Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/199/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111224459
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111224459.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: O. B., G..: X.X.XXXX, K. V. XX, O., zastúpeného JUDr.

Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti odporcovi: P.. Q. K., G..: XX.X.XXXX,
K. A. X, O.U., zastúpenému spoločnosťou LAWCORP, s.r.o., advokátska kancelária, Búdkova cesta 22,
811 04 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.549,69 Eur na účet právneho
zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným súdu 26.8.2008 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyniesol rozsudok,

ktorým by určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXXX katastrálne územie Prešov ako parcely KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 434
m2, KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2 a bytového domu číslo súpisné XXXX
stojaceho na parcele KN č. XXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy o prevode
vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.7.2005 žalovaný od žalobcu odkúpil nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX kat. úz. Prešov. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený dňa
11.8.2005. Tieto nehnuteľnosti boli neskôr zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX. Ako vyplýva z článku

III. kúpnej zmluvy, kúpna cena mala byť zaplatená tak, že 1. časť kúpnej ceny vo výške 2.500.000,- Sk
zaplatil žalovaný pri podpise zmluvy a zvyšok kúpnej ceny vo výške 6.030.000,- Sk mal zaplatiť žalobcovi
ako predávajúcemu do 15 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
t.j. najneskôr do 26.8.2005. Podľa toho istého článku kúpnej zmluvy v prípade, ak kupujúci neuhradí 2.
časť kúpnej ceny v celej výške v lehote 15 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, má predávajúci právo od tejto zmluvy odstúpiť. Vzhľadom k tomu, že do 21.12.2005
žalovaný nezaplatil zostatok kúpnej ceny vo výške 30.000,- Sk, žalobca využil citované ustanovenie

kúpnej zmluvy a od zmluvy odstúpil listom zo dňa 21.12.2005. Žalovaný si svoju povinnosť splnil až
21.12.2005. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku a účinnosť tento úkon nadobúda
doručením. Odstúpenie bolo žalovanému doručené. Zmluvu je preto treba považovať za zrušenú a
žalobca je odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od zmluvy, t.j. od 23.12.2005, opätovne
vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpy.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Namietal, že v zmysle § 45 OZ údajné odstúpenie žalobcu od kúpnej

zmluvy bolo v čase, keď už kúpna cena bola zaplatená v plnej výške, a teda v čase údajného doručenia
oznámenia o odstúpení od zmluvy žalobcom žalovanému žalobca právo odstúpiť od zmluvy už nemal.
Naviac popieral, že by mu bolo doručené nejaké odstúpenie od zmluvy od žalobcu, podľa jeho doplnenia
na pojednávaní jednak že by to bol práve žalovaný ktorý odstúpenie prevzal, a pokiaľ by aj prevzalnejaké podanie, že by sa malo jednať o odstúpenie od zmluvy. Namietal tiež, že podľa § 497 OZ žalobca
ani nemohol od zmluvy odstúpiť na základe čl. III kúpnej zmluvy, pretože žalovaný už plnil a žalobca
už plnenie prijal s tým, že v súlade s § 497 OZ kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len

čiastočné plnenie nemôže už od zmluvy odstúpiť na základe dohody, ale mohol by odstúpiť iba podľa
§ 517 ods. 1 OZ ak by po výzve žalovaný nezaplatil kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote.
Žaloba je podľa neho účelová, nakoľko od roku 2005 do predmetnej nehnuteľnosti investoval raz toľko
za koľko túto nehnuteľnosť kúpil. Žalobca od predaja nehnuteľnosti do podania žaloby bol ticho, tri roky
žalovaného nevyzval na vydanie nehnuteľnosti, neupozornil ho, že nehnuteľnosť nie je jeho a nemá

do nej investovať. Poukázal na to, že žalobca ho v inom konaní žaluje o vydanie okien a tabule s
tým, že ak by bol žalobca presvedčený, že je vlastníkom nehnuteľnosti ohľadom ktorej údajne odstúpil
od zmluvy, tak by nežaloval žalovaného o ich vydanie, nakoľko tieto sú zabudované na predmetnej
nehnuteľnosti. Preto má dôvodné podozrenie, že žalobca nie je poctivý a klame. Žalobcovo konanie
ohľadom odstúpenia od zmluvy je podľa názoru žalovaného aj konaním v rozpore s dobrými mravmi,
k čomu poukázal na neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ a zákaz výkonu práv a povinností v

rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ s tým, že kúpna cena bola v plnom rozsahu zaplatená
ešte predtým, ako malo dôjsť k doručeniu odstúpenia od zmluvy, ide o odstúpenie od zmluvy len
pre nezaplatenie nepatrnej časti kúpnej ceny, a žalobca mal žalovaného najprv vyzvať na zaplatenie
nedoplatku.

