Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/186/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610207420
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1610207420.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľky: C.

proti odporcovi: Lesy Slovenskej republiky š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, zast. Advokátskou
kanceláriou MAJLING & NINČÁK s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava o náhradu škody a iné

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojím návrhom žiadala, aby ju odporca odškodnil za to, že nemala kde bývať a za to,
že jej nebolo poskytnuté adekvátne bývanie po smrti jej manžela. Postupom odporcu bola nechaná „na
ulici“ a tým jej bola spôsobená psychická ujma. Navrhovateľka uviedla, že keďže jej odporca nenašiel

vhodné ubytovanie kde by mohla ona hneď začať bývať a hájovňu kde dovtedy bývala nechal odporca
úplne zdevastovať, musela si riešiť otázku bývania sama a v roku 2006 začala bývať v B. kde si musí
platiťnájomné.Navrhovateľkauviedla,ženemáužzáujemnazabezpečenínáhradnéhobytuododporcu
ale žiada, aby odporca jej nahradil sumu 6.114,- Eur, ktorú zaplatila ako nájomné v domove seniorov, v
ktorom je ubytovaná za obdobie od 01.05.2006 do 01.09.2010. Navrhovateľka tiež žiadala, aby jej súd
priznal za spôsobenú psychickú ujmu sumu 3.300,- Eur.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril. Návrh žiadal zamietnuť. Vyčítal mu, že nespĺňa náležitosti
uvedené v § 79 ods. 1 O.s.p., keďže je nekonkrétny a aj nepreskúmateľný. Odporca uviedol, že mu nie
je známe, že by navrhovateľke spôsobil psychickú ujmu a rovnako mu nie je známy ani dôvod, pre ktorý
by mal hradiť nájomné v B. Odporca tiež namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní a z opatrnosti aj
premlčanie nároku navrhovateľky. Tiež uviedol, že navrhovateľka nehnuteľnosť, ktorú mala v prenájme
dobrovoľne opustila ešte v roku 2001, kedy aj za ňu prestala platiť nájomné. Odporca poukázal aj na
to, že v prípade hájovne, v ktorej navrhovateľka bývala nešlo o byt ale o hájovňu, ku ktorej neexistoval

žiaden právny nárok na jej odpredaj.

Navrhovateľka ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že jej manžel bol lesník a v minulosti
s ním bývala v hájovni na A. v katastri obce I.. Po roku 1990 vznikla možnosť si odkupovať
nehnuteľnosti a to aj také, v ktorej oni s manželom bývali. Preto si s manželom podali žiadosť na
odkúpenie hájovne, avšak jej manžel v roku 1994 zomrel. Na jeho miesto prišiel iný lesník, ktorý žiadal
svojho zamestnávateľa, aby riešil jeho bývanie. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že pôvodne bol

zamestnávateľom jej manžela podnik štátnych lesov sídliaci v minulosti na Z.. Tento štátny podnik však
zanikol, resp. došlo v ňom k zmenám a nové sídlo začal mať v S. a neskôr v K.. Od obdobia ako jej zomrel
manžel odporca jej neumožnil odkúpiť hájovňu a naopak pracovníci odporcu, prípadne jeho právneho
predchodcu, začali konať tak, aby jej čo najviac strpčili život a užívanie hájovne. Bolo napríklad z objektuodobrané čerpadlo na vodu, bol ukradnutý odtiaľ bojler, boli odmontované, prípadne ukradnuté radiátory.
Vznikla taká situácia, že hájovňa sa stala nepoužiteľnou na bývanie. Navrhovateľka ďalej uvádzala, že
sa snažili otázku svojho bývania riešiť s vtedajšími kompetentnými pracovníkmi odporcu. Dokonca jej

bolo oznámené, že jej bude pridelený dvojizbový byt v S., ktorý jej bol aj ukázaný a aj dostala od tohto
bytu kľúče. Po čase sa však dozvedela, že tento byt bol pridelený lesníkovi A.o ona ale nevedela. Do
bytu v S. jej nebolo umožnené sa nasťahovať. V tomto byte už aj mala svoje veci, avšak boli vypratané.
Zostala bez akejkoľvek možnosti bývania. Preto si otázku svojho bývania riešila sama a to tak, že si
zabezpečila bývanie v B., kde býva doteraz. Bola toho názoru, že postupom odporcu jej bola spôsobená

škoda a psychická ujma, ktorú si uplatnila. Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdením odporcu, že v hájovni
bývala do roku 2001, keď v skutočnosti tam bývala až do roku 2005. Uviedla tiež, že upozorňovala
vtedajších pracovníkov odporcu na ich nesprávny postup, sťažovala sa na takýto postup, aj sa obrátila
na políciu nikto jej však nebol ochotný pomôcť. V roku 2005 odišla z hájovne z donútenia, pod tlakom
okolností, ktoré vznikli a pretože nehnuteľnosť bola postupne zdevastovaná.

