Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202145
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914202145.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu Home Credit

Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou
Korytár s. r. o. so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO 47 243 279 proti žalovanej O. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom S. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J.
Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 3.143,26 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 92,17 eur a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 402,27
eur trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na účet alebo do rúk ich
právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 18. 02. 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.143,26
eur a úrokov vo výške 21,48 % ročne zo sumy 2.284,11 eur od 19. 02. 2014 do zaplatenia. V žalobe
a jej následnom doplnení zo dňa 02. 07. 2014 uviedol, že uzavrel so žalovanou Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX a súčasne zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, (ďalej spolu len "zmluva"), ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej len ÚP), s ktorými bola žalovaná
oboznámená a podpisom úverovej zmluvy prejavila súhlas byť nimi viazaná. Že ide o revolvingový
úver, ktorý žalovaná čerpala prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany
úverovej zmluvy. Revolvingový úver (ďalej aj "RÚ") je možné špecifikovať ako dlhodobý, opakovateľný
a obnoviteľný úver. Zmluva o RÚ nadobúda platnosť podpisom ÚZ, má však odloženú účinnosť až do
budúcnosti, a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a
povinnosti žalovanej nevznikli, nakoľko k účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu

zo strany žalovanej - k aktivovaniu karty. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o RÚ je uzavretá s odkladacou
podmienkou a je účinná až po tom, ako žalovaná sama a na základe svojej vôle aktivuje kartu a následne
čerpá úver. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. skutočnosť, že žalobca a ani žalovaná
nemôžuvedieťaaninevediapriuzatváranízmluvyurčiťkedyakoľkozúverubudečerpané,niejemožné
presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, nakoľko pri takomto type úveru sa zásadne definuje len
výška úverového rámca ,čo znamená maximálny objem úveru, ktorý bola žalovaná oprávnená čerpať.
Žalovaná bola povinná riadne a včas splácať poskytnutý RÚ, a to v pravidelných mesačných splátkach

s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou až v mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v
ktorom došlo k prvému čerpaniu a teda poskytnutiu RÚ. Rovnako tak výšku RPMN nie je možné pri
revolvingovom úvere určiť, nakoľko sa úver čerpá a následne dopĺňa, z ktorého dôvodu sa tak menia
údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku zo dňa 27.01. 2011, sp. zn. 6Co 95/2010. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu a poskytnutý úver v dohodnutej
lehote nevrátila. Dňa 27. 09. 2011 ju preto vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.437,41 eur, ktorú
do dnešného dňa neuhradila. Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania

mal vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Do konania dňa 21. 08. 2014 vstúpil na strane žalovanej v zmysle § 93 ods. 2 O. s. vedľajší účastník.
Tento sa písomne vyjadril v tom zmysle, že v predmetnej revolvingovej zmluve absentujú náležitosti
uvedené v ust. § 4 ods. 2, 3 zák. č. 258/2001 Z. z. a s tým súvisí aj nedostatok písomnej formy

predpísanej zákonom. Takúto zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru je potrebné považovať za
neplatnú. Na základe predloženého splátkového kalendára je zrejmé, že žalovaná reálne čerpala
peňažné prostriedky vo výške 5.714,83 eur a žalobcovi už zaplatila sumu 5.590,03 eur. Z uvedeného
dôvodu nie je možné žalobcovi priznať ním požadovanú sumu vo výške 3.143,26 eur , nakoľko naň
nemá platný právny titul, ale len časť uplatneného nároku vo výške 124,80 eur. Uvedenú časť vo výške
124,80 eur však považuje za premlčanú, a preto vzniesol aj námietku premlčania.

Žalovaná sa na výzvu súdu k veci sa vyjadrila v tom zmysle, že v roku 2008 ochorela a nebola schopná
svoje záležitosti riešiť. V apríli 2011 bola operovaná na rakovinu. V súčasnej dobe, žije v Nemecku, kde
sa o ňu stará manžel. Na pojednávaní vypovedala, že na Vianoce 2005 chcela synovi v Hypernove kúpiť
vysávač. Priamo tam v Hypernove uzavrela úverovú zmluvu a zobrala si úver na vysávač. Chcela iba

vysávač, nič iné, a aj úver chcela len na toto. Už miliónkrát brala na úver a nemala s tým problémy a
preto si myslela, že doručenú platobnú kartu dostala, a preto ju aj začala používať. O tom, že podpisuje
aj inú zmluvu nevedela, nakoľko jej úmyslom bola len kúpa vysávača. Zmluvu na mieste podpísala, ale
už si presne nepamätá ako uzavretie zmluvy prebehlo. Nič jej pri uzavretí zmluvy nevysvetľovali.

