Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/41/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111204649
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111204649.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľky Y. U.G., H.. C., A.. XX. XX. XXXX, W. P. XX, X., v konaní zastúpenej JUDr. Martou
Ivaničovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Dolná 62, proti odporkyni v 1/ rade P.
E., A.. XX. XX. XXXX, W. P. XXX/XX, X., odporkyni v 2/ rade Y. C., H.. C., A.. XX. XX. XXXX, W. W.
W., S. XX a odporkyni v 3/ rade W. D., H.. C., A.. XX. XX. XXXX, W. W. W., S. X, odporkyne v 2/ a 3/
rade zastúpené JUDr. Milošom Barancom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Majerská cesta 96,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom veci, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 03. 03. 2011 žiadala súd, aby zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo a to formou predaja veci, a to rodinného domu nachádzajúceho sa v obci Selce, ktorého
spoluvlastníkmi sú účastníčky konania.

Odporkyňa v 1/ rade vyjadrila s návrhom súhlas.

Odporkyne v 2/ a 3/ rade s návrhom vyjadrili nesúhlas.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listom vlastníctva č. XXXX F. O.. Ú.. X., O. P. F. F. F. H. I. B. A. O.D.
P. Y. F. Č.. XXXX E. Q. XXXX P.X - S. S. F., F. Č.. XXXX E. Q. XXXX P.X - S. S. F., F. Č.. XXXX E. Q.
XXX P.X - N. F. Y. A., F. Č.. XXXX E. Q.Ý. XXX P.X - N. Y. F. Č.. XXXX/X E. Q. XXX P.X - S. S. F. Y.
X. X. Č. XXX F. A. F. Č.. XXXX, Y. S. H. T..

Z uvedeného listu vlastníctva súd zistil, že odporkyňa v 1/ rade je spoluvlastníkom daných nehnuteľností
v podiele 2/12, odporkyňa v 2/ rade a odporkyňa v 3/ rade sú spoluvlastníčkami každá v podiele 5/18
k celku.

Navrhovateľka je spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností, taktiež v rozsahu 5/18 k celku.

Súd zároveň vykonal dokazovanie rozhodnutím o osvedčení o dedičstve pod č. k. 25D/254/2013-43,

Dnot 61/2013 zo dňa 02. 07. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 07. 2013, z ktorého zistil, že
odporkyňa v 1/ rade nadobudla spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam na základe tohto
rozhodnutia po svojej právnej predchodkyni.Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že rodinný dom sa nachádza v obci X. A. P. J. Č.. XX, pričom
sa jedná o stavbu pozostávajúcu z troch častí. Prvá časť predstavuje pôvodný dom, ktorý bol postavený
v roku XXXX a pozostáva zo suterénu, kde sa nachádza kotolňa, práčovňa, chodba a pivnice, nad

suterénom je prízemie, ktoré pozostáva z dvoch izieb, kuchyne, špajze, kúpeľne, chodby a verandy.
Druhá časť bola postavená v roku 1960, ktorá pozostáva zo suterénu (podbránia), prízemia, kde je izba,
kotolňa, chodba a podlažia, kde sa nachádza izba, kúpeľňa a chodba.

Tretia časť bola postavená v roku XXXX ako nadstavba nad pôvodným domom, ktorý pozostáva z dvoch

izieb, kuchyne, chodby a terasy. Navrhovateľka tvrdila, že v dome sa nachádzajú teda tri samostatné
byty. Tretiu časť tohto bytového domu ako aj miestnosti, ktoré sa nachádzajú v druhej časti tohto
rodinného domu dlhodobo užíva odporkyňa v 1/ rade - dcéra pôvodnej odporkyne v 1/ rade, sestra
účastníčok konania. Z prvej časti + jednu izbu v druhej časti v súčasnosti užívajú odporkyne v 2/ a 3/
rade, pričom zvyšok domu suterénu na základe ústnej dohody užíval jej syn s rodinou.

Navrhovateľka uviedla, že časti týchto nehnuteľností nadobudli v dedičských konaniach po ich nebohom
otcovi U. C. a to osvedčením o dedičstve pod sp. zn. 24D/507/2000 zo dňa 24. 10. 2000, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 09. 11. 2000.

