Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112222718
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112222718.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobkyne: K. A., nar.

XX.XX.XXXX, N. XXX/X, P., zastúpená: JUDr. Juraj Jurovský, advokát, Vajanského 58, Piešťany, proti
žalovanej: VIALLE PLUS, s.r.o., IČO: 36 532 975, SNP 56, 934 01 Levice, zastúpená: ADVISORY LAW
OFFICE - Dr. Gajdoš, s.r.o, IČO: 36 863 645, SNP 56/2130, 934 01 Levice, o zaplatenie sumy 776,96
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 776,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50% ročne zo sumy 776,96 eura od 01.11.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 978,60
eura a náhradu iných trov konania v sume 93,00 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
právneho zástupcu žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 08.11.2012, doručenou tunajšiemu súdu toho istého dňa, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 776,96 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 776,96 eura od 01.11.2011 do zaplatenia
a povinnosť nahradiť jej trovy konania.

Po postúpení veci Okresnému súdu Levice rozhodol na základe námietky žalobkyne proti postúpeniu
veci Krajský súd v Nitre tak, že miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Trnava.

Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že bola zamestnaná u žalovanej v pracovnom pomere
nepretržite odo dňa XX.XX.XXXX . s miestom výkonu práce S. D. do dňa XX.XX.XXXX, a to na
základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov najskôr v pracovnom pomere na
dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX

v znení jej dodatkov odo dňa 01.08.2008 na dobu neurčitú a vykonávala prácu v pracovnej pozícii
čistička. Ďalej uviedla, že dňa 06.09.2011 uskutočnila žalovaná na svojom pracovisku v S. D.
poradu so zamestnancami, vrátane žalobkyne, ktorej obsahom bolo prerokovanie nutnosti prepúšťania
zamestnancov z dôvodu zníženia výmery podlahovej plochy priestorov u zmluvného partnera žalovanej
- S. a vyraďovacia spoločnosť, a.s., v S. D., ktorému žalovaná poskytuje čistiace a upratovacie služby.
V nadväznosti na túto skutočnosť bola viacerým zamestnancom ako aj žalobkyni predložená Dohoda
zo dňa XX.XX.XXXX o skončení pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX. Dohodu žalobkyňa a

rovnako aj ďalší dotknutí zamestnanci uzatvorili so žalovanou za neobvyklých okolností, t.j. na základe
vyhrážok pod psychický nátlakom a s prejavom vôle, ktorý bol tak čiastočne neslobodný. Určenie
neplatnosti tejto dohody však nie je predmetom žaloby, nakoľko žalobkyňa na základe takýchto okolností
už nemala záujem naďalej pracovať u žalovanej. Dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňuXX.X.XXXX s rovnakým obsahom a za tých istých okolností uzatvorili so žalovanou aj ďalší siedmi
zamestnanci. Skutočnosť o znížení výmery upratovaných plôch u zmluvného partnera žalovanej ku dňu
XX.XX.XXXX potvrdil aj zmluvný partner - S. a vyraďovacia spoločnosť, a.s. listom z XX.XX.XXXX, z

ktorého jednoznačne vyplýva časová a vecná súvislosť medzi znížením upratovaných plôch a znížením
stavu zamestnancov žalovanej na pracovisku v S. D.. Napriek uvedeným okolnostiam a skutočnosti,
že na strane žalovanej ako zamestnávateľa išlo jednoznačne o skončenie pracovného pomeru so
žalobkyňou z dôvodov podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, tieto dôvody žalovaná
účelovo do Dohody neuviedla a v tejto súvislosti tak v Dohode vedome ignorovala jednoznačné nároky

žalobkyne na zaplatenie odstupného v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce, a to v zákonnej
výške násobku jej priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala jej
výpovedná doba u žalovanej, a to vo výške dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku 2x po
388,48 eura, t.j. v celkovej výške 776,96 eura. Žalobkyňa uviedla, že prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyzvala žalovanú na zaplatenie tohto odstupného listom zo dňa 10.04.2012, doručeným
žalovanejdňa12.04.2012,natútovýzvuvšakžalovanánereagovala.Nakoľkožalovanájevomeškaníso

splnením peňažného dlhu, žalobkyňa si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania odo dňa 01.11.2011 do
zaplatenia, keď žalovaná nevyplatila žalobkyni odstupné najneskôr do 31.10.2011, t.j. v lehote splatnosti
na vyplatenie mzdy za posledný mesiac september 2011.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 11.01.2013 v tom zmysle, že žalobkyňa mala uzavretú

pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX., na základe ktorej jej vznikol pracovný pomer a vykonávala
prácu v obore čistička. Zmluvné strany pracovno-právneho vzťahu založeného uvedenou pracovnou
zmluvou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 60 Zákonníka práce Dohodu o skončení pracovného
pomeru, ku dňu 30.09.2011. Žalovaná uzatvorila so žalobkyňou uvedenú dohodu bez udania dôvodu,
nakoľko žalobkyňa nežiadala uvedenie dôvodu, prečo sa ukončuje pracovný pomer. Návrh na uzavretie

dohody o skončení pracovného pomeru vyšiel zo strany žalobkyne z dôvodu výhodnejšej ponuky práce
u tretieho subjektu za lepších pracovných podmienok. Žalovaná až na základe takejto požiadavky
žalobkyne a zvážení potreby ďalšieho zamestnávania žalobkyne vypracovala Dohodu o skončení
pracovného pomeru ku dňu 30.09.2011. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe vzájomnej
dohody zmluvných strán, a nie z organizačných dôvodov na strane žalovanej. Nie je pravdou tvrdenie

