Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2013

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Cb/22/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607208534
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2013:4607208534.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa GLOBE
International LTD, s.r.o., Bratislava, Pohraničníkov 56, IČO: 35 829 346, zastúpeného JUDr. Martinom
Markom, advokátom v Bratislave, Budatínska 47 proti odporkyni Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.,
I. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232, o
zaplatenie 4 602,40 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 3 064,05 € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej
sumy od 25.01.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 3 497,70
€ od 25.1.2007 do 24.8.2009 a z sumy 3 064,05 € od 25.8.2009 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 273,51 € k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 138 652,- Sk (4 602,40 €) s príslušenstvom.
Návrh zdôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel Zmluvu o dielo dňa 14.12.2004. Odporkyňa mu väčšiu
časť diela uhradila, ale zostala mu dlžná zaplatiť zvyšnú časť Zmluvy o dielo, ktorú vyfakturoval
navrhovateľ faktúrou splatnou 24.1.2007, znejúcou na sumu 138 652,- Sk. Odporkyňa odmietala túto
sumu uhradiť z dôvodu, že dielo bolo zhotovené po termíne uvedenom v zmluve a taktiež neuznávala
niektoré položky z vykonaných prác, napriek tomu, že tieto položky, čo sa týka materiálu a prác predtým
odsúhlasila. Navrhovateľ poukázal na to, že je síce pravdou, že dielo bolo zhotovené po termíne
zhotovenia uvedenom v Zmluve o dielo, ale nie z jeho viny, pretože kolaudačné konanie sa prerušilo z
dôvodu, že obec Zálesie nevybudovala riadne vodovod, za čo však navrhovateľ neniesol zodpovednosť.
Preto trval na uhradení pohľadávky.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Uznala, že by bola ochotná zaplatiť
navrhovateľovi 10 000,- Sk za určitý materiál a práce, ale vyššiu sumu rozhodne nie. Poukázala na to, že
navrhovateľ nezhotovil dielo v dohodnutom čase zhotovenia diela, pretože v zmysle Zmluvy o dielo mal
dielo - byt dohotoviť navrhovateľke do 31.7.2005. Kolaudácia bytu sa však uskutočnila až 16.2.2006, t.j.
presne 200 dní po dohodnutom termíne podľa zmluvy. V zmysle Zmluvy o dielo, podľa čl. VIII. bod 1
Zmluvy, mala odporkyňa právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z tohto dôvodu vo výške 0,05% z celkovej
ceny za dielo za každý, aj začatý deň omeškania, najviac však do sumy rovnajúcej sa 10% z celkovej
ceny za dielo. Navrhovateľka teda si uplatnila kompenzačnú námietku vo výške zmluvnej pokuty, teda
úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10% z hodnoty diela, t.j. 125 588,- Sk (4 168,76 €). Poukázala tiež

na niektoré nezrovnalosti súvisiace s tým, že podľa nej navrhovateľ si účtoval za vykonanie niektorých
prác a dodanie materiálu vyššiu sumu než na ktorú mal právo a podľa nej si túto vyššiu sumu ona
neodsúhlasila, konkrétne išlo o sumu na vykonanie týchto prác vo výške 14 284,- Sk. Napriek tomu však
uznala, že by bola ochotná zaplatiť navrhovateľovi 10 000,- Sk.

Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 30.7.2009, č.k. 3Cb/22/2008-199 v spojení s doplňujúcim
rozsudkom zo dňa 29.3.2010, č.k. 3Cb/22/2008-232 tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi
433,65 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Súd návrh vo zvyšnej časti zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ i odporkyňa. Krajský súd uznesením zo dňa
29.4.2011, č.k. 8Cob/81/2010-242 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola
žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov, že z obsahu spisu a doposiaľ zistených skutočností je
nesporné, že dielo malo byť vyhotovené do 31.07.2005, pričom záväzok žalobcu ako zhotoviteľa sa
považoval za splnený dňom spísania zápisnice o priebehu kolaudačného konania za podmienky, že
na základe tejto zápisnice bude príslušným stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie. Tiež
je nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ podal návrh na začatie kolaudačného konania až 11.08.2005
a že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až dňa 16.02.2006. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že
stavebný úrad Obec Zálesie č.j.: B.. XXX-XX-Kt zo dňa 28.09.2005 rozhodol o prerušení kolaudačného
konania z dôvodu, že dňa 22.09.2005, na miestnom zisťovaní ohľadne stavby k.ú. Zálesie zistil závady
brániace užívaniu stavby (kolaudácia vodovodu). Stavebný úrad Obce Zálesie povolil užívanie stavby
rozhodnutím č.: B.. XXX-XX-Kt zo dňa 16.02.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2006
a z odôvodnenia tohto rozhodnutia stavebného úradu vyplynulo, že návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia predmetnej stavby bol posúdený na ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním
uskutočnenom dňa 22.09.2005, pričom v konaní bolo zistené, že stavba bola uskutočnená v súlade
s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, boli dodržané podmienky stavebného povolenia a
podmienky určené v územnom rozhodnutí a užívaniu stavby nebránia zistené drobné nedostatky. Súd
prvého stupňa založil dôvody svojho rozhodnutia na konštatovaní, že pokiaľ si žalobca uplatňoval právo
na doplatenie zostatku ceny diela vo výške 4 602,40 eur s príslušenstvom, jeho nárok je dôvodný len
v časti 433,65 eur a vo zvyšnej časti tento nárok zanikol v dôsledku kompenzácie s nárokom žalovanej
na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej za porušenie povinnosti včas zhotoviť dielo, keď žalobca
ako zhotoviteľ mal dielo zhotoviť do 31.07.2005, pričom tento záväzok mal byť splnený dňom spísania
zápisnice o priebehu kolaudačného konania za predpokladu, že táto bude podkladom pre kolaudačné
rozhodnutie, avšak kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až 16.02.2006. Súd prvého stupňa neprijal
argumentáciu žalobcu, že omeškanie so zhotovením diela nezavinil, lebo k prerušeniu kolaudačného
konania nedošlo z dôvodov na jeho strane. Poukázal na skutočnosť, že žalobca podal návrh na začatie
kolaudačného konania až 11.08.2005, teda po dohodnutom čase realizácie diela a podľa jeho názoru už
po dohodnutom termíne na odovzdanie diela nebolo možné uplatniť čl. III. bod 3.5 zmluvy o dielo o tom,
že výstavby bola prerušená v dôsledku rozhodnutia orgánov štátnej správy. Z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 M Obdo 1/2010 zo dňa 24.02.2010 odvolací súd zistil, že Najvyšší súd SR rozhodoval
v podobnej veci, v ktorej bol totožný žalobca a predmet sporu sa týkal výstavby bytov realizovanej
žalobcom v obci Zálesie. V predmetnom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR taktiež zaoberal spornou
okolnosťou dátumu odovzdania diela, od čoho sa následne odvíjal nárok žalobcu na doplatenie ceny
diela a nárok žalovanej strany na zmluvnú pokutu pre omeškanie s odovzdaním diela. Vyslovil právny
názor, že kolaudačné konanie bolo prerušené rozhodnutím Stavebného úradu Obce Zálesie zo dňa
28. septembra 2005 z dôvodu neskolaudovaného vodovodu, teda nie z dôvodov na strane žalobcu. V
náväznosti na tento záver v tam preskúmavanej veci Najvyšší súd SR konštatoval, že žalobca preto
nebol v omeškaní do dňa vydania kolaudačného rozhodnutia, ale len do dňa miestneho zisťovania
konaného dňa 22.09.2005, ktoré bolo podkladom pre prerušenie kolaudačného konania. Konštatoval,
že žalobca podal návrh na začatie kolaudačného konania 11.08.2005, zápisnica z miestneho zisťovania
vo veci kolaudačného konania bola stavebným úradom spísaná 22.09.2005 na základe miestneho
zisťovania, a až následne bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Kolaudačné konanie bolo prerušené
rozhodnutím z 28.09.2005 z dôvodu neskolaudovaného vodovodu a nie z viny na strane žalobcu.
Vychádzal z toho, že odovzdanie stavby diela v danom prípade bolo viazané na rozhodnutie príslušného
správneho orgánu (kolaudačné rozhodnutie), ktorý nebol priamo zainteresovaný na odovzdaní diela a
nebol viazaný ani na objednávateľa či zhotoviteľa. Z tohto dôvodu nebolo možné lehotu, ktorú takýto
orgán určil na vydanie príslušného rozhodnutia, započítavať v neprospech niektorého z účastníkov.

Najvyšší súd SR zdôraznil, že táto skutočnosť bola napokon obsiahnutá aj v čl. III. bod 3.2 zmluvy, podľa
ktorého záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo sa považuje za splnený dňom spísania protokolu zápisnice
o priebehu kolaudačného rozhodnutia za podmienky, že na základe protokolu bude stavebným úradom
vydané rozhodnutie o užívaní stavby. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na právny názor
vyslovený v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď vyvodil záver, že kompenzačná námietka
žalovanej je v plnom rozsahu dôvodná. Závery vyslovené v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
možno v plnom rozsahu aplikovať aj v predmetnej veci vzhľadom na doterajšie skutkové zistenia.

Odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní ustáliť obdobie omeškania a výšku nároku
žalobcu po zohľadnení dôvodne uplatnenej kompenzačnej námietky žalovanej, a to v súlade s vyššie
uvedeným záverom. Podľa § 226 O.s.p. bol súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu
viazaný. V ďalšom konaní nariadil súdu rozhodnúť aj o trovách celého konania.