Po smrti ich matky Y. C., H.. C. malo dôjsť medzi navrhovateľkou a odporkyňou k ústnej dohode

o užívaní dotknutých nehnuteľností v tom, že uvedený stav užívania bude trvať do právoplatného
skončenia dedičského konania po ich nebohej matke. Toto dedičské konanie skončilo vydaním
osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. 25D/819/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2009. Po
právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, kedy malo dôjsť k definitívnej dohode o užívaní a obhospodarovaní
nadobudnutých nehnuteľností, odporkyne na takéto jej výzvy nereagovali, začali sa jej vyhýbať a s ňou

komunikovať. Vzhľadom k tomu, že dohoda medzi účastníkmi o ďalšom užívaní tejto nehnuteľnosti nie
je možná, a to aj ohľadne ďalšieho vyporiadania týchto nehnuteľností, navrhovateľka navrhovala zrušiť a
vyporiadať domovú nehnuteľnosť tým spôsobom, že vzhľadom k tomu, že takúto domovú nehnuteľnosť
nie je možné rozdeliť na štyri samostatné bytové jednotky, ktoré by mohli slúžiť ako rovnocenné bývanie
v súlade s výškou podielov jednotlivých spoluvlastníkov a napriek tomu, že odporkyne v 1/ až 3/

rade reagovali na jej ponuku, aby odkúpili jej spoluvlastnícky podiel za trhovú cenu, žiadala spôsob
vyporiadania tohto spoluvlastníctva tak, že súd nariadi predaj takéhoto spoluvlastníctva k uvedeným
nehnuteľnostiam a výťažok rozdelí medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu.

Navrhovateľka osobne, resp. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojej výpovedi uviedla,

že dohoda medzi účastníkmi nie je možná najmä ohľadne toho, že nedochádza k dohode ohľadne
užívania tejto nehnuteľnosti, pričom odporkyňa v 1/ rade užíva väčšiu časť tejto nehnuteľnosti ako jej
prináleží vzhľadom na jej spoluvlastnícky podiel. Zároveň uviedla, že pokiaľ v pôvodne podanom návrhu
uvádzala, že suterénne priestory užíva jej syn, tak tento už nehnuteľnosť opustil, a to jednak z dôvodov,
že ostatné spoluvlastníčky mu bývanie v tejto nehnuteľnosti znepríjemňovali a tak isto voči nej ako matke

sa nezachoval správne a preto pre akési upokojenie situácie ho požiadala, aby túto nehnuteľnosť opustil.

Zároveň navrhovateľka uviedla, že pokiaľ odporkyne v 2/ a 3/ rade predložili akýsi súpis investícií,
ktoré vložili do tejto nehnuteľnosti, zväčša sa jedná o taký náklad, ktorý nepredstavuje investíciu do
nehnuteľnosti, resp. doklady, ktoré boli predložené sú takého charakteru, že z nich nevyplýva, že tieto

zakúpili odporkyne v 2/ a 3/ rade.

Navrhovateľka zároveň navrhla vykonať dokazovanie formou znaleckého posudku, ktorý by určil,
či je táto nehnuteľnosť reálne deliteľná v zmysle výšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých
spoluvlastníkov.

Odporkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že pociťuje akýsi pocit krivdy, kedy bola vnučkou svojej
starej mamy, ktorá zanechala závet, z ktorého vyplývalo, že jej matka a jej deti, teda aj ona sama, bola
vydedená z dôvodu, že sa o starú matku nestarali. Uviedla, že z pomedzi všetkých ostatných vnukov
sa o starú matku staral určite najviac, ale vzhľadom k tomu, že ona sama sa aj určitým spôsobom

hnevala na vlastnú mamu, tento závet nenapadla. Uviedla, že vie že bola taká ústna dohoda o tom,
že ona bude bývať v tom byte v hornej časti, čo bola v podstate od začiatku hrubá stavba, ktorá sa
dokončovala vlastne v priebehu troch generácií. Teda starí rodičia ju začali, nasledovali jej rodičia a
nakoniec ju dokončila ona. Robilo sa tam kúrenie, sociálne zariadenie a ďalšie veci tak, aby táto časťbola obývateľná. Uviedla, že v tomto dome sa narodila, vyrastala tam a stále tam aj býva v súčasnej
dobe. Uviedla, že nemá dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie nejakého podielu, pričom má
dve maloleté nezaopatrené deti. Uviedla, že je možno pravdou, že užíva vzhľadom na prislúchajúci

spoluvlastnícky podiel viac, ale to je len z toho dôvodu, že túto nehnuteľnosť zhodnotila takým spôsobom
vlastne aj s jej mamou. Zároveň uviedla, že je ochotná za určitú cenu odkúpiť spoluvlastnícky podiel od
navrhovateľky pokiaľ táto s tým bude súhlasiť.

