Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914208011
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914208011.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti žalovaným 1/ A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX, S. a 2/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Y. XXX/X, W., t. č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníkom V. W., N. Q. W. J.., W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Všeobecná

ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o 72,35 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 12C/260/2015-58 zo dňa 04.11.2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi, a to do rúk alebo na účet jeho právneho zástupcu 49,98 Eur trov právneho

zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaných v 1/ a 2/ rade
náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia

72,35 Eur s príslušenstvom, zamietol. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že títo si
trovy konania neuplatnili, hoci v konaní boli úspešní a prináležala by im náhrada trov konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom súd podľa obsahu spisu nezistil, že by im trovy konania vznikli. Žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na strane žalovaných v
1/ a 2/ rade, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,98 Eur s poukazom na to, že o trovách
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 93 ods. 4 O.s.p., keď žalovaní, na strane ktorých do konania

vedľajší účastník vstúpil, mali vo veci plný úspech, a preto súd vedľajšiemu účastníkovi priznal uplatnenú
náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia vykonaného v súlade s ust. § 1
ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a) a c), § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
pričom ide o náhradu trov právneho zastúpenia za 2 hlavné úkony, a to prevzatie a podanie vyjadrenia.
Hodnota jedného hlavného úkonu je 16,60 Eur a 2x prináležiaci režijný paušál po 8,39 Eur, spolu trovy
konania vo výške 49,98 Eur.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodované o náhrade trov prvostupňového konania
vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaných, napadol v zákonom stanovenej lehote
odvolaním žalobca. Namietal výrok rozhodnutia o priznaní trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi a jeho právne zdôvodnenie z hadiska zásady úspechu. Napadnutý výrok je v rozpore
s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku

konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiaden vzťah,
z rozhodnutia vo veci samej vedľajšiemu účastníkovi neplynie žiadne právo, či nárok, ani nie je anebol povinným na plnenie spoločne so žalovanými. Postavenie vedľajšieho účastníka sa akýmkoľvek
rozhodnutím vo veci samej logicky nezmení nikdy (tak v prípade vyhovenia návrhu, ako aj zamietnutia),
a preto aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je v tomto prípade vylúčená. Z rozhodnutia nevyplýva spôsob,

akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov. Otázkou účelnosti trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sa súd vôbec nezaoberal. Vedľajší účastník na strane
žalovaných sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna úprava
priznáva osobitné postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Ak už raz zákonodarca priznal
nejakému subjektu (spotrebiteľskému združeniu) určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu

konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a
materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S
účinnosťou od 01.01.2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na
strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu

trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu uviedol, že žalovaní boli v konaní plne úspešní, žaloba bola zamietnutá aktívnou účasťou
vedľajšieho účastníka, a to aj vzhľadom na poukázanie podstatných skutočností vedľajším účastníkom

na strane žalovaných v konaní, ktoré mali za následok zamietnutie žaloby. Súd správne vyhodnotil
úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne. Poukázal na to, že vedľajší účastník má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, je zrejmé, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť
priznaná aj náhrada trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť trovy

odvolaciehokonaniavedľajšiemuúčastníkovivovýške16,69Eurnaúčetprávnehozástupcuvedľajšieho
účastníka.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec v medziach daných odvolaním preskúmal podľa ust. § 212 ods.
1 O.s.p. v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku,

ktorým bolo rozhodované o náhrade trov prvostupňového konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi
vystupujúcemu na strane žalovaných v 1/ a 2/ rade, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ak vecne správne
potvrdil.

Ostatné výroky rozsudku okresného súdu zostali nedotknuté, lebo odvolaním napadnuté neboli.

V predmetnej veci žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny 72,35 Eur s príslušenstvom na základe
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2009. Návrh bol podaný na Okresnom
súde Rimavská Sobota dňa 16.06.2014, vedľajší účastník písomným podaním zo dňa 27.11.2014
ohlásil svoj vstup do konania na strane žalovaného za účelom ochrany a podpory práv žalovaného.

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené žalobcovi, žalovanej v 1/ rade,
ako aj opatrovníkovi žalovanej v 2/ rade riadne. Žalovaná v 1/ rade, ani opatrovník žalovanej v 2/ rade
v konaní nevzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaných.
Rovnako námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevzniesol ani žalobca. Následne
súd rozsudkom zo dňa 04.11.2015, sp. zn. 12C/260/2015-58 návrh žalobcu zamietol z dôvodov, že sa

jedná vo vzťahu k zmluve o revolvingovom úvere o neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka a ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustálil, že keďže na základe tejto zmluvy
bolo žalovaným poskytnuté plnenie, žalobca môže svoj prípadný nárok voči žalovaným uplatňovať iba
z titulu vydania prípadného bezdôvodného obohatenia, pričom mal preukázané, že žalobca poskytol
žalovaným iba sumu 597,06 Eur, pričom však žalované už žalobcovi vrátili na poskytnutých finančných

prostriedkoch spolu sumu 1144,45 Eur, teda viac ako dostali, žalobcovi žalované nič nedlhujú. Žaloba
nebola podaná dôvodne, preto ju súd zamietol.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných sa písomným
podaním vyjadril k predmetu sporu, poukázal na to, že žalované ako spotrebiteľky niekoľkonásobne

preplatili požičanú istinu úveru, žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 597,06 Eur, pričom žalované
zaplatili žalobcovi spolu 1144,45 Eur. Poukázal na skutočnosť, že zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.Navrhol, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Uplatnil trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby, vrátane režijného paušálu, spolu vo výške 49,98 Eur.

