Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Er/747/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223701
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2111223701.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného U.. X. G.Á., O.. XX.XX.XXXX,
U. X, XXX XX V., zast. JUDr. Jana Fridrichová, advokátka, Jakubovo nám. 9, 811 09 Bratislava, proti
povinným:1.Technosols.r.o.vlikvidácii,IČO:36222305,Nám.SNP1,91701Trnava,zast.likvidátorom:
U. F., F. XX, XXX XX Z., 2. U. F., O.. XX.XX.XXXX, F.E. XX, XXX XX Z., 3. Y. F., O.. XX.XX.XXXX, F.
XX, XXX XX Z., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Dukelských hrdinov 2946/6,

901 01 Malacky, o vymoženie uloženej povinnosti povinného v 1. rade zaplatiť sumu 2 700,00 EUR s
príslušenstvom, pričom spolu s povinným v 1. rade sú zo sumy 2 700,00 EUR s príslušenstvom povinný
v 2. a 3. rade povinní zaplatiť každý po 1 659,70 EUR s tým, že zaplatením tejto sumy ktorýmkoľvek v
povinných v 2. a 3. rade jeho povinnosť zaniká a trov exekúcie, o námietkach proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného v 1. rade proti exekúcii z a m i e t a .

II. Súd námietky povinného v 2. rade proti exekúcii z a m i e t a .

III. Súd námietky povinného v 3. rade proti exekúcii z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava poverením č. 5207 118600 zo dňa 19.04.2012 poveril v zmysle § 44 zákona č.
233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) súdneho exekútora
JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Dukelských hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky vykonaním exekúcie v prospech
oprávneného na základe exekučného titulu- vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, č.k.
10Co/159/2010 zo dňa 21.06.2011.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného v 1. rade dňa 03.05.2012, povinného v 2. rade

dňa 03.05.2012 a povinného v 3. rade dňa 24.05.2012 o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil
pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii.

Dňa 31.05.2012 doručili povinní v 1., 2. a 3. rade súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii (dátum
podania na poštovej pečiatke 30.05.2012), ktoré súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu (Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný

predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Súdprirozhodovaníonámietkachprotiexekúciiskúmalvčasnosťichpodania,tedačidošlokzachovaniu
14-dňovej lehoty na ich podanie v zmysle Exekučného poriadku a ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Podľa § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa do plynutia lehoty nezapočítava deň,

keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa § 57 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho
poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň. Lehota na podanie námietok povinného v 1. a 2. rade proti exekúcii teda
začala plynúť dňom 04.05.2012 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 17.05.2012. Táto lehota je
zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že povinný sa spravoval nesprávnym poučením
uvedeným v rozhodnutí - § 204 Občianskeho súdneho poriadku) ani skracovať. Lehota na podanie

námietok proti exekúcii je procesnou lehotou. To znamená, že lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (napr. pošta).
Vzhľadom na skutočnosť, že na obálke bola pečiatka pošty, preukazujúca, že námietky proti exekúcii
boli povinným v 1. a 2. rade odovzdané na poštovú prepravu dňa 30.05.2012, považuje súd za zrejmé,
že námietky povinného v 1. a 2. rade neboli podané v zákonnej lehote, t. j. do 17.05.2012 vrátane.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Keďže povinní v 1. a 2. rade vzniesli námietky proti exekúcii oneskorene a v exekučnom konaní nie je
možné odpustiť zmeškanie lehoty, exekučný súd námietky povinného v 1. a 2. rade proti exekúcii ako
podané oneskorene v celom rozsahu zamietol.

Povinný v 3. rade podal námietky proti exekúcii v zákonom stanovenej lehote, teda včas. Ten v

námietkach proti exekúcii uviedol, že voči exekučnému titulu bol formou mimoriadneho dovolania na
Generálnu prokuratúru podaný „odpor“ proti tomuto rozhodnutiu z dôvodu, že žaloba je účelová, pričom
účelom žaloby je bezdôvodné obohatenie sa na úkor iného. Povinný v 3. rade ďalej uviedol, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky na dovolanie oprávneného rozhodol, že nájomná zmluva je absolútne neplatná
a preto je exekučný titul nesprávne formulovaný. Z dôvodu, že nájomná zmluva je absolútne neplatná a

z dôvodu účelového rozloženia návrhu žaloby na zaplatenie odloženého dlžného nájomného povinný v
3. rade tvrdil, že exekučný titul bude opravený a teda absolútne bezpredmetný. Na záver uviedol výšku
záväzkuoprávnenejvočipovinnýmatiežsumu,ktorávňompodľapovinnéhov3.rade niejezapočítaná.