Zároveň uviedla, že v prípade, že k takejto dohode nedôjde, súhlasí s návrhom ohľadne zrušenia

a vyporiadania takého spoluvlastníctva v zmysle návrhu. Uviedla však, že túto nehnuteľnosť vlastne
dobudovala a zhodnotila, pričom nie je možné v súčasnej dobe už presne zistiť a dokladovať vloženie
takýchto finančných súm, pretože väčšina prác na nehnuteľnosti bola vykonaná svojpomocne, napríklad
ústredné kúrenie, voda, odpad v kuchyni, sociálne zariadenie, kanalizácia, v byte č. 2 výmena
plastových okien, sociálnych zariadení, nových podláh, rekonštrukcia kúpeľne, ale aj exteriéru, vonkajšej
kanalizácie a plynofikácie. Vzhľadom k tomu, že túto nehnuteľnosť zdedila po svojej nebohej matke,

pôvodne označenej ako odporkyňa 1/, nemôže predložiť potrebné doklady na preukázanie týchto
skutočností.Zároveňpoukázalanato,ženavrhovateľkaodstránilaplynovúprípojkudomu,pec,potrubie,
čím znemožnila ústredné vykurovanie suterénu a bytu č. 2 a tým došlo aj k znehodnoteniu nehnuteľnosti,
čím sa znížila jej celková hodnota.

Odporkyne v 2/ a 3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že v prvom rade je potrebné
skúmať, či takúto nehnuteľnosť nie je možné, aby bola reálne rozdelená. Uviedli, že pozemky sú v
zásade vždy rozdeliteľné geometrickým plánom, na základe ktorého dôjde k zápisu novovytvorených
parciel na jednotlivých vlastníkov. Zároveň odporkyne v 2/ a 3/ rade uviedli, že čo sa týka stavby, túto
je možné rozdeliť aj v horizontálnej polohe. Z písomného vyjadrenia ďalej vyplýva, že v danom prípade

sa jedná o rodinný dom, ktorý má tri bytové jednotky, každý z nich má samostatný vstup a teda tvoria
technicky aj právne samostatné bytové jednotky. Každý byt má samostatné kúrenie, samostatné merače
elektriny a vody. Vyjadrili tak isto to presvedčenie, že navrhovateľka neuvádza pravdu v tom zmysle, že
sa spoluvlastníci nedohodli na spôsobe ďalšieho užívania a držbe tejto nehnuteľnosti. Uviedli, že práve
v čase dedičského konania po nebohej ich matke Y. C. sa títo dohodli tak, že časť 3 - podlažie bude

užívané odporkyňou v 1/ rade, a to z toho dôvodu, že túto časť užívala už od jej postavenia až doteraz,
pričom nikdy nikto voči takémuto užívaniu nenamietal. Zároveň v rámci tejto dohody sa spoluvlastníci
dohodli, že odporkyne v 2/ a 3/ rade budú užívať strednú časť domu, teda druhú bytovú jednotku. Tretiu
bytovú jednotku v suteréne domu začal na základe takejto dohody užívať syn navrhovateľky. Nie je
pravdivé to tvrdenie, že sa jedná o kotolňu, kuchyňu a špajzu. Pretože syn navrhovateľky tento priestor

zrekonštruoval a je to plnohodnotná bytová jednotka. Vzhľadom k takejto dohode došlo k rozsiahlym
investíciám do rekonštrukcie týchto priestorov. Odporkyne 2/ a 3/ uviedli, že nesúhlasia s predajom
nehnuteľnostitretejosobe.Majúzato,žedomapozemkysúužívanénazákladedohodyspoluvlastníkov
a v prípade zrušenia spoluvlastníctva je dom reálne rozdeliteľný na tri bytové jednotky.

