Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Dúbravková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/78/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115203842
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115203842.1
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpeného
Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava,
proti odporcovi: Z. P., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XX, L., štátny občan SR, o zaplatenie 254,13 eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 193,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne od 24.5.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 8,58 eur za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 36,97 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia, všetko priamo právnemu
zástupcovi navrhovateľa do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.02.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy výške 254,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne od 24.5.2013 do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že uzatvoril s odporcom
zmluvy č. C. C. C., ktorých neoddeliteľnými súčasťami sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetných
zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM karty, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu
zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 61,00 eur s tým, že
ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka rozsudkom KS
Prešov sp. zn. XCo/XX/XXXX a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ ako
dodávateľ služby povinný zdržať sa používania tejto podmienky. Navrhovateľ sa týmto návrhom na
začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáhal nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá
vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei E173 USB
mod. vo výške 61,00 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovými cenami (ďalej len „výsledná suma“), t. zn. predstavuje
škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si
bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za
cenu uvedenú v čl.1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou)
cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v
dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody
za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených
cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces..., pričom
ďalšie škody si navrhovateľ neuplatnil. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo
výške 193,13 eur vyfakturovaných v období 2013/01 - 2013/02. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo
dňa 9.5.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus
o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Zároveň si navrhovateľ uplatnil
úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. 24.5.2013.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
S poukazom na vyššie uvedené zák. ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor,
nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie cit. zák. ust., súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa
X.X.XXXX.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise a to najmä zmluvou č. C. zo dňa 27.08.2010, zmluvou č. C. zo dňa 9.3.2011,
dodatkom k zmluve o pripojení č. C., pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 27.8.2010 zmluvu o pripojení č. C., na základe ktorej bola
odporcovi zapožičaná mikroprocesorová karta SIM za účelom využívania telekomunikačných služieb
poskytovaných navrhovateľom v programe Biznis 150 +večer. Ďalej navrhovateľ s odporcom uzatvorili
dňa 9.3.2011 zmluvu o pripojení č. C., predmetom ktorej boli elektronické služby v účastníkom
programe Internet na doma Mini+. Dňa 9.3.2011 uzatvorili účastníci dodatok k uvedenej zmluve,
predmetom ktorého bola v čl. 1 bod 1.2. dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia Huawei E173 USB mod. so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 17,10
eur. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá na 24 mesiacov. Cenu za poskytované
služby navrhovateľ odporcovi fakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX C. XXXXXXXXXX. Odporca v lehote
splatnosti faktúry neuhradil. Navrhovateľ vyzval dňa 9.5.2013 odporcu na zaplatenie pohľadávky za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej výške 193,13 eur v dodatočne poskytnutej lehote
na plnenie do 23.5.2013, pričom uviedol, že pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie
obdobie 12/2012 - 02/2013. Odporca podľa tvrdení navrhovateľa na pokus o pokonávku nereagoval
žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12, písm. b / účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. Januára 2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi boli uzatvorené dve
zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. § 43 zákona o elektronických komunikáciách.
V zmluvách a vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytovania elektronických komunikačných
služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetných zmlúv, bol dostatočne určito dojednaný predmet
záväzkov na strane navrhovateľa i odporcu. Na základe predmetných zmlúv a v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť vyúčtovanú cenu za poskytnutú verejnú
službu, tak ako bola táto cena vyúčtovaná navrhovateľom. Pretože odporca túto vyúčtovanú cenu riadne
nezaplatil, a to ani napriek výzve navrhovateľa, súd zaviazal odporcu zaplatiť dlžnú vyúčtovanú sumu
vo výške 193,13 eur ako cenu služieb.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24.5.2013 do zaplatenia
titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že odporcu vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do
23.5.2013. Odporca však na uvedený pokus o pokonávku nereagoval, čím sa dostal do omeškania s
plnením peňažného dlhu a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. odo dňa 24.5.2013, preto je
povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania. Výška úrokov je určená podľa vládneho nariadenia
87/1995 Z. z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 24.5.2013 bola 0,50
%, zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 8,50 % ročne. S poukazom na
vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa aj v časti úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel.
Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 61,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zamietol.
Navrhovateľ výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi
právo pri porušení záväzku odporcu riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie
viazanosti 24 mesiacov. Uvádzal, že odporca si bol vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za
cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z
dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Cena mobilného telefónu
za ktorú bol predaný odporcovi bola 19,- euro a predajná cena je 80,- eur, čo je rozdiel 61,- eur.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka
sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.
Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov,
zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie
priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa
nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti
za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak
ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk
a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v
dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že
je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité
pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník
zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti
za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému
protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel,
alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať
všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi
nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané
nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,
ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že
na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti
a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.
Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú
si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu spočíva
v tom, že porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby a tak nedodržal lehotu
viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o pripojení. Následkom tohto a teda v príčinnej súvislosti
s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu a to
akciovej cene, za ktorú bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané
už splnenie prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ
nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho,
že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy)
všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),
ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.
V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretých zmúl o pripojení nepreukázal.
Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmlúv s odporcom preukázané nebolo a teda odporca svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný
poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je
daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
Pokiaľ navrhovateľ odvíjal svoj návrh na náhradu škody aj od porušenia povinnosti odporcu platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie odporcu nie je v príčinnej súvislosti so vznikom
škody tak, ako si ju uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového
stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnený
mobilný telefón, čo bolo dňa 9.3.2011, keď bol uzavretý predmetný dodatok k zmluve o pripojení č.
C.. Tým, že navrhovateľ predal zľavnený telefón odporcovi podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo k
vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilný telefón. Až následne odporca nedodržal
svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr
došlo k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí
času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za služby v mesiacoch 12/2012 - 02/2013 ako
vyplýva z predložených faktúr. Nebola teda splnená základná podmienka, a to že existuje protiprávne
konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom najskôr
je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody, táto časová postupnosť v danom prípade
nebola zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a
akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa
tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už súd uviedol
vyššie, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku
protiprávneho konania odporcu a to neplatenia za služby poskytované navrhovateľom a následne
ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o pripojení
navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu na cenu mobilného telefónu a s týmto poskytnutím zľavy nie sú
spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti odporcu. V danom prípade neboli splnené
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného § 420 Občianskeho zákonníka
a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 61,- eur ako náhrady škody súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ
si v konaní uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 71,09 eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia - 21,58 eur, podanie návrhu na
vydanie platobného rozkazu 21,58 eur, 2x režijný paušál 8,04 eur, + 11,85 eur ako 20 % DPH. Súd
preskúmal uplatnené trovy, pričom zo spisového materiálu mal preukázané, že navrhovateľ uhradil súdny
poplatok vo výške 16,50 eur. Trovy právneho zastúpenia boli čo do rozsahu úkonov právnych služieb,
ako aj ich finančného vyjadrenia uplatnené v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol
úspech navrhovateľa len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje
podiel súdom priznanej istiny k tomu, čoho sa navrhovateľ domáhal, predstavuje úspech navrhovateľa
76,00 %, jeho neúspech teda predstavuje 24,00 % a jeho čistý úspech je 52,00 %. Súd preto v súlade
s citovaným zákonným ustanovením priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 52,00 % zo
sumy zaplateného súdneho poplatku, t.j. 8,58 eur a 52,00 % z uplatnených trov právneho zastúpenia,
t.j. 36,97 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.