Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 26, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315206185
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315206185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobkyne X. V.H., nar. X.X.XXXX,

bytom XXX XX V. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom kancelárie Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 763 eur a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 763,- eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
16.12.2011číslozmluvyXXXXXXXXXotejčastipoplatku,ktorejzodpovedajú2/3zahŕňajúcenákladyna
vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku a je teda absolútne neplatná.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 451,24 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne a to v lehote do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo výške
45,50 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 20.5.2015 voči žalovanému domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 763 eur a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným č. XXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011, o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere,

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a trov konania. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila
tým, že ide o zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011, kde za úver vo výške 700 eur som
mala uhradiť poplatok vo výške 210 eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 910 eur uhradí v dvoch
splátkach po 455 eur, spolu teda mala vrátiť žalovanému 910 eur. Poplatok z predmetného úveru tak
predstavoval180%ročne,pričomžalovanýkeďževedel,žesomdržiteľkouživnostenskéholistupripravil
zmluvu na „IČO“. Žalobkyňa prehlásila, že úver použila pre osobnú spotrebu, nie na podnikanie, čo
vyplýva zo samotnej výšky úveru, ktorý je pomerne nízky. To, že žalovaný má prax, akonáhle ide o

živnostníka pripraviť zmluvu pre dlžníka s obchodným menom, predstavuje nekalú obchodnú praktiku,
pretože kvôli živnostenskému listu ich žalovaný zbavuje spotrebiteľskej právnej ochrany. Poplatok vo
výške 210 eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Žalovaný neposkytol
reálne plnenie za takýto poplatok, a preto je podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka neplatným.Je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne
plnenie sa jedná, čo má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Hrubá nerovnováha v právach a
povinnostiach spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje na poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom

vopredznáme,anilensvojimokruhom,kedycenapoplatkuznačneprevyšujesumu,ktorúmáspotrebiteľ
zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú podporu závisel na
výške poskytnutého úveru. Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná, a to bez ohľadu na iniciatívu
spotrebiteľa, naliehavý právny záujem daný zákonom sa nepreukazuje. Keďže predmetný úver je
úžerný,neplatnýjeminimálnevčastiodplaty.Bezdôvodnéobohatenie,ktoréžalobkyňažiadajevovýške

rozdielu medzi jej platbami vo výške 1463 eur a výškou úveru 700 eur, t.j. suma 763 eur.

Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 26.6.2015 sa nedostavil žalovaný, hoci predvolanie na
pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 23.6.2015 elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného preto súd v zmysle ustanovenia § 101

odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal aj bez prítomnosti žalovaného. Právny zástupca
žalobkyne ako i žalobkyňa sa pojednávania zúčastnili.

Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 763 eur titulom bezdôvodného obohatenia v súlade
s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a určenie absolútnej neplatnosti neprijateľnej

zmluvnej podmienky v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011 uzavretej medzi účastníkmi tohto
konania, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 29.4.2015 s prílohami,

splnomocnením, zmluvou o úvere zo dňa 16.12.2011, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 2.6.2015,
výsluchom žalobkyne prostredníctvom jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.6.2015 ako i
výsluchomsamotnejžalobkynenatomtopojednávaníasobsahomďalšíchvspisepripojenýchlistinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Dňa 16.12.2011 bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 700 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť
žalobcovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 210 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 910 eur, a to v
dvoch mesačných splátkach po 455 eur počnúc dňom 24.1.2012. Podľa tvrdenia žalobkyne, poskytnutý
úver použila na osobnú spotrebu, a nie na podnikanie, bez ohľadu na to, že v zmluve je označená ako

živnostník, pretože podľa nej ide o nekalú obchodnú praktiku žalovaného za účelom zbavenia dlžníkov
ich spotrebiteľskej ochrany. Podľa tvrdení žalobkyne v žalobe poplatok vo výške 210 eur, ktorý je tvorený
z dvoch tretín nákladmi na vypracovanie a uzavretie zmluvy je neplatný, nakoľko žalovaný neposkytol
reálne plnenie za takýto poplatok a je aj neurčitý predmet poplatku. Zároveň dojednanie poplatku v
zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka.

