Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814205572
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814205572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľa:
Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 234 679, proti odporkyni: I. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. D. XXXX/XX, XXX XX M.,
o zaplatenie 233,96 Eur s príslušenstvom,, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Revúca zo dňa 17. 10. 2014 č. k. 6C/37/2014 - 32, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh v prevyšujúcej časti zamietol, p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
58,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 58,- Eur od 17. 03. 2012 do zaplatenia,
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. V odôvodnení
rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že v Zmluve o úvere zo dňa 25. 01. 2010, ktorá bola uzavretá
účastníkmi konania a z ktorej navrhovateľ uplatnil svoje nároky, chýbajú podstatné náležitosti stanovené
§ 4 ods. 2 písm. i/, j/ zákona č. 258/2001 Z. z., keď zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré musí odporkyňa
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
neobsahuje ani počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Sledujúc účel a zmysel ustanovenia §
4 zákona č. 258/2001 Z. z., ktorým je poskytnúť dlžníkovi všetky základné potrebné informácie pre
rozhodnutie o uzatvorení zmluvy, aj revolvingové úvery musia obsahovať tieto údaje. S poukazom na
ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. prvostupňový súd dospel k názoru, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere je platná, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Keďže odporkyňa čerpala úver v celkovej výške 340,- Eur a navrhovateľovi zaplatila splátky úveru
v celkovej výške 282,- Eur, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 58,- Eur spolu
s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17. 03. 2012 do zaplatenia, v
prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Proti rozsudku prvostupňového súdu vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa
zamietol,vzákonomstanovenejlehotepodalodvolanienavrhovateľ.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne, aby rozsudok
prvostupňového súdu odvolací súd zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní namietal, že
pokiaľ súd návrh zamietol s poukázaním na hmotnoprávne ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval fikciu bezodplatnosti predmetného úveru, navrhovateľsa návrhom okrem úrokov a poplatkov domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3,43 Eur,
pričom súd prvého stupňa v tejto časti žalobného návrhu zamietavý dôvod absolútne nešpecifikoval
hmotnoprávnou úpravou. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že veriteľ je povinný uviesť v

zmluve výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov počtu splátok a celkových nákladov, predmetnú
„povinnosť“ nesubsumoval pod akékoľvek hmotnoprávne ustanovenie. Navrhovateľ má za to, že takáto
povinnosť nemá oporu v právnom poriadku SR. Má za to, že na predmetný právny vzťah je potrebné
aplikovať prednostne hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v rozhodnom období, a to zákon č.
251/2001 Z. z. Namietal, že navrhovateľovi, ako účastníkovi konania, sa postupom súdu prvého

stupňa odňala možnosť konať pred súdom, keďže v odvolacom konaní je mu znemožnené adekvátne
pripraviť odôvodnenie svojho podania s ohľadom na inkoherentnosť právnych záverov súdu prvého
stupňa. Pokiaľ prvostupňový súd zamietol v prevyšujúcej časti žalobný návrh predovšetkým z dôvodu, že
zmluva neobsahuje základné zákonom č. 258/2001 Z. z. predpísané náležitosti, a to ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré musí odporca
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani

počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec. Poukázal
na to, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je odporcovi poskytovaný
k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany
navrhovateľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku
úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálnej dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj

celýčerpanýúverjedinousplátkou.Poukazovalvtomtosmerenadôvodovúsprávukzákonuč.129/2010
Z. z., má za to, že revolvingovú zmluvu možno právne posudzovať s ohľadom na znenie § 2a zákona
č. 258/2001 Z. z. za spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Poukázal na to, že žalobca v mesačných výpisoch informoval žalovaného o výške splátky, výške dlhu
a výške úroku. Zastáva názor, že neuvedenie RPMN a súvisiacich náležitostí v predmetnom právnom

úkone nie je možné sankcionovať aplikáciou fikcie o bezúročnosti, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na
základe vôle odporcu a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V tomto smere poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 01. 2001 sp. zn. 6Co/95/2010.

Písomné vyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vec správne skutkovo a
právne posúdil. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu
vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ustanovením § 157 O. s. p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia a rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil z tých istých
dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd. Na zdôraznenie správnosti
odvolanímnapadnutéhorozhodnutiaodvolacísúduvádza,žeustanovenie§4ods.2zákonač.258/2001
Z. z. platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 21. 01. 2010, stanovuje pod písmenom
a/ až s/ obligatórne náležitosti, ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem

všeobecných náležitostí, aby takúto zmluvu bolo možné považovať za zmluvu platnú. Prvostupňový súd
aplikujúc ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ a j/, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, považoval v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 citovaného

