Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212205229
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212205229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov

senátuMgr.SoniPekarčíkovejaJUDr.AndreySedlačkovejvprávnejvecinavrhovateľa:RekomaGmbH,
Einchehainstrasse 22, D 91207 Lauf a.d. Pegnitz, Nemecká spolková republika, zast.: Mgr. Tomáš
Saladiak, advokát, M.R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou proti odporcovi: BALKO s.r.o., Lotyšská 28,
Bratislava, IČO: 35 739 495, zast.: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova
1, Bratislava, IČO: 36 860 891 o zaplatenie sumy 1.139,67 eur s prísl. a o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb 116/2012-125 zo dňa 16.1.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb 116/2012-125 zo dňa

16.1.2014 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania p
o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 83,34 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti istiny 539,67 eur zastavil, vo zvyšku návrh
zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.3.2012
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.139,67 eur s
príslušenstvom. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že odporca si u neho zakúpil tovar v
hodnote 1.139,67 eur. Na zakúpený tovar vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. 1120 na sumu 1.139
eur, ktorú odporca neuhradil.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ, ktorý bol zastúpený
D.. G. dodal odporcovi tovar, ktorý je dodnes na predajni odporcu. Odporca taktiež vykonal pre p. G.
dve prepravy, ktorých cena nebola uhradená. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu ďalej uviedol, že
viackrát komunikoval s právnym zástupcom p. G., niekoľkokrát zadal aj príkaz na úhradu rozdielu sumy
po vzájomnom zápočte pohľadávok oboch spoločností, ale číslo účtu bolo nesprávne. Po doručení výzvy
právneho zástupcu pána G., ktorým bol C.. R., odporca rozdiel 539,67 eur navrhovateľovi uhradil.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.8.2013 si odporca uplatnil voči navrhovateľovi vzájomným
návrhom svoj nárok na zaplatenie sumy 539,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne
od 23.7.2013 do zaplatenia.Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.8.2012 vzal navrhovateľ svoj návrh späť v časti istiny
539,67 eur, nakoľko odporca dňa 26.7.2012 túto sumu uhradil.

Na pojednávaní konanom dňa 16.1.2014 vzal odporca vzájomný návrh voči navrhovateľovi späť.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu a vzájomného návrhu prvostupňový súd podľa § 96 ods. 1
O.s.p. konanie v časti istiny 539,67 eur zastavil.

Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal
dôvodnosť ním uplatneného nároku, nakoľko nepreukázal vznik právneho vzťahu medzi ním a
odporcom. Navrhovateľom pôvodne uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.139,67 eur mal predstavovať
nezaplatenú kúpnu cenu za sedaciu súpravu dodanú odporcovi. V priebehu dokazovania však nemal
prvostupňový súd za preukázané, že by medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy na tento tovar. Z vykonaného dokazovania naopak vyplývalo, že vzťah medzi navrhovateľom

a odporcom mal charakter komisionárskeho vzťahu, v ktorom navrhovateľ vystupoval ako komitent a
odporca ako komisionár. Odporca teda nikdy nenadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré
mu boli zverené. Z toho dôvodu mu nikdy ani nemohla vzniknúť povinnosť uhradiť navrhovateľovi cenu
zvereného tovaru. Z uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa
nie je možné vyhovieť, a preto ho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku, proti jeho zamietajúcej časti a proti výroku o trovách konania, podal v
zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Uviedol, že
spoločnosť Albert Ponsel GmbH & Co. KG sa s odporcom cestou navrhovateľa dohodla na zapožičaní
vybraných sedacích súprav, ktoré mali byť prezentované na výstavisku v Nitre. V rámci dohody si

spoločnosť Albert Ponsel GmbH & Co. KG objednala u odporcu prepravu uvedeného tovaru. Pred
začiatkom výstavy sa konateľ uvedenej spoločnosti rozhodol, že odporca mal tieto modely uhradiť pred
vystavením, pretože mal dôvodné podozrenie, že odporca tieto modely skopíruje, keďže odporca sa
zaoberá okrem predaja aj výrobou takýchto výrobkov. Keďže navrhovateľ považoval takéto jednanie za
neseriózne, v rámci udržania si dobrých vzťahov s odporcom, odkúpil sedacie súpravy od spoločnosti

Albert Ponsel GmbH & Co. KG. Po ukončení výstavy oznámil odporca navrhovateľovi, že našiel
záujemcu o kúpu jednej sedacej súpravy, ktorej hodnota bola 1.407 eur. Vzhľadom na výšku ceny
požadoval poskytnutie zľavy. Po poskytnutí zľavy bola cena sedacej súpravy 1.139,67 eur. Na túto sumu
zaslal navrhovateľ odporcovi faktúru.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že s odporcom bol v neustálom emailovom kontakte, z ktorého vyplýva, že
odporca si bol vedomý svojej povinnosti voči navrhovateľovi, čo potvrdzuje skutočnosť, že sa pokúšal o
úhradu svojej pohľadávky prostredníctvom internetbankingu. Keďže k realizácii platby nedošlo, odporca
prisľúbil úhradu platby v hotovosti, k čomu však taktiež nedošlo. Podľa názoru navrhovateľa skutočnosť,
že medzi navrhovateľom a odporcom existuje právny vzťah preukazuje okrem emailovej komunikácie

