Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/858/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111204649
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111204649.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľky Y. U.,
rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, X., v konaní zastúpenej JUDr. Martou Ivaničovou, advokátkou,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, Dolná 62, proti odporkyniam v rade 1/ P. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. XXX/XX, X., v rade 2/ Y. C., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., S. XX a v rade 3/
W. D., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., S. X, odporkyne v 2/ a 3/ rade zastúpené JUDr.
Milošom Barancom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Majerská cesta 96, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom veci, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/41/2011-409 z 01.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporkyni 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je povinná nahradiťodporkyniamvrade2/,3/trovyprávnehozastúpeniavodvolacom
konaní vo výške 83,39 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na zrušenie podielového

spoluvlastníctva formou predaja veci, rodinného domu, nachádzajúceho sa v obci X., ktorého
spoluvlastníkmi sú účastníčky konania; o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
Z jeho dôvodov vyplýva, že účastníčky sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. X., kde majetkovú podstatu predstavuje parcela registra C,
evidovanánakatastrálnejmapeakoparcelač.XXXXovýmere1380m2-trvaletrávnatéporasty,parcela
č. XXXX o výmere 2034 m2 - trvale trávnaté porasty, parcela č. XXXX o výmere 549 m2 - zastavané

plochy a nádvoria, parcela č. XXXX o výmere 150 m2 - záhrada a parcela č. XXXX/X o výmere 549 m2 -
trvale trávnaté porasty a stavba súpisné číslo XXX, postavená na parcele č. XXXX - rodinný dom (ďalej
aj „nehnuteľnosti“). Navrhovateľka a odporkyne 2/, 3/ sú podielovými spoluvlastníčkami o veľkosti 5/18,
odporkyňa1/oveľkosti2/12(nazákladeosvedčeniaodedičstveč.k.25D/254/2013-43,Dnot61/2013zo
dňa 02. 07. 2013, právoplatné 02. 07. 2013). Navrhovateľka a odporkyne 2/,3/ a právna predchodkyňa
odporkyne 1/ nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dedičských konaniach po ich nebohom
otcovi U. C. osvedčením o dedičstve sp. zn. 24D/507/2000 zo dňa 24. 10. 2000, právoplatným 09.

11. 2000 a po nebohej matke Y. C., rod. C. osvedčením o dedičstve sp. zn. 25D/819/2008, právoplatným
16. 10. 2009.
Predmetom sporu je okrem dvora a záhrad rodinný dom, nachádzajúci sa v obci X. na P. ulici č. XX,
pozostávajúci z troch častí: prvá časť predstavuje pôvodný dom, postavený v roku 1949, pozostáva zosuterénu - kotolne, práčovne, chodby, pivnice a prízemia (dve izby, kuchyňa, špajza, kúpeľňa, chodba
a veranda); druhá časť bola postavená v roku 1960, pozostáva zo suterénu (podbránia) a prízemia s
izbou, kotolňou, chodbou a podlažím s izbou, kúpeľňou a chodbou; tretia časť bola postavená v roku

1971 ako nadstavba nad pôvodným domom a pozostáva z dvoch izieb, kuchyne, chodby a terasy. Tri
časti mali tvoriť 3 samostatné byty. Tretiu časť domu ako aj miestnosti, nachádzajúce sa v druhej časti
tohto rodinného domu, dlhodobo užíva odporkyňa 1/, prvú časť domu spolu s jednou izbou v druhej časti
užívajú odporkyne v 2/ a 3/ a zvyšok domu - suterén - na základe ústnej dohody užívala navrhovateľka,
resp. jej syn s rodinou.