žalobkyne, že dňa 06.09.2011 sa uskutočnila porada so zamestnancami v S. D., ktorej účastníčkou
bola aj žalobkyňa. Dohodu o skončení pracovného pomeru vypracovala žalovaná na základe podnetu
žalobkyne s tým, že k podpisovaniu dohody zo strany žalobkyne došlo za prítomnosti zodpovedných
zamestnancov žalovanej, ktorí predložili žalobkyni na podpis predmetnú Dohodu o skončení pracovného
pomeru, ktorá si ju prečítala a následne podpísala bez akýchkoľvek výhrad. Žalovaná ďalej uviedla, že

žalobkyňa nehovorí pravdu, že žalovaná používala na žalobkyňu vyhrážanie, a preto uzatvorila Dohodu
pod psychickým nátlakom a s prejavom vôle, ktorý bol čiastočne neslobodný. Žalobkyňa nemusela
podpísať Dohodu, ak by bol na ňu vyvíjaný nátlak, práve naopak, žalovaný nemal žiaden dôvod na
akýkoľvek takýto postup, keďže žiadosť o ukončenie pracovného pomeru prišla zo strany žalobkyne.
Žalobkyňa nenapadla v zákonom stanovenej lehote platnosť a obsah tejto Dohody, a preto tento právny

úkon je účinný a rozviazanie pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu je nemenné. Na základe
uvedeného navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

Vo veci rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 17Cpr/2/2013-97 zo dňa 05.12.2013, ktorým
žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobkyne podaného proti uvedenému rozsudku rozhodoval vo

veci Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č.k. 23CoPr/4/2014-152 zo dňa 18.08.2013 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov, oboznámením sa so Žalobou zo dňa
08.11.2012, Výpisom z Obchodného registra č.l. 6, Pracovnou zmluvou zo dňa 30.04.2007, Dohodami

o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.09.2007 a 23.04.2008, Pracovnou zmluvou zo dňa 28.07.2008,
Dohodami o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.12.2008, 23.12.2009 a 28.12.2010, Dohodou o
skončení pracovného pomeru so žalobkyňou zo dňa 08.09.2011, Dohodami o skončení pracovného
pomeru s pani Q., C., D., H., S., D., Odpoveďou na žiadosť o poskytnutie údajov zo dňa 05.04.2012,
Potvrdením zamestnávateľa na účely nároku na dávky nezamestnanosti č.l. 23, Výzvou na zaplatenie

odstupného zo dňa 10.04.2012, Vyjadrením žalovaného zo dňa 14.10.2013, Podaním žalovaného
zo dňa 20.01.2015 s prílohou, Mzdovým listom žalobkyne, ako aj ostatným obsahom spisu, a zistil
nasledovný skutkový stav:Z Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov vyplýva, že ňou bol založený pracovný
pomer žalobkyne u žalovanej na dobu určitú od 01.05.2007 do 30.04.2008.

Z Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov vyplýva, že ňou bol založený pracovný
pomer žalobkyne u žalovanej na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace s dňom nástupu do
práce dňa 01.08.2008 na pracovnú pozíciu čistička. Týždenný pracovný čas žalobkyne bol 37,5 hodín.

Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.09.2011 vyplýva, že ňou došlo ku skončeniu

pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej, a to vzájomnou dohodou v zmysle §60 ZP ku dňu
30.09.2011. V Dohode nie je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru.

Z Dohôd o skončení pracovného pomeru č.l. 16 - 21 vyplýva, že dňa XX.X.XXXX boli uzavreté tieto
dohody s pani Q., C., D., H., S. a D., keď ich pracovný pomer mal skončiť ku dňu XX.XX.XXXX. Rovnako
tu absentuje dôvod skončenia pracovného pomeru.

Z listu zo dňa 05.04.2012, adresovaného pánovi Q. D. spoločnosťou S. a vyraďovacia spoločnosť, a.s.,
súd zistil, že ním uvedená spoločnosť oznamuje p. D., že spoločnosť C. PLUS, s.r.o. vykonávala pre
nich v roku 2011 služby upratovania a čistenia na základe zmluvy o dielo, kde boli stanovené výmery
upratovaných plôch a periodicita ich upratovania. Ďalej boli v zmluve uvedené kritériá plnenia zmluvy

z hľadiska kvality vykonávania služieb, zadávania a preberania prác a iné. Spoločnosť VIALLE PLUS,
s.r.o. zodpovedala za vykonanie služieb v súlade s uvedenou zmluvou, ale nebola viazaná nahlasovať
počty zamestnancov pre výkon požadovaných služieb. V roku 2011 došlo k zásadnému zníženiu výmery
upratovacích plôch, a to najmä z dôvodu prechodu E. z prevádzkovanej na elektráreň vyraďovanú.
Ďalším významným faktorom bola snaha ich spoločnosti znižovať náklady na prevádzku všeobecne,

takžeuvedenéskutočnostisaprejavilinazníženírozsahuaperiodicityupratovanýchpriestorov.Zníženie
požadovanej plochy pre upratovanie vykonali v súlade s platnou zmluvou a samozrejme dostatočne
vopred (cca 2 mesiace) túto skutočnosť konzultovali a oznámili dodávateľovi zápisom do denníka služieb
zo dňa 31.08.2011. Zmena rozsahu bola týmto zápisom požadovaná od 01.10.2011 a znamenala cca
30 % zníženie požadovaných služieb.