Zároveň odporkyne 2/ a 3/ vyjadrili názor, že v danom prípade je možné postupovať v zmysle § 142
ods.2 Občianskeho zákonníka a teda podielové spoluvlastníctvo nezrušiť. Najmä poukázali na to, že sa
jedná o rodičovský dom, v ktorom od počiatku žila s rodičmi odporkyňa v 1/ rade a tak isto jej právna
predchodkyňa, kedy táto vždy užívala samostatne vrchnú časť domu a do týchto bytových jednotiek
každý zo spoluvlastníkov investoval nemalé finančné prostriedky, pritom sa tieto zhodnotili tak, že sa

zhodnotili aj spoločné časti ako napríklad strecha domu a omietky. Samotný predaj tejto nehnuteľnosti by
spôsobil vážne komplikácie s riešením bytovej otázky. V prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva
by muselo dôjsť k vysporiadaniu medzi spoluvlastníkmi aj takzvanom širšom zmysle, kedy by muselo
byť súčasťou takéhoto vyporiadania aj prihliadnutie na investície, ktoré vložili jednotliví spoluvlastníci
do danej nehnuteľnosti.

Zároveň odporkyne uviedli, že pokiaľ teda dom nebude reálne deliteľný, reálna deľba teda nie je možná,
trvajú na tom, že sú tu dané dôvody, pre ktoré súd spoluvlastníctvo nezruší. Takýmito dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa považovali najmä tú skutočnosť, že sa jedná o rodičovský dom obývaný dlhodobo
rodičmi spoluvlastníkov a taktiež spoluvlastníci majú k nemu určitý „citový vzťah“. Tento rodinný dom

bol dlhodobo v časti užívaný okrem rodičov aj niektorými spoluvlastníkmi, resp. ich blízkymi osobami.
Po úmrtí rodičov na základe dohody všetkých spoluvlastníkov sa dom začal užívať tak, že ho užívali
jednotliví spoluvlastníci resp. ich príbuzní. Uviedli, že dôvodom pre podanie takejto žaloby bolo užívanie
tejto nehnuteľnosti, ktoré nebolo teda v súlade s veľkosťami spoluvlastníckych podielov a požadovanejprípadnej náhrady, kedy sa napriek tomu, že navrhovateľka sa dohodla s ostatnými spoluvlastníkmi
tak, že aj jej syn s rodinou bude užívať suterénnu časť tejto nehnuteľnosti, ktorú si aj prerobil na
bývanie, je cieľom tejto žaloby nie predaj nehnuteľnosti, ale vyriešenie spoluvlastnícky užívacích práv.

Odporkyne 2/ a 3/ ďalej uviedli, že vzhľadom k tomu, že tieto nehnuteľnosti investovali značné finančné
prostriedky a v prípade zrušenia a nariadenia predaja by sa odporkyňa v 3/ rade ako aj príbuzní resp.
odporkyňa v 1/ rade, ktorá tento rodinný dom obýva, dostala do problematickej situácie ohľadne bývania,
nakoľko nemajú možnosť primeraného náhradného bývania a finančné prostriedky získané z predaja
tejto nehnuteľnosti by určite nepostačovali na získanie primeraného náhradného bývania.

Odporkyne v 2/ a 3/ rade sa zároveň pripojili k návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne
reálnej deliteľnosti tejto nehnuteľnosti.

Súd na základe takéhoto návrhu potom nariadil znalecké dokazovanie, pričom vo veci podal znalecký
posudok č. 6/2012 znalec Ing. Ivan Číž. Zo záveru znaleckého posudku potom vyplýva, že znalec

zodpovedal na otázky položené súdom, kedy nariadil vykonať ohliadku nehnuteľností, vypracovať pokiaľ
je to možné technické rozdelenie uvedenej nehnuteľnosti na samostatné bytové jednotky podľa výšky
spoluvlastníckych podielov tak, ako sú udané v liste vlastníctva č. 1217 tým spôsobom, že bytové
jednotky majú samostatný vchod, ale ich podiel nezodpovedá vlastníckemu podielu. Byt, ktorý je
uvedený v časti suterénu nie je obytná plocha a nie je vhodný na obytné účely, pričom svetlá výška

je 195 cm. Nehnuteľnosť rodinný dom číslo súpisné 301 je pre kategóriu stavby rodinným domom a
tento sa nedá podľa podielov rozdeliť na takú kategóriu rodinných domov. Zároveň uviedol, že pozemky
parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX/X sa nedajú rozdeliť a podielové vlastníctvo vyplýva z
vlastníckych podielov na rodinnom dome.

