Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Babinová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614201558
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614201558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu X. X. SK s.r.o., so sídlom I. T. XX,
XXX XX H., IČO XX XXX XXX, zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Mlnyské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO 36 856 584, proti žalovanému I. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom S. XX, XXX XX S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 343 828, zastúpeného
advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, AK, Svidník Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 1.549,85 eur s
príslušenstvom, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Svidníku č.k. 2C/58/2014-61 zo

dňa 26.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalovanému nepriznal trovy konania a
vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania vo výške 316,93 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Keďže zástupca vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania
pohľadávky s tým, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu a premlčacia doba je trojročná, žalobu zamietol. Zistil,
že jednotlivé splátky uplatnenej pohľadávky boli splatné vždy 10.dňa v mesiaci pričom prvá splátka bola
splátka 10.10.2006 a posledná splátka bola splatná 10.8.2009. Žalobca podal žalobu až 20.3.2014, teda

pouplynutítrojročnejpremlčacejlehotyuvšetkýchsplátok.Pretožalobupovažovalzanedôvodnú.Výrok
o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, keďže vedľajší účastník, ktorý bez toho, aby mal vedomosť o
danom konaní vstupuje bez súhlasu účastníka do konania, na strane ktorej chce vystupovať a vykonáva
rôzny procesné úkony. Poukázal tak na novelu O.s.p. § 93 ods. 3 o tom, že musí byť daný aj súhlas

účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje vedľajší účastník konania. Ide o novelu z 27.11.2014. Práve
toto ustanovenie odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, ako má byť splnený na
podmienkach vstupu právnickej osoby do konania, ak predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa.
Nemôže predsa vedľajší účastník vystupovať v konaní bez súhlasu, resp. proti vôli tohto účastníka.Vedľajší účastník vstúpil do tohto konania ešte predtým ako mal reálnu vedomosť o stave súdneho
konania.Stranysidohodli,ževzťahyzozmluvysabudúriadiťObchodnýmzákonníkomaodtejtodohody
je nemožné sa odchýliť. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je absolútnym obchodom, poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Obo 12/2010. Nemožno vylúčiť použitie Obchodného zákonníka,
ak sa účastníci na tom dohodli. Z týchto dôvodov mal posudzovať súd prvého stupňa nárok žalobcu
podľa Obchodného zákonníka s poukazom na to, že žalovaný začal svoj dlh splácať a tým možno z jeho
konania vyvodiť, že tento v zmysle Obchodného zákonníka má účinky uznania dlhu. Preto navrhoval
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať nárok v celom rozsahu vrátane trov konania.

K tomuto odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý odcitoval uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 402/2013 dôvodovú správu zákona č. 102/2014, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 6Co 2/2013
a zmluvu o fungovaní ÉU čl. 169 ods. 1 a Chartu základných práv EÚ čl. 38. Konštatoval, že z celkového
odvolaniu žalobcu vyznieva tak, ako keby súd mal ochraňovať hospodárske záujmy na jeho strane a
pritom je z čl. 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní EÚ jednoznačný záver, že súd a spoločnosť má ochraňovať

hospodárske záujmy spotrebiteľa, podporu informácii na ich práva, vzdelávanie a práva združovať sa
na ochranu svojich záujmov, teda aj hospodárske záujmy týchto združení. Rovnako si uplatnil vedľajší
účastník v tomto konaní nárok na trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212

ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj na základe správne zisteného
skutkového stravu správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo

ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu je zrejme, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, resp. právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela dňa 19.9.2006 zmluvu o splátkovom úvere so žalovaným č.
XXXXXXXXXX na sumu 20.000,- Sk to je 663,88 eur so žalovaným. Bola stanovená pevná úroková

sadzba vo výške 18,4 % ročne, žalovaný sa zaviazal splácať tento úver vo výške 804,- Sk mesačne, čiže
26,69 eur vždy do 10-tého dňa v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola stanovená 10.10.2006 a poslednej
splátky 10.8.2009. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila listom z 12.11.2010, že túto pohľadávku postúpila
zmluvou o postúpení na žalobcu dňa 21.10.2010.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľaust.§55.akzmluvnýmistranamisúnajednejstranedodávateľanastranedruhejspotrebiteľ,ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveruje obsiahnutá v zák. č. 258/2001 Z. /... Tento právny predpis v
§ 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. hl tohto zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 100 ods. 1, ods. 2. ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa

všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa tak isto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak. premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Správny bol záver súdu prvého stupňa o tom, že prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol v
konaní vedľajší účastník. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom o nezákonnom postupe vedľajšieho
účastníka, keďže ide o právnickú osobu, ktorá vznikla na základe zákona a vstúpila priamo zo zákona
do konania (§ 93 ods.3 OZ) platného v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, teda 24.11.2014. V danom
prípade pokiaľ poukázal žalobca na novelu § 93 ods. 3 O.s.p., ktorá bola prijatá až po rozhodnutí súdu

prvéhostupňavovecisamej.Nemožnopriznaťtomutoustanoveniuplatnosťvčaserozhodovania,keďže
súd prvého stupňa rozhodoval ešte pred novelou. Z tohto obdobia sú známe závery Najvyššieho súdu
SR, ktoré uvádzajú, že pokiaľ bolo oznámené účastníkovi, na ktorého strane chce vedľajší účastník
vstúpiť dokonania tento fakt a účastník nevysloví nesúhlas (3Cdo 188/2012) s takýmto postupom, je
vstup do konania vedľajšieho účastníka legitímny. Táto situácia vznikla aj v tomto konaní a preto súd
prvého stupňa správne konal aj s vedľajším účastníkom, ktorého oznámenie o vstupe doručil žalobcovi

a žalovanému. Žalobca mohol namietať vstup vedľajšieho účastníka, čo v rámci tohto konania, ktorú
námietku nevzniesol. Vzhľadom k tomu, že postavenie vedľajšieho účastníka v konaní bolo legitímne,
následne mohol vedľajší účastník vzniesť všetky námietky, ktoré prináležia v zmysle zákona hlavnému
účastníkovi, teda vrátane námietky premlčania.

Pokiaľ ide o použitie Obchodného zákonníka pri tomto zmluvnom vzťahu, odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že aj keď ide o absolútny obchod, zmluva o
úvere, ktorú upravuje Obchodný zákonníka, vzhľadom k tomu, že účastníkmi zmluvy je dodávateľ služby
a spotrebiteľ a Občiansky zákonník explicitne upravuje tento vzťah, je potrebné použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, hlavne keď je to výhodnejšie pre spotrebiteľa, ako slabšiu stranu sporu. V

danom prípade rozdiel medzi trojročnou a štvorročnou premlčacou lehotou v prospech spotrebiteľa je
zrejmý. V konečnom dôsledku súd prihliada na túto námietku po novele § 5b zákona o spotrebiteľoch
z úradnej moci na premlčanie a o tom, že ide o lehotu trojročnú niet pochýb (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 3MCdo 14/2014).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil v celom
rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní mal
úspech žalovaný, ktorý sa k odvolaniu nevyjadril. Vyjadril sa, však vedľajší účastník, ktorému je potrebné

priznať mu v zmysle zásady úspechu náhradu trov odvolacieho konania. Tieto trovy konania pozostávali
z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty sporu
podľa § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon 71,37 eur, k tomu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 režijný paušál vo výške 8,39 eur spolu 79,76 eur a 20 % režijný paušál podľa § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 vo výške 15,95 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 95,71 eur.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.