Žalobkyňa pri výsluchu účastníka konania uviedla, že začiatkom septembra bola zvolaná výrobná
porada, na ktorej bolo okolo sto pracovníkov a na nej sa hovorilo, že sa bude znižovať stav
zamestnancov, pretože sa znížila výmera upratovacích plôch o 33 000 m2, že sa prepustí okolo desať
ľudí. Žalobkyňa bola v tom čase deväť mesiacov pred dôchodkom, nepočítala s tým, že aj ju prepustia,
avšak po tejto porade bola zavolaná do kancelárie pani F. a tá jej povedala, že tu má sto eur a aby

skončila pracovný pomer dohodou, aby túto dohodu podpísala, alebo že budú chodiť za ňou, kým
nezistia, že porušila pracovnú disciplínu a takouto formou s ňou ukončia pracovný pomer. Žalobkyňa si
sto eur zobrala. Do kancelárie ich volali po jednom. Žalobkyňa vie o tých ôsmych pracovníkoch. Volali
každého pracovníka zvlášť a z iného strediska. Po nej bola takto zavolaná aj jej kolegyňa S. C. ktorá
s ňou pracovala na stredisku, asi dve hodiny po nej. Oni netušili, kto z nich dostane výpoveď, a zo

strachu podpísali tieto dohody. Predtým o tom nehovorili, inak by si to preverili, či to majú podpísať. Pri
podpise dohody o ukončení pracovného pomeru bola prítomná pani F., pani N., skladníčka U.. Tieto tri
pracovníčky na ňu nevyvíjali nátlak, iba pani F. hovorila, že keď to dnes nepodpíše, tak urobí zápis o
tom, že hrubo porušila pracovnú disciplínu. Žalovanú nepožiadala, aby uviedla do dohody o ukončení
pracovného pomeru dôvod, pretože nevedela o tom, že takto žiadať má. Predmetnú dohodu o ukončení

pracovného pomeru podpísala, pretože si to netrúfla nepodpísať, pretože sa bála pani F., pretože sa
jedná o zákernú osobu, že jej ten zápis dá. Pani F. sa samozrejme nepokúsila o fyzický nátlak, jej stačil aj
ten, čo bol. Žalobkyňa sa nedomáhala na príslušnom súde neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
pretože ona nemá znalosti, neovláda právo, až neskôr sa skontaktovali s právnym zástupcom a podali
predmetnú žalobu. Žalovaného nepožiadala, aby s ňou ukončil pracovný pomer dohodou k 30.09.2011,

lebo by to bola hlúposť pred dôchodkom. Tú poradu zvolala pani F., ktorá zavolala všetkých pracovníkov,
a to strediska C C. O. E. a tam oznámila, že sa bude prepúšťať z dôvodu zmeny výmery upratovacej
plochy. Poukázala na to, že bola vdova, 9 mesiacov pred dôchodkom, nemala preto dôvod podpisovať
dohodu o skončení pracovného pomeru.

Svedkyňa J. H. na pojednávaní uviedla, že v septembri bola schôdza, nevie presne dátum kedy to bolo,
zavolalajupanivedúca-paniF.,bolotamokolo100pracovníkovabolioboznámenístým,žesaskracuje
výmera plochy, ktorá sa mala čistiť, že blok 801 sa zaviera a že bude žalovaná prepúšťať zamestnancov,
alebo že budú niektorí presunutí na C. z C A po tejto schôdzi niekoľko dní na to, zavolala ich pani F.- telefonicky do kancelárie, bolo to 5 alebo 10 minút pred 14.00 hodinou, ona šla sama do kancelárie,
ostatní pracovníci, bolo ich 7 alebo 8, ktorí tiež boli takto zavolaní, či tiež šli sami do kancelárie, a
bola jej predložená dohoda o skončení pracovného pomeru. Bol tam uvedený nejaký paragraf, keď sa

pýtala, čo to je, bolo jej povedané, že to je to, o čom hovorila, že sa bude znižovať stav pracovníkom z
dôvodu zníženia výmery plochy na upratovanie. Pani F. sa jej ešte spýtala, či má robotu. Ona robotu
nemala. Spýtala sa, či to musí podpísať. Má za to, že to bolo nejako vo štvrtok, chcela si to ešte pozrieť
v piatok a rozmyslieť si to, avšak jej táto povedala, že keď to nepodpíše , tak na budúci deň môže dostať
kárne, preto túto dohodu podpísala. Svedkyňa ďalej uviedla, že po tomto ukončení pracovného pomeru

bola 1 - 1,5 mesiaca nezamestnanou, chodila od zamestnávateľa k zamestnávateľovi, aby ju niekto
zamestnal. Porada so zamestnancami, na ktorej bolo oznámené rozhodnutie žalovanej o znižovaní
stavu zamestnancov z dôvodu zníženia výmery plôch na upratovanie, bolo pred uzatvorením dohody o
skončení pracovného pomeru. Do dohody o skončení pracovného pomeru nežiadala doplniť dôvod.