Odporca ako účastník konania bol toho názoru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a tiež, že žaloba
nespĺňa riadne náležitosti pre svoju nekonkrétnosť a neurčitosť. Tiež namietal na pojednávaní svoju
pasívnu legitimáciu, nakoľko odporca si nie je vedomý toho, že by jeho konaním vznikla navrhovateľka či
už škoda alebo uplatňovaná psychická ujma. Odporca uvádzal, že navrhovateľka opustila nehnuteľnosť
už v roku 2001. Od toho obdobia neplatila za túto nehnuteľnosť nájomné. Jednalo sa pritom o takú

nehnuteľnosť, ktorá nemala charakter bytu ale bola to nehnuteľnosť, ktorá zodpovedala ust. § 29 ods.
3 zák. č. 182/1993 Z.z.. Odporca nesúhlasil s návrhom na úhradu škody, keďže pre uplatnenie takéhoto
nároku nie sú splnené žiadne predpoklady pre zodpovednosť odporcu na náhradu škody a to či už vznik
škody alebo existencia zavinenia, protiprávneho úkonu a príčinnej súvislosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa s
výpočtom úhrady za bývanie pre bytovú jednotku B. zo dňa 01.05.2006 platného pre navrhovateľku,
s dokladmi - poštovými poukážkami o úhradách nákladov za bývanie navrhovateľky za obdobie od
mesiacov máj 2006 - august 2010, s LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre KÚ
I., obsahom spisu OS Malacky sp. zn. 5C/16/2008 a s ďalším obsahom spisu. Súd zistil nasledovné:

Navrhovateľka bola v minulosti spolu so svojim manželom užívateľkou hájovne v A. v katastri obce I.
(odporca uvádza vo svojich listoch v minulosti označenie nehnuteľnosti ako „G.“). Nehnuteľnosť je v
súčasnosti evidovaná na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre obec a kat.
úz. I. ako parc. č. XXXX vo výmere 525 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia p.XX -

pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom. Manžel navrhovateľky
v minulosti pracoval u právneho predchodcu odporcu (Y.) ako lesník. Bol mu pridelený do osobného
užívania služobný byt vo forme služobného domu, hájovne v A. v katastri obce I.. Obsahom spisu
OS Malacky sp. zn. 5C/16/2008 je evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu (bez dátumu).
Navrhovateľka súdu nepredložila doklady o pridelení bytu a ani dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu

tak ako to predpokladal postup podľa zákona č. 41/1964 Zb., keďže byt bol zomrelému manželovi
navrhovateľky nesporne pridelený do užívania pred 01.01.1992. Z tvrdenia navrhovateľky a aj z obsahu
spisu OS Malacky sp. zn. 5C/16/2008 je nesporné, že navrhovateľka so svojim manželom užívali
služobný byt nachádzajúci sa v objekte hájovne. Navrhovateľka spolu s manželom požiadali o prevod
tejto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Obsahom uvedeného spisu je aj písomne pripravená zmluva

o prevode vlastníctva bytu, ktorá však nikdy nebola uzavretá. Navrhovateľka po smrti svojho manžela
sa domáhala pridelenia buď náhradného bytu alebo odkúpenia hájovne. Na postup odštepného závodu
LESOV SR š.p. Šaštín-Stráže sa aj sťažovala na riaditeľstve štátneho podniku LESY SR. Listom zo dňa
27.11.2013 jej LESY SR š.p. podali informáciu o výsledku prešetrenia sťažnosti. V uvedenom liste sa
konštatuje, že odštepný závod Lesov SR š.p. postupoval pri prideľovaní náhradného bytu navrhovateľke

nekompetentne, náhradný byt pridelil inému pracovníkovi a s ňou neuzatvoril nájomnú zmluvu. Zároveň
odporca upozornil aj na to, že táto skutočnosť nezakladá povinnosť odpredať pôvodný byt v hájovni. Tiež
odporca (jeho generálne riaditeľstvo) konštatuje, že odporučili svojmu odštepnému závodu v Šaštíne-
Strážachurýchlenedoriešiťotázkunáhradnéhobytu,prípadnevecriešiťprekvalifikovanímbytuvhájovni
G. na prebytočný, neopotrebiteľný majetok z titulu nedostatku financií na jeho údržbu s možnosťou

