Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115217007
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115217007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, v konaní
zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10,
Bratislava, IČO: 35 855 673, s adresou pre doručovanie Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava,
proti odporcovi M. G., D.. XX. XX. XXXX, N. A., W.Ú. X, V. A. W.: L.. N. XX, N., o zaplatenie 177,30
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 8,25 % ročný úrok z omeškania od 28. 03. 2014 až do
19. 01. 2016 zo sumy 71,13 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd konanie o zaplatenie sumy 177,30 Eur z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 17. 08. 2015 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 177,30 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených platieb za

služby poskytnutých navrhovateľom, ktoré vznikli na základe zmluvy o pripojení a náhradu škody.

Odporca k návrhu uviedol, že sumu 177,30 Eur zaplatil dňa 18. 01. 2016.

Navrhovateľ svojím podaním zo dňa 09. 02. 2016 zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 177,30 Eur a
žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

S poukazom na ustanovenie § 96 ods.1 OSP konanie v tejto časti zastavil.

Navrhovateľ žiadal, aby zaviazal odporcu na zaplatenie pohľadávky a to príslušenstva k pohľadávke a
to úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 177,30 Eur od 28. 03. 2014 do 19. 01. 2016.

Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 115a ods. 2
OSP a § 200ea ods. 1 OSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení č. V. a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 21. 01.
2013 a zároveň zmluvou č. V..Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 1,-- Eur, faktúrou
č. XXXXXXXXXX na sumu 40,75 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 1,-- Eur, faktúrou
č. XXXXXXXXXX na sumu 28,28 Eur, faktúrou č.XXXXXXXXXX na sumu 0,10 Eur, faktúrou

č.XXXXXXXXXX na sumu 5,-- Eur.

Z pokusu o pokonávku súd zistil, že dlh odporcu za mesiace november 2013 až január roku 2014
predstavuje sumu 76,13 Eur.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že po doručení pokusu o pokonávku bola odpísaná pohľadávka vo výške
5,-- Eur a túto si navrhovateľ v konaní neuplatnil. Dlžná suma teda predstavovala sumu 71,13 Eur za
neuhradené služby.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z., na základe ktorých navrhovateľ ako
poskytovateľ služieb poskytol na základe svojej povinnosti odporcovi služby tak, ako si ich táto zvolila

pri využívaní verejnej mobilnej telefónnej sieti a odporcovi ako užívateľovi vznikla povinnosť uhrádzať
cenu za poskytnuté služby určené podľa odpočtu poskytnutých služieb vyúčtovaných navrhovateľom vo
forme daňového dokladu a to faktúry.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi služby a to v

období od uzavretia zmluvy, pričom využívaním týchto služieb odporcovi vznikla povinnosť uhrádzať
cenu za poskytnuté služby, pričom tieto povinnosti si odporca nesplnil v období od novembra roku 2013
do januára roku 2014, pričom mu vznikol dlh na uvedených službách v celkovej výške 71,13 Eur.

Navrhovateľ si v ďalšom konaní uplatnil právo na náhradu škody vo výške 106,17 Eur, ktorá mala

pozostávať z rozdielu medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia, ktorá predajná
cena bola 185,--- Eur, akciová cena 3,-- Eur, pričom poskytnutá zľava predstavovala sumu 182,-- Eur.
Teda uplatnená škoda predstavovala sumu 106,17 Eur, pričom pri výpočte tejto škody navrhovateľ
zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany odporcu.

Podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu je samotná škoda. Škodou sa rozumie ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Navrhovateľ tvrdil,
že mu porušením zmluvnej povinnosti odporcom vznikla škoda, ktorá sa rovná rozdielu medzi trhovou
hodnotou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, resp. pri výpočte škody zobral do úvahy

počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany odporcu. Súd v danej súvislosti uvádza, že za škodu nemožno považovať to, že v
rámci obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva koncové zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu.
Účel sledovaný navrhovateľom podanou žalobou by bolo možné dosiahnuť aj iným spôsobom napr.
podmieneným právnym úkonom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou koncového zariadenia

tak nie je následkom tvrdeného, ale nepreukázaného protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany
navrhovateľa reparovaný prehodnotením svojho rozhodnutia tak, že sa nesplnili jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak
nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to čo už poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škodu vyplýva, že sa tejto škody
domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu. Takto vymedzený nároktreba posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti je kumulatívne splnenie všetkých podmienok t.
j. protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a

zavinenie. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok spôsobuje, že zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by odporca porušil svoje zmluvné povinnosti po dobu viazanosti. Zároveň súd poukazuje na to, že z
rozhodovacej praxe súdov v obdobných právnych veciach súdy v rámci Slovenskej republiky vyslovili

už právny názor o tom, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení týkajúcej sa
prípadnej zmluvnej pokuty je podmienkou neprijateľnou a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4, písm.
k) Občianskeho zákonníka a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Jedná sa
o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 18Co/136/2010 zo dňa 09. 05. 2011, pod sp. zn.
2Co/137/2010 zo dňa 29. 06. 2011, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn.
16Co/288/2012-193 zo dňa 08. 11. 2012, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/184/2011-82

zo dňa 26. 10. 2011, Okresného súdu Revúca pod sp. zn. 6C/92/2012 tak, ako sú tieto rozhodnutia
verejne prístupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

Súd preto návrhu navrhovateľa v časti priznania pohľadávky spočívajúcej v príslušenstve k pohľadávke
súvisiacej s náhradou škody vyhovieť nemohol a priznal navrhovateľovi právo len na príslušenstvo, teda

úrok z omeškania zo sumy neuhradených služieb vo výške 8,25 % ročného úroku z omeškania od 28.
03. 2014 do 19. 01. 2016.

Návrh vo zvyšnej časti priznania príslušenstva, teda úroku z omeškania z titulu náhrady škody zamietol
ako nedôvodný.

Súd zároveň rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že predmetom
konania teda zostala len časť príslušenstva pohľadávky, pričom navrhovateľ v prevažnej miere bol v
tejto časti neúspešný, a preto mu právo na náhradu trov konania súd nepriznal voči odporcovi, ktorý v
prevažnej miere v tejto časti úspešný bol. Súd preto rozhodol tak, že právo na náhradu trov konania

nepriznal ani jednému z účastníkov konania a to aj s poukazom na ustanovenie § 150 ods.2 OSP v
tom zmysle, že trovy konania v drobných sporoch, pričom v danom prípade sa jedná o drobný spor, sú
neprimerané voči pohľadávke uplatnenej žalobou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.