Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/666/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209364
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612209364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy spolu 8252, 40 eur. Z tejto sumy čiastka 6877 eur predstavuje majetkovú škodu
zodpovedajúcej istine s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecnéhosúduvobčianskomsúdnomkonaníavovýške1378,40eurnemajetkovúujmuzavnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu

dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní.
Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonnýchpodmienok,čohopríčinoubol konkrétnynásledokprejavujúcisavznikommateriálnejškodya
nemajetkovejujmyžalobcu.Krozhodnutiuožiadostioudeleniepovereniatakdošlopouplynutízákonom
stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry
preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších legálnych

predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci
zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa
postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá
mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v
dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane existuje právne relevantný

exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty
a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu
materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne
konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciourozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. V stanovisku k
vyjadreniu žalovaného z 06.02.2013 žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné
prerokovanie nároku, poukázal však na potvrdenie vydané žalovaným o prijatí žiadostí v iných veciach.

Krajský súd Nitra uznesením z 22.10.2012 č. k. 28NcC/313/2012 - 9 prikázal vec Okresnému súdu
Levice.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 navrhoval žalobu zamietnuť. V prvom rade mal za to,
že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy,

žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že žaloba je podaná
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu žalovaný uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na vydanie poverenia
výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie
poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Poukazoval, že v prípade prieťahov v konaní v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. je treba tieto posudzovať aj v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.
z. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného
ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal aj vyčíslenie materiálnej škody, keď mal

za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu
listinnými dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to,
že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik
nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej

osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k
spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie pri
vydávaní poverenia, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto
pohľadu je návrh žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá
mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaný namietal aj

premlčanie návrhu, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009 teda
tri roky pred uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa
žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaný mal za to,
že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by

mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť
ospravedlnil žalovaný, ktorý súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalobca
taktiež ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a žiadal ho odročiť z dôvodu, že očakáva rozhodnutie o

jeho návrhu na prerušenie konania.

Neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil a neakceptoval ani jeho žiadosť
o odročenie pojednávania do rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania. Žalobca totiž do dňa
pojednávanianepredložilvpredmetnejvecinávrhnaprerušeniekonaniaataksúdnemalo akom návrhu

rozhodovať.Žalobca lenvospravedlnenídošlom16.02.2015uviedol,žepodalnávrhnaprerušenietohto
konania z dôvodu, že vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 budú položené Súdnemu dvoru
Európskej únie prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom
konaní.Vovecisúdkonalarozhodolajpreto,že návrhnaprerušeniekonanianiejeprekážkou,prektorú
by súd nemohol uskutočniť vo veci pojednávanie. Nie je totiž vylúčené, aby súd o návrhu na prerušenie

konania rozhodol na pojednávaní o veci samej. Súd dospel k záveru, že vo veci samej je možné
rozhodnúť aj v neprítomnosti účastníkov na základe listinných dôkazov v spise sa nachádzajúcich.

Predmetom konania je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tým, že exekučný súd nerozhodol o
návrhu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti k súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa
14.02.2014 ( čl. 27 ), písomným stanoviskom žalobcu k vyjadreniu žalovaného z 06.12.2013 ( čl. 25 ),
so žiadosťou o prerušenie konania z 09.02.2015 ( čl. 43 ), ospravedlneniami účastníkov ( čl. 41, 50 )podrobne s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/557/2011 a zistil tento
skutkový stav :

Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/557/2011 vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 24.05.2011
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62 Bratislava
návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 2896 eur s prísl. voči
povinnému J. M.. Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 1214/11. Dňa 02.08.2011
podal súdny exekútor na príslušný Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 05.10.2011 č. k. 8Er/557/2011 - 12 zamietol
návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie súd zastavil uznesením z
11.11.2011 č. k. 8Er/557/2011 - 19. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 21604/09 z 13.01.2010, právoplatný
08.02.2010, vykonateľný 11.02.2010.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákona „ ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 Zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak,

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu,

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb

Podľa ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1Zákona uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.Podľa ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa ods. 3 Zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Žalobca sa domáha náhrady za majetkovú škodu vo výške 6877 eur suma za istinu s príslušenstvom,
ktorá mu už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného

súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu
založeného zo zmluvy o úvere, a nemajetkovú ujmu 1375, 40 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom, ktorá mu vznikla tým, že ako podnikateľ poskytuje krátkodobé pôžičky na určitú dobu,
podľa toho plánuje svoju činnosť, keďže ráta s tým, že sa mu požičané peniaze vrátia v určitom čase a
určitej výške. Keďže súd znemožnil vrátenie týchto prostriedkov, malo to dosah na podnikateľskú činnosť

žalobcu, znemožnilo mu to podnikanie, keďže nemal finančné prostriedky.
Súd skúmal, či žalobca podal žalobu včas v trojročnej premlčacej dobe podľa § 19 a nasl. zák. č.
514/2003. Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje, pretože o žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol súd 05.10.2011 a žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
podal žalobca na súdu dňa 27.09.2012. Žaloba bola podaná včas. Žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť
podania žaloby, na čo žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení, súd zastáva názor, že i keď
žalobcapodalžalobuksúdupreduplynutím6mesačnejlehotyododňaprijatiajeho žiadostiopredbežné
prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz
o tom, či a ako o žiadosti rozhodol. V čase podania žaloby k súdu síce šesťmesačná zákonná lehota

ešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania súdu táto lehota márne uplynula a žalovaný návrh žalobcu
v rámci danej lehoty neprerokoval. Vada nedodržania lehoty sa tým zhojila a súd preto vo veci konal
a rozhodol.Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie
pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany
oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,

iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len
vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu v danej konkrétnej veci vznikla škoda a že vznikla v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.

