Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010012
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615010012.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 21.

10. 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Q. P. F. G. H. Č. Í. E. ,nar. X. X. XXXX N. F. Z., trvale bytom F.
Z., D. XXX/X, robotník, SLOVTAN s. r. o., F. Z.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
dňa 23. 7. 2014 v čase asi o 8.45 hod. v spoločnosti SLOVTAN s. r. o. na Priemyselnej ulici č. 1 v
Liptovskom Mikuláši, po predchádzajúcej slovnej výmene s Ľ. Š., H.. XX. X. XXXX, podložil zozadu svoju
pravú nohu za pravú nohu Ľubomíra Šedivého a prevalil ho na zem, na čo tento spadol na pravý bok,
a následne na to si Q. P. svojou váhou kľakol na bok ľavej nohy poškodeného v oblasti kolena, čím mu

spôsobil zranenie natiahnutie a natrhnutie vnútorného postranného väzu ľavého kolena, krvný výron do
ľavého kolena a poškodeného vnútorného menisku ľavého kolena, ktoré Ľ. Š. obmedzovali v obvyklom
spôsobe života po dobu 56 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedeným činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 3, § 38 ods. 3 ( § 36 písm. j/ ) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 18 /osemnásť/
mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného obžalobe.
Uviedol, že pracuje v spoločnosti Slovtan ako robotník na mokrej dielni. Dňa 23. 7. 2014 bol v práci, na
jeho úseku v ten deň pracoval s Ľ. Š.. V čase o 08.18 hod. začal zlievať sud č. 6, pozeral sa na monitor
a zistil, že mu nezlieva, na monitore zistil, že zlieva sud č. 3, ktorý v tom čase nemal byť zlievaný a mal
ho na starosti Š.G.. Pristúpil k tomuto sudu, pri ktorom stál Š., odstavil zlievanie suda, spustil zlievanie

suda č. 6. Keď sa otočil a odchádzal od suda, Š. ho chytil pod krk a povedal mu, „ty sopliak zasratý, si
tu dva dni aj s cestou, posledný krát si sa dotkol môjho suda“. Na to mu obžalovaný povedal, že či mu
šibe, či mu má dať po hube, že potrebuje zliať jeho sud, lebo linka čaká. Šiel do kancelárie, kde zbadal
na monitore, že Š. znova odstavil jeho sud a dal zlievať sud č. 3. Vyšiel z kancelárie, Š. stál medzi sudmi
3 a 7, obžalovaný odstavil zlievanie suda č. 3 a spustil zlievanie suda č. 6. Ako sa otočil, Š. ho chytil

pod krk a v tom momente obžalovaný vystrel ruky a zaprel sa rukami o jeho ramená, pritom ho silou
tlačil a ako ho tlačil, Š. stratil rovnováhu, lebo sa mohol šmyknúť a padal na zem. Pritom ho ťahal za
tričko k zemi a on mu vlastne týmto tlmil pád. Pri páde Š. kopol do kýbľa s mydlom, ktoré sa rozlialo. Ako
spadol, tak obžalovaný sa vytrhol a povedal Š., že to ide nahlásiť majstrovi. Obžalovaný poškodeného
žiadnym fyzickým spôsobom nenapadol, poprel, že by celou svojou váhou spadol na koleno Š., ani mu

koleno neprikľakol. Nevedel sa vyjadriť, akou intenzitou od seba odtlačil poškodeného, má dlhšie ruky
ako on. Tým, že ruky vystrel, chcel sa vymaniť z toho, aby ho poškodený držal pod krkom. Poškodený
ho držal za tričko v čase, keď spadol. Podľa jeho názoru príčinou jeho spadnutia na zem bola strata jeho
stability, bolo to pri šmyknutí, lebo je tam klzká podlaha, vlhko. Podľa neho primerane reagoval v rámci
sebaobrany. Pokiaľ hovoril, že vylial kýbeľ, bolo to preto, že sám poškodený priznal, že vylial kýbeľ a

tým chcel poukázať na klzkú podlahu. Nevie si predstaviť, že by poškodený rozlial kýbeľ pri vstávaní,
pretože mal asi 13 l a mohol vážiť 14-15 kg za situácie, ak vstával zdravou nohou a chorou nohou mal
zakopnúť. Keď ho poškodený ťahal za tričko, tak on nestratil rovnováhu, predklonil sa s ním, snažil sa,
aby sa mu niečo nestalo s chrbtom. Nevšimol si, že by si poškodený pri páde prisadol nohu alebo poranil
koleno. Po tom, ako poškodený spadol na zadok a chrbát, on nepočul žiadnu jeho reakciu, napr. že

