Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 7T/56/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108010831
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Poprocký

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7108010831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Poprockého a prísediacich Q.

Y. H. T. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2013 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku obžalovaného
E. P. N. U. C. W. D. , B.. XX.X.XXXX P. L.-L., O. X. L. X, L., Š. W., L. X.,
spod obžaloby krajského prokurátora Košice pre skutok, ktorý mal spáchať tak,
ž e
- dňa 7.10.2007 okolo 03.00 hod. v Košiciach B. V. D. Č.. XX, B. N.. L. v bare a pred barom L. za
prítomnosti viacerých osôb fyzicky napadol 24-ročného J. W. tak, že ho v bare chytil za

krk a ťahal von a potom na chodbe pred barom ho bil pravou rukou do hrudníka a následne v úmysle
usmrtiť ho, veľkou silou a prudkosťou ľavou rukou ho 3-krát bodol doposiaľ nezisteným ostrým bodným
nástrojomsdĺžkoučepele10až15cmašírkou1cmdohrudníka,bruchaadriekuaspôsobilmuzávažné
život ohrozujúce zranenia pečene, pľúc a brušných orgánov, pričom k smrti poškodeného nedošlo len v
dôsledku poskytnutia včasnej odbornej chirurgickej pomoci,
- v ktorom sa vidia trestné činy
1/ pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy v zmysle § 14 ods. 1, § 145 ods. 1 Tr. zák.

2/ prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
v celom rozsahu
o s l o b o d z u j e ,
- nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo nepochybne preukázané, že sa skutku dopustil obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného J. W., B.. XX.X.XXXX P. W.N., O. X. W., J. Č..
X, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd v predmetnej veci už raz rozhodol rozsudkom s rovnakým výrokom ako je vyššie uvedené a to dňa
17. júla 2009, ktorý rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 To 132/2009 zo dňa

19.10.2010 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

V predmetnom uznesení krajského súdu sú naznačené pokyny, ktoré Okresný súd Košice I pri doplnení
dokazovania v plnom rozsahu rešpektoval a snažil sa dokazovanie doplniť tak ako to bolo žiadané
Krajským súdom v Košiciach.

Obžalovaný E. P. vo svojich výpovediach tak v prípravnom konaní ako aj na hlavných pojednávaniach

spáchanie skutku poprel. Uviedol, že do baru L. šiel za H. W. kvôli svojmu vodičskému preukazu. Tam sa
stretol s ním aj s N. U. a tiež s X. U. a T. W.. Strhol sa konflikt kvôli dievčaťu medzi H., N. a poškodeným.
Obžalovaný nepoprel, že sa zamiešal do konfliktu v bare v snahe zabrániť bitke, upozornil poškodeného,
aby šiel preč a neprovokoval a taktiež upozornil SBS-kára, aby nedovolil poškodenému provokovať H.,ktorého on sám chcel zastaviť. Majiteľ baru po tom čo obžalovaný poškodeného chytiac ho za ramená a
otočiac ho, tohto z baru vyhodil. Obžalovaný ako uviedol, snažil sa chytiť H. za ruku a vykrútiť mu ju, ale
on sa vytrhol a udrel obžalovaného. Potom SBS-kár chytil obžalovaného a tlačil ho dole po schodoch,

snažil sa mu vysvetliť, aby ho pustil za H., aby zabránil ďalšiemu konfliktu. Keď ho SBS-kár pustil, tento
bežal za N. a H. a poškodený ležal na zemi. Kto ho pichol obžalovaný nevidel. Ako prvý z baru odišiel
N., potom obžalovaný s kuframi a za nimi H., ktorý potom zutekal. Obžalovaný následne šiel do bytu
kde býval H., kde vonku čakal dve hodiny, kým prišli spolu H. s N., boli nervózni, podnapití a vyvedení
z rovnováhy. Po príchode do bytu nerozprávali a o 15-20 minút prišla do bytu X. U. s plačom a pýtala

sa H. „čo si to spravil, či si pichal nožom“, na čo on odpovedal áno. N. U. to počul. Potom odišla preč
a nato 20 minút prišiel Š. X., ktorý je H. bratom a kričal na H., že čo to spravil. H. sa priznal, že pichol
poškodeného, čo počul, ako tvrdí obžalovaný, on a aj N. U..

Pokiaľ sa jedná o následnú cestu do W., obžalovaný uviedol, že neutekal, mal tam nejaký zápas a má
chorú matku. Š. X. mu ešte mal povedať, že sa niečo stalo ale, že obžalovaný nič nevidel a ani tam

nebol, na čo obžalovaný odvetil OK a následne odleteli do L. aj s H., potom čo im Š. X. vrátil pasy.
Dodal, že poškodeného pred konfliktom nikdy nevidel, on sám alkoholické nápoje nepožíva. Uviedol,
že poškodeného úchytom za plece rukou ho chcel len odtlačiť, inak sa ho nedotkol. Ešte potvrdil, že
kritického večera videl u H. W. vyťahovať zo zadného vrecka nôž, resp. niečo ako nôž, ktorý popísať
nevedel, nebol blízko. Nevidel, aby priamo N. a H. zaútočili na poškodeného.

Poškodený J. W. na hlavnom pojednávaní, mierne povedané odmeraným spôsobom správania pri
výsluchu veľa toho neuviedol, resp. skoro nič. Keďže už na začiatku výsluchu uviedol, že si teraz nič
nepamätá. Krajský prokurátor aplikáciou § 264 ods. 1 Tr. por. (odstraňovanie rozporov) prečítal časti
výpovedí poškodeného z prípravného konania, kde poškodený popísal priebeh udalostí, napadnutie

v bare a následne incident na chodbe, kde bol pichnutý. Z výpovede poškodeného zo dňa 24.1.2008
okrem iného vyplýva, potom čo mu bola ukázaná fotografia, že podľa fotografie si ho netrúfa spoznať, čo
potvrdil aj na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní na otázky tak krajského prokurátora ako
aj obhajcu, ktoré mu boli kladené, teda či zaútočil na neho obžalovaný, uviedol neviem, nepamätám,
neviem povedať. Obžalovaný nepozná menom a ani nepoznal nikoho z partie, ktorá naňho zaútočila, k

fotografiám z priemyselnej kamery, teda k osobám okrem svojej sa nevedel vyjadriť. Či opoznáva osobu
obžalovaného, ktorý bol na hlavnom pojednávaní, nevedel sa na 100 % vyjadriť, či osoba obžalovaného
je osobou, ktorá ho mala bodnúť, uviedol „neviem, nespomínam si, to je už na Vás“. Poškodený potvrdil,
že sa mu nikto nevyhrážal v súvislosti s prejednávanou vecou ani s jeho zranením, nemá obavu sám o
seba. Potvrdil, že pred výsluchom na súde nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak. Dodal ešte, že bolesť

a teplo pocítil po prvýkrát na chodbe mimo baru.

Svedkyňa W. W. na hlavnom pojednávaní k veci nič bližšie uviesť nevedela, to čo vedela tak len
od svojho syna. Potvrdila, že v súvislosti s touto vecou ju ani jej syna okrem kriminalistov nikto
nekontaktoval. Uviedla, že žiadnu obavu ohľadom nejakej ujmy vo vzťahu k synovi a sebe nemá.