Zástupca žalovanej a vedľajšieho účastníka na pojednávaní pridržiavajúc sa písomných prednesov vo
veci žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, lebo revolvingovú zmluvu považuje za absolútne neplatný
právny úkon a keď je zmluva absolútne neplatná, žalobca by mal nárok len na vrátenie rozdielu sumy
čerpanej a sumy uhradenej žalovanej, teda len na sumu 124,80 eur, posledné čerpanie však bolo 29.
12. 2010 a žalobca podal žaloby po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Preto vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania žiadal žalobu aj v tejto časti (teda v konečnom dôsledku celú žalobu) zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa 17. 12. 2005, úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., splátkového
kalendára, dodatku k zmluve o úvere zo dňa 01. 11. 2006, výzvy na splatenie celého úveru zo dňa 27.

09. 2011 aj s výpisom z poštovej knihy, výpisu z účtu za obdobie 8/2006, príručky pre držiteľa kreditnej
karty a vec posúdil takto:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 17. 12. 2005 uzavreli úverovú zmluvu ( ďalej len
ÚZ ) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver

na kúpu vysávača zn. ETA vo výške 149,37 eur (4 500,-Sk), tak ako je uvedené v 51. bode úverovej
zmluvy a žalovaná sa zaviazala tento úver uhradiť v 9-tich mesačných splátkach po 16,56 eur (499,-
Sk). Nárok z tejto zmluvy však nie je predmetom konania. Predmetom konania je nárok vyplývajú zo
zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len RÚ) uzavretej súčasne ( na jednom formulárovom tlačive ) s
uvedenou úverovou zmluvou. Žalovaná zmluvne dohodnuté splátky RÚ prestala splácať, následkom

čoho žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami pristúpil k zosplatneniu celého zostatku čerpaného
revolvingového úveru a to listom zo dňa 27. 09. 2011, ktorým oznámil žalovanej, že si uplatňuje voči nej
svoje právo na splatenie celého zostatku čerpaného úveru vo výške 2.437,41 eur a súčasne ju vyzval
k jeho úhrade v lehote 15 dní od spísania tohto listu.

Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi. Žalovaná
nemalažiadnymspôsobommožnosťovplyvniťjejznenienavrhnutéžalobcom.Týmtospôsobomžalobca
pri uzavretí úverovej zmluvy vnútil žalovanej úplne iný právny úkon, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti,
pričom žalovaná nemala na výber a musela podpísať celú predloženú predtlač listiny.

Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z
predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobca v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou
vystupuje voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytujeúvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu vystupuje žalovaná ako fyzická osoba, ktorá čerpala
finančné prostriedky na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe
uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na

zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), písm. b.) a § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských
úveroch").

Súd pri posudzovaní revolvingovej zmluvy ako prvé posudzoval samotný vznik právneho vzťahu

- spôsob uzavretia revolvingovej zmluvy. Postup, aký zvolil pri uzavretí zmluvy žalobca vyvoláva
podozrenie o účelovosti jeho správania ktorého výsledkom bolo vnútenie produktu, o ktorý žalovaná
pri uzavretí úverovej zmluvy nemala záujem. Súd je toho názoru, že žalobca uvedeným postupom
nečestne bez odbornej starostlivosti využil v určitej skupine obyvateľov - spotrebiteľov ochotných
financovať svoju spotrebu cez úver, ochotu uspokojiť svoje potreby jednoduchým sprístupnením
finančných prostriedkov a to aj napriek tomu, že v skutočnosti o tento produkt neprejavili záujem.

Nekalo kalkuloval, že odstránením všetkých bariér, s ktorými sa spotrebiteľ bežne stretáva pri obdobnom
produkte, spotrebiteľ neodolá a takto ponúknuté finančné prostriedky bez bližšieho skúmania podmienok
využije. To, že žalovaná neprejavila záujem o uzavretie takejto zmluvy mohlo reálne spôsobiť, že
nemusela pochopiť, príp. rozlíšiť tieto dve zmluvy a aj priamo žalovaná vypovedala, že chcela zobrať
len úver na vysávač, nič iné. Súd dáva za vinu žalobcovi, že týmto spôsobom u týchto osôb zmenil

