Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914203962
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914203962.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu PROFI

CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti žalovaným 1/ F. C.,
rodné č. XXXXXX/XXXX, bytom v A., T. XXX/XX a 2/ Z. C., rodné č. XXXXXX/XXXX, bytom v A., T. XXX/
XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. so
sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, IČO 42 309 166, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom
v Banskej Bystrici, ul. J. Kráľa 7 o 801,02 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, a to na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu
118,98 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 31.03.2014 domáhal voči žalovanému 1/ (ďalej len "žalovaný")
a žalovanej 2/ (ďalej len "žalovaná") spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 801,02 eur s 9 % úrokmi z
omeškania ročne od 21. 03. 2010 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 19. 12. 2008 uzavrel

so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"). Touto zmluvou
poskytol žalovanému úver vo výške 597,49 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v
42 pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,94 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového
kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaná pristúpila k záväzku žalovaného zo zmluvy ako
spoludlžník v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Na základe žiadosti žalovaného uzavreli
dodatok k zmluve, v ktorom sa dohodli na odklade splatnosti splátky č. 11, za čo sa žalovaný zaviazal
zaplatiť zmluvnú odmenu 30,94 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke

číslo 11, pričom do času zosplatnenia úveru zaplatil spolu sumu 309,40 eur. Keďže žalovaný bol v
omeškaní s úhradou splátky č. 11 viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka, t. j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal ku dňu 21. 03. 2010
neuhradené splátky vo výške 1.021,02 eur. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žaloba obsahuje niektoré nepresnosti, ktoré je potrebné z hľadiska následného skutkového a právneho

rozboru veci vysvetliť. Jedná sa najmä o tvrdenie žalobcu, že uzavrel zmluvu iba so žalovaným a
žalovaná pristúpila k zmluve ako spoludlžník. Uvedené tvrdenie zo strany žalobcu je mylné, nakoľko
v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ku ktorej akceptácii následne zo strany žalobcu došlo
dňa 19. 12. 2008 sa uvádzajú obidvaja žalovaní ako dlžníci (konkrétne žalovaný ako dlžník a žalovanáako spoludlžník). Súd má za to, že žalovaná bola riadnou zmluvnou stranou pri uzatváraní zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 19. 12. 2008. Uvedený fakt dokazuje aj ustanovenie bodu 2.1. zmluvných
dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere, ktoré vyplnenú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru

podpísanú dlžníkom a spoludlžníkom považuje za návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere,
čím priznáva obidvom subjektom postavenie zmluvných strán. Z tohto dôvodu preto všetky práva
a povinnosti vznikajú obidvom žalovaným bez ďalšieho a teda obidvaja žalovaní sú rovnocennými
nositeľmi všetkých práv a povinností, ktoré vznikli z ich spoločného zmluvného vzťahu - zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 19. 12. 2008.

Žalovaní výzvu súdu na vyjadrenie sa spolu s doručovanou žalobou a prílohami prevzali dňa 03. 12.
2014, k žalobe sa však nevyjadrili.

Do konania dňa 06. 10. 2014 vstúpil na strane žalovaných v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajší
účastník. Tento sa písomne vyjadril tak, že predmetná zmluva vykazuje nedostatky v tom smere, že v

nej absentujú povinné náležitosti ustanovené v zmysle ust. § 4 ods. 2, písm. e/, g/, i/ zák. č. 258/2001
Z. z., čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, pričom v zmluve sa
uvádza dvojaká sadzba úroku a RPMN. Namietol samotnú výšku odplaty, pričom žalovaným / bol
poskytnutýúver597,49euravrátiťbolipovinnísumu1.299,48eur,čojetakmerdvojnásobokposkytnutej
sumy. Rovnako poukázal na neprimeranú výšku úrokovej sadzby úveru - 65,56% ročne, ktorá presahuje