Svedkyňa X. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola prítomná v bare L., keď sa mal odohrať
incident medzi poškodeným a útočníkmi. Uviedla, že poškodeného vytiahli z baru L. pred vstup do tohto
baru. Išlo o osobu obžalovaného, ďalej o osobu H. (H. W.) a osobu menom H. (N. U.). Ďalej uviedla,
že sa pred vchodom do baru všetci škriepili, následne prišiel vyhadzovač a majiteľ baru, ona sa zľakla,

priskočila k jednému z tých troch mužov, ktorý sa volá H., ktorého odstrčila a keď sa otočila, tak videla
ako obžalovaný udrel poškodeného do tváre päsťou. Všetko sa zbehlo rýchlo. Potom ten chlapec -
poškodený sa zošuchol okolo steny na zem, ľahol si a ona sa ho pýtala čo mu je. Povedal, že ho bolia
rebrá, doniesla mu pohár vody a zavolala sanitku. Osobu obžalovaného, H. a H. pozná len z diskotéky
z baru L., nie je s nimi v žiadnom vzťahu, nevie kde bývajú, nikdy u žiadneho na návšteve nebola a

ani kritického večera. Potvrdila, že videla iba to, čo sa stalo vonku. Následne svedkyňa zmenila svoju
výpoveď a uviedla, že nevidela obžalovaného ako udrel poškodeného do tváre a nevidela ani, aby H.
a H. zaútočil na poškodeného. Dokonca nevidela zo strany obžalovaného údery priamo do hlavy, do
brucha a tváre. Ďalej zmenila výpoveď v tom, že nevidela ako sa poškodený zošuchol na zem. Svedkyňa
v rámci výpovede, viackrát menila svoje odpovede na kladené otázky zo strany krajského prokurátora a

obhajcu. Ďalej uviedla, že po odchode z L. odišla s pánom Š., s ktorým sa rozišla pri H. a ona šla domov.
Poprela, aby sa po incidente stretla s H. a H., nebola na parkovisku pred bývalým hotelom Slovan a
nebola ani v byte H. W.. Poprela taktiež, že blízkou priateľkou H. W. nie je a ani nikdy nebola. Pripustila,že v ten večer mala vypité a na otázku obžalovaného, či on pichol poškodeného, odpovedala, že nevie.
Pokiaľ sa týka H. W., tohto pozná asi rok. Taktiež asi rok pozná H. a aj obžalovaného.

Svedkyňa H. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracovala v bare L. ako brigádnička a to aj
v októbri 2007 a bola prítomná pri incidente, ktorý sa odohral v noci zo dňa 6. na 7. októbra 2007. K
samotnej veci uviedla, že v inkriminovanom čase mala službu ako čašníčka v bare L. a zrazu majiteľ
baru C. D. a vyhadzovač menom G. sa rozbehli smerom k tanečnému parketu a následne neskôr o pár
sekúndvidelaakosasnažiaobajaodtrhnúťnejakýchchlapovodsebaavlečúichvonkuzbaru.Následne

za nimi vybehla nejaká slečna, všetci sa presunuli na tú chodbu pred bar a tam už len videla ako ten
postihnutý (poškodený) šiel k zemi a ako sa C. a G. snažili odtrhnúť chlapov od seba. Keď ich odtrhli od
seba, už len videla ako J. (poškodený) ležal na zemi. Najviac agresívny podľa vyjadrenia svedkyne mal
byť ten, ktorý bol naholo ostrihaný. Do bitky boli zapletení aj traja kamaráti, čo sedeli spolu pri jednom
stole, ktorých potom C. aj s G. odtiahli preč a už potom boli mimo. Neurčito a v rozpakoch potvrdila
svoju výpoveď z prípravného konania, ktorej časť bola prečítaná v zmysle § 264 ods. 1, 2 Tr. por. na

hlavnom pojednávaní, kde vypovedala, že v boxe pred disdžokejom sedávali stále H. s H., pri nich sa
strhol konflikt medzi nimi a J. (poškodeným). Potom videla ako sa pred dverami H. pokúša zaútočiť na
J., avšak H. chytil C., pritiahol ho k sebe, čo využil H., ktorý udrel J. päsťou do tváre. Vtedy H. odtiahol
G. nabok a držal ho. J. sa po tomto údere rozbehol k záchodom. Kde stál ten tretí - J. (obžalovaný), to
nevidela. Nato zbadala ako J. stál už pri záchodoch a zrazu naňho zaútočil J. (obžalovaný) a udieral

ho zospodu smerom do oblasti brucha. Na fotografiách z technickej kamery, predložených krajským
prokurátorom,spoznalaakurátpoškodenéhoJ.W..Svedkyňaďalejdodala,žepoincidentejejkamarátka
T., ktorej priezvisko uviesť nevedela, dostala formou sms-ky správu, aby si čašníčky dávali pozor nato
čo rozprávajú, že by sa im mohlo stať niečo zlého, konkrétne vo vzťahu ku svojej osobe uviedla, že za
ňou osobne nebol nikto s tým, aby nevypovedala, aby nechodila na súd, alebo sa niekde schovala. Nikto

ju do žiadnej cudzej krajiny neposielal, je pravdou, že bola odcestovaná. To, že nechodila na súd v tejto
veci je preto, že o tom vôbec nevedela a nemá najmenší dôvod, aby vo veci odmietla podať svedeckú
výpoveď. Ešte dodala, že pred časom mala strach, avšak teraz už nie. Strach mala z okolností ako sa
to všetko udialo a potom z tej sms-ky zaslanej priateľke T.. Na výzvu krajského prokurátora, aby sa
poobzerala po pojednávacej miestnosti, kde bol prítomný aj obžalovaný, či spoznáva niekoho kto bol

zapletený do incidentu v bare L., svedkyňa uviedla, že v tejto miestnosti sa nenachádza osoba, ktorá by
tam bola prítomná, celkom istá si nebola, avšak obžalovaného neopoznala ako účastníka incidentu.

Svedkyňa T. W. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedala, že do baru L. prišla okolo 22.30 hod. až
23.00 hod., kde sa zdržala hodinu alebo hodinu a pol a sedela pri jednom stole s obžalovaným približne

20 minút a následne sa vrátila späť ku svojím kolegyniam a okolo 24.00 hod. spoločne s nimi bar
opustili. O samotnom incidente sa dozvedela od personálu baru na druhý deň. Následne ju o detailoch
incidentu informovali dvaja príslušníci PZ, ktorí ju kontaktovali, či bola v tom čase v bare a či niečo
videla, na čo povedala, že nie, pretože v čase incidentu sa tam nenachádzala. Na policajnom zbore
podpísala zápisnicu o vypočutí, že tam v tom čase nebola. Ďalej uviedla, že konkrétne čašníčka H.,

ktorá mala v inkriminovaný večer službu, jej priezvisko uviesť nevedela, ju kontaktovala ráno, že či
vie čo sa stalo. Táto čašníčka jej porozprávala príbeh, konkrétne, že včera večer došlo k nejakému
incidentu, že nejakého chlapíka dobodali pred vchodom do L. a že tam boli „zahrnutí“ dvaja muži menom
J. (obžalovaný) a H. (N. U.). To bolo celé, čo jej tá čašníčka povedala, na čo jej svedkyňa uviedla, že o
ničomnevie.TátočašníčkaH.jeještepovedala,ženevidelapresnektomalpoškodenéhozraniť,pretože

bola vnútri baru. Nič iné jej čašníčka H. nepovedala. Záverom dodala, že je pravdou, že H. U. jej uviedla
po tomto incidente v L., že má obavy, že sa J. (obžalovaný) vráti a dozvie sa, že vypovedala proti nemu.