by zjajkol. Keď sa naklonil nad poškodeným, cítil závan výparu alkoholu. Zdravý človek, aj keď leží,
môže vyliať kýbeľ, musí trafiť vrch a urobiť krok silou. On pod krkom nemal zranenie. Konflikt skončil
tak, že po páde poškodeného obžalovaný odišiel do kancelárie zlievať sud a poškodený po 5 minútach
povedal, že sa stretnú na súde. Na nič sa mu nesťažoval a on si nevšimol na ňom žiadne zranenie. Aj
majster sa čudoval, že Š. porušil technologický postup pri zlievaní. Poškodený by nič nezískal tým, že pri

zlievaní suda by skôr skončil technologický postup, spôsobil by tým škodu. Pri tom incidente poškodený
spadol na zadok. Prostredie, kde malo dôjsť k tomu incidentu, opísal ako malý priestor, je to podesta
4 m vo vzduchu, dĺžka 50 m a šírka 2 m. Pred sudom sú rozložené chemikálie, priestor je malý, úzky,
ide o mokrú dielňu, čo znamená, prostredie je vlhké, šmykľavé, je problém sa udržať, keď sa ide po
dielni. V tom čase obžalovaný správne vykonával technologický postup a Š. nemal dôvod zasahovať

do technologického postupu. Má vedomosť o tom, aké zranenia boli spôsobené Š.. Obžalovaný má
hmotnosť 82 kg a výšku 185 cm.

Svedok - poškodený Ľ. Š. vo výpovedi uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Slovtan ako robotník,
pracuje v prevádzke „mokrá dielňa“ a dňa 23. 7. 2014 v uvedenej spoločnosti vykonával zamestnanie,

kedy na pracovisku pracoval spoločne s obžalovaným. V čase medzi 08.30 - 08.45 hod. mu obžalovaný
začal zasahovať do jeho práce a to tak, že mu zastavil sud, ktorý obsluhoval, následne si ho pustil, po
chvíli mu ho obžalovaný opäť zastavil, chcel pokračovať v práci, ale obžalovaný mu bránil v prístupe
k ovládaciemu panelu, odstrčil ho, následkom čoho sa začali medzi sebou strkať, počas toho mu
obžalovaný opakovane asi 2 alebo 3 krát vykrikoval, že či chce dostať bitku. Počas strkania sa

obžalovaný mierne pootočil, nakoľko boli tvárami proti sebe a zasunul jeho pravú nohu za jeho nohy a
ako ho držal za ruky, tak do neho zatlačil, následkom čoho prepadol cez jeho nohu na zem. Potom, čo
spadol na zem, si obžalovaný celou svojou váhou kľakol na vonkajšiu stranu jeho ľavého kolena, načo
pocítil v kolene bolesť. Obžalovaný ho nechal ležať na zemi, on potom vstal, stále pociťoval bolesť v
ľavom kolene a počas vstávania zavadil nohou o kýbeľ s tekutým mydlom, ktorý rozlial. Po tom ako vstal

zistil, že má vyskočené koleno, ktoré sa mu po uvoľnení tlaku na ľavú nohu vrátilo naspäť. Následnedoskackal do velina, kde sedel obžalovaný a povedal mu, že mu zničil koleno a že ide na ošetrenie.
O všetkom upovedomil majstra a povedal mu, čo sa stalo, že ide na ošetrenie. Po príchode sanitky
ho pracovníci ošetrili a odviezli do Nemocnice v Palúdzke. Poškodený bližšie k incidentu uviedol, že

obžalovaný ho zvalil na pravý bok a celou váhou mu kľakol na vonkajšie koleno ľavej nohy. Predtým, ako
ho napadol, medzi sebou sa strkali, obžalovaný ho tlačil dozadu, držali si ruky, strkali do tela, poprel, že
by obžalovaného chytil za krk. Incident ako prvý oznámil majstrovi, ktorému tiež povedal, že odchádza
na ošetrenie. Lekárskym vyšetrením sa zistilo, že má poškodené väzy s tým, že liečenie bude trvať 5-6
týždňov. Na vyšetrení mu povedali, aby to oznámil na polícii, trestné oznámenie podal na druhý deň.