Preto sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, pokiaľ ide o sumu 763 eur podľa ustanovenia
§ 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.6.2015 uviedol, že predmetná zmluva o úvere nie
je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným s vyhlásením,

že peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Vzťah
vznikol medzi dvomi podnikateľmi, nakoľko žalovaná bola označená IČO-m, a ich vzťahy sa spravujú
Obchodným zákonníkom. Povinnosťou žalovaného je preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky
poskytnuté, ani na aký účel boli použité. Ďalej poukazoval na dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu
žalovanývstupoval,pričompokiaľspotrebiteľpredstiera,žejepodnikateľom,alebovtomtosmereuvedie

dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod. Uviedol, že je tu prekážka
veci rozhodnutej, v podobe rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 3.7.2013, ktorým
bolpriznanýnárokžalovanému.Vovzťahuknamietanémupoplatkuuviedol,žeslovenskáprávnaúprava
sa účtovaniu poplatku nebráni. Žalovaný uviedol, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný
žiaden predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna výška úrokov za poskytnutie peňažných

prostriedkov, a preto možno vychádzať len z ustanovenia § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, avšak
v tomto smere je dôkazné bremeno na žalobkyni, pričom je potrebné brať do úvahy nielen úrokov
poskytovaných bankami, ale úrokov poskytovaných aj inými účastníkmi finančného trhu.Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.6.2015 uviedla, že trvá na
podanej žalobe v celom rozsahu. Navýšenie úveru o 100% nemožno ohodnotiť inak ako úžerné. Pokiaľ
ide o rozhodcovský rozsudok, tak v tej veci už bol podaný návrh na vykonanie exekúcie žalovaným,

avšak súd žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie zamietol. Ostatná novela Exekučného
poriadku v ustanovení § 243d uvádza, že pokiaľ sa rozhodcovský rozsudok nevykoná, pokiaľ sa nezačne
exekúcia do troch mesiacov od účinnosti novely, tzn. do konca marca 2015 nezaväzuje zmluvné strany
rozhodcovský rozsudok. Nárok nie je ani premlčaný, pretože k uplynutiu objektívnej v tomto prípade 10-
ročnej premlčacej dobe nedošlo, rovnako ani k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, pretože splátky

boli dohodnuté od 24.1.2012. Posledná splátka žalobkyne bola uskutočnená dňa 11.11.2013 a od tejto
doby ešte neuplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 26.6.2015 uviedla, že zmluvu uzavrela v pobočke žalovaného v
Humennom na pošte, vtedy mali s manželom nedoplatok na elektrickej energii, preto tento potrebovali
súrne zaplatiť. Žalovanému dala len občiansky preukaz, a do dvoch hodín sa tam vrátila s manželom na

podpis zmluvy a dali jej peniaze. Nedávala žiadne DIČ ani IČO. Brala tento úver ako nepodnikateľka.
Zmluvu nemala zahrnutú ani v jej účtovníctve. Jej manžel poznal zástupcu žalovaného pána Q., preto
mu dôverovali, ten im hovoril, že sa nemajú čoho báť, zmluvu si nečítala. Žalovaný sa jej vyhrážal, preto
mu platila, až následne sa dozvedela, že zo strany žalovaného to nie je možné, prišlo jej rozhodnutie o
exekúcii, ktorá bola zamietnutá a vtedy zistila, že nemá žalovaný nárok na celú sumu.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva s spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu

plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol
založený záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011. Zo

žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že jej bola poskytnutá finančná čiastka v zmysle
tejto zmluvy o úvere vo výške 700 eur, ktorú mala splatiť v dvoch splátkach spolu vo výške 910 eur, a
ktorú aj žalovanému uhradila, čoho dôkazom je žalobkyňou predložený výpis splátok a pokút, z ktorého
je zrejmá úhrada celej dlžnej sumy dňa 11.11.2013 spolu vo výške 1.463 eur. Pre rozhodnutie tejto veci
bolourčujúcimposúdenie,čizmluvnývzťahmedzižalobkyňouažalovanýmmápovahuspotrebiteľského

vzťahu. V súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu
považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V
danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá hoci bola

podnikateľkou,úverzobralaaajpoužilanasúkromnéúčelyanienapodnikanie.Idetedaospotrebiteľský
vzťah. Je síce pravdou, že v zmluve je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania, avšak toto prehlásenie je napísané na vopred predlačenom formulári
zmluvy o úvere, ktorého je súčasťou, a ktorého obsah v tomto smere žalobkyňa nemohla ovplyvniť.
Navyše žalobkyňa sama na pojednávaní potvrdila, že si zmluvu o úvere neprečítala, a teda ani nevedela

o tejto kolonke. Určujúcim v tomto smere je skutočný účel poskytnutia finančných prostriedkov, ktorým v
tomto prípade bolo vyplatenie nedoplatku za elektrickú energiu. Z výpovede žalobkyne ďalej vyplýva, že
požičané finančné prostriedky nemala zahrnuté ani v účtovníctve, pričom žalovanému ani svoje údaje
týkajúce sa jej postavenia ako živnostníka neposkytovala. Zároveň súd uvádza, že uvedený zmluvný
vzťah je treba posudzovať i podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1966 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to bez ohľadu na tú
skutočnosť, že žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver dvomi mesačnými splátkami v lehote nepresahujúcej
dvanásť mesiacov, pretože tým žalovaný účelovo obchádzal ustanovenia chrániace spotrebiteľov
využitímformálnejdohodypodľaustanovenia§1odsek2písmenof)zákonaospotrebiteľskýchúveroch.