Svedkyňa O. F. pri výsluchu svedka uviedla, že pracovný pomer u žalovanej ukončila k 31.12.2012,

dostala výpoveď. Uviedla, že u žalovanej robila vedúcu strediska a boli jej predložené predmetné
dohody žalovanou a mala ich dať podpísať jednotlivým pracovníkom, ktorých sa tieto dohody týkali.
Nepamätá si presne, koľko to bolo pracovníkov. Mala malú kanceláriu, takže si volala tých pracovníkov
po jednom a títo predmetné dohody podpísali. Na otázku súdu, či im uvádzala aj dôvody, prečo
s nimi je ukončený pracovný pomer, uviedla svedkyňa, že nie. Na otázku, či jednotliví pracovníci

nechceli vedieť dôvod takéhoto skončenia pracovného pomeru uviedla, že nie, keby požadovali,
alebo nechceli podpísať predmetné dohody, prišiel by majiteľ a tento by im to vysvetlil. Svedkyňa
predmetné dohody nevypracovávala, boli jej dané majiteľom z Q., nevie už presne, či ona bola pre tieto
dohody, alebo jej boli zaslané. Žiadna porada predchádzajúca predmetným dohodám nebola zvolaná,
boli len pracovné porady týkajúce sa problémov ohľadom výkonu práce. Nevie o tom, že by bolo

žalovanou vydané rozhodnutie o znížení stavu pracovníkov. Žalovaná jej neoznámila dôvody, prečo boli
vypracované dohody o skončení pracovného pomeru a neoznámila jej rozhodnutie o znižovaní stavu
zamestnancov. Na žalobkyňu nevyvíjala psychický nátlak pri podpise dohody o ukončení pracovného
pomeru, neponúkala jej odplatu za podpis dohody. Pod jej vedením bolo približne 60 ľudí. Zo strany
žalovanej jej nebol daný ústny ani písomný príkaz o tom, že sa bude znižovať výmera plochy, ktorú má

na starosti.

Svedkyňa S. C. na pojednávaní uviedla, že bola zamestnaná v spoločnosti VIALLE PLUS, s.r.o., presne
si nepamätá, kedy došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Deň pred prepúšťaním sa šuškalo, že sa
bude prepúšťať. Na druhý deň ráno bola zavolaná žalobkyňa, bolo to v ten deň, keď podpisovali dohodu

o skončení pracovného pomeru. Svedkyňa si najprv myslela, že bude prepustená len žalobkyňa, lebo
na rajóne boli dve, a že teda svedkyňa zostane, ale potom si zavolali aj ju, aby sa dostavila k pani
vedúcej F.. Táto jej povedala, aby podpísala tú dohodu, čo jej predložila, dala jej 100,- eur. Svedkyňa to
podpísať nechcela, ale povedala jej, že aj tak jej to nebude nič platné, keď dohodu nepodpíše, že aj tak
pôjde preč. Svedkyňa v tom čase nemala iného zamestnávateľa, ani u iného zamestnávateľa nechcela

robiť, bola doma nezamestnaná. Ona teda podpísala, zobrala si peniaze a išla preč. Nevysvetlili jej,
prečo je potrebné s ňou skončiť pracovný pomer, šuškalo sa, že je potrebné, aby odišlo 14 alebo 15
ľudí. Hovorilo sa, že sa zmenšili priestory v atómke, preto je potrebné menej ľudí. Nepamätá si, či
bola nejaká porada predtým, ako podpisovala dohodu. Keď svedkyňa podpisovala dohodu, myslí, že
takto podpisovalo dohodu asi 12 alebo 14 ľudí. Keď povedala šuškalo sa, nevie, či to išlo od vedúcich,

dozvedeli sa to jedna od druhej. O tom, že prevzala 100,- eur nemá doklad, zobrala ich, vraj nemajú
nárok na odstupné, tak jej dali 100,- eur, a že keď to nepodpíše, že aj tak jej to nie je platné, že nebude
mať robotu ani 100,- eur. Pani F. jej pri podpisovaní dohody povedala, že „mi nehovorte, že nenájdem
nejaké chyby na Vašej robote“. Nátlak vyvíjala aj hlasom, tónom, aj ako to povedala, museli to podpísať.

Svedkyňa S. D. na pojednávaní uviedla, že asi 2 týždne pred výpoveďou zvolala pani F. schôdzu, kde im
oznámila, že sa budú krátiť metre a to asi o 30.000 m2. Nevie presne, ako to povedala. Povedala tiež,
že bude musieť niekoho prepustiť, keďže sa budú znižovať metre. Boli na schôdzi všetky, celá firma,
asi 100 ľudí. Nevie presne uviesť, koľko ich tam bolo. Potom asi za 2 týždne ich volala do kancelárie,
koho si vybrala, že dostane výpoveď, bolo to asi pred koncom smeny, v kancelárii bola riaditeľka F.,

K. J., H.. Svedkyňa tam išla spolu s pani S., boli spolu aj vo vnútri. Tam im p. F. povedala, že už asi
vedia, o čo sa jedná, že dostanú výpoveď, že odstupné nedostanú, lebo že niet peňazí, že sa jej však
podarilo vybaviť 100,- eur, ale nie ako odstupné, že toto im dá. Svedkyňa videla, že mala v zásuvke
nachystaných niekoľko 100,- eur, najprv však dohodu nepodpísala. Začala hrať pred ňou p. F. takúkomédiu, zdvihla telefón, volala úradníčke, aby pripravila výpoveď nedodržaním pracovnej disciplíny.
Hovorila niečo v tom zmysle, že nájde na nás niečo, aby nám mohla dať výpoveď. Svedkyňa sa pýtala,
či by si to nemohli do druhého dňa rozmyslieť. Pani Hítková prehovárala pani F., aby im dala teda ešte

