Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114227722
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114227722.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, za ktorú koná JUDr. Martin
Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnému U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W. W., U. č. XXXX/
XX, podnikajúcemu pod obchodným menom U. L., s miestom výkonu činnosti v W. W., U. č. XXXX/

XX, G.: XX XXX XXX, vedenej pod sp. zn. EX 42941/14, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 170,25 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, č. k. 4Er/3913/2014-16 z 25. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor dňa 29. 12. 2014 požiadal exekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v prospech oprávneného. Oprávnený
navrholvykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozsudokStálehorozhodcovského

súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR
00608/14 zo dňa 25. 06. 2014. Exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil
svoju právomoc z článku II. rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa
06. 07. 2012 spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX. V predmetnej zmluve o úvere je osoba
dlžníka (povinného) označená údajmi zistiteľnými zo živnostenského oprávnenia, ktoré povinného
identifikujú ako podnikateľa (obchodné meno, sídlo, IČO), ako aj údajmi, ktoré je možné zistiť len z

občianskeho preukazu (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), prípadne
iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu
- občana Slovenskej republiky; podnikateľ vykonáva právne úkony pri podnikateľskej činnosti pod
obchodným menom. V prejednávanom prípade bol podnikateľ označený aj menom a priezviskom;
tieto údaje sú vlastné len fyzickým osobám (adresa trvalého bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho
preukazu). Okresný súd s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 dôvodil, že ak

sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vyložiť rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v
neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil, t.j. v neprospech oprávneného. Hoci spotrebiteľ (povinný) v
úverovejzmluveoznačilakoúčelposkytnutiafinančnýchprostriedkovzúverovejzmluvy„napodnikanie“,
okresný súd to vyhodnotil ako formálne vyhlásenie, ktorým sa spotrebiteľ nemohol dopredu vzdať práv,
ktoré mu priznáva vnútroštátna a európska právna úprava a ani si zhoršiť svoje zmluvné postavenie iným
spôsobom (§ 54 ods. 1 OZ), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ). S prihliadnutím aj na znenie § 54 ods. 2 OZ okresný
súd nemal preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, preto skúmal jednotlivé ustanoveniapredmetnej zmluvy z hľadiska obsahu neprijateľných zmluvných podmienok. Konštatoval, že povaha
rozhodcovskej zmluvy, od ktorej legitimitu na vydanie exekučného titulu odvodzoval rozhodcovský súd,
vylučuje, aby bola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne, a to vzhľadom na jej formulárový charakter

predpripravenýveriteľomapredloženýspotrebiteľovilennapodpis.Spotrebiteľnemalmožnosťovplyvniť
obsah rozhodcovskej zmluvy a ani určiť osobu, prípadne rozhodcovský súd, ktorý by spory zmluvných
strán rozhodoval, keď voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená veriteľom priamo v predtlačenom
formulári. Na základe uvedeného exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú, t.j.
spotrebiteľa nezaväzujúcu podmienku v rozpore s ustanovením 53 ods. 4 písm. r) OZ. Právomoc

rozhodcovskéhosúduvdanejvecibolazaloženánaabsolútneneplatnomprávnomúkone,pretookresný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
exekučný súd v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z
Exekučného poriadku a nadväzne z § 45 ods. 2 ZoRK. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa
obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje § 34

ZoRK.Preskúmanímmateriálnejstránkyexekučnýsúdzisťuje,čisúsplnenéhmotnoprávnepredpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd v rámci exekučného
konania však nemá právo skúmať rozhodcovské konanie a má sa obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Exekučný súd teda nemôže zaujímať v rámci exekučného konania právne stanoviská
a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na dôvody zastavenia exekúcie, ktoré

majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu v danej veci dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v
konaní vedenom podľa ZoRK, pričom povinnému dojednaním o rozhodcovskej doložke nebola odňatá
ani možnosť, aby sa domáhal ochrany aj pred všeobecným súdom. Okresnému súdu vytkol, že tento

nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že
oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však

tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného
nevyhovel (§ 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej v texte len „O. s.
p.“), preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil
ako vecne správne.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 29. 12. 2014 exekučný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v

Bratislave proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so
sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 00608/14 z 25. 06. 2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 18. 08. 2014
a vykonateľným dňa 21. 08. 2014. Základným právnym rámcom nároku priznaného rozhodcovskýmrozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere zo dňa 06. 07.
2012 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, zabezpečený blankozmenkou. Exekučným titulom
rozhodcovský súd povinnému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 170,25

€ spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 170,25 € od 05. 02. 2014 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 170,25 € od 24. 03. 2014 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 125,71 €, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 50,- €
splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci. Okresný súd napadnutým uznesením podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v nadväznosti na ustanovenia § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1,

4, a 5 a § 54 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol, pretože zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinným, je
zmluvou spotrebiteľskou, pretože napĺňa znaky, ktoré sú uvedené v § 52 a nasl. OZ, účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky
t.j. také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pretože takéto podmienky sú vzhľadom na § 53 ods. 5 OZ v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neplatné. Rozhodcovská zmluva, uzatvorená vo forme samostatnej
rozhodcovskejzmluvy,upravujúcariešeniesporov,jeneprijateľnázmluvnápodmienka,ktorájeneplatná,
pretože spotrebiteľovi fakticky odopiera možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v prípade sporu na
všeobecnom súde. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu; preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej
Zmluvy o úvere, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako aj rozhodcovskej zmluvy - vec správne
právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne

obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil.
Vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr.
C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa
problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše, právne posúdenie vzťahu
medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského, nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám

oprávnený.

Exekučný súd správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj

samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

K odvolacej námietke oprávneného, smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, krajský
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - zdôrazňuje,
že súd nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom

stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je
jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré

má predstavovať exekučný titul, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej
ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.
októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o rozhodnutie

formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom
bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť
označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa
skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný
titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania

alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania anielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu, vyjadreným aj v iných
ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok; predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Krajský súd preto v prvom rade skúmal, či
rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, buď formou
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní). Pokiaľ je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy
a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor
exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, exekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť

právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, správne
okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tým absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú

nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou
skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so
spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci
rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo
forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver,

že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a že svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,
ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného
tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných

strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak
by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť

akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ už vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod
14) predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy s dlžníkom (viď. slovné spojenie „pred rozhodnutím

sporu rozhodcovským súdom“). Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne
alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber
predpokladaný v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť
podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,
čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred

nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide
o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej
zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom
konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy
bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho

práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa
voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí
s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú
dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných

strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe
k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, nazáklade ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať. Uvedený nedostatok je už sám o sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho
exekútora vykonaním exekúcie.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil, pričom sa nezaoberal zjavne neopodstatnenou odvolacou argumentáciou oprávneného
o tom, že okresný súd na prejednávaný prípad nemal aplikovať § 45 ZoRK a že bolo nesprávne jeho
konštatovanie, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej rozhodcovskej doložky, keď okresný
súd svoje rozhodnutie nezaložil na aplikácii § 45 ZoRK a ani nekonštatoval neexistenciu rozhodcovskej

doložky, ale len, že táto nebola účastníkmi uzatvorená platne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.