V zmysle uvedeného je preto nevyhnutné spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime spotrebiteľských
úverov,atosprihliadnutímnaustanovenie§54odsek2Občianskehozákonníka(uvedenýnázorvyplýva
i z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.12.2011 sp.zn. 16Co/71/2011).Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy
uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah

zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo
odmietnuť. Aj táto zmluva a podmienky bola vopred pripravená na formulári a zamestnanec žalovanej
len vyplnil prázdne kolónky, pričom žalobkyňa ich nemala možnosť zmeniť (vrátane tzv. dohodnutého
poplatku) ako aj prehlásenia, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon podnikania.

V prejednávanej veci zmluva o úvere je zmluvou, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, pričom poplatok za poskytnutie úveru na obdobie dvoch mesiacov predstavuje 30 % z
poskytnutej sumy, čo pri ročnom prepočte predstavuje sumu 180 %. Preto pri takýchto zmluvách je
namieste skúmať, či predmetný právny úkon nie je právnym úkonom, pri ktorom sa regulácia ohľadom
neuvedenia „RPMN“ obchádza, a teda tento právny úkon by bol neplatný aj pre obchádzanie zákona (§
39 Občianskeho zákonníka). V zmysle vyššie uvedeného preto súd má za to, že uvedený spotrebiteľský

úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom takýto úžerný poplatok vo výške 180 %
ročne za poskytnutie úveru na obdobie dvoch mesiacov súd považuje za dôvod absolútnej neplatnosti,
a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

V súlade s judikatúrou a zákonom, sa za odplatu úveru považujú nielen dohodnuté úroky ako odmena,

ale aj akákoľvek platby zo strany spotrebiteľa žalovanému, bez ohľadu, či ju tento v zmluve alebo
podmienkach označí, napr. ako poplatok, náklady za vypracovanie, na administratívu a podobne.

Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi

spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky, či celková odplata za úver sú v rozpore s pravidlami správania
sa, a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Obdobne právne už súdy rozhodovali, a to napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 6C/126/2012 zo 7.5.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp.
zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie
KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 z 12.10.2011, 3Co/67/2012 z 24.10.2012.

Podľa ustanovenia § 153 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý

sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že časť zmluvnej podmienky zmluvy o úvere, ktorá sa

týka poplatku vo výške 210 eur, ktorého 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 zahŕňajú náklady
na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, tak
táto je absolútne neplatná jednak v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s
dobrými mravmi ako už bolo uvedené vyššie, avšak aj z ďalšieho samostatného dôvodu. V súlade
s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka súd túto podmienku považuje za neprijateľnú,

nakoľkoideoustanoveniespôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku 30 % za obdobie dvoch
mesiacov, pričom po prepočte predstavuje úrok 10 % a poplatok 20 % na obdobie dvoch mesiacov,
pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len vo výške 1
% alebo 2 % z výšky úveru. Navyše takýto neprimerane vysoký poplatok, či odplata vo výške 120 %

ročne, ako už bolo uvedené vyššie považuje za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Na
základe uvedeného preto súd postupujúc v súlade s ustanovením § 153 odsek 3 Občianskeho súdneho
poriadku vyslovil vo výrokovej časti neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Čo sa týka preukázania
naliehavého právneho záujmu, súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že pre určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky tento preukazovať netreba, pretože neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne

neplatná.

Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnenímbez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Keďže súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu (nakoľko súd zmluvu o úvere v časti poplatku
považuje za absolútne neplatnú), musí ho žalovaný vydať žalobkyni. Výška bezdôvodného obohatenia
je totožná so sumou, ktorú žalobkyňa zaplatila nad výšku poskytnutého úveru, t.j. nad sumu 700 eur.
Žalobkyňa uhradila žalobcovi celkom sumu 1.463 eur, z čoho vyplýva, že navyše zaplatila 763 eur.

Dôkazom tejto skutočnosti je žalobkyňou predložený výpis splátok a pokút. Na základe uvedeného
sa preto žalovaný bezdôvodne obohatil o rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom a vrátenou
sumou vo výške 763 eur. Táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného -
veriteľa. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ani premlčaný, pretože v danom
prípade podľa názoru súdu je objektívna premlčacia doba desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie

žalovaného súd považuje za úmyselné. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt
dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch neuvedením
ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere ako i ďalších podstatných náležitostí, toto jeho
konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia

bez právneho dôvodu. Zároveň z výpovede žalobkyne vyplýva, že táto sa dozvedela o bezdôvodnom
obohatení po tom, čo súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
pričom sa tak stalo uznesením zo dňa 8.10.2014. Na základe uvedeného preto súd uzatvára, že žaloba
bola podaná i v rámci dvojročnej subjektívnej doby.