čas na rozmyslenie, na čo pani F. zobrala zväzok 100 eurových bankoviek, ktorými udierala po ruke pani
H. so slovami „na ty si ich zober na starosti“. Pani S. bola vedľa svedkyne, povedala, že to podpíše, tak
nakoniec podpísala aj svedkyňa. Pani F. ešte hovorila, že nedostanú podporu, čo si však svedkyňa na
druhý deň overila na úrade práce a zistila, že to nie je pravda. Po skončení pracovné pomeru u žalovanej
bola doma nezamestnaná okolo 1 a pol roka. Keď bola porada medzi zamestnancami a firmou, túto

schôdzu viedla p. F., boli tam aj ostatné vedúce - J. a ostatné. Jednalo sa metre, o prepúšťanie. Uviedla,
že nemôžeme sa hnevať, nedá sa nič robiť, že musí pár ľudí prepustiť. Dohodu o ukončení pracovného
pomeru si tam nečítala, keď ich tam vynervovala, tam by si človek ani nezmyslel si to prečítať, to bola
nervačina, doslovne na nich p. F. tlačila. Nežiadala do dohody doplniť nejaký dôvod, prečo sa skončil
pracovný pomer. Pani F. bola taký psychológ, že vedela manipulovať s ľuďmi, vedela zastrašiť, keď niečo
povedala, každý zostal ticho. Doklad o prijatí 100,- eur im nikto nedával, tie im boli len dané. Nepodávala

na orgány činné v trestnom konaní podanie na konanie p. F., dali to právnikovi, aby sa poradili, čo bude
najlepšie. Pracovný pomer s ňou bol skončený dohodou. Na námietky žalovaného, že raz svedkyňa
povie dohoda, raz výpoveď, svedkyňa uviedla, že ľudovo sa hovorí o výpovedi.

Svedkyňa C.O. na pojednávaní uviedla, že asi 2 týždne pred výpoveďou bola porada, kde bolo

povedané, že sa budú znižovať stavy zamestnancov. O. bude rušiť nejaké metre, že bude treba umývať
menej metrov, že nebude treba toľko ľudí. Na porade boli všetky šéfky, rozprávala pani F.. Na tej porade
bolo hlavne prejednávané toto. Nepovedala vtedy ani koho a ani kedy bude prepúšťať. Asi o 2 týždne
si ich zavolala spolu - ju a pani D.. Nevedeli, o čo sa jedná. Povedala im, že odstupné im nebude
dávať. Pani D. si to chcela do ďalšieho dňa rozmyslieť, povedala, že to nepodpíše, že až zajtra. Pani

F., svedkyňa nevie, či naozaj, volala pani I., kedy povedala, že treba pripraviť nejakú inú zmluvu, horšiu,
kedy povedala, že nedostanú ani podporu. Ony sa naplašili a podpísali. Svedkyňa po tomto nebola
zamestnaná, zamestnala sa až po roku. V miestnosti, kde bola pani F., bola naraz s pani D.. Nakoniec
tú listinu, čo jej predložila p. F. podpísala. Od p. F. dostali 100,- každá, doklad o tomto nemá. Dohodu
o ukončení pracovného pomeru si prečítala. Na otázku žalovanej, či žiadala doplniť dôvody ukončenia

pracovného pomeru, svedkyňa uviedla, že s pani F. sa nedalo inak jednak, buď to podpíšeš alebo nie,
alebo dostaneš kárne opatrenie. Nedala im inú šancu. Nepodávala podnet orgánom činným v trestnom
konaní, aby prešetrili konanie pani Florkovičovej.

Svedok X. X. C. pri výsluchu uviedol, že je aj v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti S. a.s. Mali zmluvu

o dielo medzi ich spoločnosťou a spoločnosťou VIALLE PLUS, kde firma VIALLE PLUS vykonávala
upratovacie práce na základe tejto zmluvy. Zmluva bola uzavretá asi v roku 2006 alebo v roku 2007.
V mali uvedené, že môžu v dostatočnom predstihu zmeniť rozsah poskytovaných služieb, pretože ich
zmluva nie je na počet upratovačiek, ale na metre štvorcové. V období roku 2011 došlo k zmene
elektrárne C. na štatút vyraďovanej elektrárne, tým pádom došlo k zásadnému zníženiu rozsahu

upratovacích prác. EÚ rozhodla o zrušení elektrárne C. Tým pádom napísali aj do denníka služieb, ktorý
mala firma VIALLE, že sa znižuje rozsah, nevie presne uviesť, kedy sa tak stalo. Pokiaľ ide o list na č.l.
22 zo dňa 05.04.2012, tento koncipoval svedok, podpisoval ho riaditeľ. Dôvodom spísania uvedeného
listu bol dopyt starostu obce Pečeňady, ktorý sa dopytoval na okolnosti prepustenia upratovačiek, resp.
minimálne pani D., nevie, aký bol vzťah medzi nimi. Oni konzultovali zníženie výmery upratovacích plôch

s majsterkou a táto aj podpísala záznam v denníku služieb. Zníženie výmery upratovacích plôch bolo
minimálne 30%. Na otázky žalovanej svedok uviedol, že plocha, ktorú upratovala spoločnosť VIALLE
PLUS, nebola viazaná na počet zamestnancov. Spoločnosť JAVYS nezasahovala do pracovnoprávnych
vzťahov spoločnosti VIALLE PLUS. Nenariaďovali spoločnosti VIALLE PLUS, aby ukončila pracovný
pomer s určitým počtom zamestnancov. Na otázku žalovanej, či zamestnanci spoločnosti VIALLE PLUS

mohli alebo nemohli pracovať v inej časti elektrárne po tom, čo sa znížila výmera určitej časti, odpovedal,
že asi mohli. Na otázky žalobkyne svedok uviedol, že predmetom zmluvy medzi ich spoločnosťou a
VIALLE PLUS bol rozsah výmery upratovania. Ich spoločnosť nezaujímalo, akým počtom zamestnancov
bude VIALLE PLUS plniť ich zmluvu. Pri znížení rozsahu upratovacej výmery nezasahovali ako zmluvný
partner do kompetencie spoločnosti VIALLE, akým počtom pracovníkov majú vykonávať upratovacie

práce.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) (v znení účinnom v čase uzavretia dohody
o skončení pracovného pomeru), pracovný pomer možno skončiť dohodou.Podľa § 60 ods. 1 až 3 ZP (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru),
ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa

skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to
zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného
pomeru), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane
nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho
úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce
alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 76 ods. 1 ZP (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru),
zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného

mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

Podľa § 62 ods. 3 písm. a) ZP (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného
pomeru), výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1
písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa

lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je dva mesiace, ak pracovný
pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej
ako päť rokov.

Podľa § 76 ods. 7 ZP (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru),

odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne
určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa § 118 ods. 2 ZP (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru), mzda
je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom

zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné
náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na
doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada

podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto
zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po
zdanení.

Podľa § 129 ods. 1 až 3 ZP (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru),
mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Na žiadosť zamestnanca
musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky. Pri skončení
pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň

skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne
nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 134 ods. 1, 2 a 4 ZP (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru),
priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ

zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa

vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa
odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného
prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému
dňu. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená písomne, avšak písomná forma nie
je podmienkou jej platnosti. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to
zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Pokiaľ ide o nadbytočnosť zamestnanca, tento sa stane pre zamestnávateľa nadbytočným,
ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Nemožnosť zamestnanca
zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu
nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (R 51/1997). Dôvody nadbytočnosti pritom môžu spočívať

v tom, že zamestnávateľ nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom
rozsahu.

V zrušujúcom uznesení odvolací súd vyslovil právny názor, ktorým je prvostupňový súd v zmysle §
226 OSP viazaný, a síce, že dôvod skončenia pracovného pomeru z organizačných zmien u žalovanej

nemusel byť explicitne uvedený v dohode. Rozhodnutie o organizačnej zmene v zmysle judikatúry
nemá povahu právneho úkonu, a pokiaľ ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene, Zákonník práce
vyžaduje písomnú formu rozhodnutia, jej nedodržanie však nepostihuje neplatnosťou.

Ak medzi účastníkmi dochádza k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60

ZP z dôvodov organizačných zmien na strane zamestnávateľa, skutočnosť, že dôvod na skončenie
pracovného pomeru nie je uvedený priamo v dohode, nerobí túto dohodu neplatnou, a nie je
teda vylúčený ani vznik nároku zamestnanca na odstupné v zmysle § 76 ZP. Je totiž povinnosťou
zamestnávateľa uviesť organizačné zmeny ako dôvod skončenia pracovného pomeru dohodou, a toaj vtedy, ak to zamestnanec výslovne nepožaduje. V takom prípade však zamestnanec nesie dôkazné
bremeno a musí preukázať, že organizačné zmeny u zamestnávateľa skutočne boli dôvodom na
skončenie pracovného pomeru dohodou, a teda že medzi týmito organizačnými zmenami a skončením

pracovného pomeru dohodou existuje príčinná súvislosť.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a to
z dôvodu, že žalobkyňa ako zamestnanec vyššie uvedené dôkazné bremeno uniesla.

Žalobkyňa bola na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2007 a následne Pracovnej zmluvy zo dňa
28.07.2008 zamestnancom žalovanej od 01.05.2007, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
neurčitú. Tento pracovný pomer bol skončený na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo
dňa 08.09.2011 uzatvorenej medzi žalovanou ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom,
pričom v predmetnej dohode nie je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru.

V konaní pritom bolo svedeckými výpoveďami bývalých zamestnankýň žalovaného, listom spoločnosti
JAVYS, a.s. zo dňa 05.04.2012, doplneným výpoveďou svedka X. X. C. dostatočne preukázané,
že dôvodom uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovanou bola
nadbytočnosť žalobkyne ako zamestnanca z dôvodu rozhodnutia žalovanej ako zamestnávateľa o
znížení stavu zamestnancov. Uvedené rozhodnutie zamestnávateľa bolo dôsledkom zníženia výmery

upratovacích plôch, a tým rozsahu upratovacích služieb ich objednávateľom - spoločnosťou JAVYS,
a.s.. K zníženiu výmery upratovacích plôch pritom došlo od 01.10.2011, keď ku skončeniu pracovného
pomeru žalobkyne (ako aj ďalších 6 zamestnankýň) došlo k 30.09.2011, z čoho je zrejmá časová
súvislosť. Danosť takéhoto rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene bola pritom preukázaná
svedeckými výpoveďami svedkýň Kataríny Horváthovej, S. D. a C. S., ktoré uviedli, že pred uzatváraním

dohôd sa konala schôdza, na ktorej ich vedúca oboznámila o znížení výmery upratovanej plochy a s tým
spojenou potrebou prepúšťať zamestnancov, pričom došlo ku skončeniu pracovného pomeru minimálne
so siedmymi zamestnancami, z čoho je zrejmé, že išlo o rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu
zamestnancov.