správanie tak, že namiesto vopred uváženého správania primeraného svojim finančným možnostiam,
títobezbližšiehopochopeniaprijalizáväzok,ktorýpresahovalichfinančnémožnosti.Takýmtospôsobom
sa dostali do stavu, kedy neboli schopní svoj záväzok uniesť. Takéto konanie, pri ktorom absentuje
potrebná odborná starostlivosť, ktorú pri takomto zložitom úkone možno rozumne očakávať, súd
považuje v zmysle § 7 ods. 1/, ods.2 pís. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. v spojitosti s čl. 2 písm. h/ Smernice

rady č. 2005/29 za nekalú obchodnú praktiku, ktorej neprináleží žiadna právna ochrana a z tohto
dôvodu súd hodnotil túto zmluvu ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Súd uvedené konštatuje aj s ohľadom na to, že žalobcovi nič nebránilo v
tom, aby zmluvu o revolvingovom úvere uzavrel ako samostatnú zmluvu, tak ako to urobil pri úverovej
zmluve. Súdu nie sú známe žiadne zákonné prekážky, pre ktoré by sa tak nemohlo stať. V osobitnom

- samostatnom dojednaní revolvingovej zmluvy by bolo nespochybniteľné, že úmyslom spotrebiteľa
(po predchádzajúcom zvážení podmienok) bolo uzavretie zmluvy tohto druhu so všetkými z toho
vyplývajúcimi záväzkami. V takomto prípade by súd, po dodržaní všetkých zákonných náležitostí, ktoré
si vyžaduje zmluva tohto charakteru, nemal žiadne pochybnosti o vzniku a existencii takéhoto právneho
vzťahu. Samotný fakt, že žalobca postavil vznik právneho vzťahu iba na časti zmluvy, kde sa konštatuje,

že účastníci súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom a
splátkami, či prípadnými ďalšími podstatnými náležitosťami odkazujúcimi na príslušné články úverových
podmienok, je neakceptovateľný. Súd má za to, že úverové zmluvné podmienky majú obsahovať len
skutočnosti technického, spresňujúceho alebo vysvetľujúceho charakteru, a teda nemôžu obsahovať
podstatnénáležitostizmluvy,ktoroujeajdojednanieúrokuzaposkytnutýúver,prípadneRPMN.Tvrdenie

žalobcu, že zmluva je uzavretá v písomnej forme ako celistvý akt z predložených dôkazov nevyplýva.
Z tohto dôvodu, preto súd konštatuje, že takto uzavretá zmluva nie je uzavretá v prepísanej písomnej
forme tak, ako to ustanovuje § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je neplatná. Preto
nemôže byť ani žaloba dôvodná v časti týkajúcej sa uplatnenia nárokov na zaplatenie úrokov z úveru,
poplatkov a zmluvných pokút, ktoré by mohli byť uplatnené len na základe platnej zmluvy. Na uvedenom

závere nič nemení ani tá skutočnosť, že dňa 01. 11. 2006 bol uzavretý dodatok k zmluve o úvere
(ktorý sa týka aj okolností, ktoré sa vzťahujú na poskytnutý revolving a bol žalovanou riadne podpísaný),
nakoľko tento v časti poskytnutého revolvingu nadväzuje na neplatný právny úkon. Dodatok bol navyše
uzavretý v čase kedy došlo už k reálnemu čerpaniu na základe neplatnej revolvingovej zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobca tým, že poskytol žalovanej finančné prostriedky
(výberom z bankomatu prostredníctvom úverovej karty), vznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1 2 Obč. zák., a to na základe plnenia poskytnutého na základe
neplatného právneho úkonu.

Zo plátkového kalendára predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaná uskutočnila platbu kartou
v celkovej výške 5.714,83 eur. Za uvedené obdobie (od prvého výberu do 18. 02. 2014) žalovaná
uhradila splátky v celkovej výške 5.590,03 eura. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná je povinná z titulu
bezdôvodného obohatenia, vrátiť 124,80 eur.Žalovaná a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 3 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým

nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za

dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu

došlo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu

uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Premlčaním právo samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne
právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu.

Priprávenavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniajeustanovenádvojitákombinovanápremlčacia
doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je
stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho plynutia začiatku
aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu

(ak je vznesená námietka premlčania). Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo; inak povedané, aby
bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Okamihom, od ktorého sa
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu
z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri
vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto bezdôvodné obohatenie získal.

