Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215834
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712215834.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421,
proti odporcovi Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd návrh navrhovateľa zo dňa 25.02.2016 na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21. 09. 2012, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu
dňa 27. 09. 2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen. V návrhu uviedol,
že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a
nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu

navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere s dlžníkom: F. Ž., K.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo: „EX 7581/2011“. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom
vymáhaní pohľadávky efektívne a účinne predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom miestne a vecne príslušnému súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen (ďalej len „Exekučný súd“) a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému

založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci
a to v zákonom ustanovenej dobe. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul
sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31.05. 2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel
sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola
založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených. Na tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že navrhovateľ
disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle Zákona
č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov. Exekučný súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú

spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 24.04.2012 (konanie začalo dňa 25.05.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 335 dní). Doplnil, že na označenie exekučnej veci používa všetky informácie,

ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd mu totiž neoznámil spisovú značku, pod ktorou
došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Nesprávny úradný postup Exekučného
súdu charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase
a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho

strane. Opísaný postup Exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
Exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Ďalej upozornil na to,
že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a prinútil porušovateľa, teda

Exekučný súd k vydaniu rozhodnutia. Dôvodil, že viackrát žiadal Exekučný súd o informáciu o stave
exekučného konania a spísal sťažnosti na prieťahy v konaní. Podotkol, že nečinnosť Exekučného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával Exekučný súd vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa počas exekučného
konania on nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pričom majetková škoda činí sumu 125,- Eur (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,-
Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administratívne spracovanie textových
urgencií adresovaných Exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných Exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na Exekučnom súde 15,-Eur). Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 617,74 Eur (55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti Exekučného súdu a
to na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, špecifikovanej v žalobe, teda 660,- Eur za rok: 12
mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac). Pred podaním návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z.z., a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal voči nej návrh na súd.
Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 9C 84/2012-15 zo dňa 12.12.2012 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred

Okresným súdom Zvolen sp. zn. 9C 84/2012, 9C 85/2012, 9C 86/2012, 9C 87/2012, 9C 88/2012, 9C
89/2012, 9C 99/2012, 9C 100/2012 a 9C 101/2012 s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod spoločnou
spisovou značkou sp. zn. 9C 84/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2013.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 03.04.2013, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 09.04.2013 k

spojeným návrhom ( ďalej len „ návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatnený, žiadala
ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
K návrhu vzniesla procesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov,najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek
exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného

súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie
jehoústavnýchprávnečinnosťouExekučnéhosúdu,keďuviedlapríkladmorozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR sp. zn. II.ÚS 211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to,
že okrem toho, kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo
na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať

konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu
§ 43 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v
tomtomomenteniejejasnýanititulnárokunanáhraduškody.Čosatýkauvádzanýchprieťahovvkonaní,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ za kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie
„ považuje „ žiadosť o informáciu o stave konania“. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba

predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany
navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé,
ženavrhovateľichnepodalpouplynutí6mesačnejlehoty,aleskôr.Podľa§15ods.1Zákonač.514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v

znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných
ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone

verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdneho
konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R
28/1978).Pretomázato,žeideopredčasneuplatnenýnároknasúde.Odporkyňaďalejinformovalasúd,

že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo
navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal
požadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácie,nebolochotnýuviesťdátumy,kedysadozvedelo
škode,nepriložildokladypreukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,neuviedol,čibolipodávanésťažnosti

predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“
práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik
nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
l.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup
2.) vznik škody
3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou, s tým, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky
súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenieexekútorajevýraznouprekážkoutohoabymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods.1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo

vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tejto súvislosti
poukázala na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011. Pokiaľ
ide o znenie ustanovenia § 41 ods.2 písm.d) Exekučného poriadku v znení účinnom pred l.6.2011
poznamenala, že v samotnej dôvodovej správe je k tomuto novelizovanému ustanoveniu Exekučnéhoporiadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor
SR. Preto argumentácia navrhovateľa je v interpretácií toho čo zamýšľal zákonodarca nefundovaná a

nepravdivá a § 4l ods.2 písm.d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky
aj pred dňom l.6.2011. Taktiež považovala za nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej
dikcie § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota l5 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu a ( okrem exekučného titulu podľa §

41 ods.2 písm.c), a d) Exekučného poriadku) a ak ho súd nepoverí, l5 dňová lehota neplatí. Nie je
možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť l5 dňovú lehotu i na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
Poukázala tiež na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. I ÚS 16/02, z ktorého má vyplývať, že ani samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových

okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom nato, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Okrem
toho poukázala na ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od l.l.2013, pričom
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,

že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu v SR, ktorými bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov odporkyňa má zato, že nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v článku 48 ods.2 Ústavy SR je pri tom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto 3 základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
( napr. I ÚS 41/02). Odporkyňa považovala za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a
rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č.

514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nepovažuje za preukázanú ani
existenciu prieťahov v konaní. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo skutkových
okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému postupu súdu
malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa § l9 a ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu

škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia
práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota
odo dňa doručenia (oznámenia rozhodnutia). V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie po l5-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po 3

rokoch od momentu uplynutia l5 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla námietku premlčania,
ak došlo k uplynutiu l5 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia dňom 23.4.2009 t.j.
3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Tiež pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem iného nevyhnutné

preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné poukázať na
tú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § l7 ods.1
Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku

poškodeného, ktorý by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný
behvecí. Nazákladeustálenýchdefiníciískutočnejškodyaušléhoziskunavrhovateľdoposiaľneuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
zároveňodporkyňazastávanázor,ženavrhovateľomuvedenúpaušalizáciuvecnýchnákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie

je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Odporkyňa upriamila pozornosť na
skutočnosť, že navrhovateľ by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy.
Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, čidôverných informácií, teda skutočností, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti
odôvodňuje. Odporkyňa má zato, že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad

poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred
týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, ale
aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov.
Akákoľvek výška nákladov na správu, resp. udržiavanie informačného systému vznikala navrhovateľovi
bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporkyňa za účelové. Na základe týchto

skutočností je odporkyňa toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi
materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože navrhovateľ nepreukázal jednak vznik
a ani výšku škody. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
tu odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobne „ frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery „ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy

uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku
NS ČR sp.zn. 3Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom
zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a
podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia

„ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy“. Navrhovateľ zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcimzadosťučinením.Uvedenéznávrhunevyplývaaztohtodôvodunepovažujezapreukázaný
tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch.
V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako i na ustanovenie

§ 17 ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v
ktorommaloknesprávnemuúradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnosti
navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila

najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z
titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila list Európskej komisie
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že

v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho prejednania, ktorý podľa
článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem uvedeného o negatívnej percepcii
navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napríklad

Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo dňa 16.07. 2012, ktorý odporkyňa
tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať
pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej
veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa
jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v

Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie
a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového
predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila navrhovateľa zo svojich radov. Z
popísanéhojezrejmé,ženavrhovateľajehopraktikysúvnímanéverejnosťounegatívne,bolipredmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vzhľadomnauvedenémázato,že
navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods.

3 Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
navrhovateľa(akospoločnostisnegatívnoupovesťouvyužívajúcouneprijateľnépodmienky),minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný
postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa
ustálenejsúdnejpraxepríčinnásúvislosť,akoďalšípredpokladvznikuzodpovednostizaškodujepriama
väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

V postupnom slede javov ja každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený.
Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti,
ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že by navrhovateľovi
vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ tak nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných

konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody,
ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom
stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

V konaní pod sp.zn. 9C/85/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume

125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.084,27 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným
konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX dlžníkom : Y. S., K.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 8856/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora až dňa 20.02.2012 (konanie sa začalo dňa 12.07.2010), teda bol v omeškaní

s rozhodnutím viac ako 588 dní.

Vkonanípodpôvodnousp.zn.9C86/2012navrhovateľuplatnilnárokvočiodporkyninanáhraduškodyv
sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 680,44 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným
konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere

č. XXXXXXX dlžníkom: Q. F., K.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 13191/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora až dňa 15.8.2011 (konanie sa začalo dňa 11.08.2010), teda bol v omeškaní
s rozhodnutím viac ako 369 dní.