Zranenie si nemohol spôsobiť tým, že mal zakopnúť o kýbeľ s mydlom, to už bolo po tom. Nevedel sa
vyjadriť k tomu, či sa ho majster opýtal, že či to má ohlásiť na polícii. Nikdy v minulosti nemal zranené
pravé, ani ľavé koleno, ani sa neliečil. Kýbeľ, ktorý vylial, mal váhu približne 10 kg. Pri tom, ako ho
obžalovaný tlačil, nerotoval. Na podeste sú betónové schody, strmé asi 30 stupňov. Po schodoch zišiel
tak, že zoskackal na jednej nohe. Kýbeľ sa nachádzal naľavo od neho, on sa prevalil, je možné, že ho
prevalil rukou aj nohou, už si to presne nepamätá.

Svedok P.. G. Z. vo výpovedi uviedol, že o incidente, ku ktorému došlo 23. 7. 2014, sa dozvedel od
pána Š., ktorý ho čakal pred kanceláriou a oznámil mu, že bol napadnutý. Povedal mu, že ho napadol
pán P. a že ďalej nemôže pracovať. On sa ho pýtal, či má zavolať políciu, na čo nereagoval. Tento jeho
postoj si nijako nevysvetlil. Tento incident nebol nahlásený ako pracovný úraz. Voči osobe obžalovaného

ako pracovníka nemá žiadne výhrady, svoje povinnosti si plní svedomite. Podľa jeho názoru pán P.
postupoval podľa technologického postupu preto, lebo je to dané časovo, kedy s má zlievať jeden súd a
kedy druhý. To, ktorý sud sa má zlievať, určuje technologický postup a určí sa čas, kedy začne operácia
a je dané koľko má trvať. Nevedel si vysvetliť, čo mohol Š. získať tým, že skôr vykoná technologický
postup. Ako prvý prišiel do kancelárie pán Š., ktorý mu oznámil, že pod napadnutý pánom P., konkrétne

povedal, že ho P. zvalil na zem a kľakol mu na koleno. Pán Š. sa sťažoval na bolesť nohy, bol poblednutý,
pohyboval sa ťažko, bolo na ňom vidieť, že mu niečo je. Poškodený mu povedal, že mali slovnú výmenu
a nevedeli sa dohodnúť na technologickom postupe. Nepamätal si, čo mal oblečené obžalovaný.

Znalec Z.. R. F. zotrval na záveroch znaleckého posudku, pri vypracovaní ktorého vychádzal zo

zdravotnej dokumentácie, pričom jeho závery boli potvrdené aj na základe jeho účasti pri vyšetrovacom
pokuse. Po incidente zo dňa 23. 7. 2014 boli u poškodeného Ľ. Š. zistené zranenia a to natiahnutie a
natrhnutie vnútorného postranného väzu ľavého kolena, krvný výron do ľavého kolena a poškodenie
vnútorného menisku ľavého kolena. Mechanizmus uvedených zranení je strata stability a pád na pravý
bok a rotácia v ľavom kolene s vytočením nohy v oblasti kolena a natiahnutie vnútorného väzu, ako i

poškodenie menisku s následným krvným výronom v kolene. Za daných okolností daným mechanizmom
a hlavne danou intenzitou útoku došlo k poškodeniu dôležitého väzivového aparátu ľavého kolena, ide
o zranenie ťažké. Dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života u poškodeného určil v trvaní 8 týždňov,
ktoré spočívalo v sadrovej fixácii, kľude na lôžku, chôdzi o barlách, obmedzenej možnosti zaťažovania
ľavej dolnej končatiny, následne používanie ortézy a rehabilitácia. Zranenia, ktoré boli u poškodeného

zistené ošetrujúcim lekárom, sa potvrdili aj na základe vykonanej magnetickej rezonancie. K otázke
mechanizmu vzniku zranení sa zaoberal aj alternatívou, či k nim mohlo dôjsť len v dôsledku pádu alebo
v dôsledku pádu a následkom tlaku. K tomuto uviedol, že zistené zranenia boli spôsobené pádom s
následkom tlaku. Vylúčil, že k vzniku zranení mohlo dôjsť v dôsledku zakopnutia do kýbľa, s poukazom
na vzniknuté zranenia. Poukázal tiež na skutočnosť, že poškodený bol privezený na RZP, o 09.30 hod.