Súd následne doplnil dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov a zistil, že účastníci dňa
14.12.2004 uzavreli Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - bytu navrhovateľom pre
odporkyňu. Podľa čl. III. bod 3.1 Zmluvy, navrhovateľ sa zaviazal zhotoviť dielo do 31.07.2005 a podľa
bodu 3.2, záväzok zhotoviť dielo sa považuje za splnený dňom spísania Protokolu (Zápisnice) o priebehu
kolaudačného konania a to za podmienky, že na základe Protokolu bude Stavebným úradom vydané
rozhodnutie o užívaní stavby, tzv. kolaudačné rozhodnutie. Zmluvné strany sa dohodli podľa bodu 3.5.
Zmluvy, že čas zhotovenia diela sa predlžuje o čas, po ktorý je výstavba prerušená v dôsledku okolností
vylučujúcich zodpovednosť, t.j. v dôsledku tzv. vyššej moci, ako aj v prípade, ak postup stavebných
prác bude prerušený v dôsledku rozhodnutí príslušných orgánov štátnej správy a obecnej samosprávy
bez zavinenia zhotoviteľa. Skutočnosťami, ktoré zmluvné strany mali podľa tohto bodu na mysli sú
najmä živelné pohromy, vojny, občianske nepokoje, štrajky, výkon archeologických prieskumov v mieste
výstavby a iné okolnosti, ktoré nastanú nezávisle od vôle zhotoviteľa, bránia mu v riadnom priebehu
výstavby a nemožno rozumne predpokladať, že by zhotoviteľ takúto prekážku prekonal. Podľa čl. IV.
bod 4.2., cena diela - bytu bez DPH bola 1 255 885,- Sk. Cenu diela sa zaviazala odporkyňa zaplatiť
navrhovateľovi v splátkach podľa platobných podmienok v bode 4.3. písmeno a), b), c), d), e).
Podľa čl. VIII. bod 8.1., v prípade, ak dôjde k omeškaniu so zhotovením diela z viny zhotoviteľa -
navrhovateľa, má objednávateľ - odporkyňa nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z
celkovej ceny bytu za každý, aj začatý deň omeškania, najviac však do sumy rovnajúcej sa 10% z
celkovej ceny diela. Nárok na zmluvnú pokutu bude uspokojený zodpovedajúcim znížením poslednej
splátky ceny diela. Dielo malo byť vyhotovené do 31.07.2005. Cena bytu bez DPH predstavovala 1 255
885,- Sk. DPH predstavovala 238 618,- Sk, cena bytu s DPH predstavovala 1 494,503,- Sk. Odporkyňa
jednotlivými splátkami uhradila cenu za dielo vo výške 1 338 982,- Sk. Navrhovateľ si uplatnil podaným
návrhom úhradu 138 652,- Sk. Navrhovateľ nevyhotovil dielo v lehote do 31.07.2005, teda v lehote podľa
Zmluvy o dielo. Toto nevyhotovenie dôvodil navrhovateľ tým, že byt nemohol byť riadne skolaudovaný
z dôvodu, že obec Zálesie nevyhotovila vodovod a z toho dôvodu bolo prerušené kolaudačné konanie.
Taktiež poukázal na to, že 06.02.2006 uzavrel s odporkyňou Dohodu o odovzdaní diela, v ktorej sa
obaja účastníci zriekli nárokov na ďalšie plnenie voči sebe. Svedkyňa Ing. U. S., ktorá sa zúčastnila
kolaudácie bytu odporkyne uviedla, že pokiaľ si ona pamätá, problémy s kolaudovaním boli v dôsledku
nevybudovania vodovodu obcou, v dôsledku nevydania stavebného povolenia. Odporkyňa poukázala
na to, že obsah tejto Dohody v časti zrieknutia sa vzájomných nárokov odporuje dobrým mravom z
dôvodu, že ona sa nemohla vzdať práva, ktoré ešte nebolo uplatnené. Tiež poukázala na to, že stavba
mala byť zhotovená do 31.07.2005 a kolaudačné konanie bolo prerušené až v septembri 2005, teda
až po čase, kedy malo byť dielo zhotovené. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 16.02.2006 a vtedy
mohla odporkyňa začať byt užívať. Preto odporkyňa vzniesla kompenzačnú námietku titulom úhrady
zmluvnej pokuty v zmysle Zmluvy o dielo a táto zmluvná pokuta predstavovala v jej prípade, t.j. za
200 dní omeškania so zhotovením diela sumu 125 588,- Sk (10% z hodnoty diela). Navrhovateľ vzal
na pojednávaní dňa 6.9.2011 návrh čiastočne späť v časti istiny 1 104,70 € a žiadal v tejto časti
konanie zastaviť. Žiadal teda zaplatiť 3 497,70 €, uviedol, že túto sumu žiada zaplatiť jednak ako titulom
neuhradenej faktúry 3 497,70 € spolu s príslušenstvom a uplatnil si podľa čl. 8 bod 8 Zmluvy o dielu
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 3 497,70 € od 25.1.2007 do 24.8.2009 a zo sumy 3
064,05 € od 25.8.2009 do zaplatenia, nakoľko odporkyňa sumu 433,65 € uhradila 24.8.2009. Právny
zástupca odporkyne s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.

