Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010034
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814010034.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu Q. L. a B.. F. F., v trestnej veci proti obžalovanému G. I. nar. XX.X.XXXX v N. L., pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX
v U., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. I., nar. XX.X.XXXX v N. L., bytom R. č. 8, tesár, slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 22.00 hod. v U., v časti zv. E. O., v chate s popisným číslom XXXX v
miestnosti, ktorá sa nachádzala na prvom poschodí, prišiel k F. T., nar. X.XX.XXXX, ktorého chytil za obe
nohy, následne ho dotlačil k oknu bez sklenenej výplne a cez toto okno, ktoré sa nachádzalo vo výške
1,94 metra od zeme vytlačil F. T. z miestnosti a to tak, že tento padol na zem hlavou dole, na čo pri náraze
o betónové kocky utrpel otras mozgu, zlomeninu - prasklinu lebečnej spodiny v oblasti strednej jamy,
veľkého i malého krídla klinovej kosti idúcej cez klinový - spánkový šev do temennej kosti vľavo, menší
krvný výron nad tvrdým aj pod tvrdým mozgovým obalom spánkovej oblasti vľavo za prasklinou lebečnej

spodiny, menšie pomliaždenie mozgového tkaniva spánkovej oblasti vpravo, percepčnú poruchu sluchu
vpravo s dobou liečenia do XX.X.XXXX.
t e d a

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á ch a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona,
§ 36 písm. j/ Tr. zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu z a r a ď u j e obžalovaného do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 450,- (štyristopäťdesiat)
eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) dní.Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Námestovo č. k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, právoplatný dňa X.XX.XXXX ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému F. T., nar.
X.XX.XXXX v U., trvale bytom R., M. č. XXX škodu vo výške 5.266,20 € (päťtisícdvestošesťdesiatšesť
eur a dvadsať eurocentov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného F. T., nar. X.XX.XXXX v U., trvale bytom R., M. č. XXX
odkazuje zo zvyškom jeho nároku na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv podal dňa X.X.XXXX tunajšiemu súdu
obžalobu na obv. G. I. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX (výsluchmi obžalovaného, svedka
poškodeného F. T., znalca G.. C. C. a svedkyne N. V., na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX
(výsluchom A. L. a oboznámením listinných dôkazov a prečítaním správ k osobe obžalovaného).

Poškodený F. T. sa pripojil s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 20.000,- €.

Obžalovaný G. I. neurobil žiadne z vyhlásení ohľadom viny. Na hlavnom pojednávaní využil svoje právo
a k veci odmietol vypovedať. Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného
konania. Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že uvedeného večera mu volal kamarát A. L., že
je na chate, že príde pre neho. On už v tom čase mal požitý alkohol, nachádzal sa v zariadení A. v U..

Na chatu ho priviezol A. L., pamätá si, že na chatu priniesol fľašu a že tam boli nejakí ľudia a viac si
nepamätá, že sa niečo stalo na chate sa dozvedel od D. F..

Svedok poškodený F. T. vypovedal, že uvedeného večera bol na chate v U. v časti E. osada na
dozvukoch, kde boli takmer všetci spolužiaci. Na chatu prišiel aj obžalovaný, prišiel tam so spolužiakom

G. F. a ešte aj s inými osobami. Obžalovaný na chate porozbíjal nejaké zariadenie na terase, nejaké
stoly, lavice a tiež sa dostal do konfliktu s inými osobami, a preto ho vyhodili pred chatu. Potom ako
obžalovaného z chaty vyhodili, bol si zapáliť na terase a ako sedel v okne na terase, prišiel k nemu
obžalovaný, chytil ho za nohy a vyhodil ho cez okno. Ešte predtým ako ho vyhodil cez okno, stihol sa ho
opýtať, že čo robí, obžalovaný mu na to odpovedal, že to má „v piči“. Predtým ako ho obžalovaný vyhodil

