Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/526/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219130
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113219130.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanému: B. A., narodený XX. X.
XXXX, bytom M. XXXX/XX, G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 186 778, zastúpený: JUDr.
Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1930,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania
ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 320,96 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Ambróza Motyku a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22. 7. 2013 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 1930,27 eur, úroku z omeškania 101,23 eur, úrok z
omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1930,27 eur od 24. 2. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tak, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012 medzi
postupcom GE Money, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Na
základe Zmluvy o úvere č. 285256770 zo dňa 29. 2. 2008 poskytol predchodca postupcu žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 1659,70 eur, žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať
v splátkach po 28,81 eur mesačne so splatnosťou splátok k 20. dňu v mesiaci. Žalovaná suma
predstavuje splátky úveru splatné od 20. 8. 2010 do 20. 2. 2016, v počte 67 a celkovej výške 1930,27.
Splátky pôvodne splatné od 20. 2. 2013 do 20. 2. 2016 sa stali splatnými dňa 23. 2. 2013, kedy žalobca

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Okrem žalovanej sumy sa žalobca domáha zaplatenia úrokov z
omeškania vo výške 101,23 eur vyčíslené za splátky splatné od 20. 8. 2010 do 20. 2. 2013 a úrokov z
omeškania od 24. 2. 2013 do zaplatenia zo žalovanej sumy.

Dňa 16. 8. 2013 oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania na strane žalovaného. Namietal
neprijateľné podmienky a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči žalovanej sume.

Uznesením č. k. 8C/526/2013-67 zo dňa 18. 12. 2013 súd rozhodol, že vedľajšie účastníctvo Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 186 778 na strane
žalovaného je prípustné.Vedľajšíúčastníkpodanímzodňa6.6.2014uviedol,ženebolopreukázanézosplatnenieúveru,namietal
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

Podaním zo dňa 16. 6. 2014 žalobca oznámil, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu 606,15
eur. Dňa 13. 12. 2012 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku vo výške 2910,27 eur, ktorá
pozostávazistiny2305,23eur,zriadnehoúroku373,89eur,zúrokuzomeškania180,32eur,zostatného
príslušenstva 50,83 eur. Na žalobcu postúpená istina, predstavuje 80 neuhradených splátok a riadny
úrok. Žalobca si v konaní uplatňuje sumu 1930,27 eur (67 splátok x 28,81 eur), zvyšné splátky úveru

si neuplatňuje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom
zo dňa 9. 7. 2013, zmluvou o splátkovom úvere č. 0285256770 zo dňa 29. 2. 2008, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 4. 2. 2013, zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012, podaním žalobcu zo dňa 7. 1. 2014, zo dňa 2. 4. 2014 a zo

dňa 16. 6. 2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 6. 6. 2014, oznámením Slovenskej sporiteľne
a.s., s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový
stav.

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0285256770 zo dňa 29. 2. 2008 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu sa zaviazal žalovanému poskytnúť úver 50 000 Sk (1659,70 eur). Žalovaný sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky formou splátok po 868 Sk vždy k 20. dňu v
mesiaci, prvá splátka splatná dňa 20. 3. 2008, konečná splatnosť úveru 20. 2. 2016, dohodnutá RPMN
17,11 %. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými

podmienkami, Sadzobníkom a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podaním zo dňa 3. 6. 2014 oznámila Slovenská sporiteľňa, a. s., že vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru ku dňu 10. 12. 2012.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na

požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502, ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 503, ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci., ods. 2 spotrebiteľom je

fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, ods. 2 písm. e) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru

a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods.
2, ods. 3 pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)

dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho
zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti

zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 29.
2. 2008 uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver
vo výške 50 000 Sk (1659,70 eur) a žalovaný sa zaviazal úver splácať v splátkach vo výške 868
Sk/28,81 eur, prvá splátka dňa 20. 3. 2008 a posledná splátka 20. 2. 2016. Účastníci si dohodli splatenie