nahlásil napadnutie v práci kolegom, kde kolega ho kopol zároveň pristúpil na ľavé koleno z vonkajšej
strany, čo je uvedené na str. 5 znaleckého posudku. Podľa charakteru zranenia, verzia, ktorú vypovedá
poškodený, zodpovedá vzniknutým zraneniam. Bolo to spôsobené pôsobením fyzickej sily z vonkajšej
strany ľavého kolena. Takéto zranenie, ako utrpel poškodený, sa prejavuje bolestivosťou, čiastočne
obmedzenou hybnosťou, ktorá sa postupne stupňuje v dôsledku náplne kolena, sťaženiu pristúpenia

a hybnosti. Hlavný prejav je bolestivosť a obmedzená hybnosť. Po tomto úraze sa poškodený mohol
pohybovať, mohol ísť aj dole schodmi, ak ide zdravou nohou dopredu. Pri uvedenom type zranení nie
je možné, aby poškodenému vyskočilo koleno a nezodpovedá tomu ani zranenie. Poškodené koleno
tak, ako utrpel poškodený, mu dovolí sa opatrne za pomoci postaviť, nakoľko nie je porušený skelet,
ale len väzivo. V prípade porušenia aparátu sa postaviť môže, ale môže dôjsť k podlomeniu, zníženiu

stability. Rotáciou mal na mysli mechanizmus pri priamom pôsobení na ľavé koleno poškodeného a
intenzitou útoku fyzickú silu, ktorá priamo pôsobila na ľavé koleno poškodeného z vonkajšej strany,
nemyslel intenzitu bitia. Fyzická váha a sila by mala byť väčšia ako 50 kg. Všetko zodpovedá tomu, že
k vzniku zranenia poškodeného tak, ako to bolo prezentované poškodeným pri vyšetrovacom pokuse.Na 100 % nemôže vylúčiť iný mechanizmus vzniku zranení za iných podmienok. Váha obžalovaného
82 kg je dostatočná na vznik na tohto zranenia.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom - poškodeným vyplýva, že obidvaja vo svojej
podstate zotrvali na výpovediach, pričom poškodený uviedol, že po krátkom šklbaní mu obžalovaný
podložil jeho pravú nohu za pravú nohu poškodeného a zápasníckym hmatom ho prehodil.

Dňa 4. 12. 2014 bol vykonaný vyšetrovací pokus z dôvodu objasnenia udalostí zo dňa 23. 7. 2014 v čase

o 08.45 hod. medzi obžalovaným a poškodeným. Tento sa vykonal v budove Okresného riaditeľstva PZ
v Liptovskom Mikuláši. Obžalovaný uviedol, že kancelária zodpovedá miestu, kde sa skutok stal. Okrem
toho na dielni bola klzká podlaha. Poškodený rovnako uviedol, že kancelária zodpovedá miestu, kde
sa stal skutok, klzká podlaha nebola, na podlahe bol nános špiny z chemikálií. Následne obžalovaný
ukázal, ako ho poškodený chytil oboma rukami pod krk a začal ho trhať pod krkom, následne ukázal,
ako začal poškodeného odtláčať tak, že začal svojimi rukami tlačiť na ramená poškodeného, ktorý

následne začal padať na svoj ľavý bok, až došlo k následnému pádu. Tým, že poškodený obžalovaného
držal za oblečenie pod krkom, obžalovaný smeroval dopredu do predklonu až do momentu, kým položil
poškodeného na zem, to znamená, že poškodený bol obžalovaným položený na zadok. Poškodený
opísal, že obžalovaný ho držal za ruky, pričom sa spolu naťahovali s tým, že urobil asi tri kroky späť
dozadu a vtedy mu obžalovaný položil svoju pravú nohu za jeho pravú nohu a následne ho takto

zhodil na zem. Poškodený spadol na pravý bok a obžalovaný mu pravou nohou prikľakol ľavú nohu v
oblasti kolena. Poškodený zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach a následne demonštroval,
ako došlo zo strany obžalovaného k útoku na jeho osobu. Vyšetrovacím pokusom bolo zistené, že k
zraneniu tak, ako ho opisoval poškodený, mohlo dôjsť a vylúčila sa možnosť spôsobenia zranenia tak,
ako to opisoval obžalovaný. Pri vyšetrovacom pokuse bol prítomný aj znalec Z.. R. F., ktorý uviedol, že