Súd vo veci samej opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 6.9.2011, č.k. 3Cb/22/2008-250 tak, že
odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 3 497,88 € s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej
sumy od 25.1.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, t.j. pokiaľ ide o
zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi vo výške 0,05% denne zo sumy 3 497,70 € od 25.1.2007 do
24.8.2009 a zo sumy 3 064,05 € od 25.8.2009 do zaplatenia súd návrh zamietol. V časti o zaplatenie 1
104,70 € súd konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Súd rozhodol tak, ako je uvedené vyššie z dôvodu, že podľa čl. III. bod 1 Zmluvy, navrhovateľ mal
zhotoviť dielo do 31.07.2005. Do tohto termínu dielo nezhotovil. K predĺženiu kolaudačného konania
došlo v septembri 2005, konkrétne 22.09.2005. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 16.02.2006 a od
tohto dňa mohla odporkyňa začať s užívaním bytu a podľa zmluvy, od tohto dátumu bolo dielo zhotovené.
Je nepochybné, že k odovzdaniu diela nedošlo riadne a včas. Je takisto nepochybné, že návrh na
začatie kolaudačného konania podal navrhovateľ dňa 11.8.2005. Dňa 22.11.2005 sa konalo miestne
zisťovanie, o čom bol spísaný záznam. Následne bolo rozhodnutím stavebného úradu č. Výst. 196-05-kt
z 28.9.2005 kolaudačné konanie prerušené, pretože boli zistené závady brániace užívaniu stavby, a to
neskolaudovaný vodovod. Je takisto nepochybné, že odporkyňa nezaplatila celú cenu za dodané dielo,
keď zaplatila iba sumu 1 338 982,- Sk, hoci cena diela bola 1 494 503,- Sk. Rozdiel medzi zaplatenou
cenou a cenou diela po zohľadnení odpočtu za dodaný materiál je v sume 138 652,- Sk (4 602,40 €).
Sporné je medzi účastníkmi to, či došlo k oneskorenému odovzdaniu diela zavinením navrhovateľa alebo
bez jeho zavinenia. Touto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1M Obdo 1/2010
zo dňa 24.2.2010 a vyslovil právny záver, že navrhovateľ bol v omeškaní len do dňa miestneho zisťovania
konaného dňa 22.9.2005, ktoré bolo podkladom pre prerušenie kolaudačného konania. Kolaudačné
konanie bolo prerušené z dôvodu neskolaudovaného vodovodu, nie z dôvodu na strane navrhovateľa.
Odovzdanie stavby v danom prípade je viazané na kolaudačné rozhodnutie príslušného správneho
orgánu, ktorý nebol priamo zainteresovaný na odovzdaní diela a nie je viazané ani na objednávateľovi,
ani na zhotoviteľovi. Preto nemožno lehotu, ktorú takýto orgán určí na vydanie príslušného rozhodnutia,
započítavať v neprospech niektorého z účastníkov. To bolo pojaté aj do zmluvy o dielo, a to v čl.
III bodu 3.2. zmluvy, podľa ktorého sa záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo považuje za splnený dňom
spísania protokolu o priebehu kolaudačného konania, a to za podmienky, že na základe protokolu bude
stavebným úradom vydané rozhodnutie o užívaní stavby. Súd teda vyslovil záver, že navrhovateľ bol
v omeškaní so zhotovením diela, a to od 1.8.2005 do 22.9.2005, teda spolu 53 dní. Odporkyňa bola
povinná zaplatiť navrhovateľovi cenu za zhotovené dielo, avšak zároveň v súlade s čl. VIII bod 1.
zmluvy bol navrhovateľ povinný za 53 dní omeškania zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z
ceny diela (pri cene diela 41 687,47 € predstavuje zmluvná pokuta 20,84 € za jeden deň omeškania).
Zmluvná pokuta je vo výške 1 104,52 € a keďže odporkyňa vzniesla kompenzačnú námietku, ktorá je v
tomto rozsahu dôvodná, započítava sa zmluvná pokuta na cenu diela. Navrhovateľovi preto patrí suma
4602,40 € (cena diela) - 1 140,52 € (kompenzačnou námietkou uplatnená zmluvná pokuta, avšak len za
53 dní omeškania) = 3 497,88 €. Keďže je odporkyňa so zaplatením tejto sumy v omeškaní, priznal súd
navrhovateľovi popri istine aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 25.1.2007 (odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti ceny za dielo) do zaplatenia. Súd však zvyšok nároku navrhovateľa, t.j.
zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 3 497,70 € od 25.1.2007 do 24.8.2009 a zo sumy 3 064,05 € od
25.8.2009 do zaplatenia zamietol, a to z toho dôvodu, že súd považoval uplatnenú zmluvnú pokutu s
ohľadom na všetky okolnosti za neprimeranú (§ 301 Obchodného zákonníka) a za rozpornú so zásadou
poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka). Súd prihliadal jednak na to, že omeškanie
odporkyne so zaplatením ceny za dielo je kompenzované už priznaným úrokom z omeškania a jednak aj
na to, že odporkyňa nemala v právnom vzťahu s navrhovateľom postavenie podnikateľa, ale postavenie
spotrebiteľa. Preto od nej nemožno požadovať zaplatenie neprimerane vysokej sankcie za nesplnenie
svojej povinnosti. Dojednanie o zmluvnej pokute 0,05% denne súd považuje za nekalú podmienku
podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (s poukazom na písmeno e) Prílohy citovanej smernice) a z toho dôvodu za neplatné. Keďže
navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie 1 104,70 € späť, súd konanie v tejto časti so súhlasom
odporkyne zastavil (§ 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci.

Odporkyňa sa odvolala proti rozsudku v časti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
3 497,88 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 25.01.2007 do zaplatenia a v časti výroku

o náhrade trov konania. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v tejto časti
zamietne a prizná jej plnú náhradu prvostupňového i odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa vytýkala,
že sa vôbec nezaoberal jej námietkami o neoprávnenej fakturácii niektorých položiek, ktoré podrobne
špecifikovala. Zdôraznila, že neoprávnená fakturácia týchto položiek bola primárnym dôvodom, prečo
neuhradila plnú cenu diela, a až keď žalobca odmietol faktúru upraviť, vzniesla kompenzačnú námietku
titulom zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením diela. Okrem toho nesúhlasila ani s právnym
názorom súdu prvého stupňa, ktorý si osvojil názor Najvyššieho súdu SR o tom, čo bolo dôvodom
omeškania žalobcu so zhotovením diela a akým spôsobom sa ustálil počet dní omeškania s odovzdaním
diela. Je nepochybné (vychádzajúc z obsahu zmluvy o dielo), že k odovzdaniu diela podľa dohody o
odovzdaní diela zo dňa 06.02.2006 došlo až 191 dní po dohodnutom termíne a kolaudačné rozhodnutie
bolo vystavené až 200 dní po dohodnutom termíne. Až vydaním kolaudačného rozhodnutia jej bolo
povolené užívať stavbu, takže do tohto momentu bol žalobca v omeškaní s odovzdaním diela a ona sa
oprávnene domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty za 200 dní. Podaním doručeným odvolaciemu súdu
dňa 03.02.2012 žalovaná poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 1M Obdo
1/2010 zo dňa 24.02.2010, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní prvostupňový aj odvolací súd, bolo
zrušené nálezom Ústavného súdu XX.XX.XXXX,zo dňa 24.03.2011, ktorého kópiu odvolaciemu súdu
predložila. Zdôraznila, že vzhľadom na zrušenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, nemožno na právny
názor v ňom vyslovený prihliadať.

