Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Denisa Mesárošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/659/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114226815
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114226815.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľa: Consumer

Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, v zastúpení Advokátska
kancelária Gallo s.r.o, Jilemnického 30, Martin proti odporcovi: Q. W., bytom W. XX, o návrhu
navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 340,65 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 11.09.2014 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 340,65 eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s odporcom uzatvorili dňa30.11.2009 zmluvu o pôžičke evid. č.XXX,XX
na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 570,00 Eur na zakúpenie
spotrebného tovaru uvedeného v zmluve.
Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca splácať pôžičku v pravidelných 57 mesačných splátkach v sume
10,90 Eur. Do dnešného dňa uhradil odporca z vyššie uvedenej zmluvy sumu 213,70 eur.
Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku respektíve jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, navrhovateľ dňa

15.09.2011 listom - predžalobná upomienka vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo, ktoré do dnešného dňa odporca neuhradil.

Podľa § 115a ods.2 O.S.P., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.S.P., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto
okamihu ide o drobný spor.

Vo veci ide o drobný spor ( § 200ea O.S.P.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 115a
ods. 2 O.S.P. ).

Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasozmluvaopôžičke-internetovázodňa30.11.2009,
s predžalobnou upomienkou, s prehľadom splátok a úhrad odporcu a zistil tento skutkový a právny stav :Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 30.11.2009 Zmluvu o pôžičke - internetová č. 1895686, na
základe ktorej bola odporcovi poskytnutá suma vo výške XXX,XX eur, ktorú mal splácať po dobu 57
mesiacov, v mesačných splátkach po 10,00 eur, pričom mal navrhovateľovi vrátiť celkovú sumu vo výške

570,00 eur.
V predmetnej zmluve bol dohodnutý termín konečnej splatnosti 57 mesiacov, ročná úroková sadzba vo
výške 11,85 % , RPMN vo výške 11,85 % a priemerná výška RPMN bola dohodnutá vo výške 48,96 %.
Z prehľadu splátok odporcu bolo zistené, že odporca vykonal celkovo šesť úhrad a to dňa 27.1.2010
vo výške 10,00 eur, dňa 01.03.2010 vo výške 10,00 eur, 8.6.2010 vo výške 43,- eur, dňa 7.12.2010 vo

výške 60,70 eur, dňa 31.5.2011 vo výške 50,- eur a dňa 9.11.2011 vo výške 40,- eur, čiže celkovo uhradil
čiastku vo výške 213,70 eur.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 15.09.2011 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie celkovej istiny
vo výške 401,00 eur, pričom odporca predmetnú výzvu prevzal dňa 26.9.2011.

Podľa § 4 ods. 2,3 Zákona č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochranav podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť veci však Najvyšší súd SR uvádza, že
spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené zákonom o ochrane
spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a
oba tieto zákony je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných

spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami
všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté.
Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera
vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju
podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah

pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná
možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy
odmietne.
Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,

môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.
Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri

identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až
54 Občianskeho zákonníka.
Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde
je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre

uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať,
taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie
vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú
formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil
predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené

potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je
absolútna.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia

a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 53b ods. 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods.3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa .

Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi
účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ.
Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a
nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.
Z tohto dôvodu dohodu uvedenú v zmluve o úvere o uplatnení Obchodného zákonníka súd prvého

stupňa vyhodnotil ako neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, jedná sa o
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za
preukázané,ženavrhovateľConsumerFinanceHoldinga.s.uzavrelsodporcomdňa30.11.2009Zmluvu

o poskytnutí pôžičky č. XXna základe ktorej bolo odporcovi poskytnuté finančné plnenie vo výške 440,-
eur, ktoré mal odporca splácať po dobu 57 mesiacov, v mesačných splátkach po 10,00 eur, pričom mal
navrhovateľovi vrátiť celkovú sumu vo výške 570,- eur.
Z prehľadu splátok odporcu bolo zistené, že odporca vykonal celkovo šesť úhrad a to dňa 27.1.2010
vo výške 10,00 eur, dňa 01.03.2010 vo výške 10,00 eur, 8.6.2010 vo výške 43,- eur, dňa 7.12.2010 vo