podľa zisteného zranenia k zraneniu došlo podľa rekonštrukcie č. 2 a to pádom tela poškodeného na
pravú stranu. Došlo k rotácii ľavej dolnej končatiny, ale priame zranenie nastalo pritlačením, priľahnutím
alebo pristúpením do vonkajšej strany ľavého kolena poškodeného. Nastal mechanizmus rotácie a
páky k pretlačeniu kolena smerom na vnútornú stranu a tým k poškodeniu vnútorného väzu a menisku
ľavého kolena poškodeného. Tak, ako opisoval obžalovaný konflikt, k takémuto zraneniu nemohlo

dôjsť. Čo sa týka kopnutia poškodeného do vedra s mydlom, takto by k jeho zraneniu nemohlo dôjsť,
nakoľko noha nebola v záťaži. Vzhľadom na priebeh rekonštrukcie zotrval na závere, ktorý uviedol
v znaleckom posudku. Súčasťou vyšetrovacieho pokusu je video dokumentácia, ktorá demonštruje
spôsobenie zranenia zo strany obžalovaného a následne zo strany poškodeného.

Z ambulantnej správy, vystavenej lekárom Z.. Z. A., bolo zistené, že poškodený bol dňa 23. 7. 2014
o 09.30 hod. privezený na ošetrenie RZP. V lekárskej správe je uvedené hlásené napadnutie v práci
kolegom, kolega mu kopol a zároveň pristúpil na ľavé koleno z vonkajšej strany. Podľa potvrdenia
sociálnej poisťovne bol poškodený práceneschopný od 23. 7. 2014.

Z pracovného posudku bolo zistené, že obžalovaný pracuje v spoločnosti Slovtan Contrackt Tannery
ako robotník na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 9. 5. 2011 s nástupom 10. 5. 2011 na dobu
neurčitú. Svoje pracovné povinnosti si plní veľmi dobre, jeho pracovný výkon je veľmi dobrý, dochádzka
do zamestnania je pravidelná.

Podľa správy o povesti je obžalovaný prihlásený k trvalému pobytu na adrese D. XXX/X, F. Z., je ženatý.
Na uvedenej adrese býva s manželkou a synmi. Na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši nebolo voči
menovanému vedené priestupkové konanie. V registri trestov, ani v registri priestupkov doposiaľ nemá
žiadny záznam.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má
znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona a z vykonaných dôkazov
mal súd tiež preukázané, že prejednávaný skutok spáchal obžalovaný. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že obžalovaný a poškodený sa vo svojich výpovediach rozchádzajú v otázke priebehu incidentu,
ku ktorému došlo medzi nimi. Obaja však vypovedali, že pred samotnou potýčkou došli medzi nimi

k nezhode a výmene názorov ohľadom zlievania sudov, ktoré obsluhovali, pričom každý z nich tvrdil,
že postupoval pri zlievaní sudov v súlade s technologickým postupom. Svedok Z. potvrdil správnosť
technologického postupu u obžalovaného. Zodpovedanie tejto otázky, t. j. kto správne postupoval pri
zlievaní sudov však nie je podstatné pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Obžalovaný vylúčilfyzické napadnutie poškodeného, rovnako vylúčil, že svojou váhou kľakol na koleno poškodeného Ľ. Š..
Na druhej strane však pripustil fyzický kontakt s poškodeným, keď uviedol, že potom ako ho poškodený
chytilpodkrk,takvystrelrukyaodtlačilhoodseba.Zospáchaniaskutkujevšakusvedčovanývýpoveďou

Ľ. Š., ktorý v podstatných otázkach vyjadrujúcich priebeh samotného incidentu - fyzického kontaktu
vypovedalvkonanípredsúdomzhodneakovprípravnomkonaníprisvojomvýsluchu,konfrontáciimedzi
ním a obžalovaným, ako aj pri vyšetrovacom pokuse, pri ktorom demonštroval priebeh incidentu z 23.
7. 2014. Poškodený nebol liečený na spôsobené zranenia pred spáchaním skutku. Bezprostredne po
skutku bol na lekárskom ošetrení a deň po spáchaní skutku pristúpil k podaniu trestného oznámenia, v