Predmetom preskúmavania odvolacím súdom bola len tá časť prvostupňového rozsudku, ktorou bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane
žalovaných,keďprvostupňovýsúduložilžalobcovipovinnosťnahradiťvedľajšiemuúčastníkovinastrane
žalovaných trovy konania vo výške 49,98 Eur. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vo vzťahu
k náhrade trov konania je nepochybné, že súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1

O.s.p.,pričomúspešnýmúčastníkomvkonaníboližalovanéaztýchtodôvodovsúdustálil,žežalovaným
by prislúchala náhrada trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže si však náhradu trov
konania neuplatnili, súd aplikujúc ust. § 151 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov
konania nepriznal. Zároveň prvostupňový súd ustálil, že keďže žalované, na strane ktorých vedľajší
účastník vstúpil do konania, mali vo veci plný úspech, prináleží aj vedľajšiemu účastníkovi náhrada
trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za 2 úkony právnej služby titulom trov právneho zastúpenia,

vrátane režijného paušálu, spolu vo výške 49,98 Eur. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaním napadnutý výrok v časti náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi je
vecne správny. Odvolací súd uvádza, že ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. zaviedlo možnosť, aby občianske
združenie ako právnická osoba sa zúčastnilo konania ako vedľajší účastník aj z vlastného podnetu.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník, na strane ktorého vystupuje. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že priznanie náhrady trov zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi nemôže mať oporu v zákone, nakoľko účasť vedľajšieho účastníka v konaní je nezákonnou,

pričom túto nezákonnosť účasti vedľajšieho účastníka v konaní odvodzoval žalobca od toho, že vedľajší
účastník nepredložil súhlas s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní zo strany žalovaných. Odvolací
súd poukazuje na správnosť záveru prvostupňového súdu, keďže v období, keď vedľajší účastník vstúpil
do konania, Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. podmienku súhlasu hlavného účastníka
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania nestanovoval, pričom v konaní nebol zistený nesúhlas

žalovaných so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Odvolací súd uvádza, že absenciu súhlasu
nemožno považovať za nesúhlas. Nemožno teda prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že by účasť
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v tomto konaní bola nezákonnou a od tejto nezákonnosti
odvodzovať to, že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nemá oporu v zákone.
Rovnako neobstojí námietka žalobcu v podanom odvolaní, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou

úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania poukazujúc na to, že z hľadiska
výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiadny
vzťah. Z podstaty samotného vedľajšieho účastníctva vyplýva, že v prípade, ak sa jedná o vedľajšie
účastníctvo v konaní v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., že tento v konaní vystupuje za účelom ochrany
spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., pričom ako každému účastníkovi občianskeho súdneho

konania v prípade úspechu účastníka, ktorého v konaní podporuje, prináleží takémuto vedľajšiemu
účastníkovi právo na náhradu trov konania za predpokladu, že trovy konania vedľajšiemu účastníkovi v
priebehu súdneho konania vznikli. Prvostupňový súd teda správne poukázal na to, že keďže žalované,
na strane ktorých vedľajší účastník vstúpil do konania, majú vo veci plný úspech, priznal uplatnenú
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke, že rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne dôvody
účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia
rozhodnutia vo vzťahu k trovám konania je nepochybné, že súd posudzoval náhradu trov konania podľa
ust. § 142 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd tým, že vykonal právne posúdenie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., musel sa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania zaoberať aj otázkou účelnosti vzniknutých trov konania, ktoré posúdil v súlade s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. ako trovy účelné, čo vyjadril vo svojom rozhodnutí, keď žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vzniknuté právnym zastúpením. Odvolací súd vzhľadom

k námietke neúčelnosti trov vzniknutých vedľajšiemu účastníkovi v priebehu prvostupňového konania,
podrobil preskúmaniu aj to, či tieto trovy konania vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
boli účelne vynaložené. Je nepochybné, že vedľajší účastník navrhol žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietnuť s poukazom na to, že žalovaný ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil požičanú istinuúveru, keď žalobca poskytol úver vo výške 597,06 Eur a žalovaný zaplatil žalobcovi spolu sumu 1144,45
Eur. Poukázal rovnako na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Namietal vady kontraktačného procesu v