z okna, spolu nekomunikovali. Potom ako ho obžalovaný cez okno vyhodil, dopadol na zem na hlavu,
pri vedomí nebol, prebral sa vlastne až na druhý deň v nemocnici. Mal prasknutú lebku, poškodený
sluch a škrabance, problémy zo sluchom má až doposiaľ. Pred skutkom obžalovaného nepoznal, v čase
incidentu mal požitý alkohol, boli na chate, ale na skutok si pamätá. Obžalovaný bol agresívny a opitý.
Okno na terase, cez ktoré ho obžalovaný vyhodil, bolo asi 2 metre nad zemou a pod oknom boli betónové

dlaždice. On vlastne sedel na ráme okna, obžalovaný k nemu vybehol hore schodmi na terasu, chytil ho
za nohy a cez to okno ho vyhodil. Videl ako obžalovaný kopal do stolov a lavíc, ktoré boli na terase, bolo
to ešte predtým, ako ho vyhodil cez to okno, boli s ním vtedy asi dvaja jeho kamaráti s ktorými vtedy
na chatu prišiel. Na chate s nikým žiaden konflikt nemal okrem toho incidentu s obžalovaným. Ako ho
obžalovaný vyhodil z okna videla iba N. V. a ešte dvaja chalani, ale oni vlastne videli iba to, ako už z

okna dopadol na zem.

ZnalecMUDr.C.C.zotrvalnazáverochvypracovanéhoznaleckéhoposudku.Poškodenýpádomnazem
utrpel zranenia: otras mozgu, zlomeninu - prasklinu lebečnej spodiny v oblasti strednej jamy, veľkého
i malého krídla klinovej kosti idúcej cez klinový - spánkový šev do temennej kosti vľavo, menší krvný

výron nad tvrdým aj pod tvrdým mozgovým obalom spánkovej oblasti vľavo za prasklinou lebečnejspodiny, menšie pomliaždenie mozgového tkaniva spánkovej oblasti vpravo, percepčnú poruchu sluchu
vpravo. Mechanizmus vzniku týchto zranení zodpovedá výpovedi poškodeného, poškodený dopadol
na zem ľavou časťou hlavy, na spánkovo temennú oblasť. Pokiaľ ide o zranenie poškodeného ktoré

utrpel pri incidente, toto zranenie má charakter ťažkej ujmy, pokiaľ v znaleckom posudku uviedol, že
od XX.X.XXXX poškodený začal navštevovať školu, do školy mohol nastúpiť len preto, že ako študent
nevykonával fyzicky náročnú prácu. Zranenia, ktoré utrpel poškodený si vyžadujú dobu liečenia 6 -
7 týždňov, jednalo sa o kombináciu zlomeniny, krvácania, doba liečenia je vždy individuálna. Pokiaľ
ide o poškodenie sluchu, mieru poškodenia sluchu je len ťažko objektivizovať, boli by potrebné nové

audiogramy. Vzhľadom na podklady, ktoré mal pri vypracovaní znaleckého posudku, môže potvrdiť,
že porucha sluchu poškodeného bola v príčinnej súvislosti s prejednávaným incidentom. Keďže
poškodený padol z výšky 2. metrov, dalo by sa povedať, že utrpel pomerne ľahké zranenia, mohlo
dôjsť k závažnejším zraneniam, až k smrti, mohli vzniknúť rozsiahlejšie zlomeniny lebečných kostí,
pomliaždenie mozgového tkaniva, krvácanie väčšieho rozsahu do vnútra lebky.
Svedkyňa N. V. vypovedala, že ako spolužiačka poškodeného F. T. bola tiež na dozvukoch na chate

na O. priehrade. Obžalovaného G. I. nepozná, prvýkrát ho videla na dozvukoch na chate. Na chatu
obžalovaný prišiel niekedy v piatok večer, keď prišiel bol ešte v pohode, ale potom sa začal správať
agresívne. Večer, keď bola telefonovať pred chatou, tak videla, ako obžalovaný chytil stôl a hodil ním,
bol agresívny a potom prišiel k F. T., ktorý fajčil na terase a opieral sa o okno, obžalovaný ho chytil
za nohy a prehodil ho cez to okno. Stála vtedy vedľa terasy a tohto miesta videla aj ako poškodený

dopadol hlavou na zem. Potom k nemu pribehla, pribehli k nemu aj iné osoby a privolali záchranku.
Obžalovaný hneď potom ako sa to stalo odišiel, ani sa na poškodeného neprišiel pozrieť a keď prišla
sanitka, tak tam už nebol.