Vo vzťahu k námietkam odporcu navrhovateľ počas konania uviedol, že žalobu podával v čase keď
ešte okná zamurované neboli Pokiaľ žalovaný spochybňuje doručenie odstúpenia od zmluvy, resp.
to, že v obálke, ktorú mu doručovala spoločnosť EMS bolo niečo iné ako odstúpenie od zmluvy, je
podľa neho dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti na žalovanom. V kúpnej zmluve bolo podľa
neho jednoznačným spôsobom stanovené, ako má byť zaplatená kúpna cena, a to, že žalobca využil

svoje právo a od takejto zmluvy odstúpil, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Možnosť odstúpenia od zmluvy bola dojednaná pre prípad, že nebude doplatená časť kúpnej ceny
načas, a podľa neho nezáleží teda na tom, že neskôr táto časť bola doplatená. To že k odstúpeniu od
zmluvy došlo až po zaplatení kúpnej ceny podľa neho nie je právne významné, žalobcovi totižto toto
právo vzniklo tým, že kúpna cena nebola zaplatená v dojednanej lehote.

V priebehu konania bolo vo veci vydaných a zrušených viacero rozhodnutí, z ktorých, za účelom
posúdenia (ne)viazanosťou právnych názorov v nich uvedených (§ 226, § 243d ods. 1 O.s.p.), vyplýva
nasledovné. Súd vo veci rozhodol predchádzajúcim zákonným sudcom rozsudkom č.k. 13C/211/08
- 62 zo dňa 25.2.2009 tak, že žalobu s poukazom na ust. § 48 ods 1, 2 Občianskeho zákonníka

zamietol s odôvodnením, že v konaní bolo preukázané, že žalobca nedoručil odstúpenie od zmluvy
žalovanému. Vychádzal zo zistení, že odstúpenie od zmluvy prevzala zrejme manželka žalovaného.
Pokiaľ žalobca chcel využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy, mal ho adresovať a aj doručiť svojmu
zmluvnému partnerovi, teda žalovanému. Nestačí doručenie manželke žalovaného a to ani v situácii,
že žalovaný a jeho manželka nemali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo. Písomný právny úkon pre

svoju účinnosť vyžaduje doručenie osobe, ktorej bol adresovaný. Z dôvodu nedoručenia odstúpenia od
zmluvy preto považoval súd toto odstúpenie od zmluvy za neúčinné a zmluvu o prevode vlastníckeho
práva za platnú, a na jej základe za vlastníka nehnuteľností žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v ktorom namietal, že odstúpenie od zmluvy bolo

žalovanému doručené účinne. Účinnosť jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho
zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi tak, že sa dostane do
sféry jeho dispozície. Právna teória a súdna prax takou možnosťou chápe nie iba samotné prevzatie
hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu či telegramu obsahujúceho
prejav vôle do bytu adresáta členovi jeho domácnosti, či do jeho poštovej schránky, poprípade i

vhodením oznámenia o uložení takejto zásielky do poštovej schránky, nadobudol adresát úkonu
objektívnu možnosť, resp. príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. O tomto odvolaní navrhovateľa
rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3Co/85/2009 - 111 zo dňa 9.9.2009 tak, že rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Vychádzal z toho, že žalobca v konaní nepreukázal, že list zo dňa
21.12.2005 sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného. Zásielka zo dňa 21.12.2005 bola síce adresovaná

žalovanému, ale bola doručená tretej osobe (zrejme manželke žalovaného) a nie žalovanému. Manželka
žalovaného nebola účastníčkou právneho vzťahu - kúpnej zmluvy zo dňa14.7.2005. Právny úkon -
odstúpenie od zmluvy nadobúda totiž účinnosť len keď dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu
právneho vzťahu, a tým bol len žalovaný a nie aj jeho manželka.Uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove bol následne na základe sťažnosti navrhovateľa zrušený
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 403/2010-42 zo dňa 3.3.2011. Ústavný súd v

náleze uviedol, že krajský súd sa vôbec nevyrovnal s tým, že ide o občianskoprávny vzťah, na ktorý sa
vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý pri riešení zmluvných vzťahov vychádza
z toho, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k nej dôjde (§ 45 Občianskeho
zákonníka). Vo všeobecnosti sa akceptuje taký výklad, že prejav vôle dôjde adresátovi (neprítomnej
osobe) vtedy, keď sa ocitne vo sfére jeho dispozície. To znamená, že adresát má konkrétnu možnosť