V danom prípade je potrebné posudzovať premlčanie nároku navrhovateľa ohľadne doby tak, ako to
vyplýva z ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. s tým, že počiatok jej plynutia je potrebné stanoviť pre každú
z čiastok bezdôvodného obohatenia, ktoré boli žalovanou získané vo forme výberu z bankomatu,
príp. platby kartou. Dátum začiatku plynutia premlčacej doby je daný nasledujúcim dňom po získaní
uvedených súm žalovanou a posledný deň tejto doby je daný uplynutím dvoch rokov od dátumu začiatku

plynutia premlčacej doby, pretože žalobca žalovanej plnil v dôsledku neplatného právneho úkonu -
neplatnej revolvingovej zmluvy. V danom prípade bol posledným dňom dvojročnej premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade poslednej získanej čiastky bezdôvodného obohatenia vo
výške 50,- eur deň 30. 12. 2012, keďže žalovaná dňa 29. 12. 2010 uskutočnila výber z bankomatu
vo výške 50,- eur. Trojročná objektívna premlčacia doba uplynula 30. 12. 2013. Ak potom žalobca

podal žalobu na súd až dňa 24. 02. 2014, uplatnil si svoj nárok po uplynutí subjektívnej aj objektívnej
premlčacej doby, a pretože žalovaná vzniesla právne relevantným spôsobom námietku premlčania, súd
nemohol premlčané právo žalobcovi priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.).Súd pre úplnosť poznamenáva, že prípadné určenie začiatku lehoty od ďalšieho úkonu zo strany
žalobcu (napr. zosplatnenie a pod.) považuje z hľadiska počiatku plynutia premlčacej doby za právne
irelevantné, keďže nedošlo k platnému uzavretiu revolvingovej zmluvy.

S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba na
zaplatenie 3.143,26 eur nie je dôvodná resp. v časti je pohľadávka premlčaná, a preto žalobu v plnom
rozsahu zamietol.

O trovách konania žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej súd rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O. s. p. a u vedľajšieho účastníka aj podľa § 93 ods. 4 O. s. p., pretože žalovaná a tým aj vedľajší
účastník mali v konaní plný úspech.

Zástupca žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej ( obidvoch účastníkov zastupoval ten
istý právny zástupca) podal návrh na náhradu trov konania a tieto trovy vyčíslil za 6 úkonov právnej

služby v plnej výške ( prevzatie a príprava zastúpenia 1x za vedľajšieho účastníka a 1x za žalovanú,
podanie vyjadrenia zo dňa 09. 12. 2014 za vedľajšieho účastníka, podanie vyjadrenia zo dňa 04. 03.
2015 za žalovanú, podanie vyjadrenia zo dňa 21. 07. 2015 za žalovanú a účasť na pojednávaní dňa
08. 09. 2015), pričom za úkon účasť na pojednávaní dňa 08. 09. 2015 si uplatnil odmenu vo výške 50
% za žalovanú a 50% za vedľajšieho účastníka + 2 x 8,04 eur režijný paušál a 4 x 8,39 eur režijný

paušál + 20 % DPH. Súčasne si vyčíslil náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času. Pri
výpočte odmeny za jeden úkon vychádzal zo sumy 3.143,26 eur a takto určil odmenu za jeden úkon
právnej služby vo výške 121,17 eur, pričom spolu si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške
954,55 eur s DPH.

Súd priznal žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania podľa §
1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/, § 15, § 16 ods. 3, § 17 a § 18 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") vychádzajúc z hodnoty sporu 3.143,26 eur (tarifná odmena
za 1 úkon 121,17 eur) a to za účelne vynaložené trovy nasledovne:

U žalovanej priznal náhradu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 08. 09. 2015 odmena
vo výške 60,58 eur (50 % z tarifnej odmeny za použitia ust. § 13 ods. 2 vyhlášky ) + 8,39 eur režijný
paušál , čo činí 68,97 eur + 13,80 eur ako 20 % DPH zo sumy 68,97 eur, spolu 82,77 eur, náhradu
cestovných výdavkov právneho zástupcu žalovanú za cestu vykonanú dňa 08. 09. 2015 z Lučenca do

Rimavskej Soboty a späť (50% za žalovanú) pri počte prejazdených 60 km, cene 1,26 eur za liter PHM,
spotrebe 4,6 litra na 100 km a základnej náhrade vo výške 0,183 eur, čo spolu s DPH predstavuje 14,45
eur, z ktorej sumy súd priznal žalovanej ňou požadovanú sumu vo výške 2,41 eur (advokát si uplatnil
náhradu cestovného iba vo výške 1/3 z celku 14,45 eur a z toho 50% za žalovanú) a náhradu za stratu
času za cestu vykonanú dňa 08. 09. 2015 z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť za 3 polhodiny čo

spolu s DPH predstavuje 20,97 eur, z ktorej sumy súd priznal žalovanej vo výške požadovanej 1/3 z
celku 41,94 eur a z toho 50% za žalovanú, t. j. sumu 6,99 eur. Spolu priznané trovy konania žalovanej
takto predstavujú sumu 92,17 eur.