Medzi účastníčkami došlo ku sporu v užívacích právach k domovej nehnuteľnosti, najmä navrhovateľka
pociťovala prípadné usporiadanie podľa pôvodnej dohody spoluvlastníkov za nespravodlivé, pretože jej
nie je umožnené užívať časť, ktorá jej podľa výšky spoluvlastníckeho podielu prináleží. Takýto konflikt
medzi spoluvlastníčkami potom vyústil do podania návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
navrhovateľkou,ktorýmžiadalanariadiťpredajnehnuteľnosti.Okresnýsúd,postupujúcpodľazákonných
ustanovení (§ 141 ods.1, § 142 ods. 1, 2 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj

„OZ“), nariadil dokazovanie znalcom na zistenie reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti, čo znalec vylúčil. Tiež
súd skúmal, či je možné prikázať vec jednému či viacerým spoluvlastníkom za náhradu, resp. či nariadiť
nehnuteľnosť predať a výťažok rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Dospel k záveru, že
aj pri aplikovaní zásady, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, v zmysle § 142
ods. 2 OZ existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú návrh na zrušenie podielového

spoluvlastníctva zamietnuť. Odporkyňa 1/ býva v tejto nehnuteľnosti v podstate od svojho narodenia aj
so svojou rodinou, dvomi nezaopatrenými deťmi, a nemá inú možnosť bytovej náhrady, do zveľaďovania
a udržiavania nehnuteľnosti celý život investuje finančné prostriedky, ktoré všetky preukázať ani nevie; u
odporkýň2/a3/idenehnuteľnosť,vybudovanúichrodičmi,onisamévnejdlhérokybývali,zveľaďovaliju
a v poslednom období do nej investovali značné finančné prostriedky (spornou sa javila prípadná výška

vložených investícií zo strany všetkých účastníčok konania) v podstate každá do svojej užívanej časti.
Odporkyňa 3/ použila na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti svoje celoživotné úspory, sama inú možnosť
náhradného bývania (u svojho syna resp. dcéry) nemá a je na bývanie v tejto nehnuteľnosti aj vzhľadom
na svoj vek takmer úplne odkázaná.
Tieto okolnosti súd považoval za také, ktoré by mali spĺňať charakteristiku pojmu „dôvody hodné

osobitného zreteľa“, pre ktoré návrhu navrhovateľky nevyhovel; situáciu na strane odporkýň 1/, 2/ a
3/ posudzoval v zmysle judikovaných záverov súdov v obdobných veciach s porovnaním so situáciou
navrhovateľky, ktorej ide najmä o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom ona sama nie je odkázaná na
bývanie v tejto nehnuteľnosti a má záujem ju predať, čo vyplýva zo samotného návrhu na začatie
konania.

V dôsledku vykonaného dokazovania dospel okresný súd ku skutkovému a právnemu záveru, že návrh
navrhovateľky je potrebné zamietnuť.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), pre ktoré súd výnimočne
nemusí náhradu trov konania priznať, spočívajúce vo vzájomnom rodinnom postavení účastníkov

konania a tiež v charaktere spornej otázky, ktorá sa mala riešiť uplatneným návrhom.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka; nesúhlasila s ním z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/, e/, f/ O.s.p. a
žiadala, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie; žiadala priznať trovy

odvolacieho konania.
K podaniu návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva pristúpila až po tom, keď všetky jej snahy
o vyriešenie danej situácie iným zákonným na tento účel predpísaným spôsobom zlyhali a odporkyne
sa jej začali vyhýbať, prestali s ňou komunikovať, zamedzili jej vstup do nehnuteľnosti okrem pivničných
priestorov, ktoré určitú dobu užíval jej syn s rodinou a v súčasnosti ich užívajú ako sklad nepotrebných

vecí. Spochybnila záver súdu, že odporkyne 1/ a 3/ sú odkázané na bývanie v spornej nehnuteľnosti a
vyhovením návrhu by sa stala otázka bytovej situácie neriešiteľná, t.j. akceptoval okolnosti spočívajúce
vo veku, sociálnej situácii, resp. odkázanosti na bývanie v tejto spornej nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti
súd nepreskúmal dôsledne, vychádzal len z tvrdenia odporkýň. Odporkyňa 1/ do konania vstúpila
po smrti svojej matky, ktorá bola rovnako ako odporkyňa 1/ vylúčená z dedenia listinou o vydedení,

