Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2010

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/169/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708207231
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Zoričák

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2010:8708207231.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Poprade samosudcom JUDr. Štefanom Zoričákom, v právnej veci navrhovateľky: Milota

Stanková, nar. 22.03.1951, bytom ul. Petržalská č. 6, Kežmarok, pr. zast. JUDr. Marošom Zimom,
advokátom, AK Kežmarok, Hradné nám. č. 29 proti odporcovi: Mesto Poprad, Popradské nábrežie č.
2802/3, Poprad, v konaní o určenie prechodu nájmu bytu s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľka Milota Stanková, nar. 22.03.1951 sa stala nájomcom dvojizbového
mestského bytu v Poprade na ul. Murgašovej č. 86/1 z titulu prechodu nájmu z jej nebohého otca
Ľudovíta Suranovského.

Odporca j e p o v i n n ý zabezpečiť navrhovateľke náhradný dvojizbový byt v Poprade, ktorý svojou
veľkosťou a vybavením zodpovedá dvojizbovému mestskému bytu na ul. Murgašovej č. 86/1 a to do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť z titulu súdneho poplatku sumu 99,50 eur na účet Okresného súdu

Poprad č. účtu: 7000160815/8180 a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľke n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 4.8.2008 v spojení s doplneným návrhom zo dňa 13.07.2009 na tunajší súd
návrh na začatie konania o určenie prechodu nájmu bytu.
Návrh odôvodnila tým, že ako spoločná užívateľka 3 - izbového družstevného bytu nachádzajúceho sa v
Poprade na ul. Tolstého č. 2912/8 bola nútená v septembri roku 1991 opustiť spoločnú domácnosť, a to
z dôvodu pretrvávajúceho fyzického a psychického násilia zo strany svojho manžela Vladimíra Stanka.

V júni 1992 si z vyššie uvedeného bytu vysťahovala všetky svoje osobné veci a bola nútená spolu
so svojimi maloletými deťmi Vladimírom Stankom, nar. 15.9.1979 a Monikou Stankovou, nar. 4.6.1982
trvale sa presťahovať k svojmu otcovi Ľudovítovi Suranovskému, bývajúcemu v 2-izbovom mestskom
byte v Poprade na ul. Murgašovej č. 86/1. So svojimi deťmi bývala v spoločnej domácnosti u svojho
otca, ktorého zdravotný stav si vyžadoval opateru, nakoľko bol dlhodobo chorý. Otec navrhovateľky
Ľudovít Suranovský dňa 21.1.1994 zomrel. V čase otcovej smrti navrhovateľka trvale opustila spoločnú
domácnosť na ul. Tolstého č. 2912/8 v Poprade. Po otcovej smrti a následne rozvode manželstva

s Vladimírom Stankom sa tento stal po vzájomnej dohode výlučným užívateľom družstevného bytu.
Navrhovateľka má za to, že v deň smrti svojho otca žila s ním v spoločnej domácnosti a nemala svoj
vlastný byt, preto boli splnené zákonné podmienky prechodu nájmu bytu. Byt na ul. Tolstého č. 2912/8
v Poprade bol vo vlastníctve Okresného stavebného bytového družstva Poprad a v čase smrti svojhootca navrhovateľka trvale opustila spoločnú domácnosť a nemala vlastný byt. Z dôvodu, že býva iba v
podnájme u svojej dcéry v Kežmarku na ul. Petržalskej č. 6 má naliehavý právny záujem na vyriešení
svojej bytovej otázky.

Právny zástupca navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka po
opustení spoločnej domácnosti s nebohým manželom bývala od júna 1992 nepretržite v byte u svojho
otca až do okamihu kým nebola zo strany exekútora dňa 18.6.1999 vyzvaná na dobrovoľné vypratanie
predmetného bytu z titulu vykonateľnosti rozsudkov Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/822/1996 a

rozsudkuKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.1Co/131/1997.Počasužívaniaabývaniavpredmetnombyte
otec navrhovateľky zomrel dňa 21.1.1994. V čase smrti otca v byte na Tolstého ul. č. 2912/8, na sídlisku
Juh III. v Poprade býval len nebohý manžel navrhovateľky Vladimír Stanko a navrhovateľka nemala
vlastný byt. Ďalej uviedol, že podľa § 706 ods. 2 Obč. zák. , ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli
splnené podmienky prechodu nájmu podľa § 706 ods. 1 Obč. zák., môže sa v lehote troch mesiacov odo
dňa , keď sa o nich dozvedel, najneskôr však do troch rokov od smrti nájomcu domáhať na súde, aby

určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. Upresnil, že navrhovateľka sa po celú dobu od roku 1992 až
doteraz domáhala právnej skutočnosti, že k prechodu nájmu bytu došlo a žalovaný z dôvodu, že neboli
splnené podmienky prechodu nájmu nedomáhal toho, aby vyvrátil opak. Poukázal na nález Ústavného
súdu SR č. 13/00, kde sa navrhovateľka domáhala ochrany z dôvodu porušenia základných ústavných
práv a v náleze bolo konštatované, že boli porušené jej základné práva zaručené v čl. 19 ods. 2, čl.