štandardnú výšku viac ako päťnásobne. Ďalej ohľadom poskytnutia čiastky revolvingu vo výške 334,13
eur uviedol, že zo zmluvy nie je zrejmé, či sa jedná o ďalší úver, resp. inú zmluvu alebo či boli dlžníkovi
poskytnuté aj tieto prostriedky. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje s poukazom na ust. § 37 ods.
1 Obč. zák. a § 39 Obč. zák. za absolútne neplatný právny úkon. Na záver vzniesol námietku premlčania
a to v prípade, ak súd posúdi zmluvu o revolvingovom úvere ako absolútne neplatnú a ak súd nárok

žalobcu posúdi ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vo veci ide o drobný spor (§ 200ea O. s. p.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a
ods. 2 O. s. p.).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žiadosťou/zmluvou o poskytnutie revolvingového úveru,

so zmluvnými dojednaniami k zmluve o relovingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o., s kartou klienta k číslu zmluvy XXXXXXXXXX, s oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 28. 02.
2010 spolu s dôkazom o doručení zosplatnenia žalovanému a vec posúdil takto :

Žalovaní dňa 18. 12. 2008 vyplnili (v časti 1 až 5) Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Žalobca

následne dňa 19. 12. 2008 doplnil údaje uvedené v časti 6. a súčasne doplnil dátum, pečiatku a podpis
na predloženej žiadosti.

Žalobca má v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z
uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských
úveroch")atiež§52ods.3Obč.zák.,pretožetútočinnosťvykonávalvrámcisvojhopodnikania.Žalovaní
v zmluvnom vzťahu vystupovali ako fyzické osoby - občania, ide teda o spotrebiteľa v zmysle § 52 ods.
4 Obč. zák. a § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonali v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva.

Listom zo dňa 28. 02. 2010 žalobca oznámil žalovanému s poukazom na jeho omeškanie s úhradou
splátok č. 12, 13, 14 v dĺžke 74 dní sumu omeškaných splátok vo výške 92,82 eur s výzvou na jej úhradu
do 15 dní pod hrozbou uplatnenia zmluvných sankcií a straty výhody splátok úveru. Zmluva, z ktorej si
žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalobcu, s názvom

"Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého záujemca o
poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom
prípade žiadali žalovaní podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 597,49 eur (18.000,- Sk)
s tým, že úver budú splácať v 42 mesačných splátkach splatných vždy k 16. dňu mesiaca po 30,94eur (932,-Sk), pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov - revolvingu mala predstavovať sumu
334,13 eur (10.066,-Sk). Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 65,56 %, ročná úroková
sadzba úveru mala byť vo výške 65,56 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 34,92 %,

predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 58,09 % a ročná úroková sadzba
revolvingu mala byť vo výške 67,14 %. Formulár žalovaní podpísali dňa 18. 12. 2008. Na formulári
sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať.
Tento bod vypĺňa veriteľ. Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 597,49
eur (18.000,- Sk) s podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške 30,94 eur (932,-

Sk), splatných v 16. deň mesiaca s tým že poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov z revolvingu
predstavuje sumu 334,13 eur (10. 66,- Sk). RPMN za úver bola určená vo výške 66,13 %, ročná úroková
sadzba úveru bola určená vo výške 65,56 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 34,92
%, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 58,09 % a ročná
úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 67,14%. Žalobca formulár podpísal dňa 19. 12. 2008
a preukázateľne do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5 týkajúce sa RPMN za úver

( kde stanovil vyššiu RPMN ako je uvedené v návrhu) a to až po podpísaní formulára žalovanými.

Podľa predloženej "Karty klienta" k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 12. 2013 bola žalovaným na
úvere dňa 19. 12. 2008 vyplatená čiastka celkom 597,49 eur. Podľa karty klienta splatili žalovaní na
úvere celkom sumu 553,33 eur.

