Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213663
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114213663.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s. r. o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto o návrhu žalobcu v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. 5C/264/2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Humenné dňa 27.9.2012 a zapísanou pod spisovou
značkou 5C 264/2012, domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody
vovýške5.418,61euraanemajetkovúujmuvovýške1.083,72eurazdôvoduoneskorenéhorozhodnutia
Okresného súdu Humenné o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu
ako oprávneného proti povinnému Jaroslavovi Hrinovi, nar. 31.3.1959, bytom 267 82 Dlhé nad Cirochou
384 vo veci, ktorá bola súdnym exekútorom vedená pod č. 5Er/520/2011.

Žalobca návrh skutkovo a právne odôvodnil tým, že Okresný súd Humenné nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, pričom
o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Vec
pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore so zákonom, neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas obdobia, keď nerozhodol v
lehote vyplývajúcej zo zákona, nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty. Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Nemôže tiež nastať akceptácia návrhu na
nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch si žalobca uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo

a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie. Suma náhrady
nemajetkovej ujmy eura predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.Uznesením zo dňa 5.10.20012 Okresný súd Humenné spojil na spoločné konanie veci pôvodne vedené
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C 260 - 269/2012, s tým, že sa budú viesť pod spoločnou
spisovou značkou 5C 260/2012.

VecbolapovylúčenísudcovOkresnéhosúduHumennézprejednávaniaarozhodovaniaveciuznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. októbra 2012 č.k. 8NcC 19/2012 prikázaná Okresnému súdu
Prešov; na Okresnom súde Prešov bola vec pôvodne vedená pod sp. zn. 13C 416/2012.

Pod touto spisovou značkou bola uskutočnená príprava pojednávania, v rámci ktorej účastníkom bolo
doručené uznesenie o procesných právach a poučeniach podľa § 114 O.sp.
Žalovaný v nádväznosti na to podal vyjadrenie, že s návrhom nesúhlasí s odôvodnením, že žalobca
uplatňujenároknanáhraduškodysodkazomnazákonč.514/2003Z.z.,avšakpredpokladyprenáhradu
škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky súčasne, musí
ísťonezákonnérozhodnutie,resp.nesprávnyúradnýpostup,musívzniknúťškodaamedzinezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť.
Nepreukázal ani predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy. Podľa žalovaného práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé
finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.

Suma náhrady majetkovej škody je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku
na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi vznikla. Úvaha žalobcu, ktorou sa riadil
pri vyčíslení nemajetkovej ujmy však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy
je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide, pokiaľ tvrdí, že mu
vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú a u oboch nárokov nie je splnený predpoklad

príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím alebo postupom a tvrdenou škodou.

Uznesenímzodňa19.2.2014č.k13C416/2012OkresnýsúdPrešovokreminéhorozhodoltak,ževylúčil
na samostatné konanie vec vedenú pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C 264/2012 a
vec bola zapísaná pod spisovou značkou 19C 39/2014.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili, pričom žalobca na rozdiel od
žalovaného požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nemohol pripraviť na pojednávanie, lebo
mu nebolo oznámené o akú konkrétnu spisovú značku návrhu sa jedná.

Súd nepovažoval tieto dôvody za spôsobilé skutočne odňať žalobcovi právo na spravodlivý proces a
pojednával v neprítomnosti účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil
tento skutkový stav:

Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro vo vložke č. 23636/

B s dňom zápisu 14.3. 2001 v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Dňa 7.7.2011 bola Okresnému súdu Humenné doručená pod sp.zn. EX 7124/11 žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z exekútorského úradu, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnému Jaroslavovi Hrinovi, nar. 31.3.1959,
bytom 267 82 Dlhé nad Cirochou 384 na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, zo dňa
9.2.2011 sp. zn. SR 13966/10 na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 1 536,83 eura s prísl.,
pričomnárokvyplývalzvystavenejblankozmenky,ktorázabezpečovalaúverzodňa5.3.2009poskytnutý
povinnému. Vec bola zapísaná pod sp.zn. 5Er 520/2011.
Listom zo dňa 18.7.2011 Okresný súd Humenné vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby súdu v

lehote 15 dní ozrejmil účel poskytnutia úveru, t.j. účel, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky v
predtlačenej zmluve o úvere č. 8570512 zo dňa 5.3.2009 bol na účel zamestnania. Rovnako požiadal
Stály rozhodcovský súd o zaslanie rovnopisu spisu. Žiadané správy a spisy mu boli na základe tejto
požiadavky aj doručené.
Po ich preštudovaní následne uznesením zo dňa 8.septembra 2011č.k. 5Er 520/2011-36, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2011, Okresný súd Humenné rozhodol tak, že zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.Ďalším rozhodnutím zo dňa 27. októbra 2011 č.k. 5Er 520/2011-44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.12.2011, Okresný súd Humenné rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ustálenú súdnu prax pri rozhodovaní
týchto sporov súd právne uzatvára:

Predmetom konania sú nároky žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej umy z dôvodu

oneskoreného rozhodnutia súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci,
v ktorej žalobca bol oprávnenou osobou, ktoré nároky je potrebné podriadiť pod ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“) a vykladať ich v zmysle článkov 46 a 48 ( právo na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo

d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) tohto zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. v znení účinnom od 1.1.2013, ktorý však je potrebné aplikovať aj
v tomto prípade, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 tohto zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie

nárok s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 tohto zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámipoškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 tohto zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, pričom táto lehota od 1.6.2010 neplatí pre
rozhodcovské rozsudky. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok

uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.

b) alebo c).

Z tohto vyplýva, že predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o náhrade
škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie zákonnej
lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie

žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.
z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého sú prieťahy
v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V danom prípade niet dôkazu o tom, aby vo vzťahu k predmetnej exekučnej veci bolo v zmysle § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 vydané rozhodnutie alebo stanovisko kompetentného orgánu, že v namietanom
exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by sudca rozhodujúci v exekučnej veci bol

disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučného konania. Z tohto dôvodu chýba prvý a základný
predpoklad pre uplatnenie nároku žalobcu tvrdeného v žalobe.
Pokiaľ by aj súd postupoval podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2012, nárok žalobcu aj v takom
prípade by nebol preukázaný a dôvodný predovšetkým s poukazom na to, že exekučný súd bol
v celom rozsahu oprávnený na preskúmanie exekučného titulu za účelom zistenia, či sú splnené

formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pričom nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu SR doba rozhodovania exekučného súdu o žiadostisúdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola
ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom bol samotný
žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase,

zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach súdneho
exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné..( rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9.12.2010 sp. zn. II US 545/2010 a zo dňa 14.12.2012 sp.zn.
IV.ÚS 606/2012).

Žalobca nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, z ktorých odvádzal
dôvodnosť svojich nárokov ani pokiaľ sa jedná o preukázanie skutočnej výšky tejto škody a dôvodov
pre priznanie nemajetkovej ujmy, ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu
a tvrdeným vznikom škody a nemateriálnej ujmy, preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. ale keďže úspešný žalovaný si náhradu
trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.