tom, že pôvodný návrh zmluvy zo strany žalovaného nebol akceptovaný obsahovo rovnakým úkonom
žalobcu, týmto nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu žalobcom, ale len k novému návrhu na uzavretie
zmluvy,pričomnovýnávrhnebolnikdyakceptovanýžalovaným,zmluvanevzniklazdôvodunedodržania
písomnej formy zmluvy, a keďže žalovaný vrátil všetky jemu poskytnuté prostriedky, pohľadávka žalobcu
zanikla. Po preskúmaní odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 04.11.2015 odvolací súd

konštatuje, že vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení vo veci samej
uviedol totožné skutkové a právne argumenty, na základe ktorých aj súd nárok právne a skutkovo
posúdil a nárok žalobcu ako nedôvodný voči žalovaným zamietol. Nemožno preto konštatovať, že by
bolo vyjadrenie vedľajšieho účastníka v konkrétnej veci len formalistické, všeobecné a bez znalostí a
oboznámenia sa s konkrétnou vecou. Jeho vyjadrenie je potrebné považovať za kvalifikovanú obranu
práv spotrebiteľa, čo je aj sledovaným účelom a dôvodom jeho pôsobenia v konaní ako vedľajšieho

účastníka na strane spotrebiteľa. Vzhľadom na hore uvedené je zrejmé, že pôsobenie vedľajšieho
účastníka v danom konkrétnom konaní bolo účelné a efektívne, jeho procesné úkony a vstup do
konania nemožno považovať za formálne, a preto mu nemožno uprieť právo na náhradu trov konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré mu účelne v súvislosti s pôsobením v konaní vznikli.
Vedľajší účastník plnohodnotne a kvalifikovane zabezpečoval zákonom sledovaný účel a zmysel účasti

vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa, a to zabezpečenie účinnej ochrany záujmov a práv
spotrebiteľa v konaní. Pokiaľ žalobca argumentuje, že zo samotnej podstaty predmetu činnosti a
účelu, za ktorým bolo občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené (spotrebiteľského
združenia), by malo vyplývať, že je spôsobilé poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc, malo by byť
odborne, personálne a materiálne pripravené na vykonávanie svojej činnosti s poukazom na neúčelnosť

trov právneho zastúpenia, tento záver nie je udržateľný a je v priamom rozpore nielen s článkom 47 ods.
2 a 3 Ústavy SR a ust. § 18, § 24, § 25 ods. 1 O.s.p., § 93 ods. 4 O.s.p., ale aj v rozpore so základnými
a nosnými zásadami súdneho konania, práva každého na účinnú súdnu ochranu a zásadu rovnosti
účastníkov konania. Keďže vzniknuté trovy právneho zastúpenia, s prihliadnutím už na hore uvedené,
sú trovami účelnými na uplatňovanie alebo bránenie práva v súlade s ust. § 142 O.s.p., vedľajšiemu

účastníkovi konania vznikol nárok na ich náhradu.

Rovnako nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že priznanie náhrady trov zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi nemôže mať oporu v zákone, nakoľko účasť vedľajšieho účastníka v konaní
je nezákonnou, pričom túto nezákonnosť účasti vedľajšieho účastníka v konaní odvodzoval od toho,

že v prejednávanej veci žalovaný nevyjadril súhlas s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní. Naopak,
odvolací súd poukazuje na to, že v období, keď vedľajší účastník vstúpil do konania, Občiansky súdny
poriadok v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. podmienku súhlasu hlavného účastníka pre vstup vedľajšieho
účastníka do konania nestanovoval, pričom v konaní nebol zistený nesúhlas žalovaných so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania. Absenciu súhlasu nemožno považovať za nesúhlas. Potom nemožno

ani prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že by účasť vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v
konaní bola nezákonnou a od tejto nezákonnosti odvodzovať to, že priznanie náhrady trov zastúpenia
nemá oporu v zákone.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách prvostupňového

konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní v 1/ a 2/ rade, ako aj vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných

boli v odvolacom konaní úspešní. Žalovaní v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania neuplatnili; náhradu
trov odvolacieho konania uplatnil vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných. Napriek tomu,
že vedľajší účastník v odvolacom konaní bol úspešným účastníkom, nepriznal mu súd náhradu trov
druhostupňového konania aj napriek tomu, že trovy odvolacieho konania si vedľajší účastník riadne
uplatnil. Odvolací súd striktne vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania a povinnosti súdu skúmať

účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia trov v konaní, nepovažoval vyjadrenie vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných za nevyhnutné, nakoľko sa vyjadroval len k odvolaniu žalobcu ohľadne trov konania,
ktorých skúmanie účelnosti však prináleží výlučne súdu v zmysle platnej právnej úpravy. Odvolaniežalobcu bolo vedľajšiemu účastníkovi súdom dané na vedomie, vyjadrenie k odvolaniu žalobcu preto
nebolo potrebné a trovy spojené s týmto vyjadrením odvolací súd neuznal ako trovy účelne vynaložené.

Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.