Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. marec 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115207225
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115207225.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnenkyňou:
GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: F.
O., narodená XX. X. XXXX, bytom A. XXXX/XX, K., toho času na neznámom mieste, zastúpená
opatrovníčkou P. O., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 701,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 1. 4. 2015 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 22.

1. 2016 domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 726,12 eur, úroku z omeškania 107,06 eur, úroku z
omeškania 8,5 % ročne z sumy 726,16 eur od 25. 3. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca
návrhodôvodnilskutkovoodôvodniltým,žesožalovanouuzavrelúverovúzmluvuč.3904055710zodňa
19. 4. 2009 a súčasťou zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzavretí úverovej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru č. 6209006507, ktorá nadobudla účinnosť dňom podpisu úverovej
zmluvy a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovanej. Žalovaná porušila dohodnuté
podmienky a dostala sa s úhradou svojho zmluvného záväzku do omeškania. Prostredníctvom úverovej

karty čerpala žalovaná poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 989,27 eur a žalobcovi vrátila len
sumu 263,15 eur.
Dňa 23. 6. 2015 súd vydal platobný rozkaz č. k. 8C/154/2015-30, ktorým návrhu vyhovel.
Uznesením č. k.8C/154/2015-38 zo dňa 26. 10. 2015 súd ustanovil žalovanej pre toto konanie
opatrovníčku.
Uznesením č. k. 8C/154/2015-50 zo dňa12. 2. 2016 súd konanie v časti sumy 24,98 eur zastavil, zároveň
pripustil zmenu návrhu, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 701,14 eur, úroku z omeškania

107,06 eur, úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 726,12 eur od 25. 3. 2015 do 30. 11. 2015, zo
sumy 701,14 eur od 1. 12. 2015 do zaplatenia, o ktorej súd ďalej konal.
Žalobca k návrhu pripojil fotokópiu úverovej zmluvy zo dňa 19. 4. 2009, spolu s Úverovými zmluvnými
podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 28.
6. 2013, s poštovým podacím lístkom, výpis čerpania, splátok a úhrad.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa najmä s návrhom

zo dňa 24. 3. 2015, úverovou zmluvou zo dňa 19. 4. 2009, obsahom celého spisového materiálu.
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná suma sa týka revolvigového úveru č.
6209006507 v zmysle úverovej zmluvy zo dňa 19. 4. 2009, pričom táto mala byť účinná až uskutočnením

aktivácie karty zo strany žalovanej. V zmysle Hlavy 8 § 1 Úverových podmienok, zmluvné strany, klient
a spoločnosť ÚZ dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, čiže Zmluvy o
RÚ. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru a spoločnosti povinnosť RÚ I. za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi. Klient je oprávnený
čerpať RU I. opakovane prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v týchto ÚP a to

vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca RÚ I. Spoločnosť a
klient si dohodli úverový rámec RÚ I. vo výške 15 000 Sk/497,91 eur. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy
o RÚ zaväzuje poskytnutý RÚ I spoločnosti vrátiť a zaplatiť za poskytnutie RU I. úroky. V zmysle § 2
klient a spoločnosť sa dohodli na tom, že ÚK, špecifikovanú v Hlave 10. a 11. týchto ÚP, spolu s výzvou
k jej aktivácii Metodickú príručku je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si bude riadne plniť svoje
povinnosti vyplývajúce z ÚZ ÚP a platných právnych predpisov. V zmysle § 3 zmluva o RÚ I. sa stáva

platnou podpisom ÚZ a účinnou okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov ÚK a to po jej
riadnej a včasnej aktivácii. V zmysle úverovej zmluvy zo dňa 19. 4. 2009 sa účastníci dohodli na úverovej
zmluve, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver vo výške 107,52 eur, počte
splátok 6, výške splátky 21,02 eur, RPMN 77,7 % ročne, konečnej splatnosti 15. 10. 2009. Súčasťou
úverovej zmluvy zo dňa 1. 4. 2007 bolo prehlásenie klienta, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami

a svojím podpisom uvedeným potvrdil.

Podľa Hlavy 8 § 10 Úverových zmluvných podmienok Ustanovenia Hlavy 1 § 1, § 2, Hlavy 2 § 1, § 2,
Hlavy 5 § 2 až § 6 a § 8 až 12, Hlavy 6 § 3 až 6 a Hlavy 14 týchto ÚP sú záväzné aj pre obsah ustanovení
Zmluvy o RÚ I.

Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý
úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ,
§ 6 splátka je uhradená v deň jej pripísania na účet spoločnosti.

Výzvouzodňa28.6.2013vyzvalžalobcažalovanúkúhradeceléhoúveruvo výške1075,34eurvlehote
15 dní od odoslania výzvy v dôsledku omeškania s úhradou v zmysle úveru č. 6209006507 poskytnutého
na základe úverovej zmluvy č. 3904055710.
Súd považoval za nesporné, že žalovaná čerpala dňa 25. 9. 2012 sumu 336,12 eur, dňa 26. 9. 2012
sumu 88 eur, dňa 28. 9. 2012 sumu 168,19 eur, dňa 29. 9. 2012 sumu 36,82 eur, dňa 30. 9. 2012 sumu

50,14 eur, dňa 1. 10. 2012 sumu 300 eur, dňa 22. 11. 2012 sumu 10 eur, t. j. spolu čerpala sumu 989,27
eur a spolu zaplatila žalobcovi sumu 263,15 eur splátkami za obdobie 18. 10. 2012 do 28. 6. 2013, dňa
30. 11. 2015 sumu 24,98 eur.
Zmluva o úvere, ktorá je predmetom konania, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv.

absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaná mala uzavrieť predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny
vzťah sa vzťahujú zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) a ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách. Jedná sa o spotrebiteľský vzťah, ktorý
bol uzavretý medzi dodávateľom (žalobcom), ktorý ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v

obchodnom registri, konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou občanom,
na svoje súkromné účely. Opak preukázaný nebol. S účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona
o ochrane spotrebiteľa, do jeho úpravy ustanovenie § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské
zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje. (Matematická) nesprávnosť v jednotlivých ustanoveniach Zmluvy spôsobuje
jej zmätočnosť, zmätočnosť jej základných údajov. Jedná sa o časť zmluvy, ktorú vypisuje žalobca,
resp. jej zamestnanec, žalovaná tak v tomto prípade nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť hodnoty
vpisovaných údajov.

Súd následne skúmal, či medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru.Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú

vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,

obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona

č. 616/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č.

616/2004 Z. z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až
60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon

upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona

sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods.
2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na
možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej
služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a
prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)

adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu
spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení
môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm.c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za
ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení k 31. 12. 2012 zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako j všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. .

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 15. 9. 2012 spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 15. 9. 2012 spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 15. 9. 2012 zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiťsvojezmluvnépostavenie,ods.2vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ods. 3 v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky savýklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že

dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má

vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Súd mal preukázané, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko medzi
účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, ktorá vyplýva, z ustanovenia § 4 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z. z. resp. § 9 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z. z. Žalobca súdu nedoložil písomnúzmluvu, dokonca nepreukázal ani deň kedy mala byť zmluva o revolvingovom úvere uzavretá. Pričom
iba v podaní zo dňa 19. 1. 2016 uviedol, že zmluva bola schválená 15. 9. 2012 (čiastka 1000 na č.l. 45).
Je potrebné uviesť, že ustanovenia Úverových podmienok, konkrétne Hlava 8 (pričom podmienky neboli

individuálne dojednané a neboli podpísané účastníkmi konania) vzťahujúca sa k revolvingovému úveru,
nie sú písomným uzavretím v zmysle v zmysle vyššie citovaného zákona. Žalovaná ako spotrebiteľka
nemohla ovplyvniť obsah takejto zmluvy relevantným spôsobom, keď nemali v čase podpisu úverovej
zmluvy vedomosť, v akej výške jej bude poskytnutý revolvigový úver a za akých podmienok. Týmto
sa vopred vzdala svojich práv, pričom takýmto konaním bol jednoznačne zvýhodnený žalobca, ktorý

si ako podnikateľský subjekt mohol takmer jednostranne určiť všetky podstatné podmienky takéhoto
záväzkového vzťahu. Keďže súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná,
žalovaná sa čerpaním peňažných prostriedkov na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, preto je v zmysle
§ 457 OZ povinná žalobcovi vrátiť všetko, čo na základe tejto neplatnej zmluvy dostala, nakoľko sumu
989,27eurčerpalabezprávnehodôvodu.Zvýpisučerpania(č.l.26)vyplýva,žežalovanejbolavyplatená
suma 989,27 eur (dňa 25. 9. 2012 suma 336,12 eur, dňa 26. 9. 2012 suma 88 eur, dňa 28. 9. 2012 suma

168,19 eur, dňa 29. 9. 2012 suma 36,82 eur, dňa 30. 9. 2012 suma 50,14 eur, dňa 1. 10. 2012 suma 300
eur, dňa 22. 11. 2012 suma 10 eur). a žalovaná zaplatila sumu 263,15 eur (splátkami za obdobie 18.
10. 2012 do 28. 6. 2013) + dňa 30. 11. 2015 sumu 24,98 eur, t. j. žalobca sa mohol domáhať zaplatenia
rozdielu vo výške 701,14 eur, ktorá je aj predmetom konania.