Vkonanípodpôvodnousp.zn.9C87/2012navrhovateľuplatnilnárokvočiodporkyninanáhraduškodyv
sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 344,83 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným
konanímvedenýmnavymoženiejehopohľadávky,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuzoZmluvyoúvereč.
XXXXXXX dlžníkom: H. Q.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo: EX 10837/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho

exekútora až dňa 26.01.2011 (konanie sa začalo dňa 23.07.2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím
viac ako 187 dní.

Vkonanípodpôvodnousp.zn.9C88/2012navrhovateľuplatnilnárokvočiodporkyninanáhraduškodyv
sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 449,94 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným

konanímvedenýmnavymoženiejehopohľadávky,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuzoZmluvyoúvereč.
XXXXXXXXX dlžníkom: X. O., K.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 13285/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12.04.2011 (konanie sa začalo 11.08.2010), teda bol v omeškaní
s rozhodnutím viac ako 244 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 9C 89/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 638,02 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom: P. I., K.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 14091/2010. Exekučný súd v
tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 19.08.2011 (konanie sa začalo dňa
07.09.2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 346 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 9C 99/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 407,52 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom: P. S., K.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 12472/2011 Exekučný súd vtejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20.02.2012 (konanie sa začalo dňa
14.072011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 221 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 9C/100/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,-Eur a nemajetkovej ujmy v sume 409,37 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom: Ľ. O.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11952/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o

žiadosti súdneho exekútora až dňa 13.02.2012 (konanie sa začalo dňa 06.07.2011), teda bol v omeškaní
s rozhodnutím viac ako 222 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 9C/101/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,-Eur a nemajetkovej ujmy v sume 320,86 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom: H. O., K.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 12865/2011. Exekučný súd v
tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 26.01.2011 (konanie sa začalo dňa
05.08.2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 174 dní.

Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 29.02.2016. Na toto pojednávanie boli práv.
zástupca navrhovateľa i odporkyňa predvolaní včas a riadne. Odporkyňa podaním zo dňa 26.02.2015
doručenýmtunajšiemusúduvtenistýdeňprostredníctvome-mailuospravedlnilasvojuneúčasťnatomto

pojednávaní z dôvodu jej kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značný počet pojednávaní
po celom území SR v obdobných konaniach s navrhovateľom s ohľadom na hospodárnosť konania ako
aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností odporkyne
pojednávaní taktiež nezúčastní, pričom sa odporkyňa pridržala svojich zaslaných vyjadrení k veci.

Podaním zo dňa 25.02.2016 navrhovateľ navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom
pod sp. zn. 7C/6/2010 na Okresnom súde Prešov.

K tomuto procesnému návrhu navrhovateľa súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie, kedy
rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135
ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je naproti tomu fakultatívne a
bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Čo sa týka návrhu na

prerušenie konania vo vzťahu k zodpovedaniu prejudiciálnych otázok Súdnym dvorom Európskej únie,
je treba uviesť, že v tomto konaní navrhovateľ vyvodzuje uplatnené nároky z tvrdenia, že exekučný súd
nerozhodol o jeho žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote. Súdu preto nie je zrejmé
(a nevysvetlil to ani navrhovateľ), aký súvis s prejudiciálnymi otázkami aktuálnymi v konaní Okresného
súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 má posúdenie toho, či o žiadosti o udelenie poverenie bolo rozhodnuté

v určenej lehote alebo nie, lebo táto fundamentálna okolnosť sa ani okrajovo nedotýka potreby aplikácie
komunitárneho práva. Aj tu súd poukazuje na ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
konštatujúc, že neprebieha žiadne konanie riešiace predbežnú otázku majúcu význam pre rozhodnutie
vo veci, pre ktorú by bolo namieste obligatórne či fakultatívne prerušenie tohto konania. Súd preto
predmetný procesný návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen, a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného
súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),

spisové značky súdnych spisov Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal
vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené
pre exekučné konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch prevymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov)
vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že exekučný súd mu
neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na exekučnom súde. V

návrhoch neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval spisovými

značkami: sp.zn. 25Er/672/2011, 22Er/852/2010, 26Er/1058/2010, 24Er/747/2010, 21Er/1560/2010,
27Er/1224/2010, 20Er/636/2011, 24Er/768/2011, 24Er/832/2010.