Žalobca odvolaním napadol tú časť výroku prvostupňového rozsudku, ktorou bola žaloba o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 3 497,70 eur od 25.01.2007 do 24.08.2009 a zo
sumy 3 064,05 eur od 25.08.2009 do zaplatenia zamietnutá. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej
časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol tak, že mu prizná aj uplatnenú zmluvnú pokutu a
náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s konštatovaním prvostupňového súdu o neprimeranosti
výšky zmluvnej pokuty a o jej rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zdôraznil, že v
zmluve o dielo bola zmluvná pokuta medzi zmluvnými stranami dojednaná v rovnakej výške, a to 0,05%
denne z dlžnej sumy - u neho pre prípad omeškania so zhotovením diela a u žalovanej pre prípad
omeškania s oneskorenou úhradou ceny diela. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ak súd
prvého stupňa pripustil, že žalovaná vzniesla opodstatnenú kompenzačnú námietku titulom zmluvnej
pokuty vo výške 1 104,52 eur za 53 dní omeškania vo výške 0,05% denne z ceny diela 41 687,47 eur,
zrejme nepovažoval zmluvnú pokutu za rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku. Uviedol,
že on pritom nepožaduje zmluvnú pokutu z celej ceny diela, ale len z neuhradenej časti istiny, tak,
ako to bolo v zmluve dojednané. V danom prípade nemožno dojednanie o zmluvnej pokute považovať
za nekalú podmienku, lebo oneskorenie s omeškaním diela bolo sankcionované zmluvnou pokutou vo
výške 0,05% denne z celej ceny diela, naproti tomu omeškanie s platbou žalovanej bolo sankcionované
zmluvnou pokutou 0,05% denne z dlžnej sumy. Podľa jeho názoru zmluvná pokuta bola dohodnutá v
primeranej výške a neodporuje dobrým mravom ani zásadám poctivého obchodného styku. Žalobca v
písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o jeho nároku
správne vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktorý bol pre neho s poukazom
na ust. § 226 O.s.p. záväzný.

Krajský súd uznesením zo dňa 19.12.2012, č.k. 8Cob/14/2012-300 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozhodol tak z dôvodu, že z obsahu spisu zistil, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia 4 602,40 eur (138 652,- Sk) titulom neuhradenej
faktúry, splatnej 24.01.2007, ktorou žalovanej vyúčtoval zostatok ceny diela. Súd prvého stupňa
rozsudkom zo dňa 30.07.2009 č.k. 3Cb/22/2008-199 a doplňujúcim rozsudkom zo dňa 29.03.2010
č.k. 3Cb/22/2008-232 rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 433,65 eur, vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu. Na odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá
a na odvolanie žalobcu i žalovanej proti výroku o náhrade trov konania Krajský súd v Trenčíne ako
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej
časti zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 30.07.2009 č.k.
3Cb/22/2008-199, ktorým bola žalovaná zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 433,65 eur,
nadobudol právoplatnosť, keďže v tejto časti nebol napadnutý odvolaním. Ako však vyplýva ďalej z
obsahu spisu, súd prvého stupňa po tom, čo mu bolo jeho rozhodnutie v zamietajúcej časti výroku a
v časti výroku o náhrade trov konania zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, sa opätovne
zaoberal celým pôvodne uplatňovaným nárokom 4 602,40 eur s príslušenstvom, hoci predmetom

konania už zostala len časť nároku žalobcu vo výške 4 168,75 eur. Z ust. § 153 ods. 2 O.s.p. pritom
vyplýva, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak
sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi. O takýto prípade však v preskúmavanej veci nejde. Súd prvého stupňa preto
pochybil, keď po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu len v zamietajúcej časti výroku a v časti
výroku o náhrade trov konania za základ sporu opätovne považoval pôvodne uplatňovanú istinu 4
602,40 eur spolu s príslušenstvom a vychádzajúc z tohto nároku rozhodoval o čiastočnom späťvzatí a
následne vec prejednal a rozhodol. V dôsledku tohto procesného pochybenia odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. (keďže v tej istej veci sa už o časti nároku prv
právoplatne rozhodlo) a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V súvislosti s právoplatne prisúdenou istinou vo výške 433,65 eur súd prvého stupňa v ďalšom
konaní zohľadní právny titul, na základe ktorého bola táto suma žalobcovi prisúdená. Táto okolnosť je
podstatná vzhľadom na dôvody odvolania uvádzané žalovanou. Tá sa totiž proti skoršiemu rozsudku
prvostupňového súdu zo dňa 30.07.2009 č.k. 3Cb/22/2008-199 vo veci samej neodvolala, v dôsledku
čoho spornou medzi účastníkmi zostala len skutočnosť, či si žalovaná dôvodne alebo neopodstatnene
započítala proti pohľadávke žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 4 168,76 eur. Pokiaľ ide o názor
žalovanej, že vzhľadom na zrušenie rozhodnutia NS SR č.k. 1M Obdo 1/2010 zo dňa 24.02.2010
v obdobnej veci Nálezom Ústavného súdu SR č. II ÚS 520/2010-32 zo dňa 24.03.2011, nemožno na
obsah zrušeného rozhodnutia prihliadať a stanoviská v ňom uvedené aplikovať, odvolací súd podotýka,
že rozhodnutie NS SR bolo zrušené pre porušenie čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, keď NS SR o mimoriadnom
odvolaní generálneho prokurátora vo veci rozhodol skôr, než bolo mimoriadne dovolanie doručené
na vyjadrenie druhej procesnej strane. Bez ohľadu na túto skutočnosť, odvolací súd nevzhliadol za
doposiaľ zisteného skutkového stavu žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od právneho názoru ohľadne
omeškania žalobcu s odovzdaním diela, vysloveného vo svojom skoršom rozhodnutí, odkloniť. Pokiaľ
súd prvého stupňa oprel zamietnutie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu titulom omeškania s úhradou
časti ceny diela o neprimeranosť jej výšky a o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, pričom
dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotil ako nekalú podmienku s poukazom na čl. 3 Smernice Rady
93/13/EHS, tieto jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Predovšetkým treba zdôrazniť,
že aj keď žalovaná pri uzavretí zmluvy bola v pozícii spotrebiteľa, nešlo o uzavretie formulárovej
zmluvy obsahujúcej práva vymedzené výlučne v prospech žalobcu ako zhotoviteľa diela. Z dojednaní
o zmluvnej pokute vyplýva totiž reciprocita tohto práva a z doposiaľ vykonaných dôkazov nevyplynulo,
že by žalovaná pri uzavretí zmluvy nemohla jej obsah ovplyvniť. Naviac odvolaciemu súdu nie je zrejmé
ani to, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, keď zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne
(teda 18,25% ročne) ako sankciu pre prípad porušenia záväzkov vyhodnotil vo vzťahu k žalovanej ako
neprimerane vysokú a nekalú, naproti tomu vo vzťahu k žalobcovi ju považoval zrejme za primeranú.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec opätovne prejedná len v rozsahu, v ktorom vec doposiaľ nie
je právoplatne skončená, vykoná v potrebnom rozsahu dokazovanie a vo veci znova rozhodne. Podľa
§ 226 O.s.p. je súd prvého súdu viazaný názorom odvolacieho súdu a v novom rozhodnutí súd prvého
stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o všetkých trovách konania.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, konateľa navrhovateľa, právneho
zástupcu odporkyne a dospel k záveru, že návrh je v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha zaplatenia
3 064,05 € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 25.1.2007 do zaplatenia a zmluvnej
pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 3 497,70 € od 25.1.2007 do 24.8.2009 a zo sumy 3 064,05 € od
25.8.2009 do zaplatenia, dôvodný. Súd pri rozhodnutí vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu,
ktorým je viazaný.