oboznámiť sa s obsahom prejavu. Pri hodnotení jeho „dispozičnej sféry“ nie je rozhodujúce, že zásielku
prevzala manželka adresáta, a nie je právne významné, či sa adresát s dôjdeným prejavom vôle
skutočne aj oboznámil. Ústavný súd tiež poukázal na to, že krajský súd (rovnako ako prvostupňový)
opomenul zaujať stanovisko k aplikácii § 497 v spojení s § 517 Občianskeho zákonníka, ktorým
argumentoval a na ktoré poukázal žalovaný.

Následne Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3Co/55/2011 zo dňa 10.8.2011 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol,
že súd prvého stupňa sa v konaní nezaoberal subsumovaním skutkového stavu pod ustanovenia § 45
ods. 1 OZ, a zároveň opomenul v prejednávanej veci zaujať stanovisko k aplikácii ustanovenia § 497 OZ.

V novom rozhodnutí Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 13C/199/2011-57 zo dňa 26.10.2011 žalobu
zamietol s odôvodnením, že žalobca prijal od žalovaného čiastočné plnenie - prvú splátku kúpnej ceny
a prevažnú časť druhej splátky kúpnej ceny, a preto žalobca nemal právo odstúpiť od zmluvy pre
nezaplatenie zvyšku kúpnej ceny. Poukázal na to, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o
potrebe aplikovania ustanovenia § 497 OZ v danom spore. Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky

poukázal na toto ustanovenie vo svojom rozhodnutí. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že v ustanovení
§ 497 je upravená možnosť dojedania odstupného pre prípad odstúpenia od zmluvy. Ustanovenie §
497 nezakladá možnosť odstúpenia od zmluvy, táto možnosť vyplýva už z § 48 OZ. Ustanovenie § 497
dáva účastníkom zmluvy právo pre prípad dojednaného odstúpenia od zmluvy dojednať aj odstupné.
Ďalšia úprava (druhá veta) tohto ustanovenia je všeobecná a vzťahuje sa na všetky prípady odstúpenia

od zmluvy (či s odstupným alebo bez neho). Dojednanie odstupného pre prípad odstúpenia od zmluvy
je prísnejším zmluvným dojednaním ako len samotná možnosť odstúpenia od zmluvy (účastník, ktorý
odstupuje musí naviac zaplatiť odstupné). Pokiaľ teda ustanovenie § 497 nedáva možnosť odstúpiť od
zmluvy účastníkovi po prijatí čiastočného plnenia ani keby bol ochotný poskytnúť odstupné, o to viac to
musí platiť v prípadoch, kedy odstupné dojednané nebolo.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3Co/10/2012 zo dňa 24.10.2012
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby s odkazom na jeho skutkové a právne
závery ako správny potvrdil. Odvolací súd naviac uviedol, že žalobcovo počínanie (odstúpenie od
zmluvy) je potrebné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na ust. 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka uviedol, že výkon práv a povinností nesmie byť contra bonos mores (v rozpore s
dobrými mravmi). Nepoctivému konaniu (mala fides) nesmie súd poskytnúť ochranu. Uviedol, že účelom
vymieneného článku III. kúpnej zmluvy bola právna ochrana žalobcu v prípade nezaplatenia kúpnej
ceny. Jeho zmyslom bola ochrana právneho postavenia žalobcu pre prípad, ak by konaním žalovaného
nedošlo k naplneniu predmetu kúpnej zmluvy. Z celej sumy 6.030.000,- Sk (druhej splátky) žalovaný

nezaplatil načas len nepatrnú sumu 30.000,- Sk. Uhradil ju v ten istý deň, ako mu žalobca odstúpenie
od zmluvy zaslal, čiže v deň, keď žalobca listom oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy, bola celá
kúpna cena splatená. Odstúpenie od kúpnej zmluvy len z dôvodu nezaplatenia tak nepatrnej časti kúpnej
ceny, pričom zvyšok kúpnej ceny (30.000,- Sk) žalovaný zaplatil v deň odstúpenia od zmluvy, považoval
odvolací súd za konanie ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Najvyšší Súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 2 Cdo 119/2013 zo dňa
28.11.2013 na základe dovolania navrhovateľa rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24.10.2012 sp. zn.
3 Co 10/2012 a rozsudok Okresného súdu Prešov z 26.102011 č.k. 13 C 199/2011-57 zrušil a vec vrátil
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že ustanovenie druhej vety § 497 Občianskeho zákonníka