zákona za úver bezúročný a bez poplatkov. Úvahy navrhovateľa, ktoré uvádzal v odvolaní, týkajúce
sa výkladu a aplikácie ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 251/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
poukazujúc aj na citáciu z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2001 Z. z. s poukazom na to, že tento
zákon s ohľadom na totožný predmet právnej úpravy je možné za účelom výkladu práva vzťahovaťaj k zákonu č. 258/2001 Z. z., nemajú oporu v dikcii ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. a závery, ktoré navrhovateľ vyvodil v odvolaní, že u takéhoto typu úveru, ktorý uzavreli účastníci
v danom prípade (revolvingový úver), nie je možné stanoviť tie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere,naabsenciiktorýchprvostupňovýsúdzaložilsvojerozhodnutie,niesúsprávne.Neušlopozornosti
odvolacieho súdu, že navrhovateľ si protirečí, pretože napríklad aj z úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., platných od 01. 11. 2005, ktoré navrhovateľ doložil do súdneho
spisu, jednoznačne vyplýva, že v zmysle hlavy V. podmienky splácania úveru: „klient je povinný riadne
a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a

výška mesačnej splátky je určená v ÚZ“. Navrhovateľ teda bol povinný termín splatnosti a výšku
mesačnej splátky uviesť priamo v úverovej zmluve. V úverovej zmluve zo dňa 25. 01. 2010 však nie
je uvedený žiadny termín splatnosti mesačnej splátky. Výška mesačnej splátky je stanovená len ako
percentuálna časť z dlžnej čiastky, pričom v hlave V. § 2 Úverových zmluvných podmienok je výška
pravidelnej mesačnej splátky stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky, t. j. výška
vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a prípadne sankciami

k poslednému dňu účtovaného obdobia, pričom za účtovné obdobie sa považuje kalendárny mesiac.
Pokiaľ teda v Úverovej zmluve zo dňa 25. 01. 2010 je uvedená výška mesačnej splátky ako „4 % z
dlžnej čiastky“, takýto údaj nie je postačujúci, je nekonkrétny, nie je z neho ani zrejmé, koľko predstavuje
dlžná istina úveru, koľko dlžné bežné úroky a poplatky, prípadne sankcie. Prvostupňový súd správne
teda posúdil, že podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001

Z. z. predmetná úverová zmluva neobsahuje. Rovnako zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanovením § 4 ods.
2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že vzhľadom na charakter
revolvingového úveru pri uzatváraní zmluvy účastníci nevedia určiť, kedy a koľko z úveru bude čerpané

a nie je možné presne stanoviť takéto podmienky (náležitosti zmluvy), aj podľa názoru odvolacieho súdu
Úverová zmluva uzavretá účastníkmi konania dňa 25. 01. 2010 je spotrebiteľskou zmluvou a je nutné
na ňu aplikovať ustanovenia smerujúce k ochrane práv spotrebiteľa a musí spĺňať všetky náležitosti v
súlade s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. V súdenej veci sú naplnené zákonné znaky
spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., z obsahu konkrétnej

Zmluvy o úvere zo dňa 25. 01. 2010 je zrejmé, že požiadavka osobitnej právnej normy v zmysle § 4
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. splnená nebola, a to konkrétne ustanovenie § 4 ods. 1 písm. i/ a j/
citovaného zákona. Keďže na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver a táto úver čerpala
vo výške 340,- Eur, v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. bola povinná vrátiť na
poskytnutý úver finančnú čiastku rovnajúcu sa výške poskytnutého úveru, t. j. sumu 340,- Eur. Pokiaľ v

konaní bolo preukázané, že zaplatila navrhovateľovi celkovo v splátkach sumu 282,- Eur, prvostupňový
súd správne uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 58,- Eur a v prevyšujúcej časti
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na záver odvolací súd k námietke odporcu uvedenej v
odvolaní, že predmetom žaloby bola aj zmluvná pokuta vo výške 3,43 Eur, pričom súd sa k oprávnenosti
tejto pohľadávky v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyjadril, odvolací súd uvádza, že keďže sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov, nemohol navrhovateľovi vzniknúť ani nárok na zmluvnú pokutu
vzhľadom na koncipovanie zmluvnej pokuty, ktorá však bola uvádzaná len v úverových podmienkach
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v hlave VII. § 5, pričom táto zmluvná pokuta bola koncipovaná
tak, že mala zodpovedať výške ušlého úroku a keďže sa úver považuje za bezúročný, nárok na zmluvnú
pokutu vzniknúť nemohol. Okrem toho súd poukazuje na to, že navrhovateľ vôbec ani nepreukázal, že

by mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu. V návrhu samotnom ani v priebehu súdneho konania vo vzťahu
k zmluvnej pokute neuvádzal žiadne skutočnosti, na základe čoho má nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na rozhodnutie iného súdu, a to Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 6Co/95/2010 zo dňa 27. 01. 2011, odvolací súd uvádza, že v súdenej veci nie je viazaný právnym
názorom iného súdu: pri právnom posúdení súd musí vychádzať zo zisteného základu veci, a preto
zámery vyslovené v inej právnej veci nie sú z hľadiska rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa v tejto veci
smerodajné.

Odvolací súd teda uzatvára, že pre správnosť rozhodnutia a záver súdu o tom, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, bolo postačujúce, ak súd zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere
chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ods. 3 druhá veta § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkýchzákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona, aby úver
bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľa uvádzanými v odvolaní, pretože tieto námietky

sú potom bez vplyvu na výsledok rozhodnutia v danej veci. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 151 O. s. p.
V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, táto si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila

a súd ani nezistil, že by jej v rámci odvolacieho konania vznikli trovy konania, preto súd rozhodol, že
odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.