výške 60,70 eur, dňa 31.5.2011 vo výške 50,- eur a dňa 9.11.2011 vo výške 40,- eur, čiže celkovo uhradil
čiastku vo výške 213,70 eur.
Predmetná zmluva neobsahovala všetky náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2,3, písm. a), b), d) až j), k) a
l), podľa Zákona č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch,a preto sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Oboznámením sa s predmetnou zmluvou mal súd za to, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v
zmysle § 4 ods. 3 a to písmeno g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, a písmeno i) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a text zmluvy rieši len výšku úveru, celkovú sumu úveru
a počet splátok, avšak vôbec neobsahuje žiaden údaj, ktorý rieši termíny splátok , ako aj údaj, ktorý by

sa dal považovať za konečnú splatnosť úveru a pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto
náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 cit. zákona).Znamená
to potom, že údaj o výške úrokov a poplatkoch musí byť jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedený a nie ako sa mylne domnieva navrhovateľ, že postačuje pre splnenie tejto požiadavky, pokiaľ
z iných údajov v zmluve uvedených je tento možné vyvodiť alebo vypočítať.

Predložená zmluva o úvere zo dňa 30.11.2009 presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov neobsahovala, v predmetnej zmluve taktiež absentovala dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a preto je potrebné
predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy,
čiže navrhovateľovi na základe predmetnej zmluvy vzniklo právo len vrátenie žalovanej sumy z titulu

neplatného právneho úkonu a to len na základe bezdôvodného obohatenia a vzhľadom na túto
skutočnosť mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa nie je podaný dôvodne prihliadnuc na
námietku premlčania v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a preto návrh
navrhovateľa ako nedôvodne podaný v celom rozsahu zamietol.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal .
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z
neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 OZ , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie

je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu§
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať v prípade nároku uplatneného zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní, prednostne.

Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. povinný ex offo, teda z úradnej moci, skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku
navrhovateľa a teda prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v
zmysle Občianskeho zákonníka.
Právna úprava v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola zaradená zákonom č.102/2014 s

účinnosťou od 1.5.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia.
Uvedené zákonné ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez
vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, titulom skutočnosti ktorej sa súd najskôr zaoberal

možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je stimulovať subjekty k včasnému

vykonaniu subjektívnych občianskych práv a zároveň zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich
povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.
V danom prípade na základe Zmluvy o pôžičke s evidenčným číslom XX.XX.XXXXzo dňa 30.11.2009
vznikla odporcovi povinnosť uhrádzať titulom poskytnutej pôžičky jednotlivé mesačné splátky vo výške

jednej splátky 10,00 €. Odporca z predmetnej pôžičky uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa len
finančnú čiastku vo výške 213,70 eur.Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil na súde podaním žaloby a to dňa 11.9.2014 pričom súd vyhodnotil
zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, čiže navrhovateľovi na základe predmetnej zmluvy vzniklo právo
len vrátenie žalovanej sumy z titulu neplatného právneho úkonu a to len na základe bezdôvodného

obohatenia, pričom právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Premlčacia doba je dvojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne
vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol"). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď
vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne

a nezávisle na subjektívnej okolnosti.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať
žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.
Navrhovateľ si mohol návrh na súd uplatniť nasledujúci deň po omeškaní odporcu so splácaním
predmetnej pôžičky a to dňa 10.11.2011, pričom návrh bol podaný až dňa 11.9.20145, čiže po uplynutí
premlčacej doby a na základe vyššie cit. zák. ustanovenia súd aplikoval ustanovenie § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. a mal za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaným a
vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi z dôvodu premlčania nároku ,
na ktoré súd prihliadol na základe ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014
aj bez návrhu, a taktiež súd za premlčané považoval aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto
tvoria príslušenstvo pohľadávky a vzhľadom na ich akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud

hlavného záväzkového vzťahu, z čoho možno ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr
v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
a návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie , ale bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi, ktorý mal z procesného
hľadiska úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže táto si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.