nemožno aplikovať na akýkoľvek prípad odstúpenia od zmluvy, ale len na ten, keď bolo výslovne
dojednané odstupné. Ak účastníci uzavreli dohodu o možnosti odstúpenia od zmluvy v zmysle § 48 ods.
1 Občianskeho zákonníka v prípade naplnenia skutočností predpokladaných v zmluve a nedojednali
si dohodu v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka, nemožno na daný prípad aplikovať ustanoveniedruhej vety § 497 Občianskeho zákonníka (Občiansky zákonník 2, Veľký komentár, Fekete Imrich,
Eurokódex 2011, strany 1407-1409, taktiež porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22 Cdo 2663/1998). Najvyšší súd konštatoval, že v danej právnej veci účastníci uzavreli dohodu o

odstúpeníodzmluvyvzmysle§48ods.1Občianskehozákonníka,pretonadanúvecnemožnoaplikovať
ustanovenie druhej vety § 497 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k výkladu a aplikácii
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka túto aplikáciu kvalifikuje ako svojvoľnú aplikáciu jednoduchého práva
a rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nedostatočne odôvodnené. Pokiaľ odvolací súd posúdil
konanie žalobcu - odstúpenie od zmluvy - za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný nezaplatil včas len sumu 30 000 Sk, je nevyhnutné
posúdiť toto rozhodnutie v danej časti ako nedostatočne odôvodnené. Odvolací súd podľa najvyššieho
súdu opomenul a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo neprihliadal na to, že žalovaný mal uhradiť celú
druhú časť kúpnej ceny do 15 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, no
žalovaný uhradil celú kúpnu cenu až 21.12.2005 (v deň, keď mu žalobca zaslal odstúpenie od zmluvy).
Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, pretože žalobca iba využil svoje legitímne

právo odstúpiť od zmluvy, pretože žalovaný si nesplnil zmluvnú povinnosť. Taktiež sa odvolací súd vo
svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal námietkami žalobcu v tom smere, že žalobca má za to, že práve
žalovaný koná v rozpore s dobrými mravmi.

Po zmene zákonného sudcu, s prihliadnutím na obsah spisu v nadväznosti na už vykonané dokazovanie

výsluchom účastníkov, oboznámením listín kúpnej zmluvy, potvrdení o platbách, odstúpenia od zmluvy,
dokladov o doručení (z č.l. 12 a 13 spisu), súd doplnil dokazovanie oboznámením potvrdenia Slovenskej
pošty s označením EMS Slovensko (č.l. 44), potvrdenia o prevzatí zásielky (č.l. 45), oboznámením
listu označeného ako opätovná výzva na úhradu faktúry (č.l. 291), oboznámením listu predžalobná
výzva zo dňa 21.12.2005 a fotokópie doručenky zo dňa 23.12.2005, a na základe zhodných (resp.

nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

Dňa 14.7.2005 uzavreli účastníci kúpnu zmluvu, na základe ktorej odporca ako kupujúci od navrhovateľa
ako predávajúceho odkúpil nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Vklad vlastníckeho práva

k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený dňa 11.8.2005.

V článku III. tejto zmluvy bolo dojednané, že na kúpnu cenu kupujúci zaplatil predávajúcemu pri podpise
kúpnej zmluvy 1. časť kúpnej ceny vo výške 2.500.000,- Sk, a 2. časť kúpnej ceny vo výške vo výške
6.030.000,- Sk mal zaplatiť navrhovateľovi ako predávajúcemu do 15 dní odo dňa povolenia vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prípade, ak kupujúci neuhradí 2. časť kúpnej ceny v
celej výške v lehote 15 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, má
predávajúci právo od tejto zmluvy odstúpiť.

Kúpnu cenu odporca uhradil navrhovateľovi v splátkach dňa 14.7.2005 sumu vo výške 2.900.000,- Sk,

dňa 15.7.2005 sumu vo výške 1.000.000,- Sk, a po povolení vkladu dňa 19.8.2005 sumu vo výške
2.900.000,- Sk, dňa 22.8.2005 sumu vo výške 3.100.000,- Sk a poslednú časť vo výške 30.000,- Sk
dňa 21.12.2005.