Navrhovateľka následne uviedla, že vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 6/2012 sa v plnom
rozsahu s nimi stotožňuje s tým, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná v tom zmysle, že by mohli
vzniknúť štyri samostatné bytové jednotky, resp. pozemky sa dali rozdeliť takým spôsobom, aby boli
schopné zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Zástupca odporkýň 2/ a 3/ ďalej uviedol, že z dôvodu záverov znaleckého posudku žiadajú žalobu
navrhovateľke zamietnuť z toho dôvodu, že tu teda existujú dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom
ktomu,žesajednáorodičovskýdom,pričomodporkyňaresp.jejprávnanástupkyňavtomtodomebýva,
do nehnuteľnosti boli vložené značné finančné investície s tým, že medzi spoluvlastníkmi existovala
dohoda ohľadne užívania tejto nehnuteľnosti až do obdobia pred podaním žaloby s tým, že syn

navrhovateľkyvšakvtejtonehnuteľnostiužnebýva.Zdôraznilto,žeodporkynev1/a3/radenedisponujú
dostatočnými finančnými prostriedkami na prípadné vyplatenie spoluvlastníckych podielov, s týmto ani
nesúhlasia s tým, že takáto okolnosť by odporovala aj dobrým mravom, pretože sami nemajú možnosť si
zabezpečiť iné bývanie, pričom odporkyňa v 1/ rade má dve maloleté deti a nemá inú bytovú možnosť a
prípadné získanie finančných prostriedkov z výťažku predaja by nepostačovalo na zabezpečenie bytovej

náhrady.

Súd vo veci vypočul ako X. P. D., ktorý je synom odporkyne v 3/ rade. Tento vo svojej výpovedi
uviedol, že bol prítomný pri dohode medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností, na ktorom sa zúčastnila
navrhovateľka, odporkyňa v 2/ a 3/ rade, pričom sa vtedy dohodlo, akým spôsobom a kto bude užívať

túto nehnuteľnosť. Dohodlo sa, že odporkyňa v 1/ rade bude užívať tú časť, ktorú obýva, resp. obývala
jej právna predchodkyňa s tým, že odporkyne v 2/ a 3/ rade budú užívať strednú časť domu s tým,
že odporkyňa v 1/ rade uvoľní jednu izbu nad bránou, pretože táto užívala väčší priestor ako jej patril
podľa jej spoluvlastníckeho podielu a najskôr sa začala rekonštruovať spodná časť, pričom celý čas
boli tieto priestory chápané ako obytné priestory až do toho času, kedy znalec povedal, že to nie je

obývateľný priestor. Uviedol, že časť prác vykonal aj on sám, robil rozvody elektriky a stala sa táto časť
funkčnou bytovou jednotkou. Býval tam jeho bratranec U. U. spolu s rodinou. Neskôr sa pokračovalo v
rekonštrukcii ďalej na poschodí, táto trvala niekoľko rokov až sa dostala do dnešnej podoby. V priebehu
času sa nikdy nevyskytol nejaký problém alebo spor, či už medzi spoluvlastníkmi resp. s U. U.. Tieto
investície sa financovali tým spôsobom v zmysle dohody spoluvlastníkov, že každý si tieto rekonštrukčné

práce financoval zo svojho, zo spoločného sa hradil akurát prívodový kábel a poplatky spojené s jeho
zapojením. Zároveň sa svedok vyjadril k bytovej otázke odporkyne v 3/ rade teda jeho mamy, kedy
uviedol, že on býva spolu so svojou rodinou v 2 a pol izbovom byte, sú štvorčlenná rodina, pričom takéto
bývanie si zabezpečil prostredníctvom hypotéky a je zaťažený ešte na 5 rokov. Z tohto dôvodu nie jemožné, aby matka u neho bývala, táto všetky svoje peniaze investovala práve do rekonštrukcie tejto
nehnuteľnosti a nemá inú možnosť bývania a bývanie prípadne v podnájme by bolo pre ňu nedôstojné.
Uviedla, že byt, v ktorom býva, nadobudol od svojej matky, pričom z tohto bytu, na ktorý si zobral

