Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513233196
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513233196.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Q. Ľ.J. - C., G.: XX XXX
XXX, P. F. P., Q.. F.. S. XX/XX, o zaplatenie 2.356,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 28/2014-43 zo dňa 9.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm 28/2014-43
zo dňa 9.9.2014 p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm 1133/2013-12 zo dňa
5.12.2013 v celom rozsahu zrušil. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že
zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm 1133/2013-12, ktorý súd prvého stupňa vydal dňa 5.12.2013
bola odporkyňa zaviazaná, aby navrhovateľovi zaplatila zmenkovú sumu 2.356,40 eur s úrokom 6%
ročne z nej od 5.9.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 7,85 eur a náhradu trov konania 331,52 eur.
Odporkyňa podala v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadala zrušiť. Uviedla, že
s navrhovateľom uzavrela úverovú zmluvu Č.. XXXXXX-XXXXX, sprostredkovateľka úveru ju úmyselne

uviedla do omylu, lebo zmenku jej dala podpísať až na poslednú chvíľu bez uvedenia sumy, suma mala
byť podpísaná dodatočne s cieľovou výškou úveru 1.644,- eur, ale na zmenke je uvedená suma 2.356,40
eur,ktorúvidíprvýkrát.Vskutočnostisipožičalalen900,-eur,takžeajcieľovúsumu1.644,-eurpovažuje
na 12 mesiacov za úžeru. Bod 4.1. úverovej zmluvy považuje za protizákonný. Ďalej uviedla, že úver pre
finančné problémy nemohla splácať, požiadala navrhovateľa o odklad splátok, na žiadosť nereagoval,
len za ňou chodili vymáhači a dostávala výhražné emaily. K námietkam pripojila úverovú zmluvu Č..
XXXXXX-XXXXX so splátkovým kalendárom.

Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový rozkaz v platnosti, uviedol že odporkyňa vystavila na
zabezpečenie záväzkov z úverovej zmluvy blankozmenku, pričom súčasne boli dojednané podmienky,
za ktorých má právo chýbajúce údaje na blankozmenke doplniť. Zmenková suma nebola limitovaná
výškou úveru, ale výškou všetkých záväzkov odporkyne zo zmluvy vrátane sankcií, má za to že
dojednaná odplata za úver je primeraná. Po splatnosti zmenky odporkyňa nič nezaplatila.

Súd prvého stupňa z prvopisu zmenky, vystavenej v Martine dňa 26.3.2013, zistil že sa odporkyňa
zaviazala zaplatiť na rad navrhovateľa dňa 4.9.2013 zmenkovú sumu 2.356,40 eur, bez protestu, pričom
zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb.prevlastnúzmenku.Predloženímjejprvopisunavrhovateľsvojezmenkovéprávopreukázal.Zmenkuodporkyňa odovzdala navrhovateľovi ako zabezpečenie. Navrhovateľ bol oprávnený v blankozmenke
vyplniť chýbajúce údaje, v prípade ak sa odporkyňa dostane do omeškania s platením akéhokoľvek
peňažného záväzku zo zmluvy.

Odporkyňa namietala, že navrhovateľ nebol oprávnený údaje do zmenky doplniť, bod 4.1. zmluvy
považovala za neplatný, nesúhlasila ani s výškou zmenkovej sumy, od navrhovateľa si požičala len 900,-
eur a požadovať 1.644,- eur za 12 mesiacov označila za úžeru.

Súd prvého stupňa uviedol, že keďže zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok z úverovej
zmluvy a navrhovateľ je prvým majiteľom zmenky, má odporkyňa ako vystaviteľka vlastnej zmenky právo
v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona vznášať kauzálne námietky bez toho, aby preukázala, že
navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jej škodu.

Zo zmluvy o úvere Č.. XXXXXX-XXXXX súd zistil, že sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni

na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 1.644,- eur a odporkyňa sa
zaviazala úver splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 137,- eur podľa splátkového kalendára.
Odporkyňa sa v bode 3.1. zmluvy zaviazala zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú odmenu 744,- eur, ktorá
predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné
pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 7.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke

odporkyne na poskytnutie úveru 1.644,- eur sa započítala pohľadávka navrhovateľa na zmluvnú odmenu
744,- eur), takže navrhovateľ v skutočnosti odporkyni vyplatil len 900,- eur. Súd prvého stupňa poukázal
na skutočnosť, že vzťah účastníkov je obchodnoprávny a zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej skonštatoval, že pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej
voľnosti. Poukázal na ust. § 263 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa mohli účastníci zmluvy

odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 Obchodného zákonníka dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými
ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním. Napriek tomu však súd
prvého stupňa dospel k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon v dôsledku započítania
úroku ku dňu poskytnutia úveru navrhovateľ reálne poskytol odporkyni peňažné prostriedky len vo výške
900,- eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné, ročný úrok 744,- eur z úveru 1.644,- eur predstavuje

