Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/334/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218591
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614218591.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Bytové

družstvo Spišská Nová Ves, IČO: 174505, so sídlom Kamenárska 5, 052 01 Spišská Nová Ves, proti
žalovaným: 1./ U. A., U.. J., C.. XX. XX. XXXX, S. D. Č.. X/XX, XXX XX O. C. A., právne zastúpená
JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, 2./ Q. A., C..
X. X. XXXX, S. D. Č.. X/XX, XXX XX O. C. A., právne zastúpený JUDr. Matejom Okálym, advokátom so
sídlom Hviezdoslavova č. 7, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie sumy 1.100,15 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.100,15 eur a trovy
konania - náhradu súdneho poplatku vo výške 66,- eur.

Súd povoľuje žalovaným v 1. a 2. rade platiť dlžnú sumu v mesačnej splátke spoločne po 100,- eur, ktorú
budú uhrádzať vždy do 20. dňa v mesiaci na účet žalobcu vopred s tým, že omeškanie s plnením čo i
len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaný v 2. rade nemá právo na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 3. 11. 2014 domáhal od žalovaných zaplatenia
dlžnej sumy vo výške 1.100,15 eur a náhrady vzniknutých trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX nachádzajúcich sa v kat. území O. C. A., a to bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom
dome č. súpisné XXXX stojaceho na pozemku parc. č. XXXX/X, vchod X na ulici D. A. O. C. A. a zároveň
sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 223/10000, spoločných častí, spoločných zariadení bytového
domu č. súp. XXXX a pozemkov parc. č. XXXX/X.

Žalobca vykonáva správu bytového domu č. súp. XXXX na ulici D. Č.. X A. O. C. A. na základe Zmluvy
o výkone správy č. 0372 zo dňa 11. 8. 2008. V zmysle predmetnej zmluvy sú žalovaní povinní uhrádzať
mesačné platby, pričom splatnosť mesačného predpisu je 25.-ty deň v kalendárnom mesiaci. Žalovaní
však neplatili riadne preddavky a úhrady za služby spojené s bývaním, čím im ku 30. 9. 2014 vznikol
nedoplatok vo výške 1.100,15 eur, z čoho istina je vo výške 1.079,97 eur a úroky z omeškania 20,18 eur.
V istine je zahrnutý aj nedoplatok z konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou
bytu za rok 2013 s tým, že úhrada v mesiaci jún 2014 vo výške 8,30 eur bola použitá na priebežnú

úhradu nedoplatku.Nakoľko žalovaní sú v omeškaní s platením peňažného dlhu, žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z
omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením dlhu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Žalobca k žalobe predložil dôkazné listiny, a to prehľad úhrad vytlačený dňa 30. 10. 2014 na meno U.
A., kde je uvedený ako užívateľ bytu Q. A., pričom jedná sa o nedoplatky za obdobie od januára do
októbra 2014, výpis z LV č. XXXX v kat. území O. C. A..

Súd vydal dňa 24. 11. 2014 platobný rozkaz, proti ktorému podala v zákonnej lehote odpor žalovaná v
1. rade U. A.. V jeho odôvodnení uviedla, že predmetný byt užívali so žalovaným v 2. rade ako bývalí
manželia do septembra 2010, kedy sa žalobkyňa z bytu odsťahovala, následne v konaní vedenom
na tunajšom súde pod č. k. 9C 181/2013, kedy sa rozhodovalo o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k predmetnému bytu, obaja účastníci uviedli, že po jej odchode z bytu žalovaný v
2. rade vymenil na ňom zámok, takže ona už do bytu nemala prístup a tento využíval výlučne len

jej bývalý manžel aj s jeho partnerkou. Platby spojené s vlastníctvom bytu, resp. s jeho užívaním
od septembra 2010 takto výlučne uhrádzal žalovaný v 2. rade až do októbra 2013, kedy aj on z
bytu odišiel. Od uvedeného dátumu žalobcovia platby neuhrádzal ani jeden zo spoluvlastníkov. Medzi
bývalými manželmi nebola po 1. 9. 2010 uzavretá dohoda ohľadom užívania bytu, žalobkyňa sa
jeho užívania nedomáhala, nakoľko od septembra 2010 mala vlastné bývanie a v tom čase bolo aj

vedené konanie o vrátenie daru - 1/2 -spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu s príslušenstvom.
Neplatnosti darovacej zmluvy sa domáhal jej bývalý manžel, ktorý jej polovicu bytu daroval. Tento od
nej nikdy nepožadoval úhradu poplatkov za užívanie celého bytu a odkedy ona z bytu odišla, vzájomne
nekomunikujú. Nemožno hovoriť ani o konkludentnej dohode o bezplatnom užívaní bytu žalovaného v
2. rade, nakoľko tento po jej odchode z bytu vymenil zámky, a tak jej vstup doň zamedzil.