hypotéku vyplatil aj svoju sestru ako z dedičstva, keďže v tomto byte býval. Uviedol, že jeho matka sa
do tejto nehnuteľnosti presťahovala niekedy po roku 2009, dovtedy bývala v našom byte, teda u neho
a to len od pondelka do štvrtka, pretože ďalšie dni sa staral o starú mamu. Avšak trvalý pobyt mala
hlásený stále na S. J..

Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že účastníčky konania sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX F. O.. Ú..
X., N. Q. O. A., X. O. Q. W. W., Y. S. A. B. Q. H. I. Y. F. Č.. XXXX E. Q. XXXX P.X - S. S. F., F. Č.. XXXX
E. Q.P. XXXX P.X - S. S. F., F. Č.. XXXX E. Q. XXX P.X - N. F. Y. A., F. Č.. XXXX E. Q. XXX P.X - N. Y.

F. Č.. XXXX/X E. Q. XXX P.X - S. S. F. Y. X. X. Č. XXX F. A. F. Č.. XXXX - H. T..

Navrhovateľka je spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností v rozsahu 5/18 k celku, odporkyňa v 1/ rade v
podiele 2/12 k celku, odporkyňa v 2/rade a odporkyňa v 3/ rade každá v podiele 5/18 k celku.

Tieto nehnuteľnosti účastníčky konania nadobudli po svojich právnych predchodcoch na základe
dedičských rozhodnutí.

Súd v konaní považuje za preukázanú tú skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k dohode ohľadne
užívania tejto nehnuteľnosti tak, že odporkyňa v 1/ rade resp. jej právna predchodkyňa užívala časť

v nadzemnom podlaží, odporkyne v 2/ a 3/ rade užívali takzvanú strednú časť tohto domu s tým, že
navrhovateľka užíva časť v prízemnej časti domu, ktorú určitý čas užíval jej syn.

Takúto dohodu potvrdili zhodne odporkyne v 1/, 2/ a 3/ rade a takúto dohodu potvrdila aj právna
predchodkyňa odporkyne v 1/ rade. Zároveň z výsluchu svedka mal súd za preukázané, že vznik takejto

dohody potvrdil vo svojej výpovedi aj tento svedok.

Súd v žalovanej veci vychádzal zo zásady upravenej občianskym právom, že nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Vzhľadom k tomu, že k dohode ohľadne zrušenia a vyporiadania
tohtospoluvlastníctvamedziúčastníkminedošlo,existujetuaktívnalegitimáciajednejzospoluvlastníčok

podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Takéto zrušenie a vyporiadanie na návrh
niektorého zo spoluvlastníkov vykoná potom súd svojim rozhodnutím. Spôsobom takéhoto vyporiadania,
poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú ustanovené v § 142 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je
rozdelenie veci dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže

vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne na to, aby sa vec
mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov. Výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázanej veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku tak, ako to ustanovuje § 142 ods.2
Občianskeho zákonníka.

Súd v konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom a poradie a podmienky
použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva musí dodržať a
totoporadiejepresúdzáväzné.Ztohovyplýva,žesúdpotomniejeviazanýnávrhmiúčastníkovkonania,pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať
mu reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť zodpovedá jeho výške spoluvlastníckeho podielu a
predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastní v ideálnom pomere k veci. Na základe

takéhoto záveru je potom zrejmé, že súd pristúpil k prípadnému zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva
tým spôsobom, že reálne skúmal, či je možné vec rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov.
Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle, nie v technickom ako to
bolo donedávna a pokiaľ ide o reálne rozdelenie nehnuteľností, súdna prax pripúšťa aj ich rozdelenie,
nielen vertikálne, ale aj horizontálne. Za týmto účelom súd nariadil vo veci vykonať dokazovanie

znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, ktorý vo svojom závere uviedol, že nehnuteľnosť
a to rodinný dom spolu s pozemkami nie je reálne deliteľný v zmysle výšky spoluvlastníckych podielov
jednotlivých účastníkov konania.