Podľa navrhovateľom predloženého potvrdenia odovzdal navrhovateľ Slovenskej pošte, a.s. zásielku

č. ER 01041677 6 SK s vyznačeným dátumom podania zásielky 21.12., doručiť do 10:00, údajmi
navrhovateľa ako odosielateľa a odporcu ako adresáta, a to podľa pripojeného internetového výpisu s
prevzatímododosielateľa22.12.2005adoručenímprijímateľovi22.12.2005.Podľapotvrdeniaoprevzatí
zásielky s nečitateľným podpisom príjemca zásielku prijal dňa 22.12.05. Z uvedeného tak vyplýva, že
dňa 22.12.2005 bola odporcovi doručená zásielka od navrhovateľa č. ER010416776SK, obsah tejto

zásielky však v konaní preukázaný nebol. Odporca popiera že zásielku prevzal, a tiež že by sa malo
jednať o odstúpenie od zmluvy. Tvrdí, že odstúpenie od zmluvy mu zo strany navrhovateľa doručené
nebolo. Z dokazovania vyplýva, že zásielku od doručovateľa prijala zrejme manželka odporcu.

Podľa poštovej doručenky bola odporcovi následne od navrhovateľa dňa 23.12.2005 poštou doručená

ináďalšiazásielka,oktorejnavrhovateľtvrdí,žejejobsahombolapredžalobnávýzvazodňa21.12.2005.
Podľa tejto výzvy navrhovateľ listom zo dňa 21.12.2005, a to s poukazom kúpnu zmluvu zo dňa
14.7.2005, na základe ktorej odpredal odporcovi nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, a
s poukazom na dodatok k tejto zmluve zo dňa 18.8.2005, podľa ktorého „rekonštrukciu strechy vykonápredávajúci na základe dohody s kupujúcim, náklady na opravu hradí v plnej výške kupujúci“, vyzýva
odporcu na úhradu nákladov na rekonštrukciu strechy podľa rozpočtu 3.303.803,- Sk po odpočítaní
dotácie z Ministerstva kultúry a odporcom uhradenej sumy 300.000,- Sk, a to sumy 2.816.785,70 Sk v

lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy.

Podľa listu predloženého odporcom a označeného ako opätovná výzva na úhradu faktúry mu bol v
nezistený deň doručený list navrhovateľa zo dňa 3.1.2006, v ktorom navrhovateľ uviedol, že opätovne
ho žiada o úhradu sumy 2.816.785,70 Sk ako úhradu nákladov spojených s opravou strechy na bytovom

dome na ul. Konštantínova 19, Prešov. Zároveň navrhovateľ v tomto liste odporcovi oznámil, že z dôvodu
že na jeho výzvu zo dňa 21.12.2005, ktorá mu bola doručená 23.12.2005 nereagoval, podal voči nemu
návrh na vydanie platobného rozkazu na úhradu uvedenej sumy.

Z navrhovateľom predloženého listu označeného ako odstúpene od kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005
vyplýva, že navrhovateľ týmto listom adresovaným odporcovi a datovaným dňa 21.12.2005 odporcovi

oznamuje, že „vzhľadom na skutočnosť, že k dnešnému dňu nebola z Vašej strany uhradená 2. časť
kúpnej ceny vo výške 30.000,- Sk v súlade s čl. III kúpnej zmluvy odstupujem touto cestou od kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 14.7.2005.“

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je

to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 578 OZ práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

Podľa § 610 ods. 1 a 2 OZ účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania
majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou.
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady a podmienky najneskôr uplynutím jedného
roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil.

V danom prípade treba prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že zásielka doručovaná odporcovi
prostredníctvom EMS dňa 22.12.2005, bez ohľadu na jej obsah, mu bola doručená riadne. Podľa
všeobecne akceptovaného výkladu v zmysle ust. § 45 ods. 1 OZ totiž prejav vôle (právny úkon)
pôsobí voči neprítomnému adresátovi vtedy, keď sa dostane do sféry jeho dispozície. Tým sa rozumie,

že adresát nadobudol konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle (napr. prejav vôle
obsiahnutý v liste, telegrame atď. bol doručený do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky).
Nevyžaduje sa, aby sa adresát zároveň s obsahom prejavu vôle oboznámil (porovnaj O. Jehlička,
J. Švestka, M. Škárová a kol.: Občanský zákonník: komentář, 9. vydání, Praha: C.H.Beck, 2004, s.
268). To znamená, že ak je právny úkon (prejav vôle) doručený na adresu určenú (prejavenú) jeho

adresátom v súvisiacom dvojstrannom právnom úkone, je doručený riadne. Iný výklad doručovania
(smerovania) ďalších prejavov vôle súvisiacich s už realizovaným dvojstranným právnym úkonom,
vyžadujúci prípadne aj ďalšiu aktivitu adresáta na oboznámenia sa s ich obsahom (ktorú odosielateľ už
ovplyvniť nevie), by bol totiž neprimeraný a nespravodlivý. Pokiaľ teda zásielku adresovanú odporcovi
a doručovanú do miesta jeho pobytu prijala manželka (v zastúpení), táto sa tak nepochybne dostala do

dispozičnej sféry odporcu.