ktorom označil ako páchateľa obžalovaného. Výpoveď poškodeného je podporená výpoveďou znalca Z..
F. a to predovšetkým v otázke mechanizmu vzniku zranenia u poškodeného. Znalec nielen v znaleckom
posudku, ale aj vo svojej výpovedi uviedol, že ku vzniku zranení došlo tak, ako to opísal poškodený.
Z uvedeného však prirodzene nemožno vyvodiť záver, že samotný znalecký posudok preukazuje, že
obžalovaný spáchal skutok na tele poškodeného. Znalec vylúčil alternatívu, že ku zraneniam došlo len
v dôsledku pádu, zranenia boli spôsobené v dôsledku pádu a následkom tlaku. Nemôže zostať tiež bez

povšimnutia, že pribratý znalec bol prítomný pri vyšetrovacom pokuse a aj po jeho uskutočnení zotrval
na záveroch znaleckého posudku, od týchto sa neodchýlil, pričom alternatívu, že uvedené zranenia boli
spôsobené poškodenému v dôsledku jeho zakopnutia o kýbeľ, vylúčil s poukazom na charakter, rozsah
zranení, ktoré u poškodeného nastali. Nepriamym dôkazom je aj výpoveď svedka P.. G. Z., ktorého
poškodený bezprostredne po incidente s obžalovaným kontaktoval a oznámil mu k akej udalosti došlo,

pričomjuvosvojejpodstateopísalzhodneakosámuviedolvovýpovedi.Charakteristika,rozsahzranení,
ktoré boli spôsobené poškodenému po incidente dňa 23. 7. 2014, je preukázaná výpoveďou znalca,
ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku. Znalec súčasne konštatoval, že doba obmedzenia
poškodeného v obvyklom spôsobe života predstavuje 56 dní (8 týždňov). Z vykonaných dôkazov mal
teda súd preukázané, že medzi konaním obžalovaného a vznikom ujmy na zdraví poškodeného je daná

príčinná súvislosť.

Obhajoba obžalovaného je postavená na skutočnosti, že potom ako ho poškodený chytil pod krk,
on ho rukami od seba tlačil a po vystretí rúk, poškodený stratil rovnováhu, pričom príčinou
spadnutia poškodeného na zem bola strata jeho stability, bolo to pri šmyknutí, keďže je tam klzká

podlaha. Prijatie verzie obžalovaného o priebehu incidentu medzi ním a poškodeným by v konečnom
dôsledku znamenalo, že poškodenému nemohli byť spôsobené zranenia aj v dôsledku tlaku na oblasť
kolena poškodeného, keďže obžalovaný vylúčil, že by si kľakol váhou svojho tela na oblasť kolena
poškodeného. V tomto smere je však obhajoba obžalovaného vyvrátená práve výpoveďou znalca, ktorý
vylúčil vznik spôsobených zranení len v dôsledku pádu a potvrdil spôsobenie zranenia v dôsledku pádu

a následkom tlaku v spojení s výpoveďou poškodeného, ktorý sa bezprostredne po incidente podrobil
lekárskemu ošetreniu, pri ktorom mu boli zistené zranenia tak ako sú vyššie popísané.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a

nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Spôsob útoku vedeného obžalovaným voči poškodenému, jeho intenzita, miesta, do ktorých smeroval

preukazujú, že obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem
chránený Trestným zákonom, ktorým je ľudské zdravie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obmedzenie

poškodeného v obvyklom spôsobe života je v trvaní 8 týždňov (56 dní) teda spôsobený následok
predstavuje ťažkú ujmu na zdraví (§ 123 ods. 3 písm. i/ v spojení s odsekom 4 Tr. zákona). Z
priebehu skutkového deja (spôsobu vedenia útoku obžalovaného a okolností spáchania skutku) tak, ako
bol ustálený na základe vykonaného dokazovania, je zrejmé, že obžalovaný nemal úmysel spôsobiť
poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, preto je vylúčená právna kvalifikácia skutku ako zločinu ublíženia

na zdraví v zmysle § 155 ods. 1 Tr. zákona. Pokiaľ obžalovaný prostredníctvom obhajcu poukazoval
na skutočnosť, že prejednávaný skutok môže byť kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Tr. zákona s odkazom na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline (pod
č. Jtk 22/10), k tomuto súd uvádza, že uvedené rozhodnutie súdu bolo prijaté v čase, kedy súčasťouustanovenia § 156 Tr. zákona nebol odsek 3, vyjadrujúci situáciu, že konaním smerujúcim k úmyselnému
ublíženiu na zdraví, páchateľ spôsobí na tele poškodeného ťažkú ujmu na zdraví, hoci zo spôsobu
konania obvineného je zrejmé, že nemal úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Riešením uvedených