Vzhľadom na toto konštatovanie súd poukazuje na to, že zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený, aby zotrval spoluvlastníckemu vzťahu, sú aj výnimky. K skúmaniu, či takéto výnimky v súdenej

veci existujú, resp. ich existencia je vylúčená, môže súd pristúpiť až v takom prípade, keď na základe
výsledkov dokazovania dospeje k záveru, že k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonania jeho vyporiadania
nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci. V takomto prípade potom súd skúma ďalšiu podmienku, či tu
existujú resp. nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd spoluvlastníctvo nezrušil
a nevyporiadal formou prikázania veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Súdtedakonštatuje,ževzhľadomktomu,ženazákladevykonanéhodokazovaniaznaleckýmposudkom
nehnuteľnosti spoluvlastnícky patriace účastníkom konania, nie sú reálne deliteľné, súd predtým než
pristúpil k ďalšiemu spôsobu zákonom určeným pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zisťoval
to, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by takéto zrušenie a

vyporiadanie vykonať nemohol.

Je zrejmé, že z ustanovenia § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka nie je legálnym spôsobom definované
to, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodné osobitného zreteľa. Z logiky veci však vyplýva, že musí ísť o
také skutočnosti, ktoré majú taký význam a intenzitu, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody

hodné osobitného zreteľa teda musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem odporcov
ponechať si spoluvlastnícky stav v nezmenenej podobe sa v porovnaní so záujmom navrhovateľky zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného
ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zodvážil si dostatok
podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva.

Podstatou veci je dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre odporcu vznikla vyhovením žalobe so
situáciou, ktorá by pre navrhovateľa vznikla v prípade jej zamietnutia, čo je nevyhnutným základom, bez
ktorého je akýkoľvek záver o existencii či neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný
a nepodložený.

Z judikovanej praxe je zrejmé, že dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada
podielové spoluvlastníctvo podľa ustanovenia § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka sú okolnosti
prevažne subjektívneho charakteru tak na strane odporcov ako aj na strane navrhovateľa. Teda
okolnosťami, ktoré súd musí v konaní skúmať vzhľadom na kontradiktórne postavenie sporových
strán sú najmä zdravotný stav, vek, sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej

nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť a
či to už povahy nemateriálnej, napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorú vec užíva alebo dané
osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval alebo aj materiálne, teda zárobkové možnosti,
množstvo finančných prostriedkov vynaložených na získanie nehnuteľnosti, resp. jej zveľadenie či
rekonštrukciu. Všetky takéto okolnosti môžu vyznievať v prospech odporcov s porovnaním v neprospech

navrhovateľa to, že v konaní mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov a otázka
zánikuspoluvlastníctvanemáprenehoprioritu,resp.natúokolnosť,ževecpojejprikázanídovlastníctva
má napríklad v úmysle predať.

Vdanejsúvislostisúdpotompoukazuje,ževšetkytietookolnosti,ktorévyplynulizkonania,súddôsledne

preskúmal a záverom teda konštatuje.

V priebehu konania a vykonaného dokazovania, ktoré bolo vykonané v priebehu tohto konania
je teda nesporné, že medzi účastníkmi došlo najmä k sporu ohľadne užívacích práv k domovejnehnuteľnosti, pričom najmä navrhovateľka pociťovala prípadné usporiadanie tak ako toto vyplynulo
z dohody spoluvlastníkov za nespravodlivé s tým, že jej nie je umožnené užívať časť, ktorá jej
podľa výšky spoluvlastníckeho podielu prináleží. Takýto konflikt medzi spoluvlastníkmi ohľadne otázky

užívania nehnuteľnosti potom vyústil do žaloby o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zo strany
navrhovateľky. V konaní bolo preukázané, že táto nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná v zmysle záverov
znaleckého posudku. Vzhľadom k tomu potom súd pristúpil ku skúmaniu otázky existencie dôvodov
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by návrhu navrhovateľky vyhovieť nemohol s tým, že tu teda je
daný dôvod, pre ktorý spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiadava. Až po preskúmaní takejto otázky by

následnesúdpokračovalvkonanívtomzmysle,žebyprikázalvecjednémučiviacerýmspoluvlastníkom
za náhradu, resp. by nehnuteľnosť nariadil predať a výťažok rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych
podielov. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že odporkyňa v 1/ rade býva v tejto nehnuteľnosti v podstate
do narodenia spolu so svojou právnou predchodkyňou matkou, pričom po založení si rodiny v tejto
nehnuteľnosti stále býva, stará sa o dve nezaopatrené deti a napriek tomu, že nemá inú možnosť
bytovej náhrady, v prípade že navrhovateľka nesúhlasila s odpredajom svojho spoluvlastníckeho podielu

vyjadrila súhlas so žalobou.