Keďže vo vzťahu k povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 433,65 € nadobudol rozsudok
súdu prvého stupňa zo dňa 30.7.2009, č.k. 3Cb/22/2008-199 právoplatnosť, keďže uvedený výrok nebol
napadnutý odvolaním, predmetom konania ostalo len zaplatenie sumy 4 168,75 € s príslušenstvom a
zmluvnej pokuty.

V súlade s právnym názorom krajského súdu je súd povinný zohľadniť právny titul, za základe ktorého
bola navrhovateľovi prisúdená suma 433,65 €, ktorá okolnosť je podstatná vzhľadom na dôvody
odvolania uvádzané odporkyňou, ktorá sa proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 30.7.2009 č.k.
3Cb/22/2008-199 vo veci samej neodvolala, v dôsledku čoho spornou medzi účastníkmi zostala len
skutočnosť, či si odporkyňa dôvodne alebo neopodstatnene započítala proti pohľadávke navrhovateľa
zmluvnú pokutu vo výške 4 168,76 €.

Právny zástupca navrhovateľa k veci na pojednávaní uviedol, že žiadajú vzhľadom na zrušujúce
uznesenie krajského súdu zaplatiť od odporkyne istinu 3 064,05 € spolu s 9%-ným úrokom z omeškania
ročne z dlžnej sumy od 25.1.2007 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne zo
sumy 3 497,70 € od 25.1.2007 do 24.8.2009 a od 25.8.2009 do zaplatenia zo sumy 3 064,05 €. 24.8.2009
nadobudol právoplatnosť prvý rozsudok OS Partizánske, v ktorom boli úspešní v sume 433,65 €.

Konateľ navrhovateľa sa stotožnil s výpoveďou právneho zástupcu navrhovateľa.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní k veci uviedol, že zotrvávajú na doterajších písomných a
ústnych vyjadreniach k veci a aj na tom, že rozhodnutie NS SR č.k. 1M Obdo 1/2010 zo dňa 24.2.2010
bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR II ÚS 520/2010-32 zo dňa 24.3.2011. Sumu 472,95 € si
uplatňuje navrhovateľ bez právneho dôvodu, lebo v tejto časti nepreukázal dôvodnosť vystavenej faktúry
č. 002/2007 z 15.1.2007 a odporkyňa aj namietala nesprávnosť faktúry a aj to zdôvodnila. Ide o položky
57,36 € za vybudovanie priečky, ktorá však nebola vybudovaná, 237,- € za vaňu, ktorú si zabezpečila
sama odporkyňa a ktorú jej v nesprávnej výške odpočítal navrhovateľ z faktúry. 19,92 € - nesprávny
odpočet štandardnej ceny zrkadla, 158,60 € materiál, ktorý si odporkyňa dodala sama - išlo o obkladačky
do kúpeľne.

Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob
jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo
v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy, alebo z
povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom ku dňu 25.1.2007 (ku dňu vzniku omeškania) ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Predmetom konania s ohľadom na doterajšie rozhodnutia, s ohľadom na ostatné rozhodnutie krajského
súdu a aj s ohľadom na prednes právneho zástupcu navrhovateľa ostalo zaplatenie sumy 3 064,05 €
s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 25.1.2007 do zaplatenia, zaplatenie zmluvnej pokuty 0,05%
denne zo sumy 3 497,70 € od 25.1.2007 do 24.8.2009 a od 25.8.2009 do zaplatenia zo sumy 3 064,05 €.

Právnym dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľ domáha zaplatenia uvedených súm, je neuhradenie
dojednanej ceny diela odporkyňou a neuhradenie zmluvnej pokuty odporkyňou.

Vo vzťahu k zaplateniu sumy 433,65 € už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 30.7.2009,
č.k. 3Cb/22/2008-199, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 8.9.2009. Zaplatenie tejto sumy
teda už nie je predmetom sporu. Súd zaviazal odporkyňu uhradiť uvedenú sumu z dôvodu, že nezaplatila
cenu diela v sume 4 602,40 €, pričom zohľadnil aj jej kompenzačnú námietku do výšky 4 168,76 € (v
časti týkajúcej sa započítania uvedenej sumy bolo rozhodnutie zrušené odvolacím súdom). Odporkyňa
sa proti uloženej povinnosti zaplatiť 433,65 € neodvolala, preto už medzi účastníkmi nie je sporný

základ nároku v časti nároku navrhovateľa na zaplatenie ceny zhotoveného diela. Sporná ostala výška
uplatneného nároku v časti zmluvnej pokuty, respektíve kompenzačná námietka povinnej.

Podľa čl. III. bod 1 Zmluvy, navrhovateľ mal zhotoviť dielo do 31.07.2005. Do tohto termínu dielo
nezhotovil. K predĺženiu kolaudačného konania došlo v septembri 2005, konkrétne 22.09.2005.
Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 16.02.2006 a od tohto dňa mohla odporkyňa začať s užívaním
bytu a podľa zmluvy, od tohto dátumu bolo dielo zhotovené.

Je nepochybné, že k odovzdaniu diela nedošlo riadne a včas. Je takisto nepochybné, že návrh na
začatie kolaudačného konania podal navrhovateľ dňa 11.8.2005. Dňa 22.11.2005 sa konalo miestne
zisťovanie, o čom bol spísaný záznam. Následne bolo rozhodnutím stavebného úradu č. Výst. 196-05-kt
z 28.9.2005 kolaudačné konanie prerušené, pretože boli zistené závady brániace užívaniu stavby, a to
neskolaudovaný vodovod. Je takisto nepochybné, že odporkyňa nezaplatila celú cenu za dodané dielo,
keď zaplatila iba sumu 1 338 982,- Sk, hoci cena diela bola 1 494 503,- Sk. Rozdiel medzi zaplatenou
cenou a cenou diela po zohľadnení odpočtu za dodaný materiál je v sume 138 652,- Sk (4 602,40 €).

Súd neprihliadol na námietku odporkyne vznesenú na pojednávaní dňa 30.5.2013, že faktúra obsahuje
nesprávne položky, a to 57,36 € za vybudovanie priečky, 237,- € za vaňu, 19,92 € za zrkadlo, 158,60
€ za obkladačky, pretože spor ohľadom nesprávne fakturovaných položiek bol vyriešený v rozsudku
zo dňa 30.7.2009, č.k. 3Cb/22/2008-199 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 29.3.2010, č.k.
3Cb/22/2008-232. Uvedeným rozsudkom bola odporkyňa zaviazaná na úhradu celej fakturovanej sumy
4 602,40 € po odpočítaní uplatnenej zmluvnej pokuty 4 168,75 €, t.j. sumy 433,65 €. Odporkyňa sa
proti výroku rozsudku v tejto časti neodvolala, t.j. nemala námietky proti zaplateniu celej fakturovanej
sumy zníženej o uplatnenú zmluvnú pokutu, preto bola otázka, či je povinná zaplatiť celú fakturovanú
cenu diela alebo nie už v konaní vyriešená a touto otázkou sa už súd v konaní nezaoberá. Spornou
ostala už len otázka dôvodnosti alebo nedôvodnosti zmluvnej pokuty uplatnenej navrhovateľom a
dôvodnosti alebo nedôvodnosti zmluvnej pokuty uplatnenej odporkyňou ako kompenzačná námietka. V
časti zmluvnej pokuty uplatnenej odporkyňou (kompenzačná námietka) vzal navrhovateľ návrh späť (do
výšky 1 104,70 €), v tejto časti súd konanie zastavil, preto ani kompenzačná námietka odporkyne do
výšky 1 104,70 € už nie je predmetom konania. Sporný ostal zvyšok kompenzačnej námietky 3 064,06 €.

Keďže teda súd dospel k záveru, že odporkyňa je povinná zaplatiť celú sumu diela, ktorú si uplatnil
navrhovateľ vo faktúre č. 002/2007 v sume 4 602,40 €, splatnej dňa 24.1.2007, a keďže o sume 433,65 €
už bolo právoplatne rozhodnuté v skoršom rozsudku súdu a o sume 1 104,70 € bolo rozhodnuté tak, že
konanie bolo zastavené súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 3 064,05 €. Keďže je odporkyňa
so zaplatením tejto sumy v omeškaní, a to odo dňa 25.1.2007 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry),
priznal súd navrhovateľovi aj úrok z omeškania 9% ročne od 25.1.2007 do zaplatenia. V súlade s čl.
11.2. zmluvy ide medzi účastníkmi o obchodnoprávny vzťah, úrok z omeškania sa spravuje ustanovením
§ 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania. Navrhovateľovi patrí úrok z omeškania o
10% vyšší ako základná sadzba NBS platná v prvý deň omeškania, keďže si ho však uplatnil vo výške
9% ročne, súd mu priznal úrok z omeškania 9% ročne (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Súd neuznal dôvodnou celú odporkyňou uplatnenú kompenzačnú námietku týkajúcu sa zmluvnej pokuty.
Posudzoval pritom vznik a dĺžku omeškania navrhovateľa. Sporné je medzi účastníkmi to, či došlo
k oneskorenému odovzdaniu diela zavinením navrhovateľa alebo bez jeho zavinenia. Súd dospel k
záveru, že navrhovateľ bol v omeškaní len do dňa miestneho zisťovania konaného dňa 22.9.2005,
ktoré bolo podkladom pre prerušenie kolaudačného konania. Kolaudačné konanie bolo prerušené z
dôvodu neskolaudovaného vodovodu, nie z dôvodu na strane navrhovateľa. Odovzdanie stavby v
danom prípade je viazané na kolaudačné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktorý nebol priamo
zainteresovaný na odovzdaní diela a nie je viazané ani na objednávateľovi, ani na zhotoviteľovi. Preto
nemožno lehotu, ktorú takýto orgán určí na vydanie príslušného rozhodnutia, započítavať v neprospech
niektorého z účastníkov. To bolo pojaté aj do zmluvy o dielo, a to v čl. III bodu 3.2. zmluvy, podľa
ktorého sa záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo považuje za splnený dňom spísania protokolu o priebehu
kolaudačného konania, a to za podmienky, že na základe protokolu bude stavebným úradom vydané
rozhodnutie o užívaní stavby. Súd teda vyslovil záver, že navrhovateľ bol v omeškaní so zhotovením
diela, a to od 1.8.2005 do 22.9.2005, teda spolu 53 dní. Odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi
cenu za zhotovené dielo, avšak zároveň v súlade s čl. VIII bod 1. zmluvy bol navrhovateľ povinný za 53
dní omeškania zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z ceny diela (pri cene diela 41 687,47 €

