Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 11, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216016
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114216016.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
navrhovateľky: F.J. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. H. XXXX/XX, XXX XX Ž., občianka SR, proti odporcovi:
Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2012

uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom j e n e p l a t n á .
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 13.5.2014 domáhala súdneho výroku, ktorým by
súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. zmluvy XXXXXXXXXX I.o dňa 29.11.2012
uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná. Návrh odôvodňovala tým, že s odporcom

uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom pre poskytnutie finančných prostriedkov
navrhovateľky - zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie
bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka považovala
zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska najmenej z časti za neudržateľnú a vzťah
účastníkov sa dostal do krízového stavu. Odporca napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa
o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré

by jej uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu
sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť
odporcu jej zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške dvojnásobku mesačnej splátky
preukazovala listom zo dňa 3.3.2014. Tým zároveň uviedla, že osvedčuje vecnú súvislosť medzi
zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka navrhla zároveň vydať

predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody
o zrážkach zo mzdy, ako aj uložil zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

Súd uznesením č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 20.5.2014 návrhu navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2014.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 2.6.2014, v ktorom
poukázal na platnú a účinnú právnu úpravu inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka a odporca v danom prípade postupuje výslovne v
súlade s ustanovenými podmienkami zákona a zo strany navrhovateľky sa jedná o výlučne účelové
tvrdenia nemajúce žiadnu oporu v zákone. Zákon výslovne predpokladá písomnú formu takéhoto typu

dohody a žiadnym iným spôsobom neobmedzuje účastníkov tejto dohody v tom smere, či takáto dohoda
musí byť uskutočnená vo forme samostatnej dohody, alebo môže byť aj súčasťou iného ( hlavného )právneho vzťahu ako forma určitého zabezpečovacieho inštitútu ( tzv. akcesorický vzťah ). Zároveň
poukázal na skutočnosť, že predmetná úverová zmluva, ktorej návrh bol navrhovateľke doručený domov
mala ( a má ) ako neoddeliteľnú súčasť úverové zmluvné podmienky spoločnosti, čo je uvedené na

lícnej strane úverovej zmluvy. V zmysle uvedeného je zrejme, že dojednania upravené v UZP, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú dojednaniami uzatvorenými písomne rovnako ako
ostatné zmluvné dojednania. Odporca uzatvoril s navrhovateľkou písomne dohodu o zrážkach zo mzdy
a samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy v uvedenom znení v obsiahnutom v predložených UZP nemožno
považovať za neplatnú, resp. neprijateľnú a teda nemožno ani konštatovať, že dohodnutie dohody o

zrážkach zo mzdy by bolo spôsobením značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán.Naopaktrebasiuvedomiť,ževúverovomvzťahuposkytovateľúveruužsvojupovinnosťposkytnúť
plnenie splnil, keď poskytol úver a dlžník má svoju povinnosť splniť ešte len v budúcnosti, pričom
dohoda o zrážkach zo mzdy len zvyšuje istotu kreditora, že debetor svoj záväzok splní, preto v
prípade dohodnutia dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy nemôže ísť o
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko táto nespôsobuje nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán. Naopak ju pre obe strany zavádza. Nemožno ani súhlasiť s názorom
navrhovateľky, že by dohoda o zrážkach zo mzdy absolutistickým spôsobom zasiahla do majetku
spotrebiteľa, v prípade, že je táto dohodnutá v súlade so znením v ustanovení § 551 O.z. nemôže
dôjsť k situácii, kedy by došlo k neprimeranému zaťaženiu spotrebiteľa oproti výkonu exekúcie ( žiadne
svojvoľné určenie výšky dlhu zo strany veriteľa, ani nič podobné ), naopak odporca sa domnieva, že

výkonexekúciejesohľadomnadodatočnénákladyprepovinnéhovexekúciipodstatneväčšímzásahom
do majetkovej sféry povinného. V danej súvislosti podľa názoru odporcu u navrhovateľky absentuje
i naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napádanej dohody o zrážkach zo mzdy. V závere
odporca uviedol, že k uzavretiu zmluvného vzťahu nikto navrhovateľku nenútil, sama konštatovala,
resp. nenamietala v rozhodnom období, že by podmienky ohľadne úverovej zmluvy považovala za

neprimerané. Znenie zmluvy začala namietať až keď sa pravdepodobne dostala do finančnej tiesne,
ktorá sama o sebe rozhodne nie je dôvodom pre neplatnosť zmluvy. Za vznik zmluvného vzťahu je
preto zodpovedná aj samotná navrhovateľka. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy sa objektívne
neprieči dobrým mravom a svojim účelom neodporuje platnej a účinnej zákonnej úprave, obsahuje
všetky náležitosti predpokladané zákonom. Navrhovateľka mala možnosť voľby či uzavrie dohodu o

zrážkach zo mzdy, alebo nie. Na lícnej strane úverovej zmluvy navrhovateľka ako klient podpísala, že
zároveň uzatvára „...b/ dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom [ ]...! V zmluve
je miesto pre „vyznačenie krížika“, ktorý v predmetnej zmluve absentuje. Navrhovateľka teda neuniesla
dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti jej nároku a tým pádom ani nepreukázala nevyhnutný
naliehavý právny záujem. Odporca navrhol aby súd návrh navrhovateľky z uvedených dôvodov zamietol.