SvedokT.W.nahlavnompojednávaníohľadompreberaniazásielokzaobžalovanéhouviedol,žeprevzal
asi dve zásielky, o ktorých telefonicky upovedomil obžalovaného a prečítal mu text oboch listín. K osobe

obžalovaného sa vyjadril kladne.

Svedok N. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v inkriminovaný večer prišiel do baru L. sám,
potom H., ktorý si k nemu prisadol, následne prišiel obžalovaný, ktorý sedel pri inom stole. Spolu so
svedkom pri stole ešte sedela nejaká žena, asi X. a nejaký muž U. a ešte jedna žena. Slovák rozprával

s H.. Svedok uviedol, že hádka sa strhla vo vnútri baru, zrejme medzi H. a mužom - Slovákom, ktorého
G. - vyhadzovač vyniesol von z baru - išlo o poškodeného. Obžalovaný ani nebol v tom momente v
bare, hneď išiel k G. - vyhadzovačovi a tomu mužovi, ktorý bol vynesený z baru. V bare nikto na nikoho
neútočil ani obžalovaný. Celý konflikt sa strhol vonku pred barom, kričali tam ľudia, bolo vidno bitku,bol tam obžalovaný a ten chlap - poškodený, pochytili sa päsťami. Svedok uviedol, že majiteľ diskotéky
ich oddeľoval, bili sa ručne, keď sa svedok priblížil k dverám, poškodený ležal na zemi. Nevedel uviesť
kto začal ako prvý. Keď sa bili, H. prišiel do ich blízkosti a potom obžalovaný s H. odišli preč. Svedok

ako tvrdí sa do konfliktu nezapojil. Nôž u nikoho nevidel. Po bitke sa svedok vrátil do baru zaplatiť účet
a následne šiel k svojmu autu, kde stál obžalovaný s H., ktorí ho požiadali, aby ich odviezol k Š. (X.),
kde sa H. porozprával so Š.. Na parkovisku stála aj dievčina menom X., plakala. Následne sa vrátili do
bytu H., kde sa svedok nezdržal dlho, odišiel v momente keď došla X.. Na parkovisku sa X. pýtala H. a
obžalovaného kto pichol poškodeného, na čo oni neodpovedali. Svedok uviedol, že v byte H. Š. nebol.

Čo sa týka rozporov v jeho výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní ohľadom
toho, že v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaného videl ako asi 3-krát udrel poškodeného do
oblasti brucha a tiež, že X. bola v aute a plakala, svedok uviedol, že nevie prečo je to zapísané v zápisnici
o výsluchu z prípravného konania tak, nemali tlmočníka. Je pravdou, že ani tlmočníka nežiadal, lebo po
dohode s vyšetrovateľom rozprávali pomaly s tým, že sa pochopia.

Svedok ďalej uviedol, že v byte u H. nepočul, aby tento uviedol, že pichol poškodeného. Počul len, že
X. povedala, že tento je pichnutý, ale svedok už odchádzal. K predloženým fotografiám z priemyselnej
kamery svedok uviedol, že osoba stojaca za H. vychádzajúcim z baru s poškodeným je on. Svedok
nepotvrdil či obžalovaný keď sa strhol incident vnútri baru, resp. po ňom odišiel úplne
preč z L., lebo od svojho stola nevidel, ale keď svedok šiel na chodbu pred bar, videl ako obžalovaný

drží poškodeného za ramená. Následne on sám sa vrátil do baru a obžalovaný s H. šli dole po schodoch
von. Svedok potvrdil, že v čase keď X. sedela s ním pri stole a pred barom sa strhol incident, spolu s ním
sa išla tiež na to pozrieť. Záverom svedok dodal, že nikdy, pokiaľ pozná obžalovaného, u neho žiaden
nôž nevidel, nevie si predstaviť prečo je E. (obžalovaný) z niečoho takého obvinený a je mu ľúto, že „tu
sedí“ na súde ako obžalovaný. Svedok taktiež potvrdil, že nevidel, aby obžalovaný pichol poškodeného.

Svedok N.. C. D., majiteľ baru L., k incidentu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v noci zo 6. na 7. 10.
v bare L. sa nachádzal H. (N. U.), H. (H. W.) a J. (obžalovaný). Konflikt sa začal pri bare kvôli dievčatám
bez fyzického napádania, pri ňom bol aj vyhadzovač G.Ó. C.. Následne sa snažil aj s vyhadzovačom
účastníkov odtiahnuť von z baru. Videl ako J. (obžalovaný) dal dva údery na brucho poškodenému, ktorý

následne padol a tým sa bitka skončila. Potvrdil, že aj H. udrel poškodeného na chrbát, avšak nevidel
H., aby poškodeného napadol vonku pred barom, čo však naisto potvrdiť nevedel. Keď obžalovaný udrel
poškodeného do brucha, tento sa nachádzal pred pánskou toaletou na chodbe pred barom. H. aj H. boli
mimo nich. Svedok potvrdil, že to čo ukazoval pri rekonštrukcii je pravdou, ďalej potvrdil, že u nikoho -
H., H., J., žiaden predmet počas konfliktu v ruke nevidel. Potvrdil taktiež, že keď začal konflikt v bare,

obžalovaný sedel pri inom stole a v inej miestnosti ako H. a H..

Svedok po predložení fotografií z priemyselnej kamery opoznal jednotlivé osoby v bare L.. Pokiaľ sa
týka poškodeného, tohto pozná len z videnia, navštevoval bar L.. Kritického večera mal vypité viac
ako obyčajne. Pokiaľ sa týka výpovedí svedka na hlavnom pojednávaní, svedok uviedol, že nikto ho

neovplyvňoval ohľadom samotnej výpovede, nikto za ním nebol. Pokiaľ sa týka osôb J., H. a H., s týmito
osobami nemal nikdy problém a je toho názoru, že pokiaľ by poškodený nebol začal, nikdy by takýto
problém ani konflikt nevznikol. Opakovane potvrdil, že zo strany obžalovaného videl dva údery, žiaden
predmet v jeho rukách nevidel ani pred údermi ani po nich. Nespomína si kde v čase útoku obžalovaného
napoškodenéhopredbaromnachodbestálvyhadzovačG.C..Záveromsvedokuviedol,ženikdyžiaden

nôž v rukách obžalovaného nevidel, nikdy obžalovaný pri návšteve diskotéky v bare L. nebol agresívny,
ani opitý a s ním žiaden problém nikdy nebol.

