Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9515100190
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Truban

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2015:9515100190.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.

novembra 2015, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Trubana a členov senátu JUDr.
Romana Púchovského a Zdenky Cabanovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. Y., pre obzvlášť
závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
E. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., bývalej E., prechodne bytom L., I.. obvod, J. ulica XXX, t.č. vo väzbe v
ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 12. augusta 2011 v čase okolo 21.00 h v Bratislave, na Bajkalskej ulici č. 9 na vonkajšej terase
kaviarne Koffeein, nachádzajúcej sa pod obytným komplexom Tri veže, úmyselne usmrtil poškodeného
Y. D., nar. XX.XX.XXXX v J., F., naposledy bytom O. K., L.-H., O. ulica č. XX/XX, a to tým spôsobom, že
po vystúpení z vozidla taxi prikročil k jednému zo stolov na uvedenej terase, pri ktorom sedel poškodený
a po opakovanom oslovení krstným menom poškodeného „Y.“, vystrelil doposiaľ nezistenou zbraňou

na poškodeného, ktorému spôsobil tri strelné poranenia do oblasti hrudníka a jedno strelné poranenie
do bočnej plochy brucha vpravo, pričom bezprostrednou príčinou smrti bol šok z krvácania a úrazu v
dôsledku vonkajších a vnútorných krvácaní pri strelných poraneniach vnútrohrudných a vnútrobrušných
orgánov po napadnutí krátkou strelnou zbraňou, na následky ktorých zranení dňa 12.08.2011 o 21.50
h zomrel,

t e d a

iného úmyselne usmrtil,
č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, § 36 písm.
f), písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. f) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15
(pätnásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu 15 (pätnásť) rokov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„prokurátor“) podal dňa 10. septembra 2015 pod č. k. VII/1 Gv 167/11/1000-142 obžalobu na

obžalovaného E. Y. za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Na základe podanej obžaloby nariadil súd hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného E. Y.,
svedkov H. Y., J. H., V.A., E. L., znalcov JUDr. MUDr. J. F., PhD. a MUDr. A. C., PhD., oboznámil sa s
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný E. Y. na hlavnom pojednávaní po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie uviedol, že nie
je vinný z toho, čo je uvedené v obžalobe. Skutok spáchal, ale nie spôsobom, ktorý je uvedený
v obžalobe. Následne v procesnom postavení obžalovaného vypovedal o skutočnostiach tvoriacich
predmet trestného konania a z obsahu výpovede obžalovaného predseda senátu zistil, že vypovedal

zhodne ako vo svojich výpovediach v prípravnom konaní na č.l. 1384-1388 zo 14.06.2014, na č.l.
1552-1576 zo dňa 23.01.2015 a na č.l. 1581-1591 zo dňa 01.07.2015.

V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom obžalovaný E. Y. uviedol, že Y. D. poznal od roku 2006
osobne. Obžalovaný podnikal a nosieval tovar do Bratislavy na Vajnorskú ulicu, časom si prenajal aj

byt v Troch vežiach na 7. poschodí. Časom si aj Y. prenajal byt v Troch vežiach. Obžalovaný v tom
byte sporadicky prespával, pričom kľúče od bytu si vyzdvihol u pani, ktorá pracovala v trafike v Troch
vežiach. S Y. mal dobré vzťahy, on bol skôr taký spoločenský typ, mal rád nočný život, hazardné hry,
pred tou udalosťou brával drogy a stával sa agresívnejší. Keď bol obžalovaný v Grécku za prácou,
cca 2-3 mesiace pred tou udalosťou s poškodeným spolu telefonovali, keď bol obžalovaný v Grécku,

prišiel aj poškodený do Grécka, ale za druhými Albáncami za Q. P. a R. L.. Obžalovaný ich pohostil a
potom išiel preč. Asi po 2-3 týždňoch potom mal telefonát od Y., ktorý mu povedal, že zbil Albánca s
prezývkou X.. Obžalovaný mu hovoril, že načo robí zbytočné problémy, telefonoval mu aj R. a povedal
mu, že tomu Albáncovi zlomili ruky a nohy a že Y. ho chce ísť zabiť do nemocnice. Potom mu telefonoval
Y. so smiechom a pýtal sa ho, či počul, čo sa stalo. Obžalovaný sa asi po 2-3 dňoch vrátil do Atén,

kde sa bol pozrieť v nemocnici na toho X., ktorý mal dolámané končatiny, rezné rany, odrezaný kus
ucha. Obžalovaný mal strašný pocit ľútosti voči tomu človeku. Potom telefonoval s Y. a stretli sa, Y. sa
chválil tým, že napadol toho X.. Od tejto chvíle sa obžalovaný od celej partie dištancoval a vrátil sa do
Budapešti. S poškodeným sa vtedy rozišli normálne bez konfliktu. Keď obžalovaný prišiel do Budapešti,
tak mu zavolal Y., bol to akoby normálny rozhovor, ale akoby hľadal nejaký dôvod na roztržku. Potom

obžalovanému telefonoval R., že má povedať Albáncom, že im Y. odkazuje, že dopadnú horšie ako
X.. Obžalovaný R. povedal, že nech ho do toho nezaťahujú a nech im zavolajú sami. Y. bol hlavou
tej skupiny. Obžalovanému sa potom začal aj R. vyhrážať, pričom ho na to nabádal Y.. Následne si
obžalovaný vypol telefón. Medzitým R. s Y. zavolali niektorým spoločným kamarátom a odkázali, že E.
je na rade. Obžalovaný mal vždy v hlave obavu, že príde k tomu napadnutiu a preto sa rozhodol ísť na

dovolenku do Španielska. A o 2-3 dni počuli, že aj Y. išiel do Španielska a zháňal jeho telefónne číslo. Y.
mu telefonoval a aj sa stretli v Španielsku, R. bol s Y., ale Q. pritom nebol. Obžalovaný si všimol na Y.,
že hľadá nejaký dôvod, aby vznikol spor. Aby sa tomuto obžalovaný vyhol, opustil ich a vyhovoril sa, že
má nejaké povinnosti. Do kaviarne, kam chodieval obžalovaný počas pobytu v tej dedine v Španielsku
prišiel večer ho hľadať Y. aj so R., dokonca nejaký Slovák doniesol aj zbraň, rozbili aj bar v snahe ho

nájsť. Obžalovanému kamaráti povedali o tom, čo sa stalo a preto odletel do Budapešti, ale dopočul sa,
že Y. všetkým Albáncom odkázal, že je s nimi v spore, aj so R. a s Q.. Q. má prezývku V..

Potom začali prichádzať SMS-ky na obžalovaného maďarské číslo XXXXXXXXXXXXX v znení, že
zabijem ťa. Tieto SMS-ky posielal Y. zo svojho španielskeho čísla. Obžalovaný mu telefonoval, ale on

nedvíhal. Potom mu Y. napísal SMS v tom znení, že „si v krvnej pomste so mnou, so R. a s jeho širšou
rodinou, bratrancami, s V. a jeho piatimi bratmi. A nielen tu, ale aj v Kosove. Tvojej rodine by sme to
vedeli vrátiť“. Tieto SMS-ky sú uložené v tom čísle, je ich okolo 40. Y. mu písal SMS-ky v kuse od 1.8.
do 10.08.2011. V tých SMS-kách boli stále vyhrážky a v jednej bolo, že nebude mať pokoj, kým mu
nedá guľku do tela. Obžalovaný mu odpovedal, že nevie, prečo ho chce zabiť, čo mu spravil. On bol

úplne psychopat, keď kričal do telefónu, Y. sa v SMS-kách vyhrážal aj jeho rodine a tá najhrozivejšiaveta bola, že kŕm svojho syna dobrým mliekom, aby bol nachystaný pre môj náboj. Dva dni pred tou
udalosťou telefonoval obžalovanému V. z kosovského čísla, pričom sa predstavil že je V. a povedal mu,
že je blízko jeho domu a že bude vidieť, čo bude. Po pár minútach obžalovanému telefonovala jeho

žena z Kosova, že na ulici pri ich dome boli dve autá, v ktorých boli nejakí muži, ktorých ona nepoznala
a jeden z nich jej povedal, aby zavolala manželovi a aby povedala, že je tu V.. V každom aute boli
piati muži oblečení v čiernom. Toto obžalovanému povedala žena do telefónu, keď odišli odtiaľ preč.
Potom mu Y. napísal SMS-ku v tom zmysle, že „nemôžeš sa schovávať predo mnou, aj domov som ti
poslal vojakov“. Obžalovaný potom dva dni vôbec nespal a mal robotu v Bratislave. Obžalovaný volal

jednému kamarátovi, aby ho čakal na hraniciach, aby ho prišiel zobrať. Keďže boli kamaráti všetci traja
aj s Y. a poznali sa, tak poprosil toho kamaráta - E. L., či by ich nezmieril a aby vybavil stretnutie, kde by
došlo k tomu zmiereniu. Jeho reakcia bola vyhýbavá, najskôr povedal áno, potom že nie. Obžalovanému
sa zdalo, že ani on nechcel komunikovať s Y., lebo on bol zložitý konfliktný typ. Obžalovaný sa potom
pýtal E. L., či môže u neho bývať, s čím on súhlasil. Išli teda k nemu do bytu niekde na Dolné hony.
Obžalovaný zistil, že L. tam má iba jednu posteľ pre seba a jeden malý gauč, kde by sa necítil pohodlne.

L. mu povedal, že ide preč a že sa preňho vráti, že sa môžu ísť spolu najesť, pričom mu nenechal ani
kľúče. Obžalovaný dlho čakal a mal taký pocit, že tam nie je vítaný. Musel vyjsť cez okno a zliezť dole.
Nevedel kde je, pretože to tam nepozná. Videl kaviareň, išiel dovnútra a niečo tam pil a chcel ísť potom
do mesta. Požiadal čašníka, aby mu zavolal taxík. Ešte predtým, keď bol v tom byte, tak si dal do telefónu
španielsku kartu a písal R., že prečo chcú mať s ním problém. R. mu napísal, že má ísť k Trom vežiam

a že sa tam má stretnúť s Y.. Hneď na to mu telefonoval Y. na to španielske číslo zo svojho telefónu a
kričal, že ak teraz hneď nepríde do 20. hodiny dole, to znamená do kaviarne Tavers, ktorá je v Troch
vežiach, tak že dá bomby do dvora v Kosove. Poslal mu dve SMS-ky z toho jeho čísla a ešte dve SMS-ky
z nejakého slovenského čísla. Bolo jasné, že sú to SMS-ky od Y.. Obžalovaný sa potom rozhodol, že tak
či tak nechce bývať u toho L., takže pôjde do toho bytu v Troch vežiach urobiť nejaké veci, čo potrebuje

a stretne sa s Y.. Takže od tej kaviarne na Dolných honoch išiel taxíkom, pričom najskôr sa zastavil v
hoteli Holiday Inn, kde chcel zobrať jedného kamaráta, aby nešiel za Y. sám. Ten kamarát ale v Holiday
Inn nebol a tak povedal taxikárovi, nech ide k Trom vežiam. Takže išiel taxíkom po Bajkalskej, obišiel
Tri veže zozadu, na terase Taversu Y. nevidel, takže to obišli taxíkom a dostali sa znova na Bajkalskú
a rozhodol sa, že si pôjde zobrať apartmán a že sa potom pôjde najesť. Povedal teda taxikárovi, aby

vošiel do uličky, čo je jednosmerka pred Tri veže, taxikár nemohol prejsť k veži pod číslom 3, lebo tam
stála dodávka a zastal niekde pri veži číslo 2. Obžalovaný povedal taxikárovi, že dobre, nech ho tam
nechá a vyplatil mu peniaze. Vystúpil z taxíka, dával si peniaze do tašky, ktorú mal prevesenú cez plece
a vtedy zbadal zboku veže číslo 1 na terase kaviarne Kofein Y. a on zbadal jeho. Y. sedel akoby trochu
na ľavo, obžalovaný naňho dovidel, ale nebol priamo oproti nemu. Obžalovaný si myslí, že sedel. Y.

mal také krátke nohavice a v pravom vrecku mal zbraň. Ten stolík bol taký nízky. Keď ho uvidel, tak si
myslel, že je dobre, že sa môžu porozprávať, ale Y. hneď keď ho zbadal, vytiahol z vrecka nohavíc pištoľ
taký bubienkový a keď ho vytiahol, tak obžalovaný si myslel, že je po ňom. Y. začal vyťahovať zbraň a
vtedy obžalovaný naňho kričal Mo Y., Mo Y.. Obžalovaný to zopakoval niekoľkokrát, aby nevytiahol tú
zbraň. Obžalovaný nevie uviesť presne, ako bol ďaleko od neho a v akej polohe bol on. Obžalovaný

mal pištoľ v taške. Keď z taxíka vystúpil, dal len do tašky peňaženku a nemyslel na to, že má pištoľ.
Niekoľko krát obžalovaný povedal Ma Y., Ma Y., čo v albánčine znamená nie, nerob to. Potom si už viac
nič nepamätá, len vie, že bol v Rakúsku na benzínovej pumpe, kde mu dávali vodu. Obžalovaný mal v
tom čase oblečené rifle, košeľu, mikinu, možno mal na hlave aj šiltovku, ale nevie to presne. Mal pri sebe
len tašku takú prevesenú a v nej mal pištoľ. Bola to čierna rovná pištoľ a mal ju nelegálne. Pištoľ nosil len

posledné 2-3 dni, lebo sa bál o seba aj o svoju rodinu a Y. vedel, kde býva. Nevie, čo urobil so zbraňou,
či ju vyhodil. Na terase v kaviarni Kofein videl nejakých ľudí, ale nevie uviesť, kto to bol. Na druhý deň,
keď prišiel obžalovaný do Maďarska, spal do druhého dňa do poobedia. Potom telefonoval bratovi
domov do Kosova, ktorý mu povedal, že Y. je mŕtvy a že ho zabil on. Obžalovaný bol z toho šokovaný
a povedal bratovi, že Y. ho chcel zabiť. Keď pozeral do tašky, tak videl, že zbraň tam nie je. Y. bol taký

typ, že bol posadnutý zbraňami, preto sa v tom momente obžalovaný bál, keď zbadal zbraň a myslel si,
že bude po ňom. Obžalovaný uviedol, že SMS-ky, ktoré boli zaslané na jeho maďarské telefónne číslo
XXXXXXXXXXXXX k dispozícií nemá, ani telefón a ani kartu, pretože rozbil telefón 10.8.2011 alebo
11.8.2011. Nemá k dispozícii ani telefón na španielsku kartu, teda na telefón číslo XXXXXXXXXXX. O
jeho konflikte s Y. D. vedeli všetci Albánci, pretože im o tom obžalovaný povedal.

K obsahu záznamu telekomunikačnej prevádzky uskutočneného dňa 12.08.2011 - hovory č. 6014, 6017,
6047, 6059 a 6063 obžalovaný uviedol, že sa chcel stretnúť s Y., dohodnúť sa s ním, že nech sa
nevyhráža jemu a jeho rodine. Nemal ani trošku na mysli, že by ho zbil a už vôbec nie, že by ho zabil.Obžalovaný si bol istý, že bude v tom Taverse a tam je veľa kamier a teda že Y. nebude vyťahovať zbraň.
O tom aute ML, keď hovoril L., že mu ho dá, tak o tom už boli predtým dohodnutí, že ho dá L. lízingovke
a s peniazmi pôjde s obžalovaným do biznisu. V rozhovore, keď hovorí obžalovaný, že skončil u neho

život, mal tým na mysli, že si pokazil život. A keď tam obžalovaný hovorí E. L., že mu dá darček, to
znamená tričko alebo nejaké veci na oblečenie, pretože si tak dávali darčeky. A keď v rozhovore hovorí
„malého“, tak volali tú malú hranicu.

Na hlavnom pojednávaní na položené otázky prokurátora:

- prečo sa s poškodeným kamarátil od r. 2006, keď bol nepredvídateľný; tak to bolo preto, že sa
poškodeného snažil presvedčiť, že robí zle,
- čo mal oblečené 12.08.2011; športové topánky zn. Diesel, džínsy alebo rifle zn. Armani, mikinu Armani,
blúzu a košeľu zn. Burbery, a tašku Hugo Boss čiernu prevesenú na ramene cez hlavu,
- kde mal tašku; pod mikinou
- kde mal zbraň; v taške

- či mal čiapku; čiapku mal,
- keď vystúpil z taxíka, či mal čiapku na hlave; áno, čiapku mal na hlave. Nemal na hlave kapucňu z
mikiny.
- čo robil poškodený, ako vystúpil z taxíka; poškodeného vôbec nevidel a až keď dal peňaženku do tašky,
tak ho zbadal blízko seba po ľavej strane. Boli tam nízke stromy, on bol na vyvýšenej ceste a videl ako

poškodený začal vyberať z pravého vrecka nohavíc zbraň (obžalovaný ukazuje ako poškodený vyťahuje
zbraň), potom vytiahol zbraň aj on,
- či poškodený sedel alebo stál; to nemôže povedať, možno stál, presne nevie. Registroval len to, ako
vyťahuje zbraň.
Prokurátor požiadal, aby za účelom odstránenia rozporu vo vyjadrení obžalovaného na hlavnom

pojednávaní a v prípravnom konaní, bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného zo 14.06.2014
na č.l. 1385, v časti 3. odsek, kde sa vyjadruje obžalovaný k tomu, či poškodený sedel alebo stál.
Po prečítaní zápisnice z prípravného konania vo vyššie uvedenej časti na otázku, aby odstránil
obžalovaný rozpor vo svojich výpovediach, obžalovaný uviedol, že keď začal vyťahovať (poškodený)
tú zbraň, tak nevie, v akej pozícii bol, či stál alebo sedel. Boli tvárou v tvár a nevie, že či bol tak alebo

tak, nevie či stál alebo sedel.
- či vie, čo sa stalo poškodenému 12.08.2011; v druhý deň áno, dozvedel sa to od brata z Kosova. Brat
povedal, že zabil poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní na položené otázky obhajcu:
- či vie uviesť konkrétny obsah vyhrážok, ktoré zaslal poškodený pred 12.08.2011; niektoré vie,
zapamätal si tie, o ktorých už hovoril, a tiež „daj svojmu synovi dobrého mlieka, lebo ja ti prisahám, lebo
aj toho zabijem“.
- akú povesť v Bratislave a v Brne mal poškodený; z Albáncov sa s ním nikto nechcel v Bratislave

kamarátiť, lebo videli, že je nebezpečný a výbušný. Stretával sa len s nejakým nehodným človekom. V
Brne mal tiež zlú povesť, lebo nikto s ním nechcel nič mať.
- či mal vedomosť o tom, že pred 12.08.2011 chodil poškodený ozbrojený; keď išiel poškodený niekam
a vedel, že by tam mohli byť policajti, tak nemal zbraň, keď išiel do komunity alebo hrať hazardné hry,
tak mal zbraň. Stále mal niečo, nejakú zbraň, bez nožov nešiel nikde.

- či mal vedomosť o tom, že pred 12.08.2011 konzumoval poškodený omamné látky, drogy; v období
2006 - 2010 drogy nebral, začal ich brať až vtedy, keď začal bývať v Bratislave.

Na hlavnom pojednávaní na otázky člena senátu:
- či kontaktoval políciu, keď mal z poškodeného strach; bohužiaľ nie,

- či niekto z rodiny kontaktoval políciu pre obavy z poškodeného; pred skutkom nie,
- prečo nie; nemalo by to význam, lebo policajti by ho ako Albánca poslali preč. A keby na poškodeného
zavolal policajtov, musel by odísť na inú planétu.

Vo svojej záverečnej reči obhajca JUDr. Jozef Švarc ako súčasť obhajobných tvrdení obžalovaného

uviedol, že je nesporné to, že 12.08.2011 v čase okolo 21:00 h došlo k udalosti, ktorá zodpovedá
tomu, čo uviedol prokurátor vo výrokovej časti obžaloby. To znamená, došlo k streľbe, došlo k streľbe
obžalovaným a následku, ktorý je uvedený v obžalobe. Sám obžalovaný tento základný determinant
nikdy nespochybňoval. V priebehu prípravného konania, ako aj v štádiu pred súdom sa bráni tým, ženebolovjehoúmysleúmyselneusmrtiťpoškodenéhoY.D..Včase,keďdošloktomutoskutkuakrátkopo
ňom a nielen krátko po ňom, ale niekoľko hodín po ňom došlo k veľmi závažným pochybeniam orgánov
činných v trestnom konaní pri dokumentácii tohto skutku, pri získavaní stôp, pri vyhodnocovaní stôp a

klasickej operatívno-taktickej činnosti pri zisťovaní všetkých okolností toho, čo sa stalo v kritickú dobu.
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že poškodený bol ozbrojený zbraňou, ktorá krátko po
tom, ako došlo k tomu fatálnemu následku, bola zistiteľná a bola videná na tom mieste, kde zostalo
telo poškodeného. Takisto poškodený v čase krátko pred skutkom a logicky po ňom mal k dispozícii
mobilný telefón. Obžalovaný E. Y. po celý čas prípravného konania aj v konaní pred súdom hovoril, že

bol dlho z hľadiska plynutia dní atakovaný výhražnými SMS-kami a telefonátmi zo strany Y. D. a túto
skutočnosť logicky nemohol nijakým spôsobom vydokazovať v priebehu prípravného konania a pred
súdom, pretože neboli vôbec zaistené. To vyvoláva určité pochybnosti, či postup orgánov činných v
trestnom konaní nebol istým spôsobom niečím ovplyvnený, či bol zákonný, či bol dostatočný na zistenie
skutočného stavu veci, pretože došlo k usmrteniu osoby, kde jednotlivé orgány činné v trestnom konaní
mali vykonávať to dokazovanie širšie.

Samotná konštrukcia skutku tak, ako bola namietaná obhajobou, vychádza z toho, že obžalovaný E. Y.
po vystúpení z vozidla taxi prikročil k jednému zo stolov na uvedenej terase, pri ktorom sedel poškodený
a po opakovanom oslovení krstným menom poškodeného „Y.“ vystrelil doposiaľ nezistenou zbraňou
na poškodeného, spôsobil mu smrteľné zranenia. Obhajoba tvrdí, čo je najpodstatnejšie, že nemalo

by logiku, aby prišiel obžalovaný so zbraňou a v zmysle konštrukcie obžaloby by oslovil Y. „Y., Y.“ a
použil by proti nemu strelnú zbraň. Nikto sa nezaoberal tým, čo tvrdil obžalovaný, že pojmologicky je
úplne iná situácia, keď je oslovená osoba, pochádzajúca z Kosova, albánskej národnosti „Y., Y.“, čo aj
v slovenčine znamená oslovenie krstným menom, ale obžalovaný Y. a obhajoba sa snažila dokázať,
alebo sa aj snaží dokázať a poukázať súdu na to, že iné pojmologické a v myslení občanov Kosova

má výraz „Mo Y., mo Y.“. To znamená: „Nerob Y., nerob to, ustúp a podobne“. Z toho vyplýva, že sa to
neodohralo tak, ako je pôvodná konštrukcia obžalobcu, to znamená, že by bez nejakého iného vplyvu,
iných vonkajších okolností, jednoducho použil strelnú zbraň na úmyselné usmrtenie poškodeného, ale
vtláča tomu pečať takú, že jednoducho keď videl u Y. D. zbraň, ktorú tasil na jeho osobu, to znamená,
použil aktívnym konaním niečo, čo sa v trestno-právnej praxi vyhodnocuje ako inštrumentálny útok so

zbraňou, tak reakcia obžalovaného E. Y. bola taká, aká bola. Nie je možné sa stotožniť s tvrdeniami
obžaloby v tom, že prebehli tri sekundy a práve tie tri sekundy determinujú úkladnú vraždu. Sú, istým
spôsobom, takým časovým meradlom toho, že ide o vopred uváženú pohnútku, pretože ten úradný
záznam, ktorý bol citovaný, tak ten je rozporný z hľadiska časového deja s vykonanou rekonštrukciou,
resp. tými verziami, ktoré boli produkované v rámci toho večera dňa 02.06.2015. Približovalo by sa

to tomu, čo tvrdil počas rekonštrukcie svedok Y., že od vystúpenia obžalovaného E. Y. z jeho vozidla
až po tú streľbu, uplynuli dve sekundy, čo by zdanlivo bolo súladné s tou časovou stopou, ktorá je
zaznamenanánatomzázname.SvedokY.všakpred súdomčasovoohraničilcelýtenpriebehnaštyriaž
päť sekúnd. Prítomní svedkovia H., B., ktorí tam vtedy sedeli, z hľadiska dokazovania všetkých dejových
okolností viažucich sa na ten základný, na ten rozhodujúci moment príchodu obžalovaného k tomu stolu,

použitia zbrane, to videli samozrejme v takom časovom rozpätí, alebo v takom nejakom rozpätí na seba
nadväzujúcich čiastkových nejakých okolností, ktoré rozhodne nemohli byť trojsekundové. Vyvstáva
otázka, či tento dôkaz je tak verifikovaný inými dôkazmi, že obstojí z hľadiska toho, že práve tie tri
sekundy ubehli. Je to len úradný záznam policajta - operatívca, ktorý v podstate istým spôsobom urobil
zásadné hodnotiace kritérium, alebo zásadný hodnotiaci úsudok v tom, že nemohlo to trvať viac ako tri

sekundy. To je podľa názoru obhajoby nesprávne. Časový úsek nemožno ustáliť a verifkovať to, že by
prešli iba tri sekundy od vystúpenia obžalovaného E. Y. a príchodu k tomu stolu, kde sedel poškodený.

Obhajoba považuje za zásadnú vec, že poškodený tesne pred príchodom obžalovaného vyťahoval
zbraň, ktorú podľa názoru obhajoby mienil použiť proti telesnej integrite E. Y.. Tá zbraň bola stotožnená,

tá zbraň bola reálne dokázaná, že tam bola a že ju mal, vyplýva to nielen z výpovede svedkov H.
a B., ale aj z tých stôp, ktoré boli zaistené po spáchaní činu. Pokiaľ ide o osobnosť poškodeného
Y. D. je preukázané nielen tými fotografiami, ktoré predložila obhajoba a senátu sú známe, že išlo o
agresívnu osobu. Obhajoba má za to, že je bezpečne preukázané, že poškodený bol agresor, ktorý mal v
držbe nelegálne zbrane a nielen jednu, ktorý vystupoval agresívne v podstate v bežných, štandardným,

rozmanitých, spoločenských situáciách.

Pokiaľobžalobatvrdí,žeajkeďobžalovanývedel,žejeozbrojený,aprečopotomišielnatostretnutie,tak
rovnítko je, že obidvaja mali zbrane. Nebola pre poškodeného žiadna novinka, že mal v tesnej blízkosti, vreálnom dosahu strelnú zbraň, ktorú mohol kedykoľvek voči komukoľvek použiť. Reakcia obžalovaného
bola práve primárne a jedine determinovaná tým, že poškodený na neho tasil zbraň a chcel ju voči nemu
použiť.

Pokiaľ ide o pojatie vopred uváženej pohnútky tak, ako to klasifikovala obžaloba, a poukazuje na onen
prepis, ktorý má svedčiť o vopred uváženej pohnútke - hovor č. 614 na telefónne číslo XXXXXXXXXXXX,
čo je teda telefónne číslo E. L., bol v inej trestnej veci.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka Y., tento uviedol, že vtedy jemu neznámy pasažier dal pokyn „Choďte
na Bajkalskú ulicu“. To znamená všeobecne veľká bratislavská ulica, nie je tam taká vec, ktorá by
istým spôsobom smerovala k tomu, že ide o cielené vyhľadanie nejakej osoby, ktorú má úmysel niekto
zavraždiť. To znamená, ak bola kaviareň Tovers a kaviareň Koffeein, ani jedna z týchto kaviarní nebola
taká, kde by mohol Y., teda obžalovaný E. Y. predpokladať, že ten Y. D. tam stopercentne bude. To do
istej miery narúša tú koncepciu, alebo tú konštrukciu obžaloby v tom, že by sa mal dohovárať s niekým

o tom, aby mu povedal ten lokačný údaj, kde sa nachádza poškodený, aby tzv. išiel naisto a podobne.

Obžalovaný tvrdí, že úmysel usmrtiť poškodeného nemal, bránil sa. Vopred uvážená pohnútka musí
byť súladná s nejakou časovou stopou, s nejakými okolnosťami, s nejakými skutočnosťami, ktoré sú
predovšetkým preukázané a v posudzovanom prípade by mali byť a boli jednoznačne preukázané.

Obhajoba tvrdí, že takéto vôbec nič neexistuje. Samotný spôsob to, že vyšli štyri strely zo zbrane, ktorá
nebolanikdystotožnená,alepredpokladása,žetomaloísťopištoľTokarev,eštepodľa názoruobhajoby
nenasvedčuje k jednoznačnému záveru, že išlo o vopred pojatú pohnútku.

Pokiaľ ďalej obžaloba vyhodnotila tvrdenia svedkov H., B. na hlavnom pojednávaní v tom zmysle, že

tieto sú účelové, že v podstate trikrát alebo dvakrát boli vypočutí v prípravnom konaní a tieto výpovede
treba brať za rozhodujúce pre celú tú konštrukciu, alebo celú tú dôkaznú situáciu, obhajoba sa nazdáva,
že pre takýto záver niet dôkaz opaku. To znamená, ak príde pred súd, kde platí zásada ústnosti a
bezprostrednosti svedok H., nech už akýkoľvek názor na neho môže mať obžaloba a ktokoľvek zo strán
konania, ale keď ten povie, že videl v ruke poškodeného zbraň a nebola to hračka, bola to pištoľ, ktorá

bola opatrená ostrými nábojmi, to isté vypovedal v podstate aj B., tak prichádzame k stavu, že práve
títo dvaja svedkovia preukazujú to, čo tvrdil od samého začiatku obžalovaný. Svedkovia osvedčili verziu
obžalovaného Y. v tom, že videli, ako mal poškodený v ruke zbraň a to je veľmi rozhodujúci moment pre
to, akým spôsobom a ako konal obžalovaný v reakcii na takéto konanie poškodeného.

V samom závere je potrebné brať do úvahy, že v osobe obžalovaného ide o človeka, ktorý je miernej
povahy. Nikdy nebol žiadnym súdom odsúdený, alebo sa na neho nehľadí, ako keby bol odsúdený.
Venuje sa, alebo predtým ako bol zadržaný, venoval sa výchove štyroch maloletých detí. Matka jeho
troch detí je vo veľmi ťažkom, zložitom stave, kde hrozí fatálny následok, pretože trpí veľmi závažným
ochorením.

Obhajoba považuje konanie obžalovaného E. Y. za konanie v nutnej obrane, preto navrhuje, aby bol
oslobodený spod obžaloby. Druhá vízia obhajoby je, že sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou tak, ako
je uvedená v obžalobe.

Vo svojej záverečnej reči obhajkyňa JUDr. Dagmar Matušková ako súčasť obhajobných tvrdení

obžalovaného uviedla, že obžalovaný odišiel v podstate do Kosova aj z bezpečnostných dôvodov, aj
z dôvodov zabezpečiť istým spôsobom svoju rodinu, ktorej tam hrozilo nebezpečenstvo, trestnému
stíhaniu sa nevyhýbal. Už na prvom výsluchu obžalovaný, keď prišiel, jednoducho spolupracoval, mohol
kľudne povedať, že nespravil som ten skutok, ale povedal, že ho urobil, chcel sa vysporiadať s tou
skutočnosťou, pretože nemal v úmysle vlastne poškodeného Y. zavraždiť, už v žiadnom prípade nie na

základe nejakej vopred pripravenej pohnútky. Či už svedok H., alebo svedok B., jednoznačne povedali,
že keď začuli prvý, ako zakričanie mena, sa obidvaja spontánne otočili smerom, kam išiel ten zvuk, to
znamená, že úplne v tej prvej sekunde ani jeden z nich nemohol vidieť, či poškodený tú zbraň vyberá a
má v rukách alebo nemá. Mohli to vidieť skutočne až následne. To znamená, že postup poškodeného
v tom konaní jednoznačne pôsobil agresívne, vedelo sa o tom, že je takej povahy, akej je, stačí aj

fotodokumentácia, ktorá sa v spise nachádza, z jeho domovej prehliadky, to množstvo zbraní, ktoré sa
tam našlo. Preto obžalovaný reagoval ako reagoval. V Kosove otázka vzťahov medzi dvomi mužmi je
na trochu inej úrovni, ako je na Slovensku, čo ťažko občan, ktorý vyrastá na Slovensku vie pochopiť.
To znamená, že tam tá otázka riešenia vzájomných problémov musí sa riešiť takým spôsobom, žesa tie osoby nejakým spôsobom vyhľadajú, stretnú. Obžalovaný došiel a prišiel za poškodeným úplne
normálne, neskrýval sa. Keby ho chcel zabiť, tak kľudne mohol prísť niekde na poschodie, alebo proste
schovať sa, počkať okolo brány a zlikvidovať ho tak, že nikto nebude ani vedieť, čo sa stalo, kde sa

stalo a ako sa stalo. Pokiaľ sa stalo, že obžalovaný strieľal, musel strieľať len na základe nejakého
podnetu, ktorý v tom danom čase nastal. Žiaden Mercedes L. nesľuboval. Žiada súd, aby posúdil
konanie obžalovaného ako nutnú obranu a v zmysle § 285 Trestného poriadku písm. b) rozhodol o jeho
oslobodení.

V rámci záverečnej reči obžalovaný E. Y. uviedol, že takí ľudia, ako bol poškodený, patria do Sýrie, do
Afganistanu. Nepatria do Európy, Európa je urobená z milosrdných ľudí, z kultúrnych ľudí, nie z takých,
čo idú za 2.000,-Eur so sekerami a sekajú ľudí po Európe. Keď poškodený vytiahol zbraň, vytiahol aj
on. Všetko ľutuje, čo sa stalo, ale nechcel byť niekde v nemocnici alebo zavraždený. Poprel, že by
L. sľúbil auto, keď sprostredkuje stretnutie. S poškodeným sa mal stretnúť, pretože sa mu vyhrážal
s tým, že ak on vytiahne zbraň, vytiahne aj on. Poškodený týral aj svoju manželku. Bol agresívnej

povahy. Nikdy nepovedal, že chce niekoho zabiť a nešiel na stretnutie s úmyslom poškodeného usmrtiť.
Keď by sa poškodený začal biť, bil by sa s ním a nebol by vytiahol zbraň. Má deti, rodinu, v živote
by poškodeného nezabil. Policajti nezaistili telefóny, boli by zistili skutočnosti, o ktorých vypovedal. V
minulosti ho upozorňoval na nevhodné správanie. Na nič sa nepripravoval, išlo o konanie v nutnej
obrane, keby nevytiahol poškodený zbraň, nevytiahol by ani on.

Obžalovaný využil právo posledného slova a uviedol, že chce byť prepustený na slobodu, aby sa mohol
starať o svoje deti a rodinu.

Svedok H. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išiel na telefonickú objednávku. Nastúpil asi on,

mal čapicu. Sadol na sedadlo dozadu za neho a išli na Bajkalskú. Obišiel Tri veže z jednej strany, potom
sa vrátili a išli prednou stranou. Tam mu kázal zastaviť, zastal, zaplatil mu a vystúpil z auta. Keď si dával
peniaze do peňaženky počul výstrely, rýchlo zaradil jednotku a odišiel.

Na otázky prokurátora:

- kde išiel zákazník, keď vystúpil z auta; nevie,
- koľko počul výstrelov; asi dva,
- popísať osobu, ktorá nastúpila; nevie, je to ťažko,
Prokurátor, vzhľadom na rozpory, navrhol prečítať zápisnicu z prípravného konania na č.l. 79. Zápisnica
bola prečítaná.

- čo je pravdou, či to čo vypovedal v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní; to čo vypovedal
v prípravnom konaní. Dnes ho nepoznal.
- aký čas ubehol od jeho vystúpenia po streľbu; nevie, možno 4 - 5 sekúnd,
- či videl, že by mal niečo v ruke; nie,
- odkiaľ dával peniaze; nevie, sedel za ním, natiahol sa rukou a dal mu peniaze,

- koľko bolo hodín; nevie, vystúpil ľavými zadnými dverami.

Na otázky obhajcu:
- k systému ako bežali objednávky od dispečérky; cez vysielačku,
- aké miesto mu zákazník udal; na Bajkalskú,

- či konkretizoval bližšie miesto; povedal „Tri veže“,
- či uviedol aj miesto pri Troch vežiach, kde má zastať; nevie.

Na otázky obžalovaného:
- či dispečer na displei na dispečingu vidí kde je; nie,

- či má k dispozícii ten istý telefón, čo mal vtedy; áno. Osobné číslo neuvedie. Nemajú GPS.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že trvá na tom, čo povedal, išli do hotela Holiday Inn a potom
išli na Tri veže.

Na otázky predsedu senátu:

- či počas cesty na Bajkalskú išli aj na nejaké iné miesto; nie,
- či viezol obžalovaného do hotela Holiday Inn; nie.V prípravnom konaní svedok H. Y. vypovedal, že pracuje ako taxikár v Taxislužbe Caribik so sídlom v
Bratislave na Trnavskej ulici, pričom momentálne používa Škodu Octaviu Combi tmavozelenej metalízy,
ev.č. BL 591 DX, predtým používal číslo BA 462 XH. Presný dátum si už nepamätá, ale večer okolo 20.00

h - 20.30 h stál na stanovišti na Dolných Honoch, kedy prebral telefonickú objednávku pristaviť auto
pred Racing na meno asi H. alebo H.. Svedok odpovedal, že pristaví za 5 minút. Toto mu telefonovala
dispečerka. Svedok teda išiel pred ten Racing, ktorý sa nachádza na križovatke Slovnaftská a tá druhá ,
ktorá ide na Komárno. Racing je reštaurácia, ktorá je nonstop otvorená. Predtým Racingom stál nejaký
pán, svedok si myslel, teda, že je to dotyčný zákazník, otočil sa a zastavil pri ňom. Zákazník nasadol

dozadu na miesto vodiča a povedal mu, že idú k Trom vežiam. Svedok teda išiel k tým Trom vežiam,
pričom zákazník mu kázal, aby išli najprv predkom pomaly, pričom zákazník sledoval tie reštaurácie,
čo sú tam. Potom mu kázal zastaviť a tak zastavil, bolo to na mieste pri prvej veži od Slovnaftu, od
tej benzínovej pumpy. Svedok teda zastavil, povedal tomu zákazníkovi sumu. Zákazník ho vyplatil a
vystúpil. Svedok si dával peniaze do peňaženky, keď zrazu počul výstrel, zaradil jedničku a už ho nebolo.
Išiel proste rýchlo preč. Potom na druhý deň ho zastavili policajti a pýtali sa ho, či niekoho viezol, čo

strieľal na Bajkalskej. Svedok im povedal, že áno, že bol to bohužiaľ on. Zákazník po tom, čo vystúpil z
vozidla, išiel niekam dozadu, svedok sa nepozeral. Svedok počul jeden alebo dva výstrely, viac nad tým
nerozmýšľal. Ten zákazník bol strednej postavy a mal šiltovku na hlave. Mal taký juhoslovanský prízvuk,
ale rozprával po slovensky, pričom keď nastúpil do vozidla v rukách nemal nič a ani netelefonoval.
Vystupoval dverami, ktoré sú za sedadlom vodiča. Na rekognícií svedok tohto zákazníka nespozal a keď

mu bol prehratý videozáznam uviedol, že je to možné, že to bol ten zákazník, ktorého viezol.

Svedok J. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného nepozná, videl ho možno dva razy,
nemal s ním žiadny spor. Od skutku ubehla už doba 4 rokov, preto si to už moc nepamätá. Vie, že to bolo
v lete, bol tam Y., V.A. a on. Predtým tam boli kamaráti H. L. a jeho frajerka. Tí potom odišli. Spoločne

sa rozprávali. Išiel platiť a zrazu niekto vybehol, niečo vyprával, nevie čo, po albánsky alebo ako, otočil
sa na ten smer a už videl také blesky. Sadol si, čakal kedy to prejde. Medzitým sa kukal na Y., videl, že
mal v ruke Y. zbraň. To bolo všetko, bol to zlomok sekundy a už bolo po tom. Ten, čo to spravil začal
utekať, tak sa rozbehol za ním, videl tam mestských policajtov, tak povedal, nech volajú záchranku. Prišli
policajti, sanitka, začali oživovať, potom ho zobrali na políciu.

Za účelom odstránenia rozporu prokurátor navrhol prečítať zápisnicu o výsluchu svedka z č.l. 103 - 105
z 27.08.2012 a č.l. 1592 - 1602 z 01.04.2015 a tiež zápisnicu o vyšetrovacom pokuse v časti týkajúcej
sa vyjadrenia svedka z č.l. 1743 - 1744 z 02.06.2015.

Po prečítaní uvedených zápisníc na položené otázky prokurátora:
- či bol svedok poučený o následkoch krivej výpovede; áno,
- či zložil prísahu; áno,
-abysavyjadrilkrozporu,keďnahlavnompojednávanítvrdí,ževidelakomalViganvrukezbraňavtých
prečítaných zápisniciach z prípravného konania to ani raz neuviedol, vypovedal, že zbraň videl vpravo

od Y., a tiež doslova povedal, že zbraň u neho nevidel a teda sa odchýlil od svojich predchádzajúcich
troch výpovedí; nikto sa ho na zbraň nepýtal, po druhé chcel to povedať až na súde, lebo mal z toho
všetkého strach,
- či mal strach od roku 2011 do dnešného dňa; áno,
- aby vysvetlil rozpor; bol to strach, NAKA neverí, vymýšľajú, je to všetko zmanipulované, trikrát ho

zavolali a vypočúvali,
- v ktorej ruke mal poškodený zbraň; tak sedel, tak asi po pravej ruke,
- po pravej ruke ju mal položenú; nie, po pravej strane, alebo neviem,
- v ktorej ruke mal zbraň; v pravej,
- či videl ako ju vyberal; nie,

- akým smerom bola vo vzťahu k nemu čašníčka a poškodený, keď išiel platiť; smerom k nemu išla,
Vigan bol vľavo a čašníčka smerom k nemu, teda oproti nemu.
- v ktorom momente zbadal, že poškodený má v ruke zbraň; počul tie hlasy, vtedy sa otočil a videl tie
blesky, tak si sadol, zakryl si hlavu, pozeral smerom na Y. a vtedy videl, že mal v ruke zbraň,
- či to bolo po streľbe, keď videl zbraň; áno,

- v čase, keď išiel platiť, či videl v ruke poškodeného zbraň; nie,
- na hlavnom pojednávaní hovoril, že počul nejaké slovo a v prípravnom konaní uviedol v troch
zápisniciach, že kričal meno „Y.“; ale on inakšie niečo hovoril predtým,- v prípravnom konaní trikrát povedal svedok, že „Y.“, dnes k tomu dodáva, že niečo po albánsky; ak to
v prípravnom konaní nehovoril, tak to asi nezapísali,
- to znamená, že to trikrát nezapísali; on povedal „Y., Y.“ vtedy, ale oni to nezapísali,

- čo mu je známe o vzťahu obžalovaného a poškodeného; že sú kamaráti,
- koľko výstrelov počul; asi štyri,
- ako ďaleko bol páchateľ od neho približne; nevie to presne popísať.

Na otázku obhajcu:

- ako dlho ste čakali pri vyšetrovacom pokuse dňa 02.06.2015 na uvedenie vašej verzie udalosti; mohlo
to trvať približne 7 - 8 hodín.

Na otázky predsedu senátu:
- či sa kontaktoval pred hlavným pojednávaním s osobami, ktoré sú v kontakte s obžalovaným alebo
poškodeným; nie,

- či sa mu niekto vyhrážal, alebo ho navádzal na zmenu výpovede; nie.

V prípravnom konaní svedok J. H. vypovedal, že poškodeného Y. poznal cez H. L. cca rok možno dva.
Boli spolu kamaráti, stretávali sa skoro každý deň. Dňa 12.8.2011 svedok telefonoval Y., lebo on bol na
dovolenke cca dva - tri týždne. Bolo to niekedy poobede okolo 18.00 - 19.00 h. Svedok mu povedal,

že príde tam dole, kde býval pod bránu, tam bola taká reštaurácia alebo kaviareň. Svedok prišiel do tej
kaviarne v Troch vežiach sám, potom tam došiel Y. ešte s jedným chalanom ktorý sa volá V. a je z Rače.
Bol tam aj H. L. spolu s frajerkou A.. Svedok sedel chrbtom k ceste, po jeho ľavej ruke bol H. s A., oproti
svedkovi bol Y. a o pravej ruke bol V.. Všetci sa spolu bavili o tom, že Y. bol v Španielsku na dovolenke,
rozprávali sa cca hodinu, hodinu a pol. Mário sa potom aj s A. postavil, že musí ísť nakúpiť, takže odišli.

Keď H. s A. odišli, tak Y. sa postavil a sadol si ku svedkovi, po jeho ľavej ruke, chvíľu sa rozprávali, potom
svedok povedal čašníčke, že zaplatí. Čašníčka išla práve s účtom k nim, svedok sa postavil, že ide platiť
a spoza jeho chrbta vtedy vybehol muž, ktorý zakričal „Y.“ a začal strieľať do neho. Keď začal strieľať,
tak svedok si sadol. Potom to skončilo, ten muž začal utekať a tak svedok vybehol za ním, lebo chcel
vidieť, kam uteká. Ale on bol otočený chrbtom, tak ho nevidel do tváre. Ten muž utekal smerom k pumpe

Slovnaft. Mal na hlave kapucňu a šiltovku. Svedok za ním viac nebežal, vrátil sa späť na tú terasu. Keď
prišiel, Y. len hovoril, aby volal sanitku. Svedok stopol mestských policajtov, ktorí tam došli a začali ho
oživovať, medzitým prišla aj záchranka. Asi tak o pol hodinu mu telefonoval H., ktorý bol v nemocnici,
že Y. zomrel. Potom tam došla jeho rodina, jeho brat a ešte jeden a oni už vedeli, kto to vlastne bol.
Svedok ešte uviedol, že keď ten muž dostrieľal a on za ním vybehol, pozrel sa doľava, doprava a videl,

že odchádza nejaký taxík, ale ten taxík odchádzal opačným smerom. Svedok registroval asi 4 výstrely,
pričom ten muž stál z pravej strany svedka a strieľal mu tak okolo hlavy. Y. sedel a svedok si rukou kryl
hlavu a nepozeral sa, odkiaľ išla streľba, pozeral sa na Y.. Y. si potom držal rany, svedok toho muža do
tváre nevidel. Ten muž raz alebo dva razy povedal, že Y. a začal strieľať. Počas toho, ako svedok sedel s
Y., Y. možno telefonoval. Y. bol dobrý kamarát s E., mali byť predtým neko pohádaní, ale potom sa zase

skamarátili. Svedok bol v tej reštaurácii s Y. prvý krát, väčšinou chodili do toho posledného. Y. tam prišiel
zo svojho bytu spolu s V.. Ten muž, ktorý strieľal bol vysoký tak 176-177 cm ako svedok, vyšportovanej
postavy. Medzi osobou strelca a osobou poškodeného mohla byť vzdialenosť asi tak 2 metre. Svedok
nevidel, čo počas streľby robil V.. Čašníčka v čase streľby už bola blízko a musela to vidieť. Svedok sa
Y. pýtal, ako bolo v Španielsku a tento mu povedal, že sa pohádal s E. a už nie sú kamaráti.

Svedok V.A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s Y. večer išli do tej kaviarne, bol tam už J. s
kamarátom a s jeho frajerkou. Chvíľu sa rozprávali, J. