Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407202189
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8407202189.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. O. č. XX/XX, M. o vymoženie 105,82 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 5Er/328/2007-23 zo dňa 13.1.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom
Mruškovičom, so sídlom exekútorského úradu v Prešove, Konštantínova 13, pod č. Ex 2091/2007
zastavil. Priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 71,86 Eur a zaviazal ich
oprávneného zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet exekútora. Nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 7,97 Eur. Vyhlásil, že žiaden z ostatných účastníkov nemá

právo na náhradu trov exekučného konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním zo dňa 22.2.2011 súdny exekútor podal podnet na zastavenie
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej v texte len „EP“), keďže na základe
vykonaných úkonov za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre úspešný výkon exekúcie zistil,
že pohľadávka je nevymožiteľná. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že súdnym exekútorom zistené

majetkové pomery povinného boli preukázané z predloženého spisu (zahŕňajúceho aj exekučný spis) a
preto plne obstojí odôvodnenie podnetu na zastavenie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol, aby bolo uznesenie
v časti trov exekúcie zrušené a aby bol k úhrade trov exekúcie v celom rozsahu zaviazaný oprávnený.
Nestotožnil sa s názorom súdu , že úkon - správa o stave exekučného konania nie je úkon účelne

vynaložený, smerujúci k vymoženiu pohľadávky a ukončeniu exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie v celom rozsahu zrušiť.
Okrem iného uviedol, že aj napriek tomu, že povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym majetkom, je v
produktívnom veku a preto je predpoklad, že sa zamestná na území SR a bude poberať mzdu, z ktorej
bude možné uspokojiť oprávneného. Exekúcia je jediným spôsobom ako sa domôcť svojho práva v

medziachzákona.Zastavenímexekúciebyoprávnenémunebolaposkytnutádostatočnásúdnaochrana,
ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami
garantovaného práva. Zdôraznil, že ak by sa exekúcia zastavila, mohol by podať návrh na vykonanie
exekúcie na majetok povinného neskôr, avšak jeho pohľadávka by mohla byť už premlčaná.

K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený. Mal za to, že v tomto prípade nejde o „úkon

smerujúci k vymoženiu pohľadávky“ ani o „tvorivú činnosť“, ale o bežnú administratívnu prácu, ktorá je
súčasťou odmeny súdneho exekútora a preto na ňu nemá nárok.Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor navrhoval odvolanie oprávneného zamietnuť.
Uviedol, že ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má rozhodnúť bez ohľadu na

názor oprávneného. Majetkové pomery boli dôkladne preverené s tým, že nebol zistený žiaden majetok
povinného.Ďalšievykonávanieexekúciebybolonehospodárneaneúčelovéaviedlobylenkzvyšovaniu
trov exekúcie. Zastavenie exekúcie oprávnenému nebráni, aby v budúcnosti podal nový návrh na začatie
exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného
uspokojiť.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalejlen„O.s.p.“)beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanie
je dôvodné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.

Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného,
ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik
povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP. Súd v súlade s týmto

zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
tohto zákonného ustanovenia. Súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v
návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto
dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd vychádzať.

Zastavením exekúcie z hľadiska ochrany práv oprávneného sa výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju
pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací
súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Co 90/2008, kde tento súd uviedol „právo domôcť
sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l.
46 ods. 1 Ústavy SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa

názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o
zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.

Rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané predčasne bez preukázania splnenia podmienky pre
zastavenie exekúcie, resp. neboli náležite exekučným súdom preskúmané dôvody uvedené v

návrhu súdneho exekútora. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo
oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia len obmedzil na dôvody, ktoré sú tvrdené v podnete
súdneho exekútora zo dňa 22.2.2011 na zastavenie exekúcie. Oprávnenému však exekučný súd

neposkytol možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam súdneho exekútora a ním uvádzaným dôvodom pre
zastavenie exekúcie. Exekučný súd sa teda pri skúmaní existencie dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h)
EP sústredil iba na tvrdenia uvádzané súdnym exekútorom.

Pre spoľahlivý záver o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP chýba

dostatok dôvodov a dôkazov, z ktorých by bolo možné spoľahlivo prijať záver o splnení predpokladov,
a teda dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia. Napadnuté rozhodnutie tak trpí
nedostatkom odôvodnenia v tomto smere. Uvedené nedostatky prvostupňového súdu sú dôvodom pre
jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a vrátenie veci súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu bude náležitým spôsobom sa vyrovnať s nesúhlasom oprávneného so
zastavením exekúcie. Prichodí poznamenať, že ak budú zistené dôvody na zastavenie exekúcie,
povinnosť zaplatiť trovy exekúcie môže byť uložená práve oprávnenému tak, ako správne už v
napadnutom uznesení poukázal prvostupňový súd.

Prvostupňový súd preskúma a sám zrealizuje dokazovanie na preukázanie tvrdení, ktoré sú uvádzané v
návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, resp. v jeho podnete na zastavenie exekúcie. Až po
úplnom a spoľahlivom zistení týchto skutočností bude exekučný súd môcť spoľahlivo vo veci rozhodnúť.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.