Svedok J. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si už vo vzťahu k predmetnej udalosti, ktorá sa
odohrala v bare L. veľa nepamätá. Na hlavnom pojednávaní opoznal obžalovaného ako účastníka

konfliktu nakoľko tohto opoznal už v prípravnom konaní pri rekognícii podľa fotografie, ktorú mu predložil
vyšetrovateľ. Následne však uviedol, že si nepamätá či obžalovaný bol pri konflikte, tohto len opoznal
podľa fotografie. Keď sa díval spomedzi prstov na konflikt, nikoho nevidel útočiť na poškodeného,
pretože boli za rohom. Obžalovaného ako uviedol nepozná a nikdy predtým ho nevidel. Ďalej uviedol,
že s ním sedela pri stole aj X.O. U., ktorá, pokiaľ si pamätá, sa nevzdialila od stola. Ďalej uviedol, že si

nepamätá koľko mužov a žien bolo pri poškodenom keď ležal na zemi. Potvrdil, že nikto o predmetnej
prejednávanej veci s ním okrem vyšetrovateľov nehovoril. Mená ako N. U. - H., H. W., Š. X. nepozná, nie
sú mu známe. Keď sa strhla bitka, počul len buchot, na samotnú bitku sa ani zo záujmu nešiel pozrieť,
aj keď poškodený je jeho kamarát, s ktorým sa pozná dlhšie.Svedok G. C., vyhadzovač v bare L., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického večera zo dňa
6.10.na7.10.2007evidovalvbarepopríchodeH.(N.U.),„T.Š.“(H.W.)aJ.(obžalovaný).H.sT.Š.sedeli

spolu,J.sedelzvlášť.Následnedobaruprišielpoškodený,ktorýpočasvečeradoslovaobťažovalmalého
Š. a H. pri ich stole. Po tomto obťažovaní H. svedka zavolal ako vyhadzovača, aby zjednal poriadok,
spoločne aj s majiteľom chytili poškodeného a vytlačili ho z baru L. na chodbu. Následne za nimi šiel aj
J. (obžalovaný), H. (N. U.) a T. Š. (H. W.). Dá sa povedať, že spoločne všetci vyšli na chodbu, kde došlo k
slovnýmpotýčkammedziobžalovanýmapoškodeným.Keďdošloktejtohádke,svedokakotvrdísavrátil

späť do baru a cez sklenené dvere videl, že po slovnej potýčke sa strhla bitka medzi J. /obžalovaným/ a
poškodeným, ktorý obžalovaný udrel asi trikrát poškodeného do ľavej časti trupu. Na to svedok vybehol
späť na chodbu, odstrčil obžalovaného, aby prestal, že už toho bolo dosť, držal ho a následne sa späť
vrátil do baru. Na to sa H., T. Š. a J. pozbierali a išli preč. Poškodený ležal na chodbe a vydával čudné
zvuky. Na to svedok šiel za majiteľom, ktorý zavolal záchranku, ktorá ošetrila poškodeného a vzali ho
so sebou. Svedok nepotvrdil skutočnosť, aby či už H., T. Š., respektíve J. napadli poškodeného vnútri

baru. Na druhej strane paradoxne potvrdil skutočnosť, že sa pamätá na rekonštrukciu vykonanú v bare
L. a aj na skutočnosti, ktoré tam ukazoval. Neisto potvrdil útok obžalovaného a to stiahnutie za krk
poškodeného obžalovaným ešte v bare. Nevidel, aby či už vnútri baru, resp. pred barom na chodbe na
poškodenéhoútočiliH.aleboT.Š..Nevidelunikohopočaskonfliktunôžaaninevideli,abybolpoškodený
dopichaný, túto skutočnosť sa dozvedeli až na druhý deň z médií. Po úderoch zo strany obžalovaného

na poškodeného tento spadol na zem v chodbe pred barom a ostal ležať.

Pokiaľ sa týka predložených fotografií z priemyselnej kamery, svedok opoznal aj napriek nekvalitným
fotografiám osoby na predložených fotografiách a popísal ich konanie. Ďalej uviedol, že poškodený
obžalovaného v kritický večer neobťažoval, poškodeného pozná ako hosťa. Nevedel uviesť prečo došlo

k potýčke medzi poškodeným a obžalovaným na chodbe pred barom. Opakovane potvrdil, že údery
obžalovanéhonapoškodenéhovidelzbaruaažnáslednevybeholkpoškodenémuaobžalovanému,aby
ich oddelil. Keď odtiahol obžalovaného od poškodeného, poškodený už ležal na zemi, padať ho nevidel.
Keď obžalovaného držal pri stene, tento v rukách nemal nič. Potvrdil, že obžalovaný udrel poškodeného
pravou rukou, túto skutočnosť potvrdil aj pri opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní a vysvetlil

rozpory vo svojej výpovedi z prípravného konania a pri rekonštrukcii, kde mal uviesť, že obžalovaný
poškodeného udieral oboma rukami. Zotrval na tom, že obžalovaný poškodeného udrel len jednou a
to pravou rukou viackrát. Nikdy predtým obžalovaného nevidel opitého ani agresívneho. Pozná ho ako
normálneho a kľudného človeka.

Svedok G. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pokiaľ sa týka konfliktu poškodeného v bare L.,
uviedol, že nič nevidel, pretože sedel ku konfliktu chrbtom, ani sa neotočil, ani to vidieť nechcel a ani
nevie čo sa vôbec stalo. Vzhľadom na svoje vážne ochorenie veľa vecí pozabúdal.

Svedkyňa T. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v októbri 2007 pracovala ako barmanka v bare L..

V čase konfliktu mala službu. Bližšie sa ku konfliktu vyjadriť nevedela. Nevedela uviesť medzi kým sa
konflikt odohral, ani nevedela uviesť o čo vlastne išlo. O samotnom konflikte sa dozvedela od majiteľa
baru C. D., akurát videla majiteľa C. D. a vyhadzovača G. C. ako sa snažia upokojiť dav ľudí, cez ktorých
nemala prehľad, keďže mala prácu, tejto sa venovala a nemala čas odísť pred bar na chodbu a pozrieť
sa čo sa deje.

Pokiaľ sa týka obžalovaného, tohto pozná ako dobrého bezkonfliktného nenásilníckeho zákazníka baru
L., ktorý bol prítomný v bare v čase konfliktu.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní opoznala osoby z fotografií z priemyselnej kamery, ktoré jej boli

predložené.

Svedok Š. X., brat H. W., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pokiaľ sa týka samotného konfliktu,
o tomto sa dozvedel od obžalovaného a N. U., ktorý mu po telefonáte osobne uviedli, že majú nejaký
problém, že zbili na diskotéke nejakého chlapca. Ďalej svedok potvrdil, že v noci 7.10.2007, keď sa mal

odohrať incident v bare L. u svojho brata H. W. na byte nebol. Jeho brat H., ako aj obžalovaný a N. U.
mu len povedali, že v bare došlo k bitke a niekoho pobili. Pri návšteve obžalovaného a N. U. u svedka
na byte bol prítomný aj svedkov brat a to H. W., svedkyňa X. U. tam prítomná nebola. Pokiaľ sa týka
cesty obžalovaného a jeho brata H. do Budapešti, on s nimi nešiel, viezol ich „K.“. Čo sa týka jeho brataH. W., svedok uviedol, že tento po incidente odišiel domov do Kosova. Uviedol, že s obžalovaným boli
kamaráti. Čo sa potom medzi nimi stalo uviesť nevedel. S bratom následne bol v telefonickom kontakte,
ktorýmuuviedol,žeobžalovanýmuposlaldopis,abysanevrátildoKošíc.Krozporomvosvojejvýpovedi

z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na tom, čo vypovedal na hlavnom
pojednávaní.