spísanou vo forme notárskej zápisnice z dôvodu, že sa o matku nestarali a neprejavovali záujem. Súd
sa dostatočne nezaoberal ani otázkou iného bývania odporkyne 1/, ktorá je zamestnaná a jej manžel je
samostatne zárobkovo činná osoba a sú vo veku, kedy si mladí ľudia bežne zabezpečujú svoje nároky
na bývanie aj prostredníctvom hypotekárnych úverov. podstatnou skutočnosťou je však to, že odporkyňav rade 1/ je spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXXX a pozemku na parcele č. XXX zastavané
plochy a nádvoria, zapísaného pre kat. úz. X. na LV č. XXX, ktorý v tejto nehnuteľnosti žije sám; teda
odporkyňa 1/ má možnosť realizovať svoju bytovú otázku inde a iným spôsobom. Navyše, v spornej

nehnuteľnosti užíva podstatne väčšiu časť, než je jej spoluvlastnícky podiel, preto jej navrhovateľka
ponúkla svoj ideálny podiel na odkúpenie.
Odporkyňa 2/ má svoju bytovú otázku vyriešenú, je výlučnou vlastníčkou bytu na S. ulici č. XX v W. W.,
kde má v súčasnosti aj trvalý pobyt a v spornej nehnuteľnosti sa zdržiava len sporadicky.
Odporkyňa 3/ bola výlučnou vlastníčkou bytu č. X na 2.poschodí bytového domu na S. ulici v W. W.;

vlastníctvo previedla na svojho syna U. D., s ktorým žila v spoločnej domácnosti až do smrti matky
Y. C. koncom roku 2009. Je síce na dôchodku, ale do konca roku 2013 ešte pracovala. Aj v prípade
predaja sporných nehnuteľností by sa jej situácia nejako dramaticky nezmenila, za vyplatené finančné
prostriedky za svoj spoluvlastnícky podiel by si dokázala bez problémov zabezpečiť do vlastníctva
primeraný jednoizbový byt.
Ani otázke zhodnocovania nehnuteľností všetkými účastníkmi konania súd nevenoval dostatočnú

pozornosť a nevzal do úvahy ani to, že navrhovateľka podala návrh po opakovaných neúspešných
pokusoch o dohodu, a potom nežiadal nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva za
primeranú náhradu s úmyslom ju predať tretej osobe, ale v jej záujme je prioritne zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva medzi účastníčkami konania.
K odvolaniu priložila výpis z LV č. XXX a LV č. XXXX.

Odporkyňa 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Podľa jej vedomostí
dohoda o užívaní nehnuteľností nemala len dočasný charakter, t.j. do skončenia dedičského konania,
ale trvalý. Poprela tvrdenie navrhovateľky o tom, že sa jej začali vyhýbať a zamedzili jej vstup do
nehnuteľností. Syn navrhovateľky U. U. užíval byt po starej mame v pivničných priestoroch a opustil

ho nedobrovoľne na nátlak svojej matky - navrhovateľky. Odporkyňa 1/ od smrti starej matky, ktorej
tam chodila pomáhať, v tomto byte nebola. Súhlasila s rozhodnutím okresného súdu, zohľadňujúce
dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v jej bytovej otázke, lebo je odkázaná na bývanie v tejto
nehnuteľnosti. Sama si zisťovala úverové možnosti za účelom odkúpenia navrhovateľkinho podielu,
avšak ani príjmy s jej manželom - živnostníkom im nepostačovali na to, aby im bol úver v postačujúcej

výške schválený. Navyše, s manželom sa rozchádzajú, čím bude mať ona sama ešte zmenšenú
možnosť získať úver. Priznala, že s otcom U. Q. vlastní spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome a
pozemku v X. z titulu dedičstva po nebohej matke (po rozdelení BSM) vo výške 10 000 Eur, ktoré jej
otec vyplatí na základe kúpnopredajnej zmluvy. Doposiaľ tak neurobil len na jej žiadosť; ona chce mať
zábezpeku v prípade potreby na úhradu nájomného, pretože za takúto sumu iné, ako nájomné bývanie

nezoženie.