Z vyššie uvedeného má teda súd za to, že dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou bola
nadbytočnosť žalobkyne z dôvodu organizačných zmien žalovanej v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

Obranu žalovanej, že iniciatíva na ukončenie pracovného pomeru vyšla zo strany žalobkyne, považoval
súd len za účelovú, a táto bola vyvrátená vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami, ako aj potvrdením

ÚPSVaR N. zo dňa 24.09.2013 (č.l. 79), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola po skončení pracovného
pomeru evidovaná ako nezamestnaná. Dohoda o skončení pracovného pomeru bola pritom vopred
pripravená žalovanou a predložená na podpis žalobkyni bez toho, aby táto mohla ovplyvniť jej obsah.

Bez významu podľa názoru súdu je, či sa na porade, ktorá predchádzala skončeniu pracovného pomeru,

zúčastnilo 60 alebo 100 zamestnancov, nakoľko svedeckými výpoveďami, o ktorých hodnovernosti
nemal súd pochybnosti, bolo preukázané, že sa takáto porada so zamestnancami pred uzatváraním
dohôdkonala,anatejtoporadebolizamestnancioboznámenísoznižovanímichstavu,pričomuvádzaný
počet zamestnancov prítomných na porade bol len odhadom žalobkyne a svedkýň.

Ak aj zmluva o dielo uzavretá medzi spoločnosťou JAVYS, a.s. a spoločnosťou žalovanej neurčovala
povinnosť určitého počtu zamestnancov u žalovanej na tú ktorú upratovaciu plochu, na čo poukazovala
žalovaná, zo všetkých preukázaných súvislostí je zrejmé, že žalovaná sama uznala za potrebné znížiť
počet zamestnancov po znížení výmery upratovaných plôch a rozhodla o uvedenej organizačnej zmene.

Keďže súd dospel k záveru, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej bol ukončený ku dňu 30.9.2011
z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, vznikol žalobkyni voči žalovanej zákonný nárok na
vyplatenie odstupného v súlade s § 76 ods. 1 ZP (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o
skončení pracovného pomeru). Vzhľadom k dĺžke trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej
(najmenej jeden rok a menej ako päť rokov) má žalobkyňa nárok na odstupné vo výške dvojnásobku

jej priemerného mesačného zárobku v súlade s § 62 ods. 3 písm. a) ZP v spojení s § 76 ods. 1 veta
posledná ZP.Pri výpočte náhrady mzdy súd určil rozhodujúce obdobie na mesiace apríl až jún 2011, pričom vychádzal
z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu zamestnancovi v rozhodujúcom období (v mesiaci apríl 2011 vo
výške 378,41 eura, v mesiaci máj 2011 vo výške 390,88 eura a v mesiaci jún 2011 vo výške 199,68 eura

(po odrátaní náhrady za dovolenku, nakoľko táto sa mzdu nepovažuje); spolu 968,97 eura) a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období (v apríli 2011 - 135 hodín, v máji 2011 - 157,50
hodín, v júni 2011 - 82,50 hodín; spolu 375 hodín). V danom prípade mala žalobkyňa v pracovnej zmluve
dohodnutý 37,5 hodinový týždenný pracovný čas. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v
roku na jeden mesiac sa zisťuje z priemerného počtu dní v roku - 365,25 dňa, z priemerného počtu

týždňov v roku (365,25 dňa : 7 dní) - 52,179 týždňa, z priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku
na jeden mesiac (52,179 : 12) - 4,348 týždňa v mesiaci a z týždenného pracovného času zamestnanca,
čo je v danom prípade 37,5 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na jeden mesiac (4,348
hod.) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca (37,5 hodín) - 4,348 x 37,5 hod. = 163,05 hod.,
čo znamená, že pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase je priemerný počet odpracovaných

hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac, 163,05 hodiny. Priemerný hodinový zárobok žalobkyne v
rozhodujúcom období predstavuje 2,5839 eura (968,97 : 375). Vynásobením priemerného hodinového
zárobku 2,5839 eura priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny
mesiac 163,05 hodiny, vychádza priemerný hrubý mesačný zárobok žalobkyne 421,30 eura. Odstupné
za dva mesiace teda predstavuje sumu 842,60 eura.

Nakoľkopodľavýpočtusúdumalažalobkyňanároknaodstupnévovyššejsumeakopožadovala(776,96
eura), pričom súd nemôže prekročiť návrh žalobkyne a priznať jej viac ako žiada, priznal jej odstupné v
ňou požadovanej výške. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že výšku odstupného žalovaná v konaní
nesporovala.

