Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/557/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114227077
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114227077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľa Home Credit
Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, s adresou
pre doručovanie: O., E. XXXX/XXX, IČO: 47 234 679, proti odporcovi B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
K. K., P. ul. č. XX, o zaplatenie 2 142,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/14/2015-57 zo dňa 14.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 1389,10 Eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2014 až do zaplatenia v lehote
15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený
súdny poplatok vo výške 64,25 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 119,20 Eur v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

Prvostupňovýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žeúčastníciuzavrelizmluvu
o úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 2000,- Eur. Na úver odporca
poskytolnavrhovateľovičiastkyspoluvovýške610,90Eur.Zmluvamedziúčastníkmikonaniajezmluvou
o spotrebiteľskom úvere, táto však neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 9 ods. 2, písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. Dojednanie ohľadne ročnej percentuálnej
miery nákladov, ktorá je určená v intervale od 23,6% do 24,5% je údajom neurčitým a nespĺňajúcim

podmienky ustanovené v § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorého je zrejmé, že
zmluva musí obsahovať presnú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá je vypočítaná na základe
údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Zmluva neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z textu
zákonného ustanovenia vyplýva, že tieto termíny splátok istiny a ich počet musí byť presne určený, t.
j. vyjadrený dátumom a pokiaľ takýto údaj, resp. údaje zmluva neobsahuje, absentuje táto obligatórna
náležitosť v uzatvorenej úverovej zmluve. Tento nedostatok nie je preklenutý ani textom pod čiarou v

zmysle akéhosi návodu na spôsob výpočtu týchto jednotlivých termínov splátok, ktorý môže byť pre
bežnéhospotrebiteľanezrozumiteľnýanespĺňajúcipodmienkytak,akosúustanovenév§9ods.2,písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, prvostupňový súd dospel k názoru, že v zmysle § 11 ods. 2, písm. a) cit. zákona je potrebnépovažovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ má právo len
na rozdiel medzi poskytnutou sumou, ktorá predstavuje úver vo výške 2000,- Eur a sumou, ktorú
odporca na tento úver zaplatil, keď vykonal úhradu sumy 610,90 Eur. Z týchto dôvodov zaviazal súd

odporcu na zaplatenie sumy 1389,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od
11.12.2014, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Z obsahu odôvodnenia,
ako aj rozhodnutia v časti náhrady trov konania je nepochybné, že prvostupňový súd o náhrade trov
konania rozhodol podľa pomeru úspechu v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (hoci v odôvodnení uvádzal
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., čo je nepochybne pisárska chyba) a odporcovi uložil povinnosť nahradiť

navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu jednej
polovice. V tejto časti rozsudok prvostupňového súdu nebol napadnutý odvolaním navrhovateľa, ale ani
odvolaním odporcu.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu, ktorým súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1389,10 Eur spolu s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti

návrh zamietol, podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že ročnú percentuálnu mieru nákladov
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy v bode 47 uviedol od 23,6% do
24,5% s tým, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, pričom klient súhlasí s
tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Poukázal na to, že výška
RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, čo s ohľadom na spôsob spracovania úverovej zmluvy v

informačnom systéme právneho predchodcu navrhovateľa trvá istý, objektívne dlhý čas. Vzhľadom k
vyššie uvedeným skutočnostiam bol navrhovateľ nútený pristúpiť k vymedzeniu RPMN prostredníctvom
jeho minimálnej a maximálnej výšky (s rozdielom 0,9%), keďže pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené
Zákonom o spotrebiteľských úveroch neberú ohľad na rôznorodosť produktového portfólia jednotlivých
poskytovateľov úverov. Uviedol, že zmena dátumu poskytnutia úveru môže ovplyvniť výšku RPMN. Súd

prvého stupňa svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem a
odchýlku 0,9% pri uvedení RPMN kruciálne postihuje aplikáciou fikcie o bezodplatnosti. Uviedol, že v
právnom štáte sudca musí vedieť sám dostatočne zvážiť naliehavosť konkrétnej právnej veci, prepätý
formalizmus v takýchto prípadoch nemá svoje opodstatnenie a nielenže môže vyvolať nenapraviteľný
stav, ale vo verejnosti výrazne otriasa dôverou v štátne orgány, ktorých úlohou je poskytovať ochranu

subjektívnym právam, ktoré boli porušené. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k náležitostiam zmluvy
vyžadovaných v zmysle § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. výšku, počet, termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca do
predmetnej zmluvy uviedol výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa tak, že v bode 44 je uvedená
mesačná splátka 51,89 Eur, v bode 45 počet splátok 72, v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná

časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná úhrada za poistenie a
poplatok za možnosť zmeny splátky (ďalej iba „splátka“), ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak (HL5 § 1).
V bode 53 - lehota splatnosti je uvedené číslo 72 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15-
teho dňa v poslednom mesiaci. Má za to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odvodzuje od
formalistickéhozneniastrohýchzákonnýchnoriem,bezeurokonformnéhovýkladupráva.Ďalejnamietal,

že odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu neobsahuje náležitosti tak, ako sú uvedené v § 157
ods. 2 O.s.p. a týmto postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, eventuálne aby odvolací súd zmenil predmetný rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový súd vec správne skutkovo a právne
posúdil. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke navrhovateľa, že by odôvodnenie prvostupňového
súdu neobsahovalo odôvodnenie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a že by týmto postupom

prvostupňového súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z obsahu
doložených listín, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, pričom prvostupňový súd svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje aj právne
posúdenie veci; je síce stručné, ale je zrozumiteľné, jasné a presvedčivé. Odvolacie námietky uvedené

v odvolaní navrhovateľa odvolací súd nepovažuje za prijateľné, pričom odvolací súd poukazuje na to,
že prvostupňový súd venoval náležitú pozornosť správnej aplikácii ust. § 9 ods. 2, písm. j) a k) zákona č.
129/2010 Z. z. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia prvostupňový súd.

Odvolací súd dodáva, že ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy stanovilo pod písmenami a) až y) obligatórne náležitosti, ktoré každá zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať (okrem všeobecných náležitostí), aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere bola platným právnym úkonom. § 11 ods. 2, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. stanovuje
sankciu pre veriteľa vo forme bezúročnosti úveru a bezpoplatkovosti úveru v prípade, ak zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), písm. r) a y) a § 10 ods. 1.
Teda v prípade, ak zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom je potrebné uviesť všetky podklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov alebo zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, je úver bezúročný a bez poplatkov.
Odvolacísúdsastotožňujeskonštatovanímprvostupňovéhosúdu,žezmluvaoúvereneobsahujeúdajo
ročnej percentuálnej miere nákladov v súlade s ust. § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., keďže je
nepochybné, že v zmluve bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov iba určením intervalu

od 23,6% do 24,5%, ktorý údaj však nespĺňa požiadavku zákonného ustanovenia § 9 ods. 2, písm.
j) zákona č. 129/2010 Z. z. Nemožno prisvedčiť námietke navrhovateľa v odvolaní, že prvostupňový
súd v tomto smere vec nesprávne právne posúdil a dopustil sa prepätého formalizmu. Je jednoznačné,
že prvostupňový súd vykonal vo veci právne posúdenie v súlade s ust. § 9 ods. 2, písm. j) zákona č.
129/2010 Z. z., pričom podľa názoru odvolacieho súdu pri aplikácii citovaného ustanovenia na zistený

skutkový stav sa prvostupňový súd nedopustil žiadneho pochybenia. Rovnako nemožno prisvedčiť
námietke navrhovateľa, že by zmluva uzavretá účastníkmi konania obsahovala aj náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Odvolací súd poukazuje

na to, že nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za
splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností veriteľa tak, aby sa dlžník dokázal zorientovať v ponuke a zároveň,
aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Odvolací súd preto

zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania
dňa 21.06.2012 je potrebné z dôvodu absencie obsahových náležitostí podľa § 9 ods. 2, písm. j) a k)
zákona č. 129/2010 Z. z. v súlade s ust. § 11 ods. 1, písm. a) cit. zákona považovať za zmluvu, na
základe ktorej bol poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný na základe úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania celkovo zaplatil čiastku 610,90 Eur, prvostupňový súd vecne

správne rozhodol, keď uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1389,10 Eur ako rozdiel
medzi poskytnutou sumou, ktorá presahuje úver vo výške 2000,- Eur a sumou, ktorú na úver odporca
zaplatil vo výške 610,90 Eur, vrátane navrhovateľom požadovaného príslušenstva zo sumy 1389,10 Eur
a v prevyšujúcej časti z hore uvedených dôvodov návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Rovnako z dôvodu vecnej správnosti súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu aj v časti náhrady trov
konania ako výrok súvisiaci.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol odporca, ktorý si však náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil, pričom odvolací súd nezistil, že by v súvislosti s odvolacím konaním

odporcovi vznikli nejaké trovy odvolania, preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.