Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 3Er/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314206309
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4314206309.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova
25,81109Bratislava,zastúpenývkonaníAdvocate,s.r.o.sosídlomPribinova25,81109Bratislava,proti
povinnému: Q. M., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX/XX, C. R., o vymoženie sumy 234 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

doručenú Okresnému súdu Levice dňa 19.03.2014 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, Ex 3867/14 požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
návrhuoprávnenéhonavymoženiesumy234eurspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu,ktorým
je rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. SR11864/11 zo dňa 16.3.2012 vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Uvedeným exekučným titulom rozhodca zaviazal povinného zaplatiť
oprávnenému sumu 234 eur s príslušenstvom.

Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvy o úvere č. 403700202 zo dňa 19.02.2010. Predmetnú zmluvu o úvere zabezpečuje zmenka

vystavená dňa 19.2.2010, kde žalovaný / povinný / vystupuje ako vystaviteľ a žalobca / oprávnený /
ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne a včas neplnil,
čím sa stali všetky aj neuhradené splátky splatnými v celku. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci
konania sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Tento rozhodol a priznal oprávnenému
hore špecifikované plnenia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku /ďalej len EP / podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciuajnapodkladevykonateľnýchrozhodnutí rozhodcovských komisií azmierovnimischválených

Podľa § 44, odsek 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, abyvykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o
vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že
uvedenépodanianiesúvsúladesozákonom,pretoževychádzajúzexekučnéhotitulu-rozhodcovského

rozsudku, ktorý čiastočne zaväzuje povinného na plnenia ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej
stránky. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma
či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti ktoré vyžaduje
§ 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor

s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola

podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, pričom zistil

nasledovný skutkový stav: oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 19.02.2010
zmluvuoúverezabezpečenúzmenkou vystavenou dňa19.2.2010. Zobsahuzmluvy vyplýva,žemedzi
účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere ( §2 písm. a ) zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko v danom prípade je veriteľ - oprávnený podnikateľom ( podľa výpisu z obchodného
registra ) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľ v súlade s §
52, ods. 3,4 OZ a § 3, ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom veriteľ dočasne poskytol

dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby , úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou

podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o
to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Treba tiež uviesť, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy a
preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva
uzavretá a bez ohľadu na to , či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Na
základe uvedeného nemá význam ani skutočnosť, že Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa

Obchodného zákonníka, alebo či došlo k tzv. voľbe práva
3Er/295/2014

medzi účastníkmi. Rovnako nemá význam, že si oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil svoju

pohľadávku ako pohľadávku zo zmenky vystavenej podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.
V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, resp. o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských
právnych vzťahoch. Normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku aj vo vzťahu k zmenkovému zákonu, pričom tu stále platí právna zásada, že
sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou.

Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe a preto aj oprávnený - dodávateľ by
mal uzatvárať zmluvy a podmienky v nich v súlade s ustanovenia spotrebiteľského práva a nie v
rozpore s ním. Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č. 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to najmä článkom 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa. Uvedená smernica bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je
záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné
Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá

a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa
nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice
93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice
všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskejzmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd
spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej
doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej
veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v
zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Zámerom
zákonodarcu v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní nebolo bezvýhradne viazať všetky štátne
orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné s ohľadom na to, že rozhodcovský súd

je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné
s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na
úroveň orgánom disponujúcich verejnou mocou .

V danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou práve samotná rozhodcovská doložka ,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve a znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, resp. rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý.

Súd ďalej zistil, že uvedená zmluva obsahuje neprimerané podmienky ( § 53 OZ ) a to dojednania
o sankciách - zmluvných pokutách vo VOP a dojednania o zabezpečení úveru blankozmenkou vo
VOP, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné ( §
53, odsek 5 OZ ) a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje na
plnenie ktoré je právom nedovolené a je v rozpore so zákonom § 53, odsek 1, odsek 4, písmeno k) a
odsekom 5 OZ aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 OZ a v rozpore so smernicou Rady
EÚ č.93/13/1984 EHS.

Rovnako súd považuje z tých istých dôvodov za neprijateľnú podmienku aj celú dohodu o zabezpečení
úveru blankozmenkou a predovšetkým dohodu o ľubovoľnom vyplnení zmenkovej sumy vyplývajúcej
z pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere. Takéto zabezpečenie úveru spôsobuje celkom zjavne
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie je možné v spotrebiteľskom

práve kumulovať a nabaľovať sankcie a zabezpečenia za to isté porušenie zmluvy zo strany spotrebiteľa
tak, že to má za následok platiť ako kompenzáciu tak vysoké sumy oproti sume reálne poskytnutého
úveru, respektíve aj oproti sume pozostávajúcej z reálne poskytnutého úveru, zmluvnej odmeny a
poplatku za uzavretie zmluvy. Takýmto spôsobom ide o neprimerané podmienky, ktoré sú neplatné.

Ide všetko o neprijateľné podmienky, ktoré spôsobuje hrubý nepomer a nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov zmluvy a sú teda neplatné pre rozpor so zákonom a to konkrétne § 53, odsek
1, odsek 4, písmeno k) a odsekom 5 Občianskeho zákonníka a okrem toho sú aj v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497
a nasl. Obchodného zákonníka č.513/1991Zb.z. a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa §
261, odsek 3, písm. c) Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať
výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa

jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie
uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o
spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom
a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. ( ďalej len OZ ) , neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 3, odsek 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. ( ďalej len OZ ) , výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa odseku 2 , fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to,
aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

3Er/295/2014

Podľa § 52, odsek 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. ( ďalej len OZ ) , spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52, odsek 2 OZ , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom,
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54, odsek 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54, odsek 2 OZ , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53, odsek 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ä ďalej len
„ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53, odsek 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53, odsek 4, písmeno k) OZ , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53, odsek 5 OZ , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 zákona č.258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len ZSU ), na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 zákona č.258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odsek 1, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. 4)
odsek 2 , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.V prílohe Smernice Rady Európskej únie, v bode 1, písmeno e) je stanovené, že : Nekalá podmienka
uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Treba uviesť, že takýto postup a chápanie v exekučných konaniach na základe rozhodcovských
rozsudkov pri spotrebiteľských právnych vzťahov vyplýva aj z judikatúry súdov Európskej únie,
napríkladrozsudokSúdnehodvora,vprípadeAsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristinaRodríguez
Nogueira, číslo : C-40/08.

Uvedené ustanovenia sa totiž použijú vždy ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom
- dlžníkom a veriteľom. Treba pritom zdôrazniť, že tieto právne normy o spotrebiteľských právnych
vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách a v Občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi
normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. .

V zmysle vyššieho uvedeného oprávnený nepreukázal splnenie podmienok na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie podľa exekučného titulu, ktorým v danej veci je rozhodcovský rozsudok a preto súd
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach na Okresnom súde Levice.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.