Pred otvorením pojednávania dňa 14.9.2015 tak navrhovateľka ako aj odporca prezentovali pred súdom
záujem na mimosúdnych rokovaniach, nakoľko by si chceli svoje vzťahy upraviť mimosúdnou dohodu.
Zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľka sa vyjadrila, že pokiaľ by došlo k úprave týchto vzťahov,
zobrala by svoj návrh späť. Navrhovateľka sa vyjadrila, že má záujem na mimosúdnom rokovaní, aby

si vyjasnili určité stanoviská a potom na základe výsledkov týchto rokovaní sa rozhodne či zotrvá na
žalobe, alebo zoberie žalobu späť.

Na pojednávanie dňa 12.10.2015 sa navrhovateľka nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila
e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 12.10.2015 z dôvodu náhlych zdravotných problémov.

Prítomná zástupkyňa odporcu uviedla, že zo strany odporcu bol predložený navrhovateľke písomný
návrh na uzatvorenie dohody, avšak zo strany navrhovateľky tento návrh nebol podpísaný, ani nebola
doručená nejaká odpoveď. S navrhovateľkou sa snažila komunikovať a komunikácia prebiehala v tom
smere, že navrhovateľka jej uvádzala, že predmetnú žalobu podávala hlavne z toho dôvodu, že sú
jej vykonávané zrážky zo mzdy. Zo strany odporcu bolo zamestnávateľovi oznámené, aby zrážky

nevykonával. Avšak navrhovateľka bola zároveň upozornená, že tam má ešte nejaký dlh na istine na čo
navrhovateľka oznámila, že istinu bude splácať a aj ju spláca.

Na pojednávanie dňa 11.1.2016 sa navrhovateľka a odporca nedostavili. Navrhovateľka svoju
neprítomnosť ospravedlnila e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 11.1.2016 z dôvodu ochorenia,

zároveň uviedla, že na návrhu trvá a k mimosúdnej dohode nedošlo. Odporca termín pojednávania
zobral na vedomie dňa 11.11.2015. Podaním doručeným súdu dňa 10.12.2015 zaslal opätovne
vyjadrenie k predmetnej veci a zároveň uviedol, že nemá k dispozícii žiadne ďalšie skutočnosti a
dôkazy okrem tých, ktoré už uviedol vo vyjadreniach k návrhu a zároveň uviedol, že súhlasí s tým, abypojednávanie prebehlo aj v jeho neprítomnosti a prípadne, aby bolo aj v predmetnej veci rozhodnuté.
Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to
najmä: Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Úverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. a to najmä Hlava 6 § 1, Žiadosť o výplatu
zrážok zo mzdy zo dňa 3.3.2014 adresovanú na ÚPSVaR mzdová učtáreň Žilina zistil nasledovný
skutkový stav:

Dňa 29.11.2012 uzatvorili navrhovateľka ako klientka a odporca Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo
výške 1.700,- Eur. Celková výška úveru bola uvedená v sume 3.845,52 Eur, mesačná splátka 50,64
Eur, počet splátok 84, ročná úroková sadzba 26,82%, RPMN od 30,7 do 31,9%, priemerná hodnota
RPMN 19,37%, lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytntí úveru a to do 15 dňa v poslednom mesiaci. V

časti revolvingový úver je uvedené RPMN 37,68%, výška kreditného limitu ( úverového rámca 500 Eur,
ročná úroková sadzba 26,28% p.a. (2,19 p.m.), priemerná hodnota RPMN 26,70%, termín splatnosti
mesačnej splátky je vždy k 20dňu v mesiaci. Pod uvedenými údajmi je drobným písmom uvedené, že
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere sú Úverové podmienky
( ÚP). V závere zmluvy je drobným písmom uvedené, že klient dáva súhlas so spracovaním osobných