predstavuje zmluvná pokuta 20,84 € za jeden deň omeškania). Touto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd
SR v rozhodnutí sp. zn. 1M Obdo 1/2010 zo dňa 24.2.2010 z právneho názoru ktorého súd vychádzal.
Nie je pritom podstatné, že uvedené rozhodnutie bolo zrušené ústavným súdom, pretože bolo zrušené
len z procesných dôvodov a právny názor v uznesení obsiahnutý nebol ústavným súdom spochybnený.
Zmluvná pokuta je vo výške 1 104,52 € a keďže odporkyňa vzniesla kompenzačnú námietku, ktorá je v
tomto rozsahu dôvodná, započítava sa zmluvná pokuta na cenu diela. Navrhovateľovi preto patrí suma
4602,40 € (cena diela) - 1 140,52 € (kompenzačnou námietkou uplatnená zmluvná pokuta, avšak len
za 53 dní omeškania) = 3 497,88 €. Keďže ale v časti predmetu konania (433,65 €) už bolo právoplatne
rozhodnuté a v časti predmetu konania (1 104,70 € z titulu nároku odporkyne na zmluvnú pokutu) vzal
navrhovateľ návrh späť, súd priznal navrhovateľovi sumu 3 064,05 € (cena diela 4 602,40 € - 1 104,70
€ /späťvzatie návrhu/ - 433,65 € /právoplatne rozhodnutá časť predmetu konania/).

Následne sa súd zaoberal tým, či má navrhovateľ nárok na zmluvnú pokutu alebo nie. Súd
navrhovateľovi priznal zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 3 497,70 € od 25.1.2007 do
24.8.2009 a zo sumy 3 064,05 € od 25.8.2009 do zaplatenia. Zmluvná pokuta bola dojednaná v bode
8.2. zmluvy ako 0,05% z celkovej ceny diela za každý aj začatý deň omeškania. Zmluvnou pokutou vo
výške 18,25% ročne je zabezpečené tak plnenie objednávateľa (bod 8.2.), ako aj plnenie zhotoviteľa
(bod 8.1.). Takto dojednaná pokuta podľa názoru súdu (viazaného právnym názorom krajského súdu) je
primeraná výške a významu zabezpečovanej povinnosti, pretože nie je dojednaná výlučne na prospech
zhotoviteľa, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by ju odporkyňa nemohla ovplyvniť a jej výška (v
porovnaní so zákonným úrokom z omeškania podľa ObZ, ktorý bol v čase vzniku omeškania vo výške
14,75% ročne) nie je neprimerane vysoká. Zmluvná pokuta patrí navrhovateľovi odo dňa porušenia
povinnosti odporkyne zaplatiť cenu diela, t.j. od prvého dňa omeškania so zaplatením fakturovanej sumy.
Navrhovateľ si ju uplatnil zo sumy 3 497,70 € odo dňa 25.1.2007 do 24.8.2009 a zo sumy 3 064,05 € odo
dňa 25.8.2009 do zaplatenia, preto mu súd priznal súc viazaný jeho návrhom (§ 153 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) zmluvnú pokutu vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
aj odporkyňa boli v konaní čiastočne úspešní, preto súd trovy konania pomerne rozdelil. Vzhľadom
ku zrušujúcim rozhodnutiam krajského súdu súd rozhodoval o trovách celého doterajšieho konania
(prvostupňového aj odvolacieho).

Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z:
- súdneho poplatku za návrh na začatie konania 276,04 €,
- súdneho poplatku za odvolanie 250,- €.

Iné trovy navrhovateľ v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nevyčíslil,
preto súd vychádzal zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ zaplatil
súdny poplatok na návrh na začatie konania a súdny poplatok za odvolanie a iné trovy mu zo spisu
nevyplývajú, preto súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikli v konaní trovy v sume 526,04 €.

Pri určení pomeru, v ktorom súd trovy medzi účastníkov rozdelil, súd vychádzal z toho, že predmetom
konania bola suma 4 602,40 €. Z toho bol navrhovateľ úspešný čo do sumy 3 497,70 € a neúspešný
čo do sumy 1 104,70 €. Jeho úspech vo veci je vo výške 75,9973% a úspech odporkyne vo veci je
vo výške 24,0027%. Čistý procesný úspech navrhovateľa (procesný úspech navrhovateľa - procesný
úspech odporcu) je vo výške 51,9946%. Z trov konania v sume 526,04 € mu teda súd priznal sumu
273,51 € (t.j. 51,9946% zo sumy 526,04 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).