úveru formou 96 splátok, pričom celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť formou splátok je vo výške
83 328 Sk/2465,98 eur. Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, jedná sa o spotrebiteľský vzťah, ktorý bol uzavretý medzi dodávateľom
(žalobcom), ktorý ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v obchodnom registri, konal v rámci
predmetu svojej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou občanom, na svoje súkromné účely. Opak

preukázaný nebol. S účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona o ochrane spotrebiteľa, do jeho
úpravy ustanovenie § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považujú i zmluvy uzavreté
podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom
na to, že účastníkom zmluvy o úvere môžu byť i spotrebitelia v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,

použijú sa v týchto prípadoch na tieto zmluvy i ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní
tvrdil, že žalovaný je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy od 24. 2. 2013. Zároveň tvrdil, že predmetom
konaniasúsplátkyvpočte67splatnéod20.8.2010do20.2.2016.Žalobcatvrdil,ževyhlásilmimoriadnu
splatnosť úveru k 23. 2. 2013, kedy sa stali splatné splátky od 20. 8. 2013 do 20. 2. 2016. Súd sa všaknestotožnil s výškou žalovanej sumy 1930,27eur + 101,23 eur, ktorú žalobca v tomto konaní uplatnil
voči žalovanému. Súd má za preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 29. 2. 2008 neobsahuje
správny údaj o výške RPMN, pričom táto skutočnosť s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j)

zákona č. 281/2001 Z. z. spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keď
v predmetnej zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN, správna výška RPMN zistená súdom je vo
výške 14,93 % . Taktiež zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej výške sumy, ktorú má žalovaný
zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď tento nedostatok taktiež
spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovanému bol

poskytnutý úver vo výške 50 000 Sk a pri dodržaní rozloženia splátok by žalovaný sumu 50 000 Sk
splácalpo868Skformou57,60splátokt.j,od20.3.2008do20.11.2012.Pričomnazákladeuvedeného
by úver bol splatný dňom 20. 11. 2012 a teda vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 23. 2. 2013
je nedôvodné a neúčinné. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný uhradil na úver celkom sumu vo výške
606,15 eur a teda žalovaný by mal uhradiť sumu vo výške 1053,55 eur. Avšak súd nepovažoval návrh
dôvodný ani v časti sumy 1053,55 eur, keď vychádzal z platobnej histórie, z ktorej vyplýva, že žalovaný

nezaplatil splátku v celej výšku už ku dňu 20. 5. 2008, pričom od 20. 9. 2009 sa dostal do sústavného
omeškania, keď naposledy zaplatil splátku čiastočne dňa 20. 9. 2009. Podľa článku Zmluvy čl I bod 7
a v súlade s bodom 7.6.1 písm. a) VOP teda nastali podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí
v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca bol teda oprávnený vykonať svoje právo a

zosplatniť úver a to už pred dátumom, ktorý oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 10. 12. 2012. Potom
deň, kedy bol právny predchodca žalobcu oprávnený zosplatniť celý dlh, možno považovať za deň, v
zmysle ktorého sa právo mohlo vykonať prvýkrát v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka,
teda za deň, kedy začala plynúť premlčacia doba. Za uvedeného stavu, keď splátky boli splatné k 20.
dňu v mesiaci a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rade bol v sústavnom omeškaní

od 20. 9. 2009, teda nezaplatil splátku splatnú dňa 20. 9. 2006 v celej výške a teda právny predchodca
bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dňa 30. 9. 2009 a nasledujúcim dňom začala plynúť 3
ročná premlčacia doba. Žalobca podal návrh dňa 22. 7. 2013, pričom súd považuje vznesenú námietku
premlčania zo strany vedľajšieho účastníka za dôvodnú, keď najneskôr bolo možné podať návrh na
začatie konania dňa 1. 10. 2012. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu omeškania žalovaného v rade so splácaním dlhu, potvrdzuje súdu
aj Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej vyplýva počet dní omeškania 1168,
čo korešponduje s počtom dní odkedy bol právny predchodca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru dňa 30. 9. 2009 ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012. Súd
zistil počet dní omeškania 1178 dní. Zároveň príloha obsahuje aj údaj o poslednej úhrade dňa 20. 9.

2009, avšak bližšie neuvádza výšku úhrady. S ohľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov
a podľa vyššie uvedeného žalovaný by bol povinný zaplatiť výšku poskytnutého úveru poskytnutého
úveru 1659,69 eur - 606,15 eur = 1053,55 eur tak ako už je vyššie uvedené, ohľadom tejto sumy sa súd
stotožnil so vznesenou námietkou premlčania. Zároveň súd uvádza, že len táto čiastka by mohla byť
predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom a žalobcom.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,
sa súd zaoberal otázkou, či je vedľajší účastník oprávnený vzniesť námietku premlčania a ďalej

dôvodnosťou vznesenej námietky. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní je právny
záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho
účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté
právne postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva). Ako
vedľajší účastník sa však s poukazom na § 93 ods. 2 OSP môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v takomto prípade zákon nestanovuje
ako podmienku účasti skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Vstup takejto osoby
do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom
postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov). Vedľajší účastník je v konanízásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník (s výnimkou dispozície s
konaním a jeho predmetom) a tieto úkony robí práve v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka,
ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania

(odporcu)arovnaképrávomáajvedľajšíúčastník,ktorýpočaskonaniavystupujenajehostrane,natom,
že ide o procesné práve nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako
námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (akou je aj námietka premlčania), keďže procesné
právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v
procesnom práve (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 539/2008).