aj čiastočná úhrada záväzku 539,67 eur. Odporca svojím konaním takto spôsobil navrhovateľovi škodu,
ktorej zaplatenia sa v tomto konaní navrhovateľ domáha. Naopak, odporca nepreukázal existenciu
akéhokoľvek právneho vzťahu so spoločnosťou Albert Ponsel GmbH & Co. KG.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.6.2014 uviedol, že s obsahom predmetného
odvolania nesúhlasí, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že argumentácia navrhovateľa
nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu veci. Okrem uvedeného má odporca za to, že všetky

skutočnosti uvádzané v odvolaní sú argumentmi, ktoré boli navrhovateľovi známe a ktoré mohol
predložiť, resp. označiť pred súdom prvého stupňa, avšak tak nekonal, teda že všetky navrhovateľom
uvedené dôvody odvolania sú skutočnosťami navrhovateľom nepredloženými, resp. neoznačenými do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie pred súdom prvého stupňa. Ďalej uviedol, že pre
ich použitie ako odvolacieho dôvodu nie sú splnené podmienky stanovené § 205a O.s.p, a preto na ne

súd v konaní vo veci a rozhodovaní o odvolaní nemôže prihliadať.

V ďalšom sa odporca pridŕža svojich písomných a ústnych podaní, keď v konaní pred súdom prvého
stupňa bolo jednoznačne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nedošlo k vznikužiadneho právneho vzťahu, na základe ktorého by odporcovi mohla vzniknúť platobná povinnosť voči
navrhovateľovi. Zopakoval, že medzi ním a odporcom nikdy nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej by bola povinnosť navrhovateľa previesť na odporcu vlastnícke právo k akémukoľvek

tovaru (ani k sedacej súprave) a tomu zodpovedajúca povinnosť odporcu zaplatiť kúpnu cenu za tovar.

Pokiaľ ide o úhradu sumy 539,67 eur dňa 25.7.2012, táto bola uhradená z dôvodu omylu na strane
odporcu, a preto túto úhradu nemožno považovať za skutočnosť preukazujúcu existenciu právneho
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom.

Na základe uvedených skutočností odporca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

Odporca v podanom odvolaní uviedol, že spoločnosť Albert Ponsel GmbH & Co. KG sa s odporcom
cestou navrhovateľa dohodla na zapožičaní vybraných sedacích súprav, ktoré mali byť prezentované na
výstavisku v Nitre. V rámci dohody si spoločnosť Albert Ponsel GmbH & Co. KG objednala u odporcu

prepravu uvedeného tovaru.

Prezentovanými skutočnosťami navrhovateľ potvrdil vyjadrenia odporcu, ktorý vo svojom písomnom
podaní zo dňa 9.11.2012 uviedol, že „v rámci predaja nábytku spolupracoval aj s D. G., obchodným
zástupcom spoločnosti Albert Ponsel GmbH & Co. KG pre územie Slovenskej republiky, prostredníctvom

ktorého uzavrel odporca so spoločnosťou Albert Ponsel GmbH & Co. KG komisionársku zmluvu“.
Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z dodacieho listu zo dňa 3.3.2011, z ktorého je zrejmé, že dodávateľom
tovaru bola spoločnosť Albert Ponsel GmbH & Co. KG, zástupcom D. G. a že ide o komisionálny predaj
na veľtrhu nábytku v Nitre.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že pred začiatkom výstavy sa konateľ spoločnosti Albert Ponsel
GmbH & Co. KG rozhodol, že odporca mal tieto modely uhradiť pred vystavením, pretože mal dôvodné
podozrenie, že odporca tieto modely skopíruje. Keďže navrhovateľ považoval takéto jednanie za
neseriózne, v rámci udržania si dobrých vzťahov s odporcom, odkúpil sedacie súpravy od spoločnosti
Albert Ponsel GmbH & Co. KG.

K vyššie uvedenému tvrdeniu navrhovateľa o odkúpení sedacích súprav od spoločnosti Albert Ponsel
GmbH & Co. KG odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ na preukázanie tejto skutočnosti
neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, a teda kvalifikovane nepreukázal, že je vlastníkom sporných
sedacích súprav.

Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,žeteóriaprocesnéhoprávapodmieňujeúspechúčastníkakonania
v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho
úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov.

V danej veci je nutné konštatovať, že navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložil ani
nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia o odkúpení sedacích súprav od spoločnosti Albert
Ponsel GmbH & Co. KG.

Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že v konaní
nebol preukázaný žiadny záväzkovo - právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, na základe

ktorého by odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Pokiaľ ide o čiastočnú
úhradu sumy vo výške 539,67 eur zo strany odporcu, táto bola uhradená v domnení, že navrhovateľ je
oprávnený požadovať a prevziať uvedenú platbu v mene spoločnosti Albert Ponsel GmbH & Co. KG.
Preto z uvedenej skutočnosti nemožno vyvodzovať existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom
a odporcom.

Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, ktorý mal predstavovať
nezaplatenú kúpnu cenu za sedaciu súpravu, v odvolacom konaní navrhovateľom označený ako škoda,
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške
83,34 eur vyčíslených v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, a to za jeden úkon právnej služby vo výške 61,41 eur, režijný paušál

vo výške 8,04 eur, plus 20% DPH.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.