Právny zástupca oprávneného dňa 13.06.2012 doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že

akpovinnípožiadaliGenerálnuprokuratúruSRformoupodnetunapodaniemimoriadnehodovolania,ide
iba o rýdzu informáciu. Kým nebude exekučný titul Najvyšším súdom SR zrušený, resp. odložený jeho
výkon, exekúcia musí pokračovať. K ďalším tvrdeniam povinných uvádza, že sú iba opakovaním toho, s
čím sa konajúci súd vyporiadal už pri vydaní meritórneho rozhodnutia a sú teda v konaní o námietkach
proti exekúcii právne irelevantné.

Tunajší súd vyzval povinných na doloženie dokladov o tom, že bol podaný podnet na podanie
mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru SR a tiež na doloženie dokladov o tom, že generálny
prokurátor podal mimoriadne dovolanie s návrhom na odklad vykonateľnosti.

Tunajšiemu súdu bolo dňa 18.02.2013 doručené „Mimoriadne dovolanie vo veci zadanému exekučnému
titulu“ zo dňa 18.02.2013 bez preukázania toho, že by tento podnet na podanie mimoriadneho dovolania
bol Generálnej prokuratúre SR aj skutočne doručený. Druhá časť výzvy súdu zostala nezodpovedaná.

Tunajší súd teda opätovne vyzval povinných na doloženie požadovaných dokladov a zároveň požiadal

Generálnu prokuratúru SR o informáciu o tom, či podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol
povinnými podaný a ako bol prípadne tento podnet vybavený.Dňa 18.03.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinných. Podľa priložených dokumentov
povinní v 1., 2. a 3. rade podali dňa 06.06.2012 podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Dňa
12.06.2012 Generálna prokuratúra potvrdila prijatie podnetu povinných na preskúmanie exekučného

titulu, pričom informovala, že o spôsobe jeho vybavenia budú písomne vyrozumení Krajskou
prokuratúrou Trnava, ktorej bol podnet odstúpený na vybavenie. Dňa 02.07.2012 Krajská prokuratúra
Trnava podnet povinných ako nedôvodný odložila. Povinní tiež doručili tunajšiemu súdu Vyjadrenie k
rozhodnutiu Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 31.10.2012 a uznesenie Okresného súdu Trnava, č.k.
16C/179/2011-96 zo dňa 23.02.2012, ktorým súd odmietol podanie žalobcu Technosol s.r.o. v likvidácii

(teda povinného v 1. rade) zo dňa 12.10.2011- „protinávrh“ vylúčený na samostatné konanie vo veci
16C/278/2009 v spojení s „doplnením výzvy“ zo dňa 04.02.2012.

Dňa19.03.2013bolotunajšiemusúdudoručenévyjadrenieGenerálnejprokuratúrySlovenskejrepubliky,
podľa ktorého povinní podali na Generálnu prokuratúru SR podnet, ako aj opakovaný podnet na
podaniemimoriadnehodovolaniaprotiexekučnémutitulu,pričomobapodnetyboliodloženéagenerálny

prokurátor mimoriadne dovolanie nepodal.

Dňa 15.04.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie Krajskej prokuratúry Trnava, podľa ktorého
podnet povinných na podanie mimoriadneho dovolania bol odložený. Generálna prokuratúra SR
opakovaný podnet povinných odložila bez skúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, pretože

opakovaný podnet bol doručený po uplynutí jednoročnej lehoty na podanie mimoriadneho dovolania.

Tunajší súd po riadnom preštudovaní námietok povinného v 3. rade proti exekúcii a oboznámení sa s
príslušným dôkazovým materiálom dospel k nasledovnému právnemu záveru.

V zmysle § 50 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho
je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu
o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí

exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná
zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa
neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti,
ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti,
na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

Mimoriadne dovolanie generálny prokurátor proti exekučnému titulu nepodal a ostatné skutočnosti, ktoré

uvádza povinný v 3. rade v námietkach proti exekúcii, nastali pred vydaním exekučného titulu a sú teda
v exekučnom konaní, a to najmä v konaní o námietkach, irelevantné. Súd s prihliadnutím na vyššie
uvedeného nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia neprípustná a preto na
základe preukázaných skutočností námietkam povinného v 3. rade proti exekúcii nevyhovel. Nakoľko
oprávnený sa domáha iba toho, čo mu priznáva právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, súd námietky

povinného v 3. rade ako neopodstatnené a v rozsahu skúmania exekučného súdu nedôvodné v plnom
rozsahu zamietol.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.).Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie

smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané
v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania

zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).