V exekučnom konaní súd posudzoval, či sú splnené zákonné podmienky na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, keď exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bol
žalovaný spotrebiteľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1896 eur s 0, 25 % úrokom z omeškania denne od
21.06.2009 do zaplatenia a 6 % úrokom zákonným úrokom od 27.10.2009 do zaplatenia nahradiť
trovy konania. Súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže

úverová zmluva obsahovala neprijateľné podmienky ( napr. rozhodcovská doložka ) a napriek tomu v
rozhodcovskom rozsudku bol povinný zaviazaný na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore
s dobrými mravmi.

V tomto konaní súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym

úradným postupom v danej veci. V danej exekučnej veci súd síce nerozhodol o žiadosti exekútora
na udelenie poverenia na výkon exekúcie v 15 dňovej lehote, keď žiadosť bola podaná 02.08.2011
a súd rozhodol 05.10.2011. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že v danej exekučnej veci
súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že
existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Naopak, bolo jednoznačne

preukázané, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v zmysle
zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle zákona. Je pravdou, že o žiadosti o udelenie
poverenia nerozhodol v 15 dňovej lehote, , nijako tým ale nepochybil, keďže exekučným titulom bolo
rozhodnutie rozhodcovského súdu a vtedy zákona neukladá povinnosť rozhodnúť v 15 dňovej lehote.
Niejeanipreukázané,žebyžalobcoviskutočnevzniklanejakáškodavsúvislostisozamietnutímžiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď súd o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
nerozhodol v 15 dňovej lehote, a preskúmaval zákonnosť exekučného titulu. Nebolo preukázané,
akýmnesprávnymúradnýmpostupomvzniklažalobcoviškoda,ženesprávnymúradnýmpostupomsúdu
vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. Exekučnému súdu zákon priamo ukladá preskúmať exekučný titul práve v tom smere,

či nie je v rozpore so zákonom. I keď je súd toho právneho názoru, že v danom prípade neporušil pri
rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadne zákonné ustanovenia, je
treba poukázať aj na tú skutočnosť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na
náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, o akú škodu a v akej výške, a že je daná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postupmôže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len, týmto
postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by

nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že by
mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody je v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ tvrdí, že sa mu nevrátila ani

len tá peňažná čiastka, ktorú skutočne dlžníkovi požičal, nemôže za túto situáciu exekučný súd pre
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale správanie sa samotného žalobcu.
V prípade, že exekučný súd odmietol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu existencie
neprimeraných podmienok dojednaných v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS, stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom ( paaktom ),

ktorý netvorí prekážku veci rozsúdenej. Neobstojí to tvrdenie žalobcu, že súd nesprávne postupoval,
keď v exekučnom konaní skúmal, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania takým
spôsobom, že zisťoval skutkový stav veci, aplikoval a interpretoval zvolené právne normy, posudzoval
opätovne právo žalobcu na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a vyvolal tým stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej strane podľa žalobcu existoval právne relevantný exekučný

titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý sa stal z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný, a na
druhej strane však existencia rozhodcovského rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Tvrdí,
že týmto postupom súdu utrpel tak majetkovú škodu ako aj nemajetkovú ujmu. Súd zastáva právny
názor, že postupoval správne, keď skúmal exekučný titul tak po formálnej ako aj materiálnej stránke,
pretože o udelení poverenia rozhodoval podľa Exekučného priadku, v ktorom samotné ustanovenie §

44 ods. 2 ukladá exekučnému súdu skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul, a až ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie. Ak
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd teda nemá možnosť ale má povinnosť neudeliť
poverenie na vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým

bol priznaný nárok aj napriek existencie neprimeraných zmluvných podmienok. V danom prípade bol
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd bol nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či
tentorozsudokbolvydanývsúladesozákonom,ajto,čipôvodnýtitultohtorozhodnutia, zmluvaoúvere,
neobsahoval neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je vydaný v rozpore s dobrými mravmi alebo v
rozpore so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko o tom, že exekučný súd oprávnene a ex
offo skúma exekučný titul tak z hľadiska materiálneho ako aj formálneho i v exekučnom konaní ( napr.
3Cdo/58/2013 z 03.07.2013, 3Cdo 46/2013 z 14.05.2013, 3Cdo 76/2013 z 03.07.2013 ).

Keďže nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda

a nemajetková ujma, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko
však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 13.02.2015