Odporkyne v 2/ a 3/ rade však súhlas so žalobou nevyjadrili, žiadali takýto návrh zamietnuť práve
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa špecifikovali jednak
v tom zmysle, že sa jedná o rodičovskú nehnuteľnosť, ktorú vybudovali ich právni predchodcovia t.

j. rodičia, oni sami dlhé roky v tejto nehnuteľnosti bývali, túto zveľaďovali a v poslednom období do
nej investovali značné finančné prostriedky, pričom vo všeobecnosti táto okolnosť nebola ani sporná.
Spornou sa javila prípadná výška vložených investícií a to nielen zo strany odporkýň v 2/ a 3/ rade,
ale aj odporkyne v 1/ rade a navrhovateľky. Zároveň z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že
práve odporkyňa v 1/ rade, ktorá investovala väčšiu časť vložených investícií do tejto nehnuteľnosti,

má nedostatok jednoznačných dôkazných prostriedkov na preukázanie tejto skutočnosti. Súd zároveň
vychádzal zo záveru, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania v tom zmysle, že práve v zmysle dohody
o užívaní tejto nehnuteľnosti jednotliví spoluvlastníci investovali práve do tých častí tejto nehnuteľnosti,
ktorú mali v budúcnosti obývať. Práve tieto okolnosti okrem iných súd považoval za také, ktoré by mali
spĺňať charakteristiky pojmu dôvody hodné osobitného zreteľa. Zároveň súd na základe vykonaného

dokazovania mal za preukázané, že napríklad odporkyňa v 3/ rade použila finančné prostriedky v
podstate celoživotné úspory práve do rekonštrukcie tejto nehnuteľnosti, sama nemá inú možnosť
náhradného bývania, pričom bývanie u svojho syna, ktorý vypovedal ako svedok, resp. u svojej dcéry nie
je možné a je takmer odkázaná na bývanie v tejto nehnuteľnosti. Teda okolnosti o tom, že všetci jednotliví
spoluvlastníci vložili značné finančné prostriedky do rekonštrukcie resp. úpravy či udržania stavu do tejto

nehnuteľnosti. Okolnosť, že títo spoluvlastníci ako napríklad odporkyňa v 1/ rade či odporkyňa v 3/ rade
sú odkázané na bývanie v tejto nehnuteľnosti a prípadným vyhovením návrhu by sa stala otázka bytovej
situácie takmer neriešiteľná, teda okolnosti spočívajúce vo veku, sociálnej situácie, resp. odkázanosti
na bývanie v tejto spornej nehnuteľnosti sú práve tými dôvodmi hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
súd návrhu navrhovateľky nevyhovel. Práve situáciu na strane odporkýň 1/, 2/ a 3/ súd teda posudzoval

v zmysle judikovaných záverov súdov v obdobných veciach s porovnaním so situáciou navrhovateľky,
ktorej ide najmä o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom vzhľadom na jej žalobný návrh ona nie je
odkázaná na bývanie v tejto nehnuteľnosti a má záujem túto nehnuteľnosť predať.

Pretože súd z vykonaného dokazovania vyvodil takýto skutkový a právny záver, súd preto návrhu

navrhovateľky nevyhovel a jej návrh zamietol z dôvodov vyššie uvedených.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, kedy aplikoval ustanovenie § 150 OSP, pretože
videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania nemusí priznať
práve vo vzájomnom rodinnom postavení účastníkov konania na strane navrhovateľky, resp. odporkýň

1/, 2/ a 3/ a tak isto na charakter spornej otázky, ktorá sa mala riešiť uplatnenou žalobou. Z uvedeného
preto súd náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.