21 ods. 3 a čl. 41 ods. 1 Ústavy SR. Bolo konštatované, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.
zn. 11C/822/1996 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/131/97 boli porušené
základné práva navrhovateľky chránené Ústavou v oblasti zabezpečenia bytovej náhrady a domového
obydlia. Konštatoval, že došlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov v rozhodnutiach oboch súdov o
vyprataní bez zabezpečenia bytovej náhrady.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že rozhodnutia, ktoré predchádzajú nálezu
Ústavného súdu nemá kto zrušiť, žiadala všetky inštitúcie, Najvyšší súd SR, Ministerstvo spravodlivosti
SR, avšak nedošlo k náprave v súvislosti s porušením jej práv, preto sa obrátila na Ústavný súd, ktorý
uviedol, že boli porušené jej práva na ochranu obydlia. Uviedla, že v dôsledku výzvy exekútora odišla z

bytu svojho otca, nie dobrovoľne, lebo exekútor jej povedal, že jej veci vyloží na ulicu. Odtiaľ odišla bývať
do bytu k svojmu synovi Vladimírovi Stankovi, nar. 15.9.1979, ktorý zdedil jednoizbový byt po svojom
otcovi Vladimírovi Stankovi na ul. Petržalskej č. 6, Kežmarok a v tomto byte býva doteraz. Domáha sa
svojho práva, pretože nemá vlastný byt. Deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté a navrhovateľka
býva s uvedeným synom v byte, ktorý je prepísaný na dcéru Moniku Stankovú, nar. 4.4.1982, ktorá býva

v uvedenom byte a syn Vladimír má vlastné bývanie, pretože on sa majetkovo vysporiadal, keďže byt
dedil spoločne so sestrou po otcovi. Navrhovateľka sa s bývalým manželom rozviedla v októbri roka
1994 na Okresnom súde Poprad. Je dôchodkyňa a pracuje v nemocnici v Poprade ako sanitárka, do
práce dochádza z Kežmarku do Popradu.

Zástupkyňa odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka nepreukázala
naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Poukázala na zo, že rozhodnutím Krajského súdu
v Prešove č. k. 1Co/131/1997, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad 11C/822/1996
bolo jednoznačne konštatované, že nedošlo k prechodu nájmu bytu, pretože navrhovateľka bola v
deň smrti otca spoločnou nájmokyňou bytu na ul. Tolstého v Poprade. Ďalej uviedla, že poukázanie

pr. zast. navrhovateľa na § 706 ods. 2 Obč. zák. je zavádzajúca, nakoľko právna úprava nadobudla
účinnosť dňa 1.9.2001, preto nesúvisí s prejednávanou vecou. Ďalej uviedla, že nález Ústavného
súdu poukázaný právnym zástupcom navrhovateľky nevyhovel návrhu navrhovateľky na vyslovenie
porušenia základných práv zaručených Ústavou zo strany Mesta Poprad. Čo sa týka petitu návrhu
uviedli, že prípadný výrok rozhodnutia by bol nevykonateľný, nakoľko v súčasnosti Mesto Poprad nie je

vlastníkom predmetného bytu a druhá časť výroku o tom, aby mesto zabezpečilo užívanie predmetného
bytu je podľa názoru odporcu zmätočná. Žiadala, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Poukázala
na uplynutie premlčacích lehôt, nakoľko Ľudovít Suranovský zomrel v roku 1994. Má za to, že táto vec
už bola právoplatne uvedenými rozsudkami rozhodnutá uvedených súdov a aj s prihliadnutím na nález
Ústavného súdu, ktorým tieto rozhodnutia neboli zrušené.

Vykonaným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na
vec sa vzťahujúcimi a to návrhom na začatie konania, pripojeným spisovým materiálom 11C/91/1994,11C/822/1996, nálezom Ústavného súdu č. k. I. ÚS 13/00 a celým spisovým materiálom súd zistil
nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka ako spoločná užívateľka 3 - izbového družstevného bytu nachádzajúceho sa v Poprade

na ul. Tolstého č. 2912/8 bola nútená v septembri roku 1991 opustiť spoločnú domácnosť z dôvodu
nezhôd a manželských problémov v spolužití s manželom Vladimírom Stankom. V júni 1992 si z
uvedeného bytu vysťahovala osobné veci a bola nútená spolu so svojimi maloletými deťmi Vladimírom
Stankom, nar. 15.9.1979 a Monikou Stankovou, nar. 4.6.1982 trvale sa presťahovať k svojmu otcovi
Ľudovítovi Suranovskému, bývajúcemu v 2-izbovom mestskom byte v Poprade na ul. Murgašovej č.