Z exekučného spisu sp.zn. 25Er/672/2011 (EX 7581/11 - súdny exekútor X.. Y. S.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej: F. Ž., K.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 28.07.2011.
Uznesením č.k. 25Er/672/2011 - 11 zo dňa 19.03.2012 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2014.

Z exekučného spisu sp.zn. 22Er/852/2010 (EX 8856/10 súdny exekútor X.. Y. S.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Y. S., K.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 25.08.2010.

Uznesením č.k. 22Er/852/2010 - 13 zo dňa 03.06.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.02.2012. Uznesením sp.zn. 22Er/852/2010 - 23 zo dňa
04.03.2013 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2013.

Z registra tunajšieho súdu súd o obsahu exekučného spisu sp. zn. 26Er/1058/2010 (EX
13191/2011súdny exekútor X.. Y. S.) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému:
Q.F.,K..XX.XX.X990.Uznesenímč.k.26Er/1058/2010zodňa16.05.2011.Tentodošieldňa20.10.2010.
Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2011.

Uznesením č.k. 26Er/1058/2010 zo dňa 10.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 24Er/747/2010 (EX 10837/10 súdny exekútor X.. Y. S.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému : H. Q., K.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 23.09.2010.
Uznesením č.k. 24Er/747/2010 - 9 zo dňa 26.10.2010 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo podané odvolanie, ktoré bolo
oprávneným zobraté späť. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2011. Uznesením
č.k. 24Er/747/2010 - 42 zo dňa 16.04.2012 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1560/2010 (EX 13285/10 súdny exekútor X.. Y. S.) súd zistil, že návrh

na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: X. O., K.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 20.10.2010.
Uznesením č.k. 21Er/1560/2010 - 26 zo dňa 02.03.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/314/2011 - 50 zo dňa 23.06.2011,
ktorým uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Uznesením č.k. 21Er/1560/2010

- 54 zo dňa 22.03.2012 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/287/2012 - 83 zo dňa 18.09.2012, ktorým uznesenie okresného
súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Dňa 17.12.2012 bolo súdom vydané poverenie na vykonanie
exekúcie.

Z exekučného spisu sp.zn. 27Er/1224/2010 (EX 14091/10 súdny exekútor X.. Y. S.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému : P. I., K.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 26.11.2010.
Uznesením č.k. 27Er/1224/2010 - 17 zo dňa 19.05.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2011. Uznesením č.k. 27Er/1224/2010 - 27
zo dňa 11.04.2012 bolo exekučné konanie zastavené.Z exekučného spisu sp.zn. 20Er/636/2011 súdny exekútor X.. Y. S.) súd zistil, že návrh na začatie
exekúcie bol podaný voči povinnej P. S.. Tento došiel dňa 07.09.2011. Uznesením č.k. 20Er/636/2011
zo dňa 23.09.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.02.2012. Uznesením č.k. 20Er/636/2011 zo dňa 15.07.2014, právoplatným dňa
07.08.2014 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 24Er/768/2011 (EX 11952/11 súdny exekútor X.. Y. S.) súd zistil, že návrh

na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej: Ľ. O., K.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 25.08.2011.
Uznesením č.k. 24Er/758/2011 - 10 zo dňa 02.11.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2012. Uznesením č.k. 24Er/768/2011 -
19 zo dňa 08.10.2013 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.11.2013.

Z exekučného spisu sp. zn. 24Er/832/2010 (EX 12865/10 súdny exekútor X.. Y. S.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému H. O., K.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 14.10.2010.
Uznesením č.k. 24Er/832/2010 - 9 zo dňa 27.10.2010 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie,

ktoré bolo oprávneným zobraté späť. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2011.
Uznesením č.k. 24Er/832/2010 - 40 zo dňa 16.04.2012 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2012.