45,25%,alezúveru900,-euružúrok744,-eurpredstavuje82,67%,tedaviacnásobneprevyšujeobvyklé
úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je podľa názoru súdu prvého stupňa nedovolený,
zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný neplatnosťou jeho dojednania. Navrhovateľ
si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v článku
10. Úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet

zmluvných pokút. Na jednej strane navrhovateľ znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne
prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami,
ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru. Dojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ
poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Navrhovateľ zámerne pri
ich dojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce

zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol. Svojím obsahom
a účelom tak zmluva o úvere obchádza zákon a je preto v zmysle § 39 zákona č. 40/64 Zb. (Občiansky
zákonník), absolútne neplatná. Keďže zmenka zabezpečovala záväzky odporkyne z neplatnej zmluvy,
súd hodnotil jej námietky ako dôvodné a zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. O trovách
konania súd prvého stupňa nerozhodol, keďže odporkyňa nepodala návrh na rozhodnutie o trovách

konania.

Proti uvedenému rozsudku sa zákonom stanovej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý uviedol že súd
prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal skutočnosťami, ktoré sú spojené so vznikom
zmluvného vzťahu zo zmluvy o revolvingovom úvere najmä tým, že ide o vzájomný prejav vôle dvoch

podnikajúcich zmluvných strán. Je preto z rozsudku nepreskúmateľné, prečo súd tvrdí, že navrhovateľ
obchádza zákon, či ho porušuje, keď kauzou zmenky nie je žiadny jednostranný úkon navrhovateľa,
ale dvojstranná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania. To, že zmluva o revolvingovom úvere
vôbec vznikla, že návrh na jej uzavretie odporca citoval, že peňažné prostriedky prevzal doposiaľ ani
nesplatil sumu 900,- eur v rozhodovacej činnosti súdu nebolo vôbec zohľadnené. Odporca predložený

návrh zmluvy akceptoval, následne žiadnym spôsobom nerozporoval obsah zmluvy. Odporca zmluvu
uzavrel, jej obsah mu zjavne vyhovoval rovnako tak prijal peňažné prostriedky, z ktorých uhradil len
časť a to vo výške 274,- eur, teda ani nie tú sumu, ktorú obdržal na účet. Keďže odporca uzavrel
zmluvu ako podnikateľ a teda aj miera jeho zodpovednosti, obozretnosti a povinnosť konať s primeranoustarostlivosťou je oveľa vyššia ako je to u nepodnikateľských vzťahov. Skutočnosť, aká suma je
predmetom pôžičky, aká je výška odplaty za toto požičanie bolo výsledkom dohody zmluvných strán.
Má za to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, ktoré

by sa malo obchádzať. Zdôrazňuje, že v obchodnoprávnych vzťahoch nie je výška úrokov regulovaná,
aj keď nie je možné tvrdiť, že by mohla byť neobmedzená. Z napadnutého rozsudku sa nedá zistiť,
aké úrokové sadzby bánk súd vôbec zobral do úvahy pri svojom porovnávaní, a na základe akého
ustanovenia má byť výška odplaty za úver podnikateľovi podobná ako je to v prípade bánk. Považuje
v tomto smere rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný. Tvrdenie súdu o nejakom prevýšení

obvyklých úrokoch v bankách je nepreskúmateľné. Zdôrazňuje, že ak by súd mal aj vôbec preukázané,
že výška úrokov by mala presahovať obvyklé úroky požadované bankami za úvery, ani vtedy nie je
možný záver neplatnosti celej zmluvy o revolvingovom úvere. Poukazuje tiež na skutočnosť, že odporca
podaných námietkach neplatnosť zmluvy vôbec nenamietal, síce sa vyjadril k otázke navýšenia sumy,
ktorú obdrží a ktorú mal uhradiť, avšak žiadnu námietku neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere
neuviedol. Navrhovateľ napáda postup súdu, ktorý ex offo rozhodol o neplatnosti kauzálneho vzťahu,

hoci dané skutočnosti netvrdil ani odporca. To, že odporca považuje navýšenie za úžeru nie je možné
extenzívne vykladať ako námietku neplatnosti zmluvy. Uvedené však vyplýva z rozhodnutia súdu. Z
týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť vydaný zmenkový platobný rozkaz
ponechať v platnosti v celom rozsahu a súčasne si uplatňuje i náhradu trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 3.11.2014 vyjadril odporca, ktorý uvádza, že súd prvého
stupňa rozhodol vecne správne a poukazuje na svoje vyjadrenie pred súdom prvého stupňa, na ktorom
trvá. Navrhuje odvolaciemu súdu, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa

ust. § 212 ods. 1 O.s.p, v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré

považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..

Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dojednanie určitej konkrétnej

peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti úverovej zmluvy.
Navrhovateľ podľa názoru súdu prvého stupňa zámerne pri dojednávaní úverovej zmluvy využil princíp
zmluvnej voľnosti a do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré síce sú zákonom dovolené ale v
konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol a to práve v dôsledku započítania úroku
ku dňu poskytnutia úveru, keď navrhovateľ reálne poskytol odporkyni peňažné prostriedky len vo výške

900,- eur. Práve zápočtom úroku ku dňu poskytnutia úveru (keď reálne poskytol odporkyni peňažné
prostriedky len vo výške 900,- eur) predstavujú úroky sumu 45,25%. V prípade, že by tieto úroky
boli posudzované vo vzťahu reálne poskytnutých peňažných prostriedkov teda 900,- eur, by úroky
predstavovali 82,67%, teda viacnásobne by prevýšili obvyklé úroky požadované bankami za úvery,
ktorých výška je súdu známa z jej z úradnej činnosti, ako úroky obvyklé. Ako vyplýva z čl. I bod

1.1. označený ako predmet zmluvy Zmluvy o úvere Č.. XXXXXX-XXXXX sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 1.644,-
eur. Samotný odporca a napokon i navrhovateľ však uviedol, že reálne poskytol prostriedky v dohodnutej
výške 900,- eur, 744,- eur predstavuje zmluvná odmena, ktorá reálne poskytnutá odporcovi však nebolaaj napriek tej skutočnosti, že navrhovateľ uviedol v zmluve o úvere čl. I bod 1.1 zmluvy, ako reálne
poskytnuté prostriedky sumu 1.644,- eur. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ si zmluvnú odmenu
vo výške 744,- eur zinkasoval v deň poskytnutia úveru, za úver, pričom takýto úverový právny úkon

nedáva zmysel samotnému pojmu úveru, ak si v deň úveru veriteľ započítaním zinkasuje približne
polovicu poskytnutého úveru.

Pochybnosť o skutočnej výške úveru sa umocnila teda tým, že podľa zmluvy v deň úveru si navrhovateľ
inkasuje pomerne značnú časť a to pri poskytnutej sume 1.644,- eur, sumu 744,- eur ako zmluvnú

odmenu.

Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných
prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa
predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa
ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru

navrhovateľ inkasuje už prvý deň približne polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v
úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu
z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje približne 45%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu
potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 45% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania,
ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie

takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Obč. zák., podľa ktorého je
neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo
sa prieči dobrým mravom. Tiež je potrebné zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

Súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu o úvere Č.. XXXXXX-XXXXX pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho
zákonníka za neplatnú v celom rozsahu a keďže zmenka zabezpečovala záväzky odporkyne z neplatnej
zmluvy, súd hodnotil jej námietky ako dôvodné a zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu, a
to správne.

V danom prípade nebolo možné priznať nárok navrhovateľovi ani z iného právneho titulu, nakoľko
uzatvorená zmluva o úvere Č.. XXXXXX-XXXXX obsahuje aj ustanovenia o vyplňovacom oprávnení
k zmenke, ktorá je vystavená na rad veriteľa (blankozmenka), ktorá je súčasťou predmetnej zmluvy
o úvere, kedy z uvedených zmluvných dojednaní vyplýva, že v prípade že dlžník sa dostane do
omeškania splatením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený vyplniť

na blankozmenke chýbajúce údaje tak, ako je dohodnuté v odseku 4.3 tohto článku a domáhať sa
z takto vyplnenej zmenky uspokojenia svojich pohľadávok. Z uvedeného teda vyplýva, že uvedená
blankozmenka nezabezpečuje prípadný nárok navrhovateľa vyplývajúci mu napríklad bezdôvodného
obohatenia, teda zabezpečuje len zmluvné záväzky.

Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, vzniklo jej

právo na náhradu trov odvolacieho konania, však odporkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.