II.
zaslal žalobcovi upovedomenie zo dňa 13. 01. 2012. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania
zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky, v ktorej žiadal o preverenie
obchodnej spolupráce medzi spoločnosťou ALEDO, s.r.o. a žalobcom v roku 2008 (zabezpečenie

svedeckejvýpovedep.PavlaSedláka,ktorýbolposlednýmkonateľomspoločnostiALEDO,s.r.o.-výmaz
z OR dňa 25. 04. 2012) a počas tejto doby neplynie lehota (konanie je prerušené) podľa čl. 5 Nariadenia
Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty. Teda daňová
kontrola sa prerušuje do doby, kým správca dane neobdrží požadované informácie od zodpovedného
administratívneho orgánu príslušného členského štátu a v kontrole sa bude pokračovať, len čo pominú

prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že daňová kontrola
bola prerušená z dôvodu potreby požiadať o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Nemožno
spochybniť, že správca dane je oprávnený vykonať dokazovanie v rozsahu vlastnej úvahy a nemusí
kontrolovanému subjektu vopred objasňovať, aké okolnosti, akým spôsobom a z akých dôvodov zisťuje.
Opačný záver by mohol viesť aj k znefunkčneniu získavania dôkazov v daňovom konaní. Z vyššie

uvedeného potom vyplýva, že je plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať
o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia
Rady (ES) zo dňa 07. 10. 2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej
hodnoty a za tým účelom i prerušiť daňové konanie, vrátane daňovej kontroly. U.S poukazom na vyššie uvedený záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich
rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s
hmotnoprávnymi ustanoveniami § 8 ods. 1, § 19 ods. 1, § 49 ods. 1,2 zákona o DPH platného v čase

posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Zhodne ako žalovaný, i súd poukazuje na ust. § 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH, že základným predpokladom pre uplatnenie práva odpočtu dane platiteľom podľa §
49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, je skutočnosť, že daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov, ktoré boli reálne dodané.
Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto bolo

potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP
zamietnuť

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).