Pochybnosti však zostávajú o obsahu doručenej zásielky. Odporca okrem vyššie uvedenej námietky,
že to bol práve on, ktorý zásielku prevzal, popieral aj, že by sa malo jednať o odstúpenie od zmluvy.
V tejto súvislosti uviedol, že odstúpenie od zmluvy mu zo strany žalobcu doručené nebolo, ani v iných

konania, ktoré medzi sebou vedú, navrhovateľ nespomínal, že od tejto zmluvy odstúpil. Poukazoval aj
na to, že žalobca od predaja nehnuteľnosti do podania žaloby bol ticho, tri roky žalovaného nevyzval na
vydanie nehnuteľnosti, neupozornil ho, že nehnuteľnosť nie je jeho a nemá do nej investovať. Vo vzťahu
k tejto námietke navrhovateľ v konaní v tomto smere poukázal iba na doklady o doručení obsahovo inak
nešpecifikovanej zásielky s tým, že pokiaľ odporca spochybňuje obsah doručenej zásielky, je dôkazné

bremeno preukázania tejto skutočnosti na ňom. S týmto názorom navrhovateľa však nemožno súhlasiť.

Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právnypomer účastníkov. ... Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. ... Pri posudzovaní dôkazného
bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu

dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo17/2010).

Vdanomprípadenavrhovateľsvojuvecnúlegitimáciuvtomtokonaníodvodzujeododstúpeniaodkúpnej
zmluvy, a rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými pre jeho úspech vo veci, okrem predchádzajúceho

vlastníctva nehnuteľností tvoriacich predmet zrušovanej kúpnej zmluvy, je preto jednak preukázanie
práva a naplnenia jeho podmienok na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ku ktorému však musí zároveň
pristúpiť aj s tým súvisiace riadne a účinné odstúpenie o zmluvy. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí,
že od zmluvy riadne odstúpil, musí túto skutočnosť, vrátane obsahu tohto úkonu (prejavu vôle), aj
preukázať. Dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností preto zaťažuje jeho. V tejto súvislosti
súd pripomína, že nie je povinnosťou, a ani primeranou možnosťou účastníka (odporcu) preukázať

neexistenciu skutočnosti, ktorú popiera (nedoručenie odstúpenia). Už od čias rímskeho práva preto
logicky platí všeobecná právna zásada, že dokazuje kto tvrdí, nie kto popiera (ei incumbit probatio qui
dicit, non qui negat - Paul. D 22, 3, 2). Práve preto pri doručovaní prejavov vôle, z praktických dôvodov,
ak prostriedky ktoré účastník použil na prepravu vôle k adresátovi (pozri primerane § 45 ods. 2 OZ)
neumožňujú určiť obsah prenášanej vôle (napr. telegram, fax, svedok), jednostranné písomné právne

úkony (typicky napr. výpoveď z pracovného pomeru) sa doručujú adresátom spravidla s potvrdením ich
prevzatia (doručovania) priamo na nich. V prejednávanej veci tomu tak však nebolo. Napriek tomu súd
vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Keďže však odporca doručenie
listu s navrhovateľom tvrdeným odstúpením od kúpnej zmluvy popiera, a navrhovateľ o svojom tvrdení
o obsahu zásielky, okrem potvrdenia o doručení neidentifikovanej listiny, žiadny iný ani nepriamy dôkaz

nepredložil, medzi účastníkmi v tom čase prebiehala aj iná komunikácia a písomná korešpondencia,
a podľa nespochybnených tvrdení odporcu navrhovateľ počas troch rokov túto skutočnosť nikde inde
netvrdil a ani nespomenul, nemohol súd túto skutočnosť (riadne doručenie konkrétneho odstúpenia od
kúpnej zmluvy) zahrnúť do zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v konaní
nebolo nepreukázané riadne (a včasné § 610 ods. 2 OZ) doručenie navrhovateľovho odstúpenia od

kúpnej zmluvy odporcovi, a žaloba musela byť už toho dôvodu zamietnutá.