Súd nepriznal zástupcovi žalovanej odmenu za právny úkon príprava a prevzatie zo dňa 25. 02. 2015

a vyjadrenie vo veci samej zo dňa 04. 03. 2015 a 21. 07. 2015. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady
trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v
sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných
dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania

(fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania
za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv
sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože
každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne. Preto súd pristúpil k hodnoteniu
jednotlivých úkonov a posúdil právny úkon príprava a prevzatie zo dňa 25. 02. 2015 ako neúčelný,

nakoľko tento úkon bol právnym zástupcom vykonaný už dňa 28. 11. 2014 vo vzťahu k zastúpeniu
vedľajšieho účastníka, pričom za uvedené obdobie do 25. 02. 2015 nevznikli ďalšie nové skutočnosti
s ktorými by sa musel zástupca vysporiadať pri prevzatí zastúpenia u žalovanej, keďže ide o identickú
vec, lebo aj za vedľajšieho prevzal zastúpenie na základe tých istých skutočností, ako u žalovanej(vstup na obranu jej práv). Taktiež vyjadrením vo veci samej zo dňa 04. 03. 2014 a dňa 21. 07. 2014
zástupca žalovanej reagoval na argumenty žalobcu, ale len v intenciách jeho pôvodného vyjadrenia za
vedľajšieho účastníka zo dňa 09. 12. 2014, na ktorom bol postavený jeho argumentačný základ a na

podklade ktorého žiadal žalobu zamietnuť. Svojím vyjadrením síce hlbšie podoprel svoje argumenty
ale tieto smerovali iba k pôvodne vyslovenému záveru o neplatnosti revolvingovej zmluvy, pričom neboli
spôsobilé privodiť pre žalovanú lepšie postavenie v spore a žalovaná sa k žalobe aj sama vyjadrila.

U vedľajšieho účastníka priznal náhradu za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, a to

odmenu vo výške 121,17 eur + 8,04 eur režijný paušál, za úkon právnej služby podanie písomného
vyjadrenia vo veci zo dňa 09. 12. 2014 odmenu vo výške 121,17 eur + 8,04 eur režijný paušál, za
úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 08. 09. 2015 odmenu vo výške 60,58 eur (50 % z
tarifnej odmeny za použitia ust. § 13 ods. 2 vyhlášky ) + 8,39 eur režijný paušál ( 50% z výšky úkonu
vykonaného v plnej výške), čo celkovo činí 327,39 eur + 65,48 eur ako 20 % DPH zo sumy 327,39,
náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za cestu vykonanú dňa 08.

09. 2015 z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť, pri počte prejazdených 60 km, cene 1,26 eur za liter
PHM, spotrebe 4,6 litra na 100 km a základnej náhrade vo výške 0,183 eur, čo spolu s DPH predstavuje
14,45 eur, z ktorej sumy súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ním požadovanú sumu vo výške 2,41 eur
(advokát si uplatnil náhradu cestovného iba vo výške 1/3 z celku 14,45 eur a z toho 50% za vedľajšieho
účastníka)anáhraduzastratučasuzacestuvykonanúdňa08.09.2015zLučencadoRimavskejSoboty

a späť za 3 polhodiny čo spolu s DPH predstavuje 20,97 eur, z ktorej sumy súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi vo výške požadovanej 1/3 z celku 41,94 eur a z toho 50% za vedľajšieho účastníka, t. j.
sumu 6,99 eur. Spolu priznaná náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi predstavuje takto sumu
402,27 eur.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi žalovanej a vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením
§ 149 ods. 1 O. s. p.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd preto zaviazal žalobcu zaplatiť náhradu

trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba na
zaplatenie 3.143,26 eur nie je dôvodná resp. v časti je pohľadávka premlčaná, a preto žalobu v plnom
rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.