Odporkyne 2/,3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť
a zaviazať navrhovateľku k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur (61,87 Eur +
8,04 Eur + 20% DPH). Nepopierateľne medzi účastníčkami konania došlo ku dohode ohľadom

užívania nehnuteľností po smrti ich matky, a to časovo neobmedzenej, keďže navrhovateľka opak
nepreukázala. Na základe tejto dohody došlo ku započatiu podstatnej rekonštrukcie domu, pričom
každý zo spoluvlastníkov si začal rekonštruovať predovšetkým tú svoju časť, ktorú mal užívať. V konaní
nebolo sporné dlhodobé užívanie časti rodinného domu právnou predchodkyňou (ktorá sa vyporiadala
so svojimi súrodencami) a neskôr odporkyňou 1/, ktorá vykonala rekonštrukcie a stavebné úpravy. Tiež

nebolo pochýb o tom, že spodnú časť domu (ktorú až do vyjadrenia znalca, že sa podľa stavebných
noriem nejedná o bytový priestor, všetci za bytový priestor považovali) užíval syn navrhovateľky s
rodinou, ktorý ho prerobil na účely bývania. Tvrdenia navrhovateľky sú účelové, chýba im logika a
nemajú ani oporu vo vykonanom dokazovaní. Ak by dohoda účastníkov o užívaní mala byť len dočasná,
nikto z nich by neinvestoval do domu značné finančné prostriedky a nezačal s prispôsobovaním; tieto

skutočnosti sú dostatočným dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý nemôže dôjsť ku zrušeniu
podielového spoluvlastníctva, pretože zrušenie a vyporiadanie predajom by bolo v zjavnom rozpore s
takouto užívacou dohodou účastníkov.
Navrhovateľka zjavne nie je spokojná s tým, ako je rodinný dom užívaný; táto skutočnosť je rovnako
rozhodnáajpreposúdeniedôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,keďžetunebolaprioritouotázkazániku

spoluvlastníctva, ale otázka užívania domu, čo vyplynulo aj z dokazovania.
Navrhovateľka v odvolaní namieta, že odporkyňa 1/ má možnosť vyriešiť si bývanie, avšak úplne
opomína, že predmetný rodinný dom táto obýva od malička aj s jej právnymi predchodcami, v súčasnosti
so svojou rodinou, užívanú časť prerobili a vnímajú ju ako svoj domov.Odporkyňa 3/ nemá možnosť iného bývania, pretože v 2,5 izbovom byte nemohla žiť s celou rodinou
svojho syna, preto prerobila svoju časť domu a presťahovala sa do nej. Spolu s odporkyňou 2/ investovali
nemalé finančné prostriedky na úpravu domu, preto im nezostali už žiadne voľné finančné prostriedky,

ktoré by mohli použiť na vyplatenie navrhovateľky, resp. na kúpu inej nehnuteľnosti. Tvrdenie, že
za obdržanú kúpnu cenu v prípade predaja nehnuteľnosti by mohla odporkyňa 3/ nadobudnúť inú
nehnuteľnosť, je zavádzajúce najmä s ohľadom na ceny súčasných nehnuteľností; s prihliadnutím na
veľkosť užívanej časti domu by okrem toho ani jednoizbový byt nezodpovedal súčasnému stavu bývania,
pričom treba zobrať do úvahy aj zdravotný stav, sociálnu situáciu a pomerne vysoký vek odporkyne 3/;