V závere odôvodnenia žalovaná uviedla, že konanie č. k. 9C 181/2013 nie je doposiaľ právoplatne
ukončené, aj keď súd rozsudkom zo dňa 17. 3. 2014 podielové spoluvlastníctvo zrušil a byt prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného v 2. rade s povinnosťou finančnej výplaty žalovanej v 1. rade. V závere
odôvodnenia odporu žalovaná uviedla, že z vyššie uvedených dôvodov, hlavne s prihliadnutím na to, že

bytobolovrozporesdobrýmimravmi,niejeochotnáuhradiťdlžnúsumu.Zároveňžiadalaooslobodenie
od súdnych poplatkov z dôvodu, že je na rodičovskom príspevku a jej jediným zdrojom príjmu je 203,- eur
mesačne. Nakoľko súd zistil, že žalovaná od januára 2015 je zamestnaná a okrem spoluvlastníckeho
podielu k predmetnému bytu vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, súd jej žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov nevyhovel.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vo veci vykonal dokazovanie. Jeho prevedením, a to výsluchom
žalovaného v 2. rade, právnych zástupcov žalobcu a žalovanej v 1. rade a za použitia vyššie popísaných
dôkazných listín, dôkazu doplneného žalobkyňou - Zmluvy o výkone správy č. 0372 a s použitím
rozsudku tunajšieho súdu č. k. 9C 181/2013, súd zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z LV č. XXXX v kat. území O. C. A. žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetného bytu s príslušnými parcelami a spoluvlastníctva pozemku pod bytovým domom. Z
odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č. k. 9C 181/2013 a doplňujúco z výpovedí účastníkov súd zistil,
že pôvodným výlučným vlastníkom bytu bol žalovaný v 2. rade, ktorý ho po uzavretí manželstva užíval

spolu so žalovanou v 1. rade, pričom dňa 7. 3. 2008 na ňu previedol polovičný spoluvlastnícky podiel
darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 12. 8. 2008. Manželia žili v spoločnom byte do 1.
9. 2010, kedy sa žalovaná v 1. rade z bytu odsťahovala. Žalovaný v 2. rade na ňom vymenil zámok a
od uvedenej doby ho užíval on, neskôr so svojou družkou, pričom od septembra 2010 uhrádzal všetky
platby spojené s vlastníctvom a užívaním bytu výlučne on. Žalovaný s partnerkou sa odsťahoval z bytu

v mesiaci október 2013 a od tohto dátumu predmetné platby voči žalobcovi neuhrádzal ani jeden z
podielových spoluvlastníkov.

Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia odporu žalovaná v 2. rade odmietala platiť akúkoľvek časť z
dlžnej sumy. Na pojednávaní prítomná zo zdravotných dôvodov nebola, avšak jej právna zástupkyňa

ústnym prejavom do zápisnice nárok žalobcu uznala čo do základu, aj čo do výšky, avšak namietala tú
skutočnosť, aby obaja žalovaní mali platiť spoločne a nerozdielne dlžnú sumu 1.100,15 eur. Navrhovala,
aby súd do výroku rozsudku uviedol povinnosť každému zo žalovaných zaplatiť dlh v polovici, teda v
pomere k výške spoluvlastníckeho podielu, aký majú žalovaní v 1. a 2. rade na spoločnej nehnuteľnosti.Dodala, že žalovaná v 1. rade sa opakovane pokúšala so žalobcom dohodnúť o takomto spôsobe
platby, teda aby každý z bývalých manželov si sám zodpovedal za svoju polovicu dlhu, čo však žalobca
odmietol.

Žalovanýv2.radeuznalžalobučodovýškyajzákladu,trvalvšaknastanovisku,žezadlhjezodpovedný
s bývalou manželkou spoločne a nerozdielne a pokiaľ by žalobkyňa požadovala platenie dlhu osobitne
od každého žalovaného v 1/2, takúto žalobu navrhoval zamietnuť.