Čo sa týka obžalovaného uviedol, že keď sa tento pobil s poškodeným, nepotreboval na to žiaden
nôž, keďže je boxerista a taktiež keď mu N. U. o konflikte rozprával, potvrdil, že žiaden nôž v rukách

obžalovaného nevidel.
Znalec z odboru psychiatrie, L.. T.. Y. W., na hlavnom pojednávaní zotrval na svojom písomne
vypracovanom znaleckom posudku, ktorý vypracoval spoločne s T.. K.D. a uviedol, že obžalovaný
netrpí na duševnú chorobu, je naopak dostatočne adaptovaný na sociálne prostredie. Obžalovaný je
plne schopný chápať zmysel trestného konania, v čase kedy došlo k spáchaniu trestného činu, došlo
k určitému napätiu, ale nie takého stupňa, žeby sa dalo chápať ako chorobné. Ďalej znalec uviedol,

že počas vyšetrenia boli zistené mierne depresívne prejavy. V čase spáchania skutku bol obžalovaný
plne schopný chápať zmysel trestného konania. U obžalovaného nebolo zistené požitie alkoholických
nápojov ani iných omamných látok, resp. psychotropných látok.
Znalec z odboru psychiatrie, T.. J. K., pri výsluchu na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu zotrval
na písomne podanom znaleckom posudku, ktorý vypracoval s L.. T.. Y. W. a v celom rozsahu sa

pripojil k výpovedi svojho kolegu, pri ktorej výpovedi bol prítomný. Dodal, že správanie obžalovaného
pri vyšetrovaní bolo primerané, zovňajšok bol upravený.
Znalec z odboru psychológie, J.. L.. T. U., S.., pri výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch
svojho písomného znaleckého posudku. Dodal, že úlohou znalcov v tomto odbore nie je stanoviť klinickú
diagnózu, ale znalci stanovujú predpoklady k tomu, či vôbec človek má predpoklady k tomu, aby sa

tá porucha, resp. fenomén objavil. To je podstata skríningu. Nie je to klinická diagnóza. Pokiaľ sa týka
somatizácie, ide o všeobecný pojem, kedy sa človek necíti dobre somaticky, má rôzne bolesti, ktoré sa
nedajú konkretizovať, ide o neurogénne podmienené somatické ťažkosti.
Pokiaľ sa týka pojmu obsesia, ide o obsedantnú kompulzívnu poruchu, ide o vtieravé myšlienky. Pokiaľ
sa týka pojmu interpersonálnej citlivosti, ide o vlastnosť človeka, ktorá ho robí citlivým na medziľudské

vzťahy. Pokiaľ sa týka pojmu anxiety, ide o úzkosť. Pokiaľ sa týka pojmu paranoja, ide o vzťahovačnosť.
K pojmu afektívnej psychopatológie znalec uviedol, že ide o afektívne emocionálne procesy, avšak
pokiaľ sa týka obžalovaného, nemôže jednoznačne vyhlásiť, že jeho emocionálne procesy sa dostali
do stavu psychopatológie. Čo sa týka emočnej lability, ide o emocionálnu nevyrovnanosť, ktorá sa javí
spôsobom, že môže kolísať v rámci aj krátkeho času aj vo svojej amplitúde, z veľmi pokojného stavu sa

môže o krátku chvíľu stať nepokojný, alebo z toho nepokoja môže zase vzniknúť opačný stav.
Znalec ďalej uviedol, že ťažko povedať, či možno súhlasiť s pojmom afektívneho konania, to by bolo
vyslovene emocionálne konanie, takýto pojem znalci často nepoužívajú, avšak na druhej strane sa
toto konanie premieta do osobnostných charakteristík. Ide o afektívne konanie, ktoré sa veľmi jasne aj
nejakým spôsobom premieta do osobnostného faktora protispoločenského správania.

Znalec ďalej na položené otázky vysvetlil, že dotazníkom, ktorým snímal osobnostné charakteristiky t.z.
EPQR sa skúmajú genotypické vlastnosti, to čo zdedíme po svojich rodičoch. Pokiaľ sa osoba dostane
do sociálnej situácie, ktorá nie je dostatočne silná na to, aby prebudila túto genetickú charakteristiku, tak
sa navonok neprejaví, ale keď vonkajší, ale môže byť aj vnútorný stimul, je tak silný, že expresiu génov
vyvolá, v tom prípade sa táto charakteristika, teda táto osobnostná vlastnosť prejaví navonok. Citlivosť

alebo necitlivosť na to prejavenie sa nazýva neurolabilita. Teda osoba môže byť veľmi citlivá na niečo
a potom stačí malý stimul na to, aby sa tá-ktorá vlastnosť u osoby prejavila. Naopak osoba môže byť
veľmi málo neurolabilný a potom potrebuje veľmi veľkú a silnú dávku sociálnej sily, aby sa tá vlastnosť
prejavila. Dotazník EPQR anglického psychológa Eysencka je konštruovaný tak, aby zachytával práve
tieto genotypické vlastnosti osobnosti toho-ktorého človeka. Práve kvôli tomu nebolo potrebné skúmať

genotyp rodičov.
Pokiaľ sa týka otázky, či psychológia vie dať jednoznačné stanovisko ohľadom toho, či sa stránky
osobnosti u obžalovaného v škále, ktorá bola uňho zisťovaná prejavia v skutočnosti, znalec uviedol,
že ani jedna veda, teda ani exaktná veda, výsostne exaktná veda ako matematika sa nikdy
nevyjadruje spôsobom, či je možné dať jednoznačnú odpoveď. Znalci sa vyjadrujú v štatistických

pravdepodobnostiach. Všetky psychologické testy, vrátane toho, ktorý znalec použil, možno zo
štatistického hľadiska povedať, že ak sa vyskytne jav o ktorom sa znalec vyššie zmienil, potom sa zhruba
v 95 % až 99,9 % vyskytne u daného jedinca. Samozrejme, že v tých 0,1 % je určitá voľnosť.Záverom znalec uviedol, že použitie dotazníka EPQR pri psychologickom vyšetrení je štandardné a voči
obžalovanému ako osobe žiadnu averziu znalec nemá, vyzerá kultivovane a slušne.
Znalec z odboru zdravotníctva - traumatológie, T.. Z. U., na hlavnom pojednávaní pri výsluchu v

celom rozsahu zotrval na písomne podanom znaleckom posudku a na jeho záveroch. Pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je archivovaná na klinike FNLP,
Rastislavova 43, Košice, kde v zdravotnej dokumentácii sú zaznamenané nasledovné zranenia: bodná
rana hrudníka vpravo vo výške 9. medzirebria v strednej čiare kľúčnej kosti, čiže viac vpredu s bodným
kanálom smerujúcim hore a dostredu s poškodením pravého laloka pečene, poškodením bránice,

poškodenímpohrudničnejdutinyvpravosúnikomvzduchudopravejpohrudničnejdutiny(pneumotorax),
ďalej bola zaznamenaná bodná rana v pravej strednej časti brušnej steny s bodným kanálom s
poškodením obalov čreva a to vzostupného tračníka a končiaca v žlčníku s jeho poranením na dvoch
miestach veľkosti 5 mm paralelne vedľa seba. Tretia bodná rana bola lokalizovaná v driekovej oblasti
šírky 1 cm, smerujúca dohora, končiaca pri chrbtici v hĺbke 4-5 cm. Ďalej je v zdravotnej dokumentácii
záznam - zakrvácanie v brušnej dutine v objeme asi 250 ml krvi a pomliaždenie v oblasti genitálií

poškodeného a v oblasti prvých hrudných stavcov na chrbte.
Ďalej znalec dodal, že vychádzal hlavne z operačného nálezu, pričom pri popise veľkosti týchto rán
je zmienka o ich šírke, resp. veľkosti len na dvoch miestach a to, že revidujú „ranu v driekovej oblasti
širokú do 1 cm a 2 ranky v žlčníku veľkosti 5 mm“. Nikde nie je písané, alebo špecifikované, že by
išlo o rany rezné, ale išlo o rany bodné. Ďalej znalec uviedol, že v znaleckom posudku popísal, že k