táto v roku 2013 už nepracovala, len si privyrábala ku dôchodku a jej príjem predstavoval 1 699,88 Eur
za rok.
Navrhovateľka do domu neinvestovala, pretože má vyriešenú bytovú otázku a má záujem len o odpredaj
rodinného domu za účelom získania finančných prostriedkov; zrušenie podielového spoluvlastníctva a
jeho vyporiadanie predajom domu s prihliadnutím na dobré mravy a osobitný zreteľ by spôsobili vážny
zásah do života najmä odporkyne 1/ a 3/, ktoré k dlhodobo užívanému rodičovskému domu, o ktorý sa

starali, si vytvorili určitý vzťah a jeho ďalšie užívanie rodinou považujú za prirodzené.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vprejednávanejvecijeodvolacísúdnázoru,žesúdprvéhostupňasprávnezistilskutkovýstavveci,ktorý
následne aj správne právne posúdil, keď návrh zamietol. Odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v
rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré použil, poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi
stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníčky konania uzavreli po smrti svojich rodičov dohodu o
užívaní nehnuteľností, nadobudnutých v dedičskom konaní (odporkyňa 1/ nadobudla dedičstvo po smrti
svojej matky v priebehu tohto súdneho konania). Skutočnosti ohľadom vydeďovacej listiny odporkyne
1/ a jej právnej predchodkyne v kontexte nadobúdania vlastníctva zjavne vzhľadom na postavenie

neopomenuteľného dediča neboli významné. Na základe tejto dohody vstúpili účastníčky do užívacích
vzťahov (so súhlasom navrhovateľky jej syn s rodinou) a pristúpili k rekonštrukcii nehnuteľností, resp.
ich dobudovávania. Investovali nemalé finančné prostriedky (zisťovanie ich presnej výšky vzhľadom na
predmet konania nebolo dôležité) s úmyslom riešenia svojej dlhodobej bytovej otázky (odporkyňa 1/,
3/). O tomto úmysle svedčí aj to, že odporkyňa 3/ už v roku 2003 previedla na svojho syna U. D. byt

na S. ulici, pretože mienila svoje bývanie riešiť práve v rodinnom dome v X.. 44 - ročná odporkyňa 1/
žije v predmetnom rodinnom dome od malička, pôvodne so svojou matkou, nebohou B. Q., neskôr so
svojím manželom a nezaopatrenými deťmi (navyše, právna predchodkyňa odporkyne 1/ spolu so svojím
manželom U. Q. odkúpila podiel svojho brata P. C. v priebehu rokov 1976 až 2009 na tomto dome v
podobe nadstavby, ku ktorej tento získal súhlas vtedajšieho Miestneho národného výboru v X. - č.l.

70-77) a ako to uviedla vo svojom vyjadrení z 27.04.2011, vybudovali bytovú jednotku, ktorú od roku
1977 užívali (v súčasnosti odporkyňa 1/).

Podstata odvolacej námietky navrhovateľky spočíva v tvrdení, že aj odporkyňa 1/ aj odporkyňa
3/ majú možnosť bývania inou formou, ako v spornej nehnuteľnosti a majú aj dostatok finančných

prostriedkov pre prípad potreby zabezpečiť si iné bývanie, ako je v spornom rodinnom dome, a preto
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu jej návrhu.

V zmysle platnej právnej úpravy, z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych
práv, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník

môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo
zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu
to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší (zákon
exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť), a potom v tomistom konaní vykoná jeho vyporiadanie; pritom je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného
poradia; nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, ale ani on nemôže
proti vôli spoluvlastníka prikázať mu za náhradu celú vec, len jej reálnu časť, zodpovedajúcu výške

jeho spoluvlastníckeho podielu. S konštitutívnou povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva
a o jeho vyporiadaní súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné
a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Z tohto dôvodu v rámci zrušenia
spoluvlastníctva možno vykonať aj vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, avšak len na základe návrhu
účastníka (§79 ods. 1 O.s.p.) alebo vzájomného návrhu. Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol

urobený a nebol podaný ani vzájomný návrh, vyporiadanie v širšom slova zmysle nemožno vykonať.
Najprirodzenejším a najčastejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú nehnuteľnú vec (z technického aj právneho hľadiska) a
že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď jej rozdelením vzniknú samostatné veci,
slúžiace ich vlastníkom aj naďalej spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu

(záujmu) a rozdelenie je možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Pri reálnom rozdelení
stavby v súčasnosti okrem vertikálneho rozdelenia možno budovu rozdeliť aj na jednotlivé byty či
nebytové priestory v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (tzv.
horizontálne rozdelenie). Ak stavbu nemožno technicky rozdeliť, a stačila by menšia či väčšia stavebná
úprava, ale iba pri vynaložení väčších nákladov, a spoluvlastníci nie sú ochotní či schopní tieto náklady

vynaložiť, považuje sa stavba za reálne nedeliteľnú; vykonanie stavebných úprav treba ponechať
celkom na vôľu spoluvlastníkov alebo len jedného z nich. Prvá možnosť vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych podielov nevylučuje, aby sa v prípadoch
hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak,
než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri

nerovnakých prístupových možnostiach a pod.); tieto nerovnosti treba vyjadriť primeranou peňažnou
náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu; pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen

rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v §142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvuje
tri kritériá: veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom (tzv. objektívne predpoklady). Predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel); tento spôsob

vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú
vec záujem; subjektívnym predpokladom tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je teda súhlas
spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a jeho solventnosť (má dostatok financií na vyplatenie
svojho podielu - pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 22Cdo 1346/2002, Ústavný súd ČR III. ÚS 687/2004).
Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov je najmenej častá

forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva; prichádza do úvahy len tam, kde vec nemôže byť
reálne rozdelená ani prikázaná spoluvlastníkovi, lebo žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem.
Napriek zásade, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, je
možné výnimočne spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať; súd návrh zamietne len v prípade, keď
nemožno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre

taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka - existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové
podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na
celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takými dôvodmi môže byť napríklad vysoký vek spoluvlastníkov
a ich želanie v nehnuteľnosti dožiť, skutočnosť, že o nehnuteľnosť sa vždy starali len tí, ktorí by sa mali

vysťahovať, že prípadným vyhovením návrhu sa aj tak nevyrieši bytová situácia účastníkov, a pod. V
uvedených prípadoch však nič nebráni tomu, aby spoluvlastníci neskôr zrušili svoje spoluvlastníctvo
dohodou, alebo aby si pri podstatnej zmene pomerov podali nový návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva súdom.

V prejednávanej veci okresný súd postupoval v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom.
Súc viazaný právnym predpisom zisťoval možnosti technického rozdelenia nehnuteľnosti; za týmto
účelom nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, ktorý v závere
svojho posudku uviedol, že rodinný dom spolu s pozemkami nie je reálne deliteľný v zmyslevýšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých účastníkov konania. Druhý spôsob vyporiadania po
zrušení podielového spoluvlastníctva neprichádzal do úvahy z dôvodu insolventnosti odporkýň 1/,2/,3.
Navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu, t.j. žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo

predajom nehnuteľnosti a rozdelením výťažku podľa spoluvlastníckych podielov (t.j. tretí zákonný
spôsob). Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd správne skúmal dôvody hodné osobitného
zreteľa, vedúce k zamietnutiu návrhu v plnom rozsahu (R 41/1988). Krajský súd sa s jeho konštatovaním
ohľadom definície dôvodov hodných osobitného zreteľa stotožňuje. Zákon kategóriu dôvodov hodných
osobitného zreteľa žiadnym spôsobom nedefinuje, naplnenie tohto pojmu obsahom ponecháva na

súdnu prax (R NS SR sp. zn. 22 Cdo 2288/2003, R NS SR 100/1999); jednoznačne musí ísť o také
skutočnosti, ktoré majú taký význam a intenzitu, že keby ich nebolo, súd by návrhu vyhovel. Dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142
ods. 2 OZ, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane odporcov ako aj na strane
navrhovateľa, ktoré súd musí v konaní skúmať vzhľadom na kontradiktórne postavenie sporových strán;
ide najmä o zdravotný stav, vek, sociálnu situáciu, stav odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti,

nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy
nemateriálnej (citové, vyplývajúce z dĺžky času, po ktorú vec užíva alebo dané osobou, od ktorej vec
nadobudol, alebo s ktorou ju užíval) alebo aj materiálne (zárobkové možnosti, množstvo finančných
prostriedkov, vynaložených na získanie nehnuteľnosti, na jej zveľadenie či rekonštrukciu). Všetky takéto
okolnosti môžu vyznievať v prospech odporcov s porovnaním v neprospech navrhovateľa v tom, že v

konaní mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov a otázka zániku spoluvlastníctva
nemá pre neho prioritu, príp. na tú okolnosť, že vec po jej prikázaní do vlastníctva má napríklad v
úmyslepredať.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľamusiaspočívaťvokolnostiachtakejpovahy,žeprinich
záujem odporcov ponechať si spoluvlastnícky stav v nezmenenej podobe sa v porovnaní so záujmom
navrhovateľa zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší; pri posudzovaní

veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a
zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva.
Tu je potrebné uviesť, že v dôvodoch osobitného zreteľa sú zahrnuté aj dobré mravy (§3 OZ); §142
ods. 2 OZ ako špeciálne ustanovenie vo vzťahu k §3 OZ jeho použitie vylučuje (NS ČR sp.zn. 22 Cdo

704/2005; staršia judikatúra - pred 01.04.1983 - pripúšťala možnosť návrh zamietnuť aj za použitia §3
OZ - R 1/1989 - poznámka odvolacieho súdu ku vyjadreniu právneho zástupcu odporkýň 2/,3/); teda v
prípade, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci neprichádza
do úvahy, súd môže návrh zamietnuť len po zistení dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prejednávanej veci spornú nehnuteľnosť predstavuje rodičovský dom, v ktorom odporkyne spolu
s navrhovateľkou a ich bratom vyrástli, od počiatku tam žila so svojimi rodičmi odporkyňa 1/ a od
vybudovania prístavby od roku 1977 užívala vrchnú časť domu; plynutím času si k nemu vytvorili citový
vzťah (nemateriálna väzba) a okrem toho do domu každý zo spoluvlastníkov (okrem navrhovateľky)
investoval značne finančné prostriedky a zhodnotil pritom aj spoločné časti (strecha domu, omietky...-

materiálna väzba). Právna predchodkyňa odporkyne 1/ investovala finančné prostriedky aj na výplatok
jej brata. Odporkyňa 1/ aj odporkyňa 3/ v podstate inú možnosť plnohodnotného bývania nemajú.
Na rozdiel od odporkýň navrhovateľka nie je odkázaná na bývanie v spornom rodinnom dome
- má postavený vlastný; podstata jej záujmu na zániku spoluvlastníctva vychádza z nezhôd pri
výkone spoluvlastníckych práv (k vyriešenie užívacích vzťahov neslúži inštitút zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva), resp. získať za predaj finančné prostriedky. Naproti tomu záujem
odporkýň 1/,3/ aj 2/ na zachovaní spoluvlastníctva vyplýva najmä zo skutočnosti, že dom predstavuje pre
nich jedinú možnosť bývania (odporkyňa 1/ v ňom žije prakticky od narodenia) a že za súčasnej finančnej
situácie nie je v ich možnostiach, ani s pripočítaním výplatku za spoluvlastnícky podiel, zabezpečiť
si adekvátne a primerané náhradné bývanie. Záujem navrhovateľky, ktorý ju viedol k podaniu návrhu

na zrušenie podielového spoluvlastníctva, a ktorá nemusí riešiť svoju bytovú otázku, s porovnaním s
odporkyňami 1/,3/, je riešiteľný aj za zachovania súčasných spoluvlastníckych vzťahov (za použitia §
139 OZ - riešenie bežných aj podstatných záležitostí spoločnej veci).
Po náležitom zhodnotení všetkých okolností je možné dôjsť k jedinému záveru, že záujem na zachovaní
spoluvlastníctva troch odporkýň prevyšuje záujem navrhovateľky na tom, aby spoluvlastníctvo zaniklo.