86/1. So svojimi deťmi bývala v spoločnej domácnosti u svojho otca, ktorého pre zlý zdravotný stav
opatrovala, nakoľko bol dlhodobo chorý. Otec navrhovateľky dňa 21.1.1994 zomrel. V čase otcovej smrti
navrhovateľka trvale opustila spoločnú domácnosť na ul. Tolstého č. 2912/8 v Poprade. Po otcovej smrti
a následne rozvode manželstva s Vladimírom Stankom sa tento stal po vzájomnej dohode výlučným
užívateľom družstevného bytu. V deň smrti svojho otca navrhovateľka žila s ním v spoločnej domácnosti
a nemala svoj vlastný byt. Byt na ul. Tolstého č. 2912/8 v Poprade bol vo vlastníctve Okresného

stavebného bytového družstva Poprad a v čase smrti svojho otca navrhovateľka trvale opustila spoločnú
domácnosť a nemala vlastný byt. Navrhovateľka sa s bývalým manželom rozviedla v októbri roka
1994 na Okresnom súde Poprad, v súčasnosti navrhovateľka býva u svojej dcéry v Kežmarku na ul.
Petržalskej č. 6, je dôchodkyňa a pracuje v nemocnici v Poprade ako sanitárka, do práce dochádza z
Kežmarku do Popradu.

Z obsahu nálezu Ústavného súdu č. k. I. ÚS 13/00 súd zistil, že Krajský súd v Prešove rozsudkom
1Co/131/97, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu Poprad v časti týkajúcej sa povinnosti
navrhovateľky vypratať byt č. 4 nachádzajúci sa na ul. Murgašovej č. 86 v Poprade do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku porušil jej základné práva zaručené v čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 3 v spojení s

čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vo zvyšnej časti návrhu nevyhovel. V odôvodnení nálezu
ústavný súd konštatoval, že byt na Murgašovej ul. č. 86 v Poprade bolo treba považovať za obydlie
navrhovateľky v čase, keď o ňom rozhodovali všeobecné súdy, keďže navrhovateľka bola na tento byt
odkázaná. Jeho nútené vypratanie, ktorému bola navrhovateľka podrobená spolu s jej maloletou dcérou,
bez zabezpečenia bytovej náhrady predstavuje zásah do jej práv na ochranu súkromného a rodinného

života a obydlia. Ďalej konštatoval, že s ohľadom na okolnosti, za ktorých sa navrhovateľka i s deťmi
odsťahovala z družstevného bytu, v ktorom žila so svojím manželom, do obecného bytu svojho otca,
toto jej konanie nemožno považovať za špekulatívne v snahe získať obecný byt. Je nepochybné, že tak
urobila v situácii negatívneho dopadu prehlbujúceho sa rozvratu manželských vzťahov na ňu osobne,
ako aj na maloleté deti, čoho dôkazom je aj to, že zhruba o dva roky neskôr jej manželstvo bolo skutočne

rozvedené, pričom súd konštatoval, že okrem iného výčitky jej manžela presiahli primeranú, slušnú
formu, boli hrubé, nezriedka manžel sa i agresívne správal voči navrhovateľke. Uvedené konštatovanie
všeobecného súdu môže vysvetliť jej následné správanie, prečo po smrti otca sa neusilovala vrátiť k
manželovi do spoločného bytu, ale snažila sa doriešiť ďalšie užívanie bytu, v ktorom so svojím otcom
určitý čas viedla spoločnú domácnosť.

Podľa čl. 20 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

Podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy,
keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na
ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme

manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a
nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt.

Podľa § 706 ods. 2 Obč. zák. ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu
nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôrvšak v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu
bytu nedošlo.

Podľa § 712 ods. 1 Obč. zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a
prístrešie.

Podľa § 712 ods. 2 Obč. zákonníka, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením
zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem v tejto
veci, keďže návrhom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo

je alebo nie je. Navrhovateľka v tomto konaní preukázala, že ako bývalý nájomca dvojizbového bytu má
naliehavý právny záujem na tom, aby jej právne postavenie vo vzťahu k bytu, kde bola nájomcom bolo
zabezpečené a bez takéhoto určenia by bolo neisté.