Vpriebehupojednávaniažalobkyňadoplnilažalobuovýrok,podľaktoréhožalovaníbudúpovinnízaplatiť
dlh spoločne a nerozdielne.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

Podľa § 10 ods. 1 až 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy
poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku

do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti

spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu
prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej
plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

Prevedeným dokazovaním, vychádzajúc z odôvodnenia žalobného návrhu, z účastníckych výpovedi
poverenej zástupkyne žalobcu, žalovaných a ich právnych zástupcov a na základe vyššie popísaných
dôkazných listín predložených žalobcom súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu
opodstatnený, a preto mu podľa § 10 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 696 a nasl. Občianskeho zákonníka

vyhovel. Z dokazovania jasne vyplynulo, že ani jeden zo žalovaných nezaplatili podľa prehľadu úhrad
vyúčtované platby správcovi bytu - žalobcovi za obdobie od januára do októbra 2014 aj napriek tomu, že
obaja mali vedomosť, že túto dlžnú sumu sú povinní zaplatiť. K jej uhradeniu však nepristúpili, nakoľko
sa nevedeli dohodnúť o spôsobe užívania predmetného bytu a v čase vzniku dlhu byt nikto neužíval.

Ako vyplýva z výpovedí účastníkov, nebol sporný samotný nárok, ale spôsob, akým mali žalovaní v 1.
a 2. rade zaplatiť predmetný dlh, teda spôsob plnenia.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Ohospodárenísospoločnouvecourozhodujúspoluvlastníciväčšinoupočítanoupodľaveľkostipodielov.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
spoluvlastníka súd.

Podľa výpisu z LV č. XXXX v kat. území O. C. A. súd zistil, že predmetný byt je zapísaný na žalovanú v

1. rade a žalovaného v 2. rade na každého v 1/2. Titulom nadobudnutia polovice spornej nehnuteľnosti
žalovanou v 1. rade je darovacia zmluva A. XXXX/XXXX , ktorej vklad bol povolený dňa 12. 8. 2008.
Žalovaný v 2. rade napadol neplatnosť tejto zmluvy, avšak v konaní tunajšieho súdu pod č. k. 1C 95/2011
bola táto žaloba zamietnutá, pričom rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 3. 2013. V závere je teda zrejmé, že žalovaní sú naďalej
podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a boli nimi aj v čase vzniku dlhu. S poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka sú teda zo záväzku voči žalobcovi vyplývajúceho

z užívania a vlastníctva tohto bytu oprávnení a povinní obaja spoločne a nerozdielne. Nakoľko medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o užívaní bytu, povinnosť zaplatiť dlh voči žalobcovi
vyplýva obom žalovaným v rovnakom rozsahu, nakoľko sa jedná o povinnosť a záväzok voči tretiemu
subjektu, takže zo záväzku týkajúceho sa spoločnej veci môže veriteľ - žalobca požadovať celé plnenie
od ktoréhokoľvek spoluvlastníka - žalovaného v 1. a 2. rade.

Na základe vyššie popísaného a zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd rozhodol
tak, ako uvádza enunciát tohto rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd vyhovel žiadosti žalovaných v 1. a 2. rade a vzhľadom na ich majetkové a
zárobkové pomery umožnil im splácať dlh mesačne po 100,- eur (z tejto sumy na každého pripadá 50,-

eur mesačne, o čom sa žalovaní do budúcna budú musieť dohodnúť, nakoľko ako samotný záväzok
musia plniť spoločne a nerozdielne, takáto povinnosť prechádza aj na mesačné splátky). Súd tak
rozhodol potom, čo zistil, že žalovaná do januára 2014 poberala len rodičovský príspevok a doposiaľ
nie je ukončené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému
spoločnému bytu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v
konaní úspech, ich náhradu. Určil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
žalobcovi náhradu súdneho poplatku vo výške 66,- Eur.

Nakoľko žalovaný v 2. rade žiadal náhradu trov konania od žalovanej v 1. rade, aj keď bol v tomto konaní
neúspešný, súd rozhodol aj o tomto nároku a v rozsudku uviedol, že žalovaný v 2. rade nemá právo na
takto požadovanú náhradu trov konania. Súd má zato, že žalovaný v 2. rade mal možnosť kedykoľvek,
ako pred podaním žaloby, tak aj po prevzatí platobného rozkazu pristúpiť k úhrade dlhu (aspoň čiastočne
v 1/2), čím by mu nevznikli ďalšie trovy spojené s pojednávaním. Nakoľko tak neurobil, nie je možné

priznať mu náhradu trov konania ako neúspešnému účastníkovi, nakoľko spor nezapríčinila len
žalovaná v 1. rade, ale rovnako participoval na danej situácii aj žalovaný v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.