Odporkyne sú viazané na bývanie v dome, ku ktorému ich zároveň viažu aj osobné väzby tak z hľadiska
dĺžky času užívania, ako i z hľadiska finančných investícií do rodinného domu.
Odvolací súd prihliadol na okresným súdom zistené skutočnosti, že odporkyňa 1/ vychováva
dve nezaopatrené deti, odporkyňa 3/ je starobná dôchodkyňa; odporkyne nie súd vlastníčkami majetkuväčšej hodnoty, a preto za danej situácie nepovažoval za reálne, aby si mohli po strate spoluvlastníckeho
podielu s prihliadnutím na trhové ceny nehnuteľností zabezpečiť v krátkom čase primeranú bytovú
náhradu.

Podmienky na širšie vysporiadanie okresný súd správne neskúmal, pretože nebolo v konaní návrhom
ani vzájomným návrhom uplatnené.
Záverom krajský súd len konštatuje, že aj v prípade vyhovenia návrhu navrhovateľky by nehnuteľnosť
zostala v podielovom spoluvlastníctve všetkých účastníkov až do času, kedy by na návrh niektorého z
nich (spoluvlastníka) prebehla exekúcia predajom nehnuteľností (čo však nebráni tomu, aby sa účastníci

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodli).
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že okresný súd správne rozhodol, vychádzal zo správne
zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní; rozhodnutie je odôvodnené
v súlade s §157 O.s.p.; správne konštatoval a vyhodnotil dôvody osobitného zreteľa, spočívajúce v
stave odkázanosti odporkyne 1/ aj 3/ na bývanie v spornej nehnuteľnosti, v ich sociálnej odkázanosti v
tomto smere, nedostatku možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, ako aj osobné väzby všetkých

odporkýň na nehnuteľnosť. Odporkyne vložili do nehnuteľnosti značné finančné investície v súlade s
tým, že medzi spoluvlastníkmi existovala dohoda ohľadne užívania tejto nehnuteľnosti až do obdobia
pred podaním návrhu (hoci v súčasnosti už syn navrhovateľky v tejto nehnuteľnosti nebýva). Odporkyne
1/ a 3/ nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na prípadné vyplatenie spoluvlastníckych
podielov, s týmto ani nesúhlasia, pretože sami nemajú možnosť si zabezpečiť iné bývanie; odporkyňa

1/ má dve maloleté deti (pozri R 136/2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 279/2012 zo 14.11.2013 aj
R 1/1989), a nemá inú bytovú možnosť a prípadné získanie finančných prostriedkov z výťažku predaja
by nepostačovalo na zabezpečenie bytovej náhrady. Na druhej strane záujem navrhovateľky na zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je daný len finančnou motiváciou, keď sama má vyriešenú
bytovú otázku, údržbu spornej nehnuteľnosti nezabezpečuje, nezveľaďuje ju a má záujem ju predať

tretím osobám.

Rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. odvolací súd potvrdil; správny
je aj výrok o trovách prvostupňového konania, keď za použitia § 150 O.s.p. okresný súd žiadnemu z
účastníkov náhradu trov nepriznal vzhľadom na povahu veci ako aj na uplatnený princíp iudicium duplex.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia §224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade
odporkyne. Odporkyne 2/,3/ si uplatnili aj vyčíslili trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur (61,87
Eur + 8,04 Eur + 20% DPH), ktoré im odvolací súd priznal a ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť na

účet právneho zástupcu odporkýň 2/, 3/; odporkyňa 1/ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila,
ani jej nevyplynuli zo spisu, preto jej krajský súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.