zraneniamdošlotýmistýmútočnýmbodavýmpredmetom,ktoréhodĺžkamuselabyťminimálne10-15cm
vzhľadom na rozsah zaznamenaných poranení a šírka minimálne 1 cm tohto bodného predmetu, pričom
intenzita útoku bola veľmi veľká. Znalec potvrdil, že v znaleckom posudku sa vyjadril v úvodnej časti,
že mechanizmus takýchto zranení vo všeobecnosti bolo možné spôsobiť bodno-rezným predmetom,
ktorým je najčastejšie nôž, ale v danom prípade ako znalec uviedol v znaleckom posudku, išlo o bodný

predmet danej veľkosti ako už vyššie uviedol.
Pokiaľ sa týka predmetu, ktorý bol na útok použitý, najskôr išlo o plochý bodný predmet.
Pokiaľ sa jedná o daný prípad, teda o intenzívne vnútorné krvácanie u poškodeného a pocitov osoby pri
vnútornom krvácaní takéhoto rozsahu a typu, znalec uviedol, že pacienti pri takomto poranení zvyčajne v
tej iniciálnej fáze ani nezaznamenajú alebo nepocítia bolesť, lebo je to také neurčité vpichnutie a pacient

si to v danej fáze neuvedomí, no následne však v závislosti od toho môže mať pocit neurčitého tepla
v danej lokalite zranenia a následne, keď to zranenie progreduje - krváca, vznikajú následky šoku - t.j.
pacientpociťujeslabosť,kolabuje,zbledne.Tosúvonkajšieprejavytakéhotozraneniaarozvíjajúcehosa
šoku. Pokiaľ by išlo o okamžité krvácanie s náhlou stratou krvi, v krátkom čase dochádza pochopiteľne
aj k strate stability, rovnováhy, ktorá vedie k následnému pádu. V tomto prípade z medicínskeho

hľadiska išlo o rozvíjajúci sa šok z vykrvácania stredne ťažkého stupňa, čo sa týka krvácania. Druhým
momentom je to, že išlo o poranenie aj pohrudničnej dutiny vpravo, že tam boli v podstate dva systémy
vážne postihnuté, dvoch životne dôležitých systémov - či to boli pľúca a žlčník a dutina brušná s
následným zakrvácaním do dutiny brušnej, ale aj s poranením pľúc a únikom vzduchu do pohrudničnej
dutiny. Išlo o pneumotorax, ako znalec vyššie uviedol, išlo o kombináciu zranení, ktoré poškodeného

ohrozovali na živote. Totiž akútny pneumotorax, akútny únik vzduchu do pohrudničnej dutiny môže
viesť k druhotným prejavom zlyhania dychovej a následne srdcovej činnosti. Akútny pneumotorax môže
zabíjať poškodeného aj priamo. Pokiaľ ide o druhé poranenie spojené s krvácaním do dutiny brušnej,
znalec ho špecifikoval ako vyvíjajúci sa šok stredne ťažkého stupňa krvácania, vzhľadom na objem krvi,
ktorá bola v dutine brušnej po tomto zranení nájdená.

Pokiaľ sa jedná o krvácanie v dutine brušnej bolo to výsledkom poškodenia menších cievnych zväzkov
v oblasti žlčníka, je to porovnateľné k pooperačným stavom žlčníka, kde môže dôjsť k smrteľnému
krvácaniu pri týchto operáciách práve z ciev, ktoré žlčník vyživujú. To krvácanie nie je svojím rozsahom
tak masívne, aby viedlo v niekoľkých minútach k úmrtiu, ale pri neošetrení vedie k nepretržitému
krvácaniu, preto v znaleckom posudku tento šok bol nazvaný ako rozvíjajúci sa šok stredne ťažkého

stupňa, lebo pokiaľ by nebol poškodený adekvátne ošetrený - odhliadnuc od poranenia hrudníka,
skôr alebo neskôr by to viedlo s veľmi vysokou pravdepodobnosťou k jeho ohrozeniu života. To bolo
špecifikované ako poranenie brušnej dutiny. Pokiaľ sa týka ďalšieho poranenia poškodeného, ide o
poranenie hrudníka s únikom vzduchu, tento vývoj bol omnoho dramatickejší aj pokiaľ sa týka ohrozenia
jeho života.

Pokiaľ sa týka útočného predmetu, či tento mal ukončenie ostré alebo tupé, alebo iné, znalec uviedol, že
ukončenie bodného predmetu v každom prípade muselo byť ostrejšie a nemohlo byť úplne tupé, nakoľko
potom by nebolo možné vysvetliť si vznik rán na žlčníku. Pokiaľ sa týka bodných rán u poškodeného asamotného útoku, tento bol vedený mierne zdola nahor, čo je uvedené aj v znaleckom posudku. Podľa
názoru znalca bol útok vedený ľavou rukou útočníka zdola nahor pri postavení zoči-voči.
Pokiaľ sa jedná o bodnú ranu v driekovej oblasti - chrbát, táto bola najmenejzávažnou, neohrozovala

poškodeného na živote a z medicínskeho hľadiska toto zranenie možno považovať za ľahké. Pokiaľ sa
týka tohto zranenia, poškodený by bol aj po takomto zranení mobilný.
Znalec opakovane potvrdil, že útočník útočil ľavou rukou, išlo o ľaváka. Pokiaľ sa týka rany v driekovej
oblasti - chrbáta, toto zranenie mohlo vzniknúť aj v priebehu pádu a následnej rotácie.
Záverom znalec dodal, že všetky tri bodné rany na tele poškodeného boli s najväčšou

pravdepodobnosťou spôsobené tým istým bodným predmetom a nie je názoru, aby tieto poranenia mali
viesť k trvalému poškodeniu zdravotného stavu poškodeného. Pokiaľ sa týka trvalých následkov, ide len
o pooperačné jazvy.
Súd v rámci dokazovania oboznámil aj listinné dôkazy a to znalecké posudky tak z odboru zdravotníctva
odvetvia chirurgie a traumatológie, ďalej z odboru psychiatrie, psychológie ako aj znalecký posudok z
Krajského úradu PZ Košice, ku ktorým znaleckým posudkom sa vyjadrili samotní znalci pri výsluchu

na hlavnom pojednávaní, na záveroch svojich znaleckých posudkoch zotrvali a vyjadrili sa tak ako je
vyššie uvedené.
Súd ďalej v rámci listinných dôkazov vykonal dokazovanie aj prehratím CD nosiča so záznamom z
priemyselnej kamery ako aj oboznámením fotodokumentácie predloženej krajským prokurátorom na
hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ ide o časť týkajúcu sa prečinu výtržníctva, obžaloba konštatuje, že obžalovaný mal pred útokom
bodným nástrojom na poškodeného tohoto poškodeného najprv chytiť v bare za krk, sácať ho, udierať
päsťou a to ako v bare, tak aj na chodbe pred mnohými hosťami. V konaní nebolo preukázané, že
by obžalovaný vôbec chytil poškodeného pod krk tak a v takom zmysle a v takom kontexte, ktorý sa
obžaloba snaží navodiť. Viacerí svedkovia vo svojich výpovediach výslovne uviedli, že v samotnom bare

t.j. v barovej časti L. nedošlo k žiadnemu napadnutiu poškodeného a to ani zo strany obžalovaného a
ani iných osôb. Nebolo na hlavnom pojednávaní preukázané bez pochybností, že by sa obžalovaný voči
poškodenému mal dopustiť sácania alebo iného násilia.
Po prezretí záznamu z priemyselnej kamery, táto zachytáva malú časť priestoru pred samotným barom
- barovým pultom z pohľadu vchodu do barovej časti. Na tomto zázname vidieť ako obžalovaný