Súd však považoval žalobu za nedôvodnú aj z ďalšieho dôvodu. Odstúpenie od zmluvy (jej zrušenie)
je veľmi vážnym zásahom do existencie (nie len úpravy) zmluvných vzťahov, zásadným spôsobom
zasahuje do právnej istoty zmluvných strán a narúša zásadu ochrany nadobudnutých práv, čo je pre

súkromnoprávne vzťahy nepochybne nežiadúci jav, a preto k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy
môže dôjsť len za splnenia určitých presne vymedzených podmienok, a musí sa posudzovať celkom
striktne.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca zostávajúcu (poslednú) časť kúpnej ceny (jej druhej časti)

uhradil navrhovateľovi 21.12.2005 ešte pred odstúpením od kúpnej zmluvy, teda že navrhovateľom
deklarované odstúpenie od zmluvy zásielkou došlou odporcovi 22.12.2005 malo byť vykonané
(dôjdením prejavu vôle odporcovi) až po úplnom uhradení zabezpečovaného záväzku - 2. časti kúpnej
cenyvcelejvýške.Vtomtoprípademávšaksúdzato,ževkúpnejzmluvedojednanéprávonavrhovateľa
odstúpiť od kúpnej zmluvy ak odporca (kupujúci) neuhradí 2. časť kúpnej ceny v celej výške v lehote 15

dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, úhradou celej kúpnej ceny
(splnením dlhu) dňa 21.12.2005 zaniklo a navrhovateľ už (neskôr) od zmluvy odstúpiť oprávnený nebol.
Rovnaký výklad k ust. § 48 ods. 1 OZ pritom vyplýva aj z rešpektovanej komentovanej literatúry, podľa
ktorej odstúpiť od zmluvy nemožno tam, kde záväzok, na ktorého nesplnenie bola možnosť odstúpenia
od zmluvy viazaná, už medzitým zanikol (O. Jehlička, J. Švestka, M. Škárová a kol.: Občanský zákonník:

komentář, 9. vydání, Praha: C.H.Beck, 2004, s. 275).

Opačný výklad, pripúšťajúci právo navrhovateľa (predávajúceho) odstúpiť od zmluvy aj po úplnej úhrade
(zániku) zabezpečovaného dlhu by totiž predstavoval neprípustné prelomenie zásady právnej istoty
(keďže si možno len ťažko predstaviť, že by kupujúci v prípade omeškania so zaplatením kúpnej ceny

mal počítať s tým, že predávajúci môže i po dodatočnom splnení záväzku od uzavretej kúpnej zmluvy
kedykoľvek odstúpiť), a bol by aj v rozpore so zjavným účelom a zmyslom tohto dojednania, a v tomto
zmysle by bol jeho výkon aj v rozpore s dobrými mravmi. Účelom tohto dojednania bolo totiž nepochybne
zabezpečiť kupujúcemu riadnu úhradu kúpnej ceny. Tento účel dohody vo svojom odvolaní zo dňa22.12.2001 „pod sankciou odstúpenia od kúpnej zmluvy - donútiť kupujúceho - dlžníka, aby si splnenie
záväzku zaplatiť zostávajúcu časť kúpnej ceny splnil riadne a včas“ napokon uviedol aj navrhovateľ (č.l.
70 spisu).

Právo - odstúpiť od zmluvy (podobne ako každé iné) pritom zaniká, pokiaľ dôjde k naplneniu jeho zmyslu
(účelu). V danom prípade bola záväzková povaha kúpnej zmluvy úhradou zvyšku kúpnej ceny dňa
21.12.2005 dokonaná, a právo kupujúceho pre nezaplatenie kúpnej ceny od nej odstúpiť naplnením
jeho účelu zaniklo. Na podporu tohto záveru možno poukázať aj na výkladové pravidlo podľa § 3 ods.

1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Po úplnom zaplatení dlhu je totiž zrejmé, že právo odstúpiť od zmluvy už splnilo svoj účel a
nezabezpečuje žiadnu povinnosť. Nie sú ním zabezpečené nároky z vadného plnenia, a nezabezpečuje
teda ani nároky spojené s omeškaním. Z uvedeného je zrejmé, že naplnením jeho účelu (úhradou dlhu)
nemá pre oprávneného žiaden význam, a jeho výkon by preto nemal bez právneho dôvodu zasahovať

do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Tento záver pritom vecne vypláva aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorej
dohodnutého práva odstoupit od smlouvy nelze využít poté, kdy závazek, na jehož nesplnění byla
možnost odstoupení od smlouvy vázána, již zanikl (rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 10. 4. 1997,