Pretože žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplatiť žalobkyni odstupné v sume 776,96 eura riadne
a včas, nakoľko ho nevyplatila po skončení pracovného pomeru 30.09.2011 v najbližšom výplatnom
termíne určenom na výplatu mzdy, teda do konca nasledujúceho mesiaca, t.j. 31.10.2011, dostala sa
s peňažným plnením do omeškania, vzhľadom k čomu má žalobkyňa popri istine právo aj na úrok

z omeškania. Tento si uplatnila v súlade s vykonávacím predpisom, keď výška základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j.
ku dňu 01.11.2011 predstavovala 1,50 %, preto súd žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške
9,50% ročne zo sumy 776,96 eura od 01.11.2011 do zaplatenia v zmysle žaloby. Priznanie úrokov z
omeškania odôvodňuje súd aj poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 2 Cdo 76/2011 zo dňa 31.05.2012,

podľa ktorého „inštitút úrokov z omeškania vo všeobecnosti a aj v pracovnom práve plní charakter
zabezpečovací, sankčný a kompenzačný“.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a § 224 ods. 3 OSP s poukazom na
§ 151 ods. 1 OSP, keď priznal plne úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania od žalobcu, a

to v sume 978,60 eura titulom náhrady trov právneho zastúpenia a v sume 93,00 eur titulom náhrady
iných trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu a za zaplatený súdny poplatok za odvolanie
(2x 46,50 eura).

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom žalobkyne

a priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
- odmena advokáta za 9 úkonov právnej služby á 51,45 eura (prevzatie a príprava právneho zastúpenia
dňa 08.03.2012, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 08.11.2012, písomné podanie
na súd vo veci samej - stanovisko zo dňa 27.09.2013 k vyjadreniu žalovanej na výzvu súdu, účasťna pojednávaní dňa 03.10.2013, účasť na pojednávaní dňa 05.12.2013, písomné podanie na súd vo
veci samej - odvolanie zo dňa 30.01.2014 proti rozsudku, účasť na pojednávaní dňa 10.02.2015, účasť
na pojednávaní dňa 21.04.2015, účasť na pojednávaní dňa 09.06.2015), spolu 463,05 eura + odmena

advokáta za 2 úkony právnej služby á 12,86 eura (účasť na pojednávaní dňa 13.12.2012, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci, písomné podanie na súd nie vo veci samej - námietky zo dňa 21.12.2012
protipostúpeniuveci)-1/4z51,45eura(§14ods.5písm.b)a§14ods.5vspojenís§14ods.8vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2013), spolu 25,72 eura + odmena advokáta za 1
úkon právnej služby á 25,73 eura (písomné podanie nie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 29.04.2014

k odvolaniu žalovanej) -1/2 z 51,45 eura (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v
znení účinnom od 01.07.2013), celkom odmena vo výške 514,50 eura + 20 % DPH (právny zástupca
žalobkyne preukázal, že je platiteľom DPH), spolu 617,39 eura;
- režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 4x 7,63 eura, 3x 7,81 eura, 2x 8,04 eura, 3x 8,39 eura,
spolu 95,20 eura,
- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 13.12.2012, 03.10.2013, 05.12.2013,

10.02.2015, 21.04.2015, 09.06.2015 - cestovné ako vlakom 6x 4,00 eurá, spolu 24,00 eur;
- náhrada za strata času pri ceste na pojednávania a späť dňa 13.12.2012 - 3 polhodiny á 12,71 eura,
dňa 03.10.2013 - 3 polhodiny á 13,01 eura, 05.12.2013 - 3 polhodiny á 13,01 eura, 10.02.2015 - 3
polhodiny á 13,98 eura, 21.04.2015 - 3 polhodiny á 13,98 eura, 09.06.2015 - 3 polhodiny á 13,98 eura,
spolu 242,01 eura;

celkom 978,60 eura.

Nakoľko právny zástupca súdu v rámci vyčíslenia trov konania nepreukázal predložením technického
preukazu,žecestynapojednávaniabolivykonanéjehomotorovýmvozidlom,súduznalakoodôvodnené
cestovné náklady iba náklady na vlakový lístok zistené z internetovej stránky cp.atlas.sk (cesta na

pojednávanie a späť 2 x 2,00 eurá).

Súd uznal pri cestách na pojednávania a späť náhradu za stratu času iba za 3 polhodiny a nie za
uplatnené 4 polhodiny, nakoľko pre účely zistenia straty času sa čas pred úkonom právnej služby a po
tomto spočítava, pretože cieľom náhrady za stratu času cestou do miesta poskytnutia úkonu právnej

služby mimo sídla advokáta a späť je nahradiť celkový čas, ktorý advokát strávil počas cesty pre tento
účel. Cesta na pojednávanie pritom podľa názoru súdu trvala maximálne 45 minút a cesta späť rovnako
do 45 minút (podľa stránky vzdialenosti.sk pritom cca 33 minút), čo predstavuje spolu 3 polhodiny straty
času. Súd pritom poukazuje aj na uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 311/2013-7 zo dňa 30. mája 2013, v
zmysle ktorého „nie je v rozpore so znením predmetného ustanovenia ani s jeho účelom, ak okresný súd

v tejto veci dospel k záveru, že pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, sa čas strávený na miesto výkonu úkonu právnej služby a čas strávený späť neposudzuje
samostatne, teda ako dva samostatné časové úseky, ale posudzuje sa ako celkový čas, ktorý advokát
strávil cestou v súvislosti s poskytnutím úkonu právnej služby mimo svojho sídla.“.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Na plnenie súd určil žalovanej primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho pos-údenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.