Svedok A. L. vypovedal, že F., ktorý je jeho kamarátom pozval jeho, F. a I. na chatu. Na chatu prišli večer

autom, doniesli aj alkohol. Keď prišli ku chate, tak dali fľašu F., chvíľu boli aj vo vnútri v chate, bolo to
tam rozbité, na zemi bola porozlievaná voda. Spolu s F. si zobrali fľašu a pili je pred chatou, takto ju
pili aj s I. a F.. Keď dopili fľašu a chcel ísť po druhú fľašu vošiel do chaty, ale poškodený stal v chodbe
a keďže s ním nechcel mať konflikt, tak sa vrátil a pre fľašu do chaty šiel I. a viac ho nevidel. Potom
tam začali kričať, ale oni išli domov. Pamätá si, že tam chodila nejaká baba, že I. mal poškodeného

vyhodiť z okna, stalo sa to pred dvoma rokmi, presne si to už nepamätá. V tom čase, keď malo dôjsť
k zraneniam poškodeného, sedel von pri drevenom stole, kde pil s F. a F., bolo tam viac ľudí, ale on
ich nepoznal a z toho miesta nemal výhľad na okno, kde sa mal stať skutok. O incident sa nezaujímal,
za ním prišiel D. F., že idú domov, lebo že niečo urobil I., a tak si sadli do auta a odišli do pivárne. S
I. o incidente nerozprávali.

Svedok D. F. uviedol, že uvedeného večera mu volal F. a požiadal ho, aby ho odviezol na chatu, kde
ho aj spolu s L. a s R. odviezli. Okolo 21.30 -22.00 hod. na chatu priviezol aj obžalovaného, ktorý mu
tiež volal, že chce prísť na chatu, že je v U.. Na obžalovanom bolo vidieť, že má niečo vypité, ale bol
v normálnom stave, normálne komunikoval, nebol agresívny. Obžalovaného na chatu nechceli pustiť

a preto ostal pred chatou a fajčil, neskôr sa k nemu pridali aj s L., R. a F., sedeli pri aute, počúvali
hudbu, pili fľašu, ktorú tam priniesol obžalovaný, boli tam aj iné osoby. Potom ho G. F. požiadal, že
jednej ich kamarátke prišlo zle, bol ju odviesť do U. a keď už bol v U., zavolal mu obžalovaný, že sa
má pre nich vrátiť, že chcú odísť. Keď sa vrátil k chate, videl už poškodeného ležať na zemi, nikto pri
ňom nebol a tak k nemu pribehol ako prvý a až potom z chaty vybehla nejaká slečna a postupne za

ňou vybiehali ostatní. Poškodenému ešte poskytol prvú pomoc a keď už vedel, že prichádza sanitka,
presunul sa k obžalovanému a svojim kamarátom, na čo mu obžalovaný povedal, že aby už odišli a
vtedy všetci hovorili, že kde chce obžalovaný ísť, že poškodeného vyhodil z okna. Keď chcel odísť spolu
s obžalovaným a L., tak tí čo boli na chate si posadali do druhého auta a zabránili im odísť. Potom si
odfotili značku jeho auta a uvoľnili im cestu. Obžalovaného a L. odviezol k amfiteátru v U., a potom

mu volal F., že aby sa vrátil, vtedy tam už bola sanitka. Potom začali osoby, ktoré boli na chate začali
obviňovať aj jeho, že aj on pôjde do basy. Obžalovaný mu povedal, že ho chcú obviniť z niečoho čo
nespáchal a tiež mu povedal, že na chate zacítil marihuanu

Súd oboznámil lekárske správy na čl. 51-55, správy z psychiatrickej ambulancie na čl. 56-56a, zápisnicu

o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou na čl. 111-124, správy na obžalovaného na čl. 59, výpis
z evidencie priestupkov na čl. 55, odpis z registra trestov na čl. 185, lustrácia v registri priestupkov na
čl. 176, správa o povesti na čl. 184, podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo
sp. zn. XT/XX/XXXX najmä trestný rozkaz z čl. 29.Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu

o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v

ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí kto inému úmyselne spôsobí
ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie
len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, pričom podľa § 15 písm. a) Trestného zákona trestný čin
je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom.

Sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom súd prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti, ktorá vykazuje všetky znaky
skutkovej podstaty zločinu zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný nepopieral, že uvedeného dňa v inkriminovanej dobe sa nachádzal na chate, kde došlo
k ublíženiu na zdraví poškodeného F. T., ale nepamätá si, že by poškodenému ublížil. Obrana
obžalovaného bola vyvrátená výpoveďami svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní a závermi
znaleckého dokazovania a lekárskymi správami.

Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami očitých svedkov F. T. a N. V., nepriamo výpoveďou svedka
A. L. a D. F., pričom podľa záverov znaleckého dokazovania, mechanizmus vzniku zranení zodpovedá
výpovediam očitých svedkov. Svedok poškodený a svedkyňa N. V., zhodne popísali, ako obžalovaný
prišiel k poškodenému, ktorý fajčil na terase v okne, chytil ho za nohy a prehodil ho cez okno na
zem a z miesta činu odišiel. Súd nemal dôvod výpovediam týchto svedkov neveriť, ich výpovede boli

zhodné a zároveň logicky zapadali aj do výpovede znalca MUDr. C. C., ohľadom mechanizmu vzniku
zranení poškodeného. Zranenia, ktoré utrpel poškodený, majú nepochybne charakter ťažkej ujmy
na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona, poškodený utrpel zranenia: otras mozgu,
zlomeninu - prasklinu lebečnej spodiny v oblasti strednej jamy, veľkého i malého krídla klinovej kosti
idúcej cez klinový - spánkový šev do temennej kosti vľavo, menší krvný výron nad tvrdým aj pod

tvrdým mozgovým obalom spánkovej oblasti vľavo za prasklinou lebečnej spodiny, menšie pomliaždenie
mozgového tkaniva spánkovej oblasti vpravo, percepčnú poruchu sluchu vpravo, ktoré si vyžiadali
dobu liečenia do XX.X.XXXX. Doba liečenia týchto zranení presahovala dobu 6 týždňov. Z výpovede
znalca tiež vyplynulo, že nakoľko poškodený padol z výšky dvoch metrov, dalo by sa povedať, že utrpel
pomerne ľahké zranenia, mohlo dôjsť k závažnejším zraneniam, až k smrti, mohli vzniknúť rozsiahlejšie

zlomeniny lebečných kostí, pomliaždenie mozgového tkaniva, krvácanie väčšieho rozsahu do vnútra
lebky. Z výpovede svedka A. L. vyplynulo, že v krátkom čase pred incidentom, potom ako pred chatou
dopili fľašu alkoholu, chcel ísť na chatu pre ďalšiu fľašu, ale poškodený vtedy stál na chodbe, a keďže s
ním nechcel mať konflikt, tak sa vrátil späť k ostaným, na čo išiel pre fľašu do chaty obžalovaný, a potom
už len počul krik a chodila tam nejaká baba, že obžalovaný mal vyhodiť poškodeného z okna. O incident

sa nezaujímal, ale za nimi prišiel D. F. že idú domov, lebo že niečo urobil obžalovaný. Z výpovede tohto
svedka vyplynulo, že v čase ako došlo ku skutku, obžalovaný išiel smerom do chaty a bezprostredne
po skutku, bol práve obžalovaný označený ako páchateľ, pričom už vtedy bol obviňovaný, že vyhodil zokna poškodeného. Uvedené skutočnosti, že po incidente bol obžalovaný označený za osobu, ktorá
ublížila poškodenému dosvedčil vo svojej svedeckej výpovedi aj svedok D. F..