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č.514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č.514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007

Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné

splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej

moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu,

ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu

(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)

nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaní
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná

súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonnáúprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti, nie je teda zaťažený

povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Zanesprávnyúradnýpostupmožnovovšeobecnostipovažovaťporušeniepravidiel,ktorésúpredpísané
právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp.
s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci,

ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v
rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna úprava v §
9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú za nesprávny
úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásah do práv
a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že

podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát (prostredníctvom svojich orgánov
alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť
je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov
škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody.

Navrhovateľ vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn.
9C/84/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažisko argumentácie
navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k rozhodnutiu

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť
dňa01.07.2002.V§35tentozákonustanovuje,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.
1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmieri, platobné výmery, výkazy

nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo

možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č.244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.
07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do
31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia

tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.
c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm.d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií

a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný
výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských
komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský

rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.
2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, užnebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,
že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.
II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).

Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch exekučných vecí súd preskúmaval
materiálne predpoklady exekučného titulu, čo je v súlade so súdnou praxou.

Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 15 dňová zákonná lehota neplatí. Uvedené sa vzťahuje na všetky prípady
exekučných konaní, od ktorých odvodzoval navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej škody a nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy a v ktorých došlo k zamietnutiu žiadostí súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu Exekučného súdu.

K tomuto treba doplniť, že 15 dňová lehota na preskúmavanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči
osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi,

nazákladektoréhosúdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciuaktorýmsúdnyexekútorpreukazuje
svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu,
žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred

udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady
pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie
je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku, resp. otázky, ktoré boli
podmienkamimateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,rozhodcovskýchrozsudkov,týmtopostupom

nedochádzalo k preskúmaniu vecnej správnosti predložených exekučných titulov (rozhodcovských
rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul, rozhodcovské rozsudky, sú v súlade so
zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď potom, ak Exekučný súd
zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebol týmto

dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (pozri napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn.
3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10. 10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011
zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22. 05. 2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.
04. 2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo

dňa 22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03.
2011, uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete
Korčokovskej, zo dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej
veci. Ani v tomto Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý by zakladal nárok
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Ohľadne prípadných prieťahov sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, o
sťažnostiach na prieťahy v konaní nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva, a
ani v jednom prípade nebola uložená žiadna sankcia.Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a
je správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne ak bude vydané aj po

lehote, keď záujem spravodlivosti a zákonnosti prevyšuje nad zákonnou lehotou. Navrhovateľ v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do vydania rozhodnutia o tejto žiadosti bol v neistote, prípadne, že v dôsledku
tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. Nepreukázal príčinnú súvislosť, ani
vznik škody, ani výšku škody. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať materiálne.

Navyše vo všetkých týchto konkrétnych veciach, tak ako bolo zistené z pripojených exekučných spisov,
boli žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručené na exekučný súd po l.6.2010, a preto

exekučný súd pri rozhodovaní o týchto žiadostiach nebol ani viazaný predmetnou l5-dňovou lehotou,
keďže exekučným titulom vo všetkých prípadoch bol rozhodcovský rozsudok.

Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)
vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo

mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal predovšetkým
existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod
odôvodňovať v rozsudku škodu a majetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a dôvodom na základe ktorých návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol, súd nevykonával dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi a to konkrétne znaleckým
posudkom pod poradovým č.1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaným znalcom P.. X.. V.. Q. W., V.., v
ktorom malo byť úlohou znalca posúdiť, či je právom EÚ zakázané, aby majetkové spory, v ktorých
zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v

rozhodcovskom konaní, ktorý bol v originály založený na tunajšom súde pod Spr 1686/13 na základe
podania spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.9.2013;
a tiež znalecký posudok č.1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave, v ktorom bolo úlohou znalca určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných

konaniachatonajmävsúvislostisporušovanímzákonnýchlehôtanečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmi
v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, ktorý bol v originály založený do spisu
č.k. 13C/261/2012 do prílohovej obálky, nakoľko všetky relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za
potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci rozhodnúť, mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré

v konaní vykonal.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a

§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola

úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň
23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol

sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka

konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej

žiadne trovy konania nevznikli, a ani zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali.
10. Bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)