Podľa § 3 ods. 1Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Obč. zák. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá Obč. zák., včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 Obč. zák. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,

ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 1 Obč. zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, ide teda o vzťah
spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu
formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru súd
dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva,

že žalobca ako veriteľ mal požičať žalovaným finančné prostriedky a títo sa mali zaviazať tieto vrátiť
v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou,
že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver, že ide
o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež zákonnej úprave zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľským

úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
formepôžičky,úveru,odloženejplatbyalebovinejprávnejforme (§2písm.a/zákonaospotrebiteľských
úveroch). V danom prípade touto formou má byť podľa tvrdenia žalobcu, zmluva o revolvingovom
úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedenénielen v zákonných ustanoveniach Obč. zákonníka, ale aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu.
Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaní podľa
bodu 5 zmluvy požiadali dňa 18. 12. 2008 o úver vo výške 597,49 eur a žalobca v bode 6 zmluvy
uviedol zmenené údaje oproti bodu 5 zmluvy a to ohľadne RPMN za úver. Je nepochybné, že v prípade
uvedenia zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 Obč. zák.), ktorú

mali žalovaní následne prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o
spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaní mali formulár opäť opatriť svojím podpisom a
následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalobcu. V danom prípade však tento postup pri uzavretí
zmluvy nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd
dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Pri jej uzavretí nebol dodržaný zákonom

predpísaný postup (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov). Keďže
na základe tejto zmluvy bolo žalovaným poskytnuté plnenie, môže si žalobca prípadný nárok voči
žalovaným uplatňovať iba z titulu vydania prípadného bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi podľa tohto je postup taký,
že 1.) dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5 žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on, ale listina nie je vyplnená

v bode 6, pri ktorom je uvedená poznámka "nevypĺňajte", 2.) takto podpísaná a v bode 6 nevyplnená
zmluva ide žalobcovi, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v akej výške, 3.) žalobca
ako dodávateľ a veriteľ v jednej osobe posudzuje žiadosť/zmluvu dlžníka, 4.) po vyhodnotení, keď
žalobca do žiadosti/zmluvy zapracoval možnosť zníženia a vykonania aj iných zmien, bez toho, aby to
bolo považované z jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre dlžníka, podpíše žiadosť/

zmluvu a následne 5.) tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva, že spotrebiteľ a teda
v danom prípade žalovaní vlastne najprv podpíšu žiadosť/zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé a
jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedli v žiadosti, aj fakticky dostanú. Naviac samotný žalobca
do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom, že takto vyplnená a dlžníkom podpísaná žiadosť/
zmluva sa považuje za návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní) na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom

úvere. Žalobca ako veriteľ si vyhradil právo - žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne ním požadovanú
výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere by takéto dojednanie samo o sebe nebolo
v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi, žalobca však zapracoval do zmluvy dojednanie, že
takéto zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho,
aby mal možnosť spotrebiteľ, teda aj žalovaní sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíšu

alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý im predložil veriteľ ako dodávateľ. Do zmluvy (do jej zmluvných
dojednaní) dokonca zapracoval súhlas dlžníka, že s oznámením o schválení úveru bude oboznámený
po jeho odoslaní navrhovateľom až potom, čo už žiadosť/zmluvu dlžník podpísal). Takže s obsahom
oznámenia by sa mal dlžník oboznámiť podľa dojednaní v zmluve až potom, čo by ho už zmluvamala zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne koncipované v prospech výlučne jednej zmluvnej strany
- dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, ktorého takýmto dojednaním dodávateľ
zbavuje jeho práva slobodného rozhodnutia, či podmienky, ktoré mu dodávateľ oznámi dodatočne prijme

alebo nie a zaväzuje ho k prijatiu týchto podmienok nezávisle od jeho rozhodnutia. Celý takýto postup
je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom,
čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd
prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie.

Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je tiež aj skutočnosť, že žalobcom
vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež
prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom a je prakticky
nemožné a vylúčené, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a
význam.Niejezanedbateľnáaniskutočnosť,žeúdajevbode6(číslice)súpísanépomernenečitateľným
písmom.

Súd navyše poukazuje, že na ustanovenie § 43 až 44 Obč. zák., v zmysle ktorého je zmluva uzavretá
ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady,
zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu nebolo uvedené, nedošlo k platnému uzavretiu
zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany.