Žalovaný vzniesol námietku res iudicata poukazujúc pritom na vydaný rozhodcovský rozsudok zo dňa
3.7.2013 sp.zn. SR XXXXX/XX. Súd sa však nestotožňuje s názorom žalovaného, a to vzhľadom
k tomu, že rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu
na prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcovským rozsudkom považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, čoho následkom je jej neplatnosť. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné

uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky medzi zmluvnými stranami. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu má za následok akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Na základe
uvedeného preto prejednanie a rozhodnutie veci v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky nemožno považovať za prekážku res iudicata, ktorá by bránila súdu v tomto
konaní vec prejednať a rozhodnúť. Uvedený názor podporuje i tá skutočnosť, že exekučný súd z tohto

dôvoduzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcievočižalobkyni,
kde exekučným titulom bol práve predmetný rozhodcovský rozsudok.

Na základe uvedeného, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 763 eur titulom
bezdôvodného obohatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa mala v tomto konaní plný úspech, preto má právo na
náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva. Trovy konania žalobkyne pozostávajú
z trov jej právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom z troch úkonov právnej služby

(1. Príprava a prevzatie zastúpenia, 2. Písomné podanie na súd - žaloba, 3. Účasť na pojednávaní
dňa 26.6.2015), pričom základná sadzba tarifnej odmeny bola určená podľa ustanovenia § 13 odsek
3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to ako tarifná
odmena vo výške 81,69 eur určená ako 1/13 výpočtového základu podľa ust. § 11 odsek 1 písm. a)

vyhlášky z hodnoty veci, ktorú nie je možné vyjadriť v peniazoch, t.j 64,54 eur zvýšenej o 1/3 odmeny,
ktorá by právnemu zástupcovi patrila v ostatnej veci, t.j. 1/3 zo sumy 51,45 eur z hodnoty predmetu
sporu 763 eur. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z paušálnej náhrady výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky za tri úkonyprávnej služby, pričom odmena vrátane paušálnych náhrad sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, keďže
právny zástupca žalobkyne preukázal, že je jej platiteľom. Trovy právneho zastúpenia predstavujú na
odmene za 3 úkony právnej služby sumu 245,07 eur (3x 81,69 eur) a na paušálnych náhradách sumu

25,17 eur (3x 8,39 eur).

Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú v zmysle ustanovenia § 15 odsek 1 vyhlášky z náhrady
cestovného na trase Svidník - Humenné a späť t.j. 2 x 71 km (142 km) osobným automobilom značky
Škoda Fábia s evidenčným číslom V. XXX O. pri priemernej spotrebe 5,0 l/100 km. Za cestu na

pojednávanie dňa 26.6.2015 pri cene pohonných hmôt 1,394 eur/1 l (podľa predloženého pokladničného
dokladu) a paušálnej náhrade 0,183 eur/1 km (v zmysle ustanovenia § 1 opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z.) má žalobkyňa právo na náhradu
cestovného vo výške 35,89 eur (cestovné vo výške 9,90 eur + paušálna náhrada vo výške 25,99 eur).
Súd uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade cestovného vychádzal z kombinovanej spotreby uvedenej
v technickom preukaze, a to 5,0 l/100 km, pričom právny zástupca žalobcu pri výpočte cestovného

nesprávne vychádzal zo spotreby paliva v meste 5,2 l/100 km, a z uvedeného dôvodu mu bola priznaná
náhrada cestovného iba v sume 35,89 eur.

Ďalej trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z náhrady za stratu času vo výške 1/60
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu v zmysle ustanovenia § 17 odsek 1 citovanej

vyhlášky za 5 polhodín za cestu na pojednávanie dňa 26.6.2015 (výpočtovým základom je priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka,
t.j. za 1.polrok roku 2014; 1/60 vo výške 13,98 eur). Súd tak priznal právnemu zástupcovi žalobkyne
náhradu za stratu času vo výške 69,90 eur (5x13,98 eur).

Odmena vrátane paušálnych náhrad sa zvyšuje o 20 % DPH, pretože právny zástupca žalobkyne
preukázal, že je jej platiteľom. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 451,24 eur.

Keďže žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno za)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vznp., súd preto

uložil žalovanému v súlade s ustanovením § 2 odsek 2 zákona o súdnych poplatkov povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 45,50 eur, a to tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.