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná nie dňa 23. 2. 2013 tak ako
to tvrdí žalobca, ale dňa 30. 9. 2009, keď uvedené vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia.

Podľaustanovenia§517,ods.1,prvávetaaods.2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadnea

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie

s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaný podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
podľa ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením % ročne zo sumy peňažného dlhu. Súd nepovažoval návrh dôvodný ani v časti požadovaného

úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1930,27 eur od 24. 2. 2013 do zaplatenia, keď zamietol
návrh aj v časti požadovanej istiny 1930,27 eur. Súd zamietol aj návrh v časti žalobcom vyčísleného
úroku z omeškania vo výške 101,23 eur, ktorá pozostáva z vyčísleného úroku z omeškania za jednotlivé
splátky splatné od 20. 8. 2010 do 20. 2. 2013, keď tak ako to už vyplýva vyššie, súd mal za to, že
splatnosť úveru mala byť právnym predchodcom žalobcu vyhlásená dňom 30. 9. 2009 a teda, tak ako

istiny aj požadované úroky z omeškania sú nedôvodné. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie
uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd rozhodol o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.Pokiaľ ide o náhradu trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd vychádzal z
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia nedochádza k

nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť by mal súd prihliadať
použitím ust. § 150 O.s.p. Súd poukazuje na ust. § 3 ods.4, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa ktorých každý spotrebiteľ má právo združovať sa
spolu s inými spotrebiteľmi združenia a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a
presadzovať oprávnenie záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám,

ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práva a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania
s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy žalovaného, a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v
konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením
došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ust. § 20

ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého každý má právo na poskytovanie právnych
služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek advokáta.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane
ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov

konania aj pre vedľajšieho účastníka. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady
úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia
advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej
ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne
zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad na priznanie náhrady

trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba
interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami: 1. podľa článku 47 ods. 2 Ústavy, každý
má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi..., 2. podľa § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. každý
spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať

práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu Ústavy a Zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru, že
súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý akceptuje,
že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu

trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť
nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom
boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho,
že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Za neúčelný úkon však
nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo po prvé, taký úkon

Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia (jediným obmedzením je to, že konanie
zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom
sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany a jej špecifický
predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu
vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu do konania, ktorý odvolací súd nepovažuje,

so zreteľom na uvedené, za neúčelný procesný úkon, a teda aj trovy tohto úkonu nie sú neúčelne
vynaloženými trovami a odvolací súd ani iné neúčelné úkony právnej pomoci nezistil.

V zmysle ust. § 137 O.s.p. je súčasťou trov konania odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Pravidlá pre výpočet odmeny advokáta upravuje Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „vyhláška“). Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky
základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a
podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania

právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Súd rozhodol o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v zmysle § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý je nastrane procesne úspešného žalovaného súd priznal náhradu trov konania ako náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 320,96 eur za tri úkony právnej pomoci
príprava a prevzatie dňa 2. 11. 2012

vyjadrenie zo dňa 27. 11. 2013
vyjadrenie zo dňa 6. 6. 2014
3 x á 81,33 eur, 1 x á režijný paušál á 7,63 eur, 1 x á režijný paušál á 7,81 eur, 1 x režijný paušál á 8,04
eur, v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 14, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v znení k 30. 6. 2013. Odmenu vo výške 267,47 eur súd zvýšil o 20 % DPH 53,49 eur).

Celkovo súd vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 320,96 eur, ktorú súd priznal a zaviazal
podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu
JUDr. Ambrózovi Motykovi.

Súd nepriznal náhradu trov konania a to režijný paušál za úkon právnej pomoci zo dňa 2. 11. 2012 vo
výške 7,81 eur, ale priznal sumu 7,63 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.