zrýchleným krokom smeruje do zadnej časti baru, nevidieť však, k akému deju už dochádza mimo
zornéhouhlakamery.Nemožnoposúdiť,čineexistovaliinéosoby,ktorébysadotohtodejazapojili,akým
spôsobom, či napádali poškodeného, bili sa a kam potom smerovali. Nemuseli nevyhnutne z barovej
časti vyjsť.
Záznamy z priemyselnej kamery nepotvrdzujú závery uvedené v obžalobnom návrhu a to o násilnom

správaní sa obžalovaného voči poškodenému. Jednotlivé osoby, ktoré kamera zachytáva pri vychádzaní
z baru, sú síce vo vzájomnej skrumáži, avšak nemožno vyvrátiť ani fakt, že obžalovaný sa snažil
poškodeného chrániť a kamera zachytáva len nepatrnú časť tohoto deja, kedy vidieť ako ľavou rukou
od poškodeného odtláča svedka N.. C. D.. Dôležitým momentom je však aj to, že kamera zachytáva
ako poškodený nenásilne a bez akéhokoľvek obmedzovania opúšťa barovú časť L., pričom pred ním

opustili bar podľa záznamu už svedok C. D., G. C. a následne aj samotný obžalovaný. Ťažko preto
možno hovoriť o tom, že by obžalovaný vytiahol poškodeného z baru na chodbu.
Podľa obžaloby je z kamerového záznamu zrejmý presný čas konfliktu, čas príchodu poškodeného
i obžalovaného. Z kamerového záznamu však nevyplýva žiaden konflikt medzi obžalovaným a
poškodeným. Z kamerového záznamu však vyplýva, že ide o spoločný presun viacerých osôb von z

baru a konflikt alebo incident je samozrejme z pohľadu obžaloby možné vysvetľovať aj ako agresivitu
voči poškodenému. Nemožno to však potvrdiť, a preto je potrebné a nevyhnutné prijať v úvahu aj ten
fakt, že mohlo ísť aj o ochranu poškodeného zo strany obžalovaného.
Navyše vznikli pochybnosti o fotografiách z priemyselnej kamery a jednotlivých časových údajoch, ktoré
fotografie aj s týmito údajmi predložil krajský prokurátor až na hlavnom pojednávaní.

Podľa obžaloby presné miesto kde bol poškodený napadnutý, označili podľa obžaloby aj svedkovia J.
P.Á. a G. W., priatelia poškodeného, ktorí mali podľa obžaloby sedieť v čase útoku v jeho bezprostrednej
blízkosti. Po preštudovaní svedeckej výpovede G. W. však nemožno nijako dospieť k tomu, že by označil
presné miesto napadnutia poškodeného. Žiadna takáto skutočnosť sa v jeho výpovedi neobjavila,
skonštatoval len, že videl poškodeného ležať na zemi pri WC a rovnako tak skonštatoval aj svedok

J.Š. P.. Záver obžaloby o určení miesta napadnutia na základe týchto svedeckých výpovedí preto nemá
žiadny základ. V danom prípade sa jedná o dvoch svedkov, z ktorých jeden si podľa svojho vyjadrenia
na hlavnom pojednávaní nič nepamätá a druhý vo svojej výpovedi uviedol, že nič nevidel.V podanej obžalobe je uvedené, že svedkovia G. C., N.. C. D. a X. U. identifikovali obžalovaného aj
pri vykonaných rekogníciách. Pokiaľ ide o svedkyňu X. U., tak táto opoznala ako osobu, ktorá mala
poškodeného udierať do oblasti hlavy a brucha v bare aj pred barom, ako aj do oblasti tváre, nielen

obžalovaného, ale aj ďalšiu osobu a to H. W.. Svedok N.. C. D. opoznal v rámci rekongíncie na rovnakú
otázku nielen obžalovaného, ale aj H. W. a aj N. U.. V rovnakom rozsahu a s rovnakým výsledkom
sa uskutočnila aj rekognícia svedka G. C., ktorý tiež opoznal aj H. W. a N. U.. Je preto zavádzajúce
tvrdenie obžaloby, že svedkovia identifikovali len obžalovaného, keďže v rovnakom rozsahu a to nielen
na základe rekognícií, ale aj na základe svedeckých výpovedí prichádzajú do úvahy ako útočníci aj H.

W. alebo N. U.. Tieto tvrdenia obžaloby nie sú bez pochybností.
Pokiaľ ide o psychologické a psychiatrické vyšetrenia obžalovaného, jasným a veľmi zrozumiteľným
vyjadrením znalca z odboru psychológie bolo uvedené, že všetky výsledky a závery takýchto znaleckých
posudkov sú len pravdepodobné a nemožno s istotou tvrdiť, že sa jednotlivé znaky osobnosti akejkoľvek
osoby vôbec niekedy v praktickom živote prejavia, prípadne ako sa prejavia.
Posudok z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, na základe ktorého sa uskutočnilo

zisťovanie stôp obžalovaného na odeve poškodeného je výsledkom exaktného skúmania a jeho
výsledok je negatívny, to znamená, že žiadne stopy a ani stopy krvi obžalovaného sa na odeve
poškodeného nenašli.
Pokiaľ ide o samotnú svedkyňu T. W., tak táto podľa svojej výpovede opustila bar L. približne pred
polnocou. Keďže samotný skutok je podľa obžaloby časovo datovaný na asi tretiu hodinu ráno, nemôže

logicky takáto svedkyňa podať žiadnu relevantnú svedeckú výpoveď a ani tak neurobila.
Svedkyňa X. U. uviedla, že videla čo sa stalo vonku na chodbe. Ako môže teda opisovať dianie vo
vnútri baru ako to uvádza obžaloba. Táto svedkyňa najprv uviedla, že videla obžalovaného udierať
poškodeného do tváre. Následne zmenila svoju výpoveď v tom smere, že nevidela údery priamo do
hlavy, ani brucha a tváre, zato však videla, ako poškodeného bijú všetci traja - tými všetkými tromi mali

byť údajne obžalovaný, H. W. a N. U.. Logicky nie je možné, že svedkyňa popiera to, že videla údery do
hlavy, keď z vyšetrovacieho úkonu - rekognície vyplýva, že opoznáva obžalovaného ako osobu, ktorá
údery do hlavy poškodeného viedla. Jednoznačne treba povedať, že táto svedkyňa, ktorú považuje
obžaloba za jedného z kľúčových svedkov, má každú svoju výpoveď v rozpore s tou predchádzajúcou
a všetky v rozpore s vykonanou rekogníciou. Samotnú výpoveď svedkyne vyvrátil svedok N. U. a to v

tom, že sa so svedkyňou po incidente v bare ešte videl, čo však táto svedkyňa poprela. Z toho vyplýva,
že nie je pravdivé a ani podložené tvrdenie obžaloby, že svedkyňa mala podrobne popísať začiatok
konfliktu, ktorý sa mal odohrať ešte vo vnútri baru a to z toho dôvodu, že pri svojom výsluchu na otázku
obžalovaného, kto začal bitku, svedkyňa uviedla, že nevie, pretože ona vo vnútri baru nebola.
Pokiaľ ide o samotnú výpoveď poškodeného, tak ako je vyššie uvedené, tento obžalovaného neopoznal

ako osobu útočiacu na jeho osobu. Ťažko sa vyjadriť k tomu, či poškodený pred súdom neuvádzal
pravdu, respektíve si zásadné momenty samotného útoku nepamätal, alebo bol niekým ovplyvnený
pred samotným výsluchom. K tomuto však na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikým pred samotným
výsluchom na súde nebol ovplyvňovaný, ani naňho nebol vyvíjaný žiaden nátlak vo vzťahu k jeho
výpovedi.