sp. zn. 2 Cdon 65/96, uverejnený v časopise Soudní rozhledy č. 5/1997. Takýto výklad Najvyššieho
súdu ČR judikovaný opakovane aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.5.2014, sp. zn. 33 Cdo
1617/2014, podľa ktorého (mutatis mutandis) nemožno úspešne odstúpiť od zmluvy po tom, čo záväzok
uhradiť kúpnu cenu v dohodnutom termíne, na ktorého splnenie bola možnosť odstúpenia od zmluvy
viazaná, v medziobdobí zanikol hoc aj oneskoreným plnením (dostupné na www.nsoud.cz) pritom už

prešiel aj testom ústavnosti Ústavného súdu ČR (II. ÚS 2528/14 z 9.9.2014.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za nedôvodnú, a s poukazom
na to, že zo zistených skutočností nevyplýva doručenie odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany
navrhovateľa odporcovi riadne a včas, a podľa hore uvedených záverov navrhovateľ po dodatočnom

hoci oneskorenom uhradení celej kúpnej ceny od zmluvy už ani oprávnený odstúpiť nebol, nepovažoval
súd ďalšie argumenty účastníkov v zmysle týchto záverov už za právne významné, a žalobu zamietol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď súd

priznal odporcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia na odmene
za zastupovanie vo výške 1.435,87 Eur za 12 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd zo dňa 16.9.2008, účasť na pojednávaní
28.1.2009 a 25.2.2009, písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu 27.4.2009, účasť na pojednávaní

9.9.2009, písomné podanie na súd 2.8.2011, účasť na pojednávaní 26.10.2011, písomné podanie na súd
- vyjadrenie k odvolaniu 23.1.2012, písomné podanie na sud - vyjadrenie k výzve 17.8.2012, písomné
podanie na súd - vyjadrenie k dovolaniu 21.12.2012, účasť na pojednávaní 27.3.2015) vo výške jednej
trinástiny výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške
po 48,62 Eur, vrátane režijného paušálu 2 x 6,31 Eur, 4 x 6,95 Eur, 2 x 7,41 Eur, 3 x 7,63 Eur a 1 x

8,39 Eur k týmto úkonom, a za stratu času počas cesty na pojednávanie z Bratislavy do Prešova a
späť 247,- Eur za 20 polhodín po 12,35 Eur v roku 2011 a 279,60 Eur za 20 polhodín 13,98 Eur v roku
2015, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., po prirátaní 20% DPH (keďže jej právny zástupca preukázal, že je
platcom DPH), a na hotových výdavkoch jeho právneho zástupcu vo výške 113,82 Eur za cestovné
použitím vlastného motorového vozidla na pojednávania dňa 28.1.2009, 25.2.2009 a 9.9.2009 vo výške

18,37 Eur + 18,43 Eur + 20,36 Eur z Košíc do Prešova a späť (3 x 70 km x 0,183 Eur základná
náhrada podľa opatrenia MPSVRSR č. 632/2008 Z.z. + náhrada za spotrebované PHM), a za ubytovanie
pred pojednávaním 27.3.2015 vo výške 56,66 Eur. Súd nepriznal odporcovi náhradu za úkony právnej
služby jeho právneho zástupcu - písomné podanie protistrane zo dňa 27.8.2008, ktoré sa v spise ani
nenachádza, za návrh na prerušenie konania a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.4.2014, v ktorých

odporca nebol úspešný a na bránenie práva preto ani neboli potrebné, a za nahliadnutie do spisu
a poradu a rokovanie s klientom 19.3.2015, ktoré neboli odôvodnené žiadnou zvláštnou procesnou
situáciou a súd na účelné uplatňovanie práva nepovažoval za potrebné. Vzhľadom na uvedené súd k
týmto úkonom nepriznal ani uplatnené výdavky na cestovnom, a pre nepreukázanie ich vynaloženia avýšky ani výdavky na cestovnom na pojednávanie dňa 27.3.2015. Napokon mu súd nepriznal ani 20%
DPH uplatnenú právnym zástupcom odporcu k vyúčtovaným hotovým výdavkom na cestovnom a za
ubytovanie, nakoľko ich ceny už boli uplatnené cenou nafty a ubytovania spolu s DPH, a preprava osôb

nie je službou právneho zástupcu a podobne ako súdne poplatky patrí iba medzi jeho hotové výdavky
(§ 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Celkom má teda nárok na náhradu trov konania vo výške 1.549,69 Eur.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.