údajov, spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú záväzkový vzťah... b) dohodu
o zrážkach zo mzdy prípadný nesúhlas označte krížikom [ ].
Podľa Hlavy 6 § 1 úverových podmienok klient a Spoločnosť sa dohodli, že ak sa klient oneskorí
so splácaním úveru, je Spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy
(ďalej len zamestnávateľ) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky

stanovenej úverovej zmluvy, maximálne vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy a to až
do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so Spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po
uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči
Spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru a to tak, že od okamihu, kedy nesplní svoje záväzky voči
Spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej

sa dvojnásobku pravidelnej splátky, v termínoch splatnosti, s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru
sa zníži na polovicu. Klient podpisom úverovej zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej
úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy, a k jeho
uhradeniu na účet Spoločnosti a súčasne Spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ
je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a Spoločnosť oprávnená prijímať nielen do úplného vrátenia

celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi ale i so sankciami, a do vrátenia náhrad škôd, poplatkov
za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z úverovej zmluvy. Táto dohoda sa vzťahuje i na
budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá
ako so mzdou.
Dňa 11.3.2014 bola zamestnávateľovi navrhovateľky doručená žiadosť odporcu zo dňa 3.3.2014 o

výplatu zrážok zo mzdy navrhovateľky , z ktorej súd zistil, že odporca predložil zamestnávateľovi
navrhovateľky kópiu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2012, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou je Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v priložených úverových podmienkach. Nakoľko
klient porušil podmienky splácania a k uvedenému dňu evidujú na jeho úvere dlžnú čiastku 113,28
Eur žiadal vykonávanie zrážok z jej mzdy vo výške dvojnásobku mesačnej splátky, čo predstavuje

101,28 Eur, a to až do zaplatenia zostávajúcej neuhradenej výšky úveru vrátane príslušenstva, ktorá k
3.3.2014 predstavuje čiastku 3 685,08 Eur, pričom výška dlhu nemusí byť konečná a zrážky zo mzdy
má realizovať až do doby, kým mu nebude oznámený pokyn k zastaveniu výkonu zrážok zo mzdy.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v návrhu na začatie konanie možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia na požadovanom určení,
ktorý navrhovateľka odôvodňovala tým, že napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,

ktorébyjejuložilopovinnosťplniť,vykonávajúsajejzrážkyzomzdyanemámožnosťichpriamozastaviť.
Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu.
Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Naliehavý
právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti právneho úkonu súd skúmal so zreteľom naindividuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby
a konečný zmysel navrhovateľkou navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených
v § 80 písm. c) O.s.p. umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím

treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu (Dohody
o zrážkach zo mzdy) má navrhovateľka - spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je
skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov a v prípade, kedy odporca ako veriteľ
uplatnilsvojeprávaapožiadalzamestnávateľanavrhovateľkyorealizáciuzrážokzomzdy,pričomzrážky
už boli vykonávané, bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie navrhovateľky ako dlžníka

bolo neisté a bolo by ohrozené právo navrhovateľky na disponovanie so svojou mzdou. Na uvedené
nemá vplyv ani skutočnosť, že odporca upustil od výkonu zrážok zo mzdy, navyše až po nariadení
predbežného opatrenia zo strany súdu, keďže do budúcna by svoju žiadosť o realizáciu zrážok zo mzdy
mohol kedykoľvek obnoviť.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Posudzovaná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods.
1 a nasl. Občianskeho a na znenie § 2 zákona č. 129/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch...
Ustanovenia zákona č. 129/2011 predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
129/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a je určitou

formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

So zreteľom na vyššie uvedené súd v konaní posudzoval platnosť právneho úkonu - Dohody o zrážkach
zo mzdy ako súčasti Zmluvy o úvere zo dňa 29.11.2012. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať
písomnú formu, inak je neplatná; má zabezpečovací charakter a jej podstatným znakom je súhlas

dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. V konaní o určení
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy súd preskúmaval zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
V konaní je nepochybné, že odporca a navrhovateľka dňa 29.11.2012 uzavreli Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia úveru s uvedením výšky mesačnej splátky a celkovou výškou

nákladov na poskytnutý úver. Súčasťou zmluvy o úvere bola dohoda o zrážkach zo mzdy podľa Hlavy
6 úverových podmienok.Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom a musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku
dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatný právny úkon a je vždy výsledkom

prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47. Pokiaľ je naviac druhým účastníkom spotrebiteľ,
musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nielen tým, že odporca vložil do zmluvy o
úvere v záverečných ustanoveniach klauzulu o tom, že spoločnosť a klient uzatvárajú dohodu o
zrážkach zo mzdy podľa Hlavy 6 ÚP. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu

a to aj dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté
v zmluve, s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne, zmluva musí minimálne obsahovať
základné náležitosti právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala vymedzenie výšky
pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, je v nej len odkaz na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
zo Zmluvy o úvere v Hlave 6 ÚP, ktorý opisuje len výšku zrážok (dvojnásobok pravidelnej mesačnej
splátky stanovenej úverovej zmluvy) s tým, že zrážky sa majú vykonávať nielen do úplného vrátenia

celého poskytnutého úveru s úrokmi, ale aj možných ďalších pohľadávok a to sankcií, náhrady
škody, poplatkov za poskytnuté služby a ostatné záväzky navrhovateľky z úverovej zmluvy. Uvedené
vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka
presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku

veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode
o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia
funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad
dohodnutú výšku mesačnej splátky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku

predstavuje obchádzanie obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere a to výšky mesačnej splátky úveru.
Súd poukazuje aj na skutočnosť, že úverové podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím
právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím
právneho úkonu akceptovať. Obsah obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca
dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. V občianskoprávnych

vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu
nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v
budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Je neprijateľné, aby
odporca v budúcnosti a bez prejavu vôle navrhovateľky jednostranne určil, aká konkrétna pohľadávka
(predstavujúca výšku istiny, úroku, sankcií, poplatku za služby) zo zmluvy bude zrážaná zo mzdy

navrhovateľky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vedľajší akcesorický vzťah, ktorý má zabezpečovať
konkrétnu pohľadávku vo výške uvedenej v písomnej dohode. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako
súčasť Zmluvy o úvere zo dňa 29.11.2012 predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa. Zmluva o úvere predstavuje formulárový typ zmluvy bez individuálneho dojednania, pričom

v záverečných častiach obsahovala drobným písmom ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy, ktoré
vnútilo navrhovateľke ako zmluvnej strane a spotrebiteľovi uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a
to spôsobom, že prejav vôle navrhovateľky ako zmluvnej strany k uzavretiu dohody o zrážkach zo
mzdy sa nevyžadoval. Odporca ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle navrhovateľky k
uzavretiu zmluvy o úvere, o ktorú mala záujem zahrnul bez ďalšieho automatické uzatvorenie ďalšej

zmluvy, a to dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné ustanovenie s textom vyhotoveným
drobným písmom v zmluvnom formulári a to spôsobom, že „podpisom tejto zmluvy zmluvné strany
uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy“ v zmluve o úvere vnucuje spotrebiteľovi určité správanie a
konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa v danom

prípade spočíva tiež v tom, že bez samostatného prejavu vôle navrhovateľky k uzavretiu dohody o
zrážkach zo mzdy mohol odporca dovodzovať prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy a to dohody
o zrážkach zo mzdy. Formulácia uvedeného zmluvného dojednania neprijateľne prezumuje súhlas
spotrebiteľa s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, keďže v prípade, že by nechcel dohodu o
zrážkach zo mzdy uzavrieť, musel by nesúhlas vyjadriť. Nerovnovážne vnútenie uvedeného zmluvného

ustanovenia vyplýva aj z jeho samotnej formulácie, keďže vyjadrenie nesúhlasu bolo označené slovami
„prípadný nesúhlas“. Takéto formálne ustanovenie zmluvy, vyhotovené v závere zmluvných dojednaní
minimalistickým drobným písmom, nevyvažuje žiadnym spôsobom nastolenú nerovnováhu zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprimerané a nerovnovážne dojednanie v spotrebiteľskej zmluve jeneplatné aj podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Podstatnou okolnosťou pre prijatie
tohto záveru súdu je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom, t. j. dlžníkom individuálne
dohodnutá, nakoľko bola zaradená do vopred pripravenej zmluvy o úvere a dlžník nemal reálnu možnosť

obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Ide
pretoovnútenúpodmienku,ktorásanetýkapriamopredmetuzmluvyaktorázvyšujenerovnováhumedzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Z týchto dôvodov ju súd považoval za absolútne neplatný právny úkon.

Predmetná zmluva o úvere je tzv. štandardná formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu a

uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí
úveru je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu
pohľadávky odporcu vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej odporcom na základe
neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom
z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľa
zavedený smernicou Rady EHS XX/XX o nekalých zmluvných podmienkach, vychádza z myšlienky,

že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Podľa čl. 3 ods.1.,
smernice Rady XX/XX/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
lenako„smernica“),zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažujezanekalú,ak

napriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutýchna
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Súd poukazuje na závery komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21.1.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, ktorým v bode 9. komisia dospela k
záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou

podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je v čase vzniku nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je potrebné zo strany súdu poznamenať, že i novela zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. doplnila § 5a (zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa), podľa ktorého
je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy,
ale musí byť uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia
(o možnosti jej odmietnutia).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom č. zmluvy XXXXXXXXXXzo dňa
29.11.2012 je neplatná.
O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).