V danej veci žalobca zmenil údaje v zmluvnom formulári uvedené v bode 6 oproti údajom uvedeným
v bode 5, z toho potom vyplýva, že návrh žalovaných odmietol. Mala preto nasledovať ďalšia fáza a
to prijatie takto zmeneného, teda nového návrhu urobeného zo strany žalobcu. Následne by tak došlo
k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to v prípade akceptácie takéhoto návrhu,
žalovanými. V danom prípade k uvedenému postupu nedošlo. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno

o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom
mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru a revolvingu s jeho príslušenstvom.

Je však nesporné, že žalobca určité plnenie žalovaným poskytol. Bola to na úvere čiastka 597,49 eur
ako to žalobca uvádza v žalobe a ako vyplýva z Karty klienta. Túto sumu by tak boli žalovaní povinní

vrátiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu v
prospech žalovaných. Žalovaní však žalobcovi už vrátili na poskytnutých peňažných prostriedkoch spolu
sumu553,33eur,t.j.súdpovažujezasplatenúčasťskutočneposkytnutýchprostriedkov vovýške553,33
eur. Žalovaní tak dlhujú na bezdôvodnom obohatení žalobcovi ešte časť poskytnutých prostriedkov vo
výške 44,16 eur. Žaloba teda bola podaná dôvodne len pokiaľ ide o nesplatenú časť úveru vo výške

44,16 eur.

Súd sa na základe vznesenej námietky vedľajšie účastníka pristúpil k jej právnemu rozboru a aplikoval
príslušné ustanovenia na skutkový stav veci v predmetnom konaní takto:

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým

nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

Podľa§107ods.2Obč.zák.najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynulbez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Premlčaním právo samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne
právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu.

Priprávenavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniajeustanovenádvojitákombinovanápremlčacia

doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je
stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho plynutia začiatku
aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu
(ak je vznesená námietka premlčania). Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo; inak povedané, aby
bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Okamihom, od ktorého sa

začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu
z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri
vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu

a kto bezdôvodné obohatenie získal.

Preto je potrebné posudzovať prípadné premlčanie nároku, tak ako to vyplýva z ust. § 107 ods. 1 Obč.
zák. s tým, že počiatok jej plynutia je potrebné stanoviť pre každú z čiastok bezdôvodného obohatenia,
ktoré boli žalovaným získané vo forme poskytnutého úveru. Dátum začiatku plynutia premlčacej

doby je daný nasledujúcim dňom po získaní uvedených súm žalovanými a posledný deň objektívnej
premlčacej doby je daný uplynutím troch rokov od dátumu začiatku plynutia premlčacej doby, pretože
žalobca žalovaným plnil v dôsledku neplatného právneho úkonu - neplatnej revolvingovej zmluvy. V
danom prípade bol posledným dňom objektívnej trojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia v prípade sumy 44,16 eur deň 20. 12. 2011, keďže žalovaným v zmysle vyššie uvedeného

pravidla, po započítaní plnenia, zostal dlh (bezdôvodné obohatenie) spočívajúci na vyplatenej čiastke
z úveru zo dňa 19. 12. 2008. Keďže žaloba bola podaná po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty, a to
dňa 31. 03. 2014, súd vzhľadom na podanú námietku premlčania žalobu zamietol.

Žalovaní, ktorí boli v konaní úspešní, si nárok na náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p.

neuplatnili, a preto im súd náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal.

O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 ("účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal") a § 93 ods. 4 vety prvej O. s. p. ("v konaní má vedľajší účastník

rovnaké práva a povinnosti ako účastník"), keď žalovaní, na strane ktorých do konania vstúpil, mali vo
veci plný úspech, a preto mu súd priznal uplatnenú náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia
podľa vyčíslenia, vykonaného v súlade s ust. § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/
a c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, pričom ide o náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,98

eur (dva hlavné úkony - prevzatie veci a podanie vyjadrenia po 51,45 eur + dvakrát prináležiaci režijný
paušál po 8,04 eur).

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1
O. s. p.

Keďže žaloba bola podaná po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty, a to dňa 31. 03. 2014, súd vzhľadom
na podanú námietku premlčania žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 4 vyhotoveniach.V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.