jeho odpredaja. V liste zo dňa 20.01.2005 (spis OS Malacky sp. zn. 5C/16/2008 čl. 49) navrhuje
odštepný závod Lesov SR š.p. Šaštín-Stráže poskytnutie ubytovania navrhovateľke nasledovne: 1. v
administratívnej budove LS S. kde sú voľné tri izby, z ktorých by bolo možné vytvoriť dvojizbovú bytovú
jednotku II. kategórie (so sociálnym zariadením na chodbe). Tento byt nebude možné odpredať dosúkromného vlastníctva, 2. v S. na S. ul. č. X kde je voľný jednoizbový byt, ktorý v súčasnosti nie je
obývateľný (nutná kompletná rekonštrukcia). Tento byt je možné odpredať do súkromného vlastníctva.
Rekonštrukciu si vykoná nový majiteľ na vlastné náklady. Z tohto listu vyplýval návrh pre riešenie

bytovej situácie navrhovateľky, čo oznamuje odporca jej vtedajšej právnej zástupkyni. Navrhovateľka
neuvádzala, či o takúto ponuku prejavila záujem. Uvádzala, ako je už vyššie uvedené ako sa sama
rozhodla riešiť svoju bytovú situáciu.

Podľa § 663 Obč. zák., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 685 ods. 1 Obč. zák., nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovizanájomnébytdoužívaniaatobuďnadobuurčitú,alebobezurčeniadobyužívania;nájomná
zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde
k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 688 Obč. zák., nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri
práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých
poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

Podľa § 710 ods. 1 Obč. zák., nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a
nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 711 ods. 1 písm. a) Obč. zák., prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak prenajímateľ
potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov, alebo

súrodencov.

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák., prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo
porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace alebo tým, že prenechal byt alebo jeho

časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 1 Obč. zák., ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a),
e) alebo písm. f) alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu,
na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa alebo z dôvodu, za

ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov, nájomca má právo na náhradný byt, ktorý
je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má
vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na náhradu
nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania práce, na
ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu podľa

§ 711 ods. 1 písm. b) právo na bytovú náhradu.

Podľa § 712a ods. 3 Obč. zák., ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d),
nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na
náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1

písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca
právo na prístrešie.

Charakteristickým znakom nájmu bytu je jeho časová neobmedzenosť. Nájom bytu je chránený.
Výpoveď z nájmu bytu môže dať prenajímateľ iba z niektorého z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené

v ust. § 711 ods. 1 Obč. zák. Zvolený a uplatnený dôvod prenajímateľ už nemôže dodatočne meniť.
Výpoveď musí byť vždy písomná a musí sa doručiť druhej zmluvnej strane. Podmienkou platnosti
výpovede je skutkové vymedzenie dôvodu výpovede a to takým spôsobom, aby ho nebolo možné
zameniťsinýmdôvodom.NestačívovýpovedilencitovaťpríslušnéustanovenieObč.zák.,aniodôvodniť
výpoveď iba textom príslušného zákonného ustanovenia.

V prípade navrhovateľky sa určite nepostupovalo pri skončení nájmu k bytu, ktorý dovtedy užívala
zákonným spôsobom. Aj sám odporca konštatuje, že sa voči navrhovateľke postupovalo nekompetentne
a podľa názoru súdu aj mimoriadne necitlivo. Či navrhovateľka prejavila záujem o niektorú z ponúkanýchmožností poskytnutia náhradného bytu, aj keď súd z predložených dôkazov nemá preukázané, či boli
splnené podmienky pridelenia náhradného bytu, nie je známe a pre rozhodnutie o podanom návrhu ani
rozhodujúce. Navrhovateľka sama uviedla, že pod tlakom okolností, do ktorých sa dostala sa rozhodla

vyriešiť si bytovú situáciu sama, čo aj urobila.

Navrhovateľkasavšakdomáhalavočiodporcovináhradyškody,resp.zaplateniaurčitejpeňažnejčiastky
bez toho aby zdôvodnila z akého právneho titulu žiada vymáhanú peňažnú čiastku zaplatiť.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) zavinenie.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v prípade odporcu nedošlo k jeho vzniku zodpovednosti
za škodu, ktorú si navrhovateľka uplatnila. Odporca neporušil právnu povinnosť. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že ponúkal určité riešenie poskytnutie náhradného bytu navrhovateľke, to však

zrejme nebolo akceptované a navrhovateľka sa už potom rozhodla podľa vlastnej úvahy. Navrhovateľka
súdu neuvádzala a ani nepreukázala, či prejavila záujem o nejaké z riešení pri poskytnutí náhradného
bytu, ktoré jej odporca navrhol (uvedené vyššie). V prípade odporcu preto nie je možné hovoriť o
protiprávnom konaní. Odporca určite nepostupoval pri poskytovaní náhradného bytu navrhovateľke
správne, avšak určité riešenia navrhoval. Pokiaľ sa navrhovateľka rozhodla postupovať inak, podľa

svojho uváženia, nemôže ísť zo strany odporcu o porušenie právnej povinnosti. Nie sú splnené ani ďalšie
vyššie uvedené predpoklady pre priznanie náhrady škody.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd konštatuje, že v prípade sumy 6.114,- Eur, ktoré si navrhovateľ uplatnila za platenie nájomného v

domove seniorov nemôže ísť ani o jeden z prípadov bezdôvodného obohatenia, ktoré by mal odporca na
jej úkor získať. Teda ani z titulu bezdôvodného obohatenia neprichádza do úvahy, aby si navrhovateľka
voči odporcovi úspešne uplatnila akýkoľvek nárok.