Súd na základe predložených listinných dôkazov, návrhu navrhovateľky vyhovel, nakoľko mal

preukázané, že návrh je dôvodný.
Navrhovateľka v deň smrti svojho otca žila s ním v spoločnej domácnosti, bola odkázaná na bývanie v
byte u svojho otca a nemala svoj vlastný byt, preto boli splnené zákonné podmienky prechodu nájmu
bytu podľa § 706 ods. 1 Obč. zákonníka. Predchádzajúce bydlisko - byt na ul. Tolstého č. 2912/8 v
Poprade v čase smrti svojho otca navrhovateľka trvale opustila, teda opustila spoločnú domácnosť a

nemala vlastný byt. Z dôvodu, že navrhovateľka v súčasnosti nemá vlastný byt, pričom nepochybne
bola nájomcom bytu podľa § 706 ods. 1 Obč. zák., pričom toho času býva u svojej dcéry v Kežmarku
na ul. Petržalskej č. 6, má naliehavý právny záujem na vyriešení svojej bytovej otázky podľa § 80 písm.
c) O.s.p..
Aj keď s odstupom času je plnenie týkajúce sa pôvodného bytu ako náhrady nemožné a je vylúčený

návrat do pôvodného stavu, lebo v súčasnosti Mesto Poprad nie je vlastníkom predmetného bytu a
pôvodná právna vec je právoplatne skončená - podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove 1Co/131/97,
súd musel prihliadať na dôvody návrhu preukázané v konaní a spravodlivé usporiadanie pomerov medzi
účastníkmi, s prihliadnutím na to, že boli porušené ústavné práva navrhovateľky zakotvené v čl. 19
ods. 2 a čl. 21 ods. 3 v spojení s čl. 41 ods. 1 Ústavy SR, dospel k záveru, že navrhovateľka spĺňa

hmotnoprávne podmienky odôvodňujúce prechod nájmu bytu a preto určil, že navrhovateľka sa stala
nájomcom dvojizbového bytu v Poprade na ul. Murgašovej č. 86/1 z titulu prechodu nájmu z jej nebohého
otca Ľudovíta Suranovského.
V čase rozhodovania súdov boli porušené hmotnoprávne predpisy o bytovej náhrade, čím navrhovateľka
utrpela ujmu, čo bolo konštatované v náleze ústavného súdu. Nastala situácia, že navrhovateľka nemá

zabezpečené bývanie po vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá
skutočnosť nastala až po vyprataní z bytu otca. Vychádzajúc z uvedených zistení a z nálezu Ústavného
súdu č.k. I. ÚS 13/00 zo dňa 10.07.2001, ktorý konštatoval porušenie ústavných práv navrhovateľky,
súd má za to, že riešenie daného problému je možné iba pridelením náhradného bytu v obvode Mesta
Poprad porovnateľnej úrovne ako pôvodný byt, s ohľadom na viacnásobné zmeny vlastníckych vzťahov

i napriek tomu, že nie je možné prideliť pôvodný byt. To, že navrhovateľka byt svojho otca vypratala
neznamená, že tu nebol nárok na bytovú náhradu, napokon právo na bytovú náhradu je možné odvodiť
aj z nálezu ústavného súdu a vyslovenia porušeného ústavného práva na náhradný byt. Súd preto
vyhovel navrhovateľke aj v časti požadovanej bytovej náhrady a podľa § 712 ods. 2 Obč. zák. a zaviazal
odporcu zabezpečiť jej náhradný dvojizbový byt v Poprade, ktorý svojou veľkosťou a vybavením bude

zodpovedať dvojizbovému mestskému bytu na ul. Murgašovej č. 86/1.

Čo sa týka ďalších skutočností, najmä požadovaného odškodnenia za porušenie práv, za psychickú
traumu navrhovateľky a jej detí uvedených v návrhu zo dňa 21.07.2008, súd návrh v tejto časti zamietol
z dôvodu nepreukázania tvrdených skutočností a neunesenia dôkazného bremena v konaní.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa ods. 2 cit. ust., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého priznal náhradu trov úspešnej navrhovateľke a na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal

neúspešného odporcu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Nakoľko ustanovený
právny zástupca navrhovateľky si trovy právneho zastúpenia neuplatnil a nežiadal v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p., preto súd nebol viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania, ktorý bol urobený na
pojednávaníprivynesenírozhodnutiaatrovyprávnehozastúpeniaprávnemuzástupcovinepriznalpodľa
§ 151 ods. 2 O.s.p..

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Poprad, písomne
v štyroch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnosťuvedenávovýrokutohotorozsudkunebudesplnená dobrovoľne,môžeoprávnenýpodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zák. NR SR č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.