PokiaľsatýkavýpovedesvedkaG.C.,tentojednoznačnepotvrdil,žesijeistý,žeobžalovanýmaludierať
poškodeného pravou rukou a to trikrát za sebou. Je logické, že tieto údery nemohli spôsobiť zranenia,
ktoré poškodený utrpel, nakoľko podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva pri postoji zoči-
voči sa zranenia nachádzajú na opačnej strane a tvrdenie svedka C. je v rozpore s tvrdením obžaloby.
Výpoveďtohtosvedkajeúplnevrozporesozávermiznaleckéhoposudkuomechanizmevznikubodných

rán, nehovoriac už o tom, že svedok C. výslovne uviedol, že v rukách obžalovaného žiadny predmet
nevidel. Ak je pravdou to, že svedok C. po úderoch na poškodeného zaistil obžalovaného a držal ho
za ruky pri stene, asi by akýkoľvek bodný predmet v jeho rukách videl, alebo by s ním dokonca prišiel
do styku. A to sa nestalo.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka C. D., tento výslovne potvrdil, že existenciu bodného predmetu v rukách

obžalovaného nevidel.
Svedok N. U. potvrdil, že do samotného konfliktu mimo baru L. sa nezapojil, nôž u nikoho nevidel a
ani nevidel, aby obžalovaný pichol poškodeného a že mu je ľúto, že obžalovaný E. P. je obžalovaný z
uvedeného trestného činu.
Ďalšia svedkyňa, H. U., tak ako je vyššie uvedené, neopoznala obžalovaného ako účastníka incidentu

a to priamo na hlavnom pojednávaní.
Znalec z odboru zdravotníctva - traumatológie, T.. Z. U., jednoznačne tak v znaleckom posudku ako aj pri
výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pokiaľ sa týka bodných rán u poškodeného a samotného
útoku, tento bol vedený mierne zdola nahor a bol vedený ľavou rukou útočníka pri postavení zoči-voči.Pokiaľ sa týka obžalovaného, ide o praváka, teda tento nemohol pri postoji zoči-voči spôsobiť zranenia,
ktoré utrpel poškodený, o čom jasne vypovedal znalec T.. U.. Čiže tvrdenia uvedené v obžalobnom
návrhu vo vzťahu k zraneniam poškodeného sú v logickom rozpore so závermi znaleckého posudku

ako je vyššie uvedené a ani žiadna z výpovedí svedkov na hlavnom pojednávaní neznela tak, aby mal
obžalovaný v rukách akýkoľvek bodný predmet, skôr naopak, svedkovia existenciu takého predmetu v
rukách obžalovaného vylučujú.
Ako už súd uviedol v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, v rámci doplnenia dokazovania Okresný súd
Košice I striktne dodržal pokyny Krajského súdu v Košiciach a to v tom, že pribral do konania znalca z

odboru elektrotechniky, odvetvie riadiaca technika a výpočtová technika, konkrétne N.. Y. R., ktorému
boli položené otázky, či s predmetným CD nebolo manipulované a či kamerový záznam je kompletný a
autentický. Znalec N.. R. však znalecký posudok odmietol vypracovať, čo zdôvodnil vo svojom podaní
nachádzajúcom sa v spisovom materiáli na č.l. 865a. Následne Okresný súd Košice I pribral do konania
ďalšieho znalca z odboru elektrotechnika, odvetvie nosiče zvukových a zvukovo-obrazových záznamov,
N.. Y. L., ktorému boli položené rovnaké otázky.

Znalec N.. Y. L. písomne súdu oznámil, že k vypracovaniu znaleckého posudku v intenciách v akých bol
žiadaný, potrebuje dodať typ priemyselnej kamery, ktorou bol záznam vyhotovený, primárne médium,
na ktoré bol obraz z kamery uložený v danom čase a uviesť aký softvér bol použitý na zaznamenanie
obrazu na primárne médium.
Okresný súd Košice I vyvinul maximálnu snahu a to aj v spolupráci s krajským prokurátorom na

zabezpečenie znalcom žiadaných informácií. Krajské riaditeľstvo PZ Košice, odbor kriminálnej polície,
písomne oznámilo aký kamerový systém bol použitý, čo sa týka softvéru, ktorý bol použitý na
zaznamenanie obrazu na primárne médium, údajne sa tento nachádza na internete a je voľne šíriteľný,
čo sa týka primárneho média, na ktorý bol obraz vytvorený, tento zrejme už neexistuje a neexistuje ani
spoločnosť, ktorá systém inštalovala, údajne skrachovala. Osoba, ktorá v tom čase obsluhovala PC a

kamerový systém, s ktorou sa N.. C. D. telefonicky spojil, táto si už nepamätá aký softvér bol použitý na
zaznamenanie a prehratie predmetného záznamu.
Následne znalec N.. Y. L. písomným podaním zo dňa 19.3.2013 oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že
neboli zabezpečené odpovede na jeho dotazy, nebolo možné vypracovať znalecký posudok k otázkam
mu položeným. Znalec v písomnom podaní uviedol len, že z vlastností súboru je zrejmé, že CD bolo

napálené 8.10.2007 o 15:06:14 hod. Jedná sa o CD-R médium, to znamená, že po zaznamenaní
dát na takéto médium nie je možné dáta na CD editovať, t.j. vymazávať, meniť obsah, respektíve
pridávať nové dáta. Je však otázne, či údaje pred napálením na CD neboli editované, respektíve
pozmeňované. K podrobnej analýze údajov je potrebné poznať typ priemyselnej kamery a softvéru,
ktorým bol samotný záznam zrealizovaný. Čo sa týka otázky, či kamerový záznam je kompletný a

autentický, na takúto otázku by bolo možné odpovedať v prípade, že by bolo možné porovnať údaje na
CD s údajmi zaznamenanými priemyselnou kamerou na pevný disk počítača.
Vyššie uvedené súd oboznámil na hlavnom pojednávaní dňa 19. júna 2013.
Napriek snahe Okresného súdu Košice I v spolupráci s prokurátorom Krajskej prokuratúry v Košiciach
nebolo možné doplniť dokazovanie v zmysle pokynov Krajského súdu v Košiciach, a teda zabezpečiť

dôkazy, na ktoré Krajský súd v Košiciach poukazuje vo svojom uznesení sp. zn. 6To 132/2009 zo dňa
19.10.2010.
Záverom teda Okresný súd Košice I konštatuje, že ani po doplnení dokazovania súd nemal k dispozícii
také dôkazy, ktoré by jednoznačne, presvedčivo a nepochybne korešpondovali s obžalobným návrhom
pokiaľ sa týka uznania viny obžalovaného E. P., teda nazhromaždené dôkazy jednoznačne neusvedčujú

obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a ani spoľahlivo nepreukazujú okolnosti skutku tak ako
sú uvedené v obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach.
Nakoľko sa pochybnosti o vine obžalovaného nepodarilo vykonaným dokazovaním ani po jeho
doplnení odstrániť, súd plne rešpektujúc zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom v zmysle § 285 písm. c) Tr. poriadku.

Poškodeného J. W.Á. súd s jeho nárokom na náhradu škody odkázal obligatórne na občianske súdne
konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Košice I.