Navrhovateľka tiež žiadala zaplatenie sumy 3.300,- Eur od odporcu, čo označila ako nárok za „psychickú

ujmu“. Z hľadiska právnej úpravy sa môže jednať pravdepodobne o právo na ochranu osobnosti
navrhovateľky.

Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených so práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej
bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák., výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 19 ods. 1 - 3 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Medzi základné práva, ktorým zákon
poskytuje ochranu, je ľudská dôstojnosť a osobná česť fyzickej osoby. Tieto práva sú chránené ale aj
zaručené každému ústavou.

Ľudská dôstojnosť je chránený a ústavou zaručeným právom každej ľudskej bytosti. Bez rozdielu jej
postavenia v spoločnosti. Preto každá fyzická osoba má právo aj na rovnakú ochranu pred zásahom

do jej ľudskej dôstojnosti.

Česť fyzickej osoby je výrazom určitého uznania, výrazom určitej úcty a ocenenia fyzickej osoby v
spoločnosti, ktorú používa pre svoje konanie, správanie sa na verejnosti, v spoločnosti, v určitých
odborných kruhoch.

Pre vznik zodpovednosti do takto zákonom chráneného práva a ústavou zaručeného práva fyzickej
osobyjepotrebnáexistencianeoprávnenéhozásahu,zásahuobjektívnespôsobiléhovyvolaťujmu,ktorá
spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti s takýmto
zásahom.

V uvedenom smere však navrhovateľka žiadne skutočnosti nepreukázala. Neuvádzala v čom mala
spočívať „psychická ujma“, ktorá jej mala byť odporcom spôsobená. Neuvádzala a ani nenavrhla
zaoberať sa tým, či došlo v dôsledku postupu odporcu k zhoršeniu kvality jej života, k akým konkrétnym
úkonom, v ktorom období a pod.. Navrhovateľka teda vôbec nepreukázala, či vôbec a akým spôsobom

sa zhoršila kvalita jej života. Nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu a
vznikom „psychickej ujmy“ na jej strane.

Za nepochybnú formu zadosťučinenia sa považuje ospravedlnenie. V niektorých prípadoch však nestačí
zadosťučinenie takouto formou, najmä vzhľadom na intenzitu zásahu, nepriaznivých následkov z toho

plynúcich, vzhľadom na postavenie žalobcu v spoločnosti, resp. na spôsobené dôsledky v ďalšom
živote. V tom prípade bude na mieste aj právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Zákon poskytuje
ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto nemôže zasiahnuť do telesnej či psychickej
integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania, ktorý by mohol ohroziť jej život alebo zdravie.
Navrhovateľka nežiadala, aby sa jej odporca ospravedlnil, žiadala priznať pravdepodobne nemajetkovú

ujmu v peniazoch. Nevyhnutným predpokladom pre takéto rozhodnutie je však skutočný neoprávnený
zásah spôsobilý spôsobiť narušenie právom chránených práv navrhovateľky, čo nejakým spôsobom
preukázané nebolo.

Vzhľadom na uvedené dôvody bolo preto potrebné návrh navrhovateľky zamietnuť aj v tej časti, ktorou

sa domáhala zaplatenia sumy 6.114, Eur aj sumy 3.300,- Eur.

Úspech v konaní mal odporca. Súd však odporcovi náhradu trov konania nepriznal a to s poukazom
na ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Súd dôvody pre takéto rozhodnutie o trovách konania videl v charaktere
sporu, ktorým sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určitého zadosťučinenia za nesprávny postup

voči nej v súvislosti s tak závažnou životnou otázkou ako je otázka bývania. Aj samotný odporca
konštatoval, čo súd tiež už vyššie uviedol, že voči navrhovateľke sa postupovalo pri poskytovaní jej
bytovej náhrady nekompetentne. Navrhovateľka bola nútená si riešiť bytovú situáciu sama ale sa
pokúsilavočiodporcovisiuplatniťaspoňnejakúnáhradu.To,ženavrhovateľkanepostupovalapripodaní
svojho návrhu kompetentne a správne jej nemožno vytknúť vzhľadom na jej vek a znalosť práva. Spor

síce prehrala, avšak podľa názoru súdu by bolo nespravodlivé ak by bola zaviazaná na náhradu trov
takéhoto konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní,

z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané
a datované sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.