situácií, aká je aj predmetom tohto trestného stíhania, bolo prijatie novely citovaného ustanovenia Tr.
zákona, ktorá najspravodlivejšie odzrkadľuje skutočnosť, že páchateľ má úmysel ublížiť na zdraví inému
(poškodenému)atýmtočinomspôsobíťažkúujmunazdraví,pričomvšakspôsobenýnásledokvpodobe
ťažkej ujmy na zdraví, nie je pokrytý úmyselným zavinením.

Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonať dôkaz ohliadkou miesta, kde malo dôjsť k
spáchaniu skutku, previerkou výpovede obžalovaného a poškodeného na mieste činu, oboznámením
sa s technologickým postupom práce na sude č. 3 a výsluchom svedka M. N., pretože sa
navrhované dôkazy týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci. Svedok M. N. nebol
svedkom prejednávaného skutku (ani sa o ňom nedozvedel sprostredkovane) a mal byť vypočutý na
okolnosť nesúvisiacu s prejednávaným skutkom (okolnosť fyzického napadnutia navrhnutého svedka

poškodeným). Ako už bolo vyššie uvedené, zodpovedanie otázky, kto správne postupoval pri zlievaní
sudov nie je podstatné pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, a pokiaľ by sa aj preukázalo,
že správne postupoval obžalovaný (čo v podstate potvrdil svedok Z.), nič to nemení na skutočnosti,
že prejednávaný skutok sa stal a rovnako nastal aj spôsobený následok. Rovnako nie je potrebné
vykonať previerku výpovede obžalovaného a poškodeného na mieste činu ani ohliadku miesta činu,

keďže v prípravnom konaní bol vykonaný vyšetrovací pokus (za účasti obžalovaného a poškodeného),
v rámci ktorého boli preverované resp. upresňované skutočnosti týkajúce sa priebehu incidentu zo
dňa 23. 7. 2014 vrátane opisu priebehu udalosti tak zo strany obžalovaného, ako aj poškodeného
za účasti znalca. Vzhľadom na výpoveď znalca, ktorý sa priklonil k výpovedi poškodeného v otázke
mechanizmu vzniku zranení a vylúčil mechanizmus vzniku zranení len v dôsledku pádu poškodeného

nie je potrebné vykonanie ohliadky miesta činu (z dôvodu špecifických pracovných podmienok, klzká
podlaha). Naviac je potrebné uviesť, že pokiaľ bola podľa podlaha klzká v dôsledku vyliatia tekutiny z
kýbľa, vykonanou ohliadkou v súčasnosti by sa táto skutočnosť prirodzene a logicky nemohla preukázať.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že nebol vyrozumený o výsluchu poškodeného v prípravnom
konaní, ktorého sa chcel zúčastniť, k tejto súd uvádza, že v zmysle ust. § 278 ods. 2 Tr. poriadku súd

prihliada len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré
boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Poškodený bol vypočutý na hlavnom pojednávaní za účasti
obžalovaného a jeho obhajcu, ktorí mali možnosť klásť poškodenému otázky. Naviac v prípravnom
konanímalobžalovanýmožnosťoboznámiťsasvýpoveďoupoškodenéhopriichvzájomnejkonfrontácii,
ako aj pri vyšetrovacom pokuse.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere treste súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zákona, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Žiadna
priťažujúca okolnosť zistená nebola. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej
sadzby znižuje o jednu tretinu na 4 roky. S ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý stojí prvýkrát pred

súdomajehodoterajšíbezúhonnýživotjepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvymeranýnadolnejhranici
trestnej sadzby s určením skúšobnej doby v prvej polovici sadzby postačujúci na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu páchateľa.

Súd nerozhodoval o nároku poškodeného na náhradu škody (pozitívnym ani negatívnym výrokom),

pretože tento nebol poškodeným riadne a včas uplatnený do skončenia skráteného vyšetrovania.
Poškodený pri výsluchu uviedol, že si uplatňuje náhradu škody za bolesť, pričom výšku upresní do
skončenia skráteného vyšetrovania, čo však neučinil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.