Žalovaná suma okrem istiny 701,14 eur (pred čiastočným zastavením v časti 24,98 eur) obsahuje
aj požiadavku na zaplatenie sumy 107,06 eur ako vyčíslený úrok z omeškania. Žalobca odôvodnil
vyčíslenie pôvodne žalovanej sumy 726,12 eur ako rozdiel sumy 989,27 eur, ktorú žalovaný čerpal a
sumy 263,15 eur, ktorú žalovaný uhradil.

Z predloženej úverovej zmluvy zo dňa 19. 4. 2009 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci
konania dňa 19. 4. 2009 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 107,52 eur. Touto zmluvou však v ďalšom mal záujem
vopred vnútil konajúcej osobe - žalovanej aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo
sfére jej záujmu a to s poukazom na Hlavu 8 Úverových zmluvných podmienok, ku ktorým sa súd už

vyjadril vyššie. Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalobcu sa dá s poukazom na už uvedené
dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať
právnu ochranu. Bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by záväzkový vzťah bol bezpodmienečne
individualizovaný v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z., súd má za to, že

tak ako už bolo vyššie uvedeného nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje
ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a preto je zmluva o revolvingovom úvere č. 6209006507,
na ktorú žalobca poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto na jeho úkor obohatil.

Súd sa stotožnil so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného v zmysle ustanovenia § 107
Občianskeho zákonníka, ktorú aplikoval prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý

uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá
ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splneniezostranypovinnéhosubjektu.Účelompremlčaniajetakjednakstimulovaťsubjektykvčasnému
vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich
povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, boli v
zmysle § 457 OZ povinní vydať si navzájom plnenia, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Dvojročná subjektívna premlčacia doba, v rámci ktorej mal žalobca právo žiadať od žalovaného vydaniebezdôvodného obohatenia súdnou cestou, začala v zmysle § 107 ods. 1 OZ plynúť najneskôr dňa
24.12.2010 (keď 23.11.2010 žalovaný čerpal finančné prostriedky žalobcu) a uplynula dňa 24. 12. 2012.
Návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 30.09.2013. Súd dospel k záveru, že z dôvodu

premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd
návrh ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže
tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok
sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní,
ods.2konieclehotyurčenejpodľatýždňov,mesiacovaleborokovpripadánadeň,ktorýsapomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto
deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj

zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho

práva

Podľa ustanovenia § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014
orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením

námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doma má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo

spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na
premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka,
keďže ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100 ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane

spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu
neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keď
orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj
bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia
a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať

napremlčanieexoffo.Žalovanámalažalobcovititulomvydaniabezdôvodnéhoobohateniazaplatiťsumu
701,14 eur. Pričom žalobca podal návrh na súd dňa 1. 4. 2015. Súd má za to, že podľa ustanovenia §
107 Občianskeho zákonníka je žalovaná suma premlčaná. Dvojročná subjektívna premlčacia doba, v
rámci ktorej mal žalobca právo žiadať od žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia súdnou cestou,
začala v zmysle § 107 ods. 1 OZ plynúť najneskôr dňa 23. 11. 2012 (keď 22. 11. 2012 žalovaná čerpala

finančné prostriedky žalobcu naposledy v sume 10 eur) a uplynula dňa 23. 11. 2014, t. j. pred tým ako
dňa 1. 4. 2015 bol podaný návrh na súde. Súd dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu
v celom rozsahu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávkya sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej
dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 1. 2. 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Vzhľadom na to, že súd zamietol návrh v časti žalovanej istiny, zamietol návrh aj v časti požadovaných
úrokov z omeškania, preto sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal výškou úroku z omeškania ani dňom
vzniku omeškania.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak vo veci plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania

neuplatnila a ani zo spisového materiálu jej žiadna náhrada trov konania nevyplýva.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.