V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov tak bolo preukázané, že obžalovaný ako
trestnoprávne zodpovedná osoba, naplnil všetky znaky zločinu a takto konal v priamom úmysle tak,
ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Trestného zákona. Súd o týchto skutočnostiach nemal žiadne
pochybnosti, a preto obžalovaného uznal zo žalovanej trestnej činnosti vinným v celom rozsahu. Pokiaľ
obžalovaný uvádzal, že si na skutok nepamätá, táto časť jeho výpovede bola vyvrátená výpoveďou

svedkov D. F. a A. L., ktorí popísali správanie obžalovaného, ktorý mal síce požitý alkohol, ale nemal
výraznejšie problémy s motorikou a verbálnym prejavom. Svedok D. F. dokonca vypovedal, že mu
obžalovaný v čase spáchania incidentu telefonoval, zavolal mu, aby sa vrátil na chatu, že chcú odísť.
Uvedené nasvedčuje, že obžalovaný sa vedel v čase a v mieste orientovať a vedel sa v čase spáchania
skutku aj rozhodovať, keď požiadal obžalovaného, aby sa vrátil a prišiel pre nich na chatu, že chcú odísť.
Súd potom tvrdenia obžalovaného, že si na skutok nepamätá považoval za jeho obranu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34
ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali
konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a
v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je

právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada
proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším

občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na
strane obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život,
priťažujúce okolnosti zistené neboli. Súd tak konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností podľa § 38
ods. 3 Tr. zák. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa
horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie

hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je
rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice
alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v
osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Keďže obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil ešte predtým, ako mu bol súdom prvého stupňa
oznámený trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo č. k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 8. XX. XXXX za iný
trestný čin, ukladal mu súhrnný trest podľa § 42 ods.1 Tr. zák. za celú sa zbiehajúcu trestnú činnosť, a
to za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže jedným zo zbiehajúcich sa trestných
činov, ktoré boli spáchané dvoma skutkami (viacčinný súbeh) bol zločin. Súd tak pri ukladaní trestu v

zmysle uvedených ustanovení modifikoval hornú hraniu trestnej sadzby ( § 41 ods. 2 Tr. zák.), čo však
nemalovplyvnadolnúhranicutrestnejsadzby,ktoráostalnezmenená.Keďžeobžalovanýnemázáznam
v registri priestupkov, zo správy o povesti vyplynulo, že jeho vystupovanie na verejnosti je slušné, v
obci požíva dobrú povesť, zapája sa do aktivít organizovaných obcou, pomáha starším osobám a pred
spáchaním trestného činu ešte nebol súdom trestaný, súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest

odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby. V danom prípade neboli splnené podmienky
na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný už v čase, ako voči nemu bolo vedené trestné
stíhanie pre súdený skutok, ktorého sa dopustil pod vplyvom alkoholu, opätovne sa dopustil iného
úmyselného trestného činu, opäť pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu U. č. k. 0T/XX/XXXX-XX zo dňa 8. XX. XXXX peňažný trest a trest zákazu činností

viesť motorové vozidlá. Vo svetle takto zistených skutočnosti sa tak súdu javí správanie obžalovaného
na verejnosti ako nezodpovedné s nízkou pravdepodobnosťou, že by obžalovaný dňa XX.XX.XXXX
konal skratovo v dôsledku požitia alkoholických nápojov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho
zaradil v zmysle citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na

dosiahnutie jeho účelu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške
5.266,20 €, ktorá zodpovedá vyčísleniu škody podľa bodového ohodnotenia zranení poškodeného v
znaleckom posudku č. XX/XXXX. So zvyškom uplatneného nároku súd poškodeného podľa § 288 ods.
2 Tr. poriadku odkázal na občianske súdne konanie, pretože uplatnená škoda v časti prevyšujúcej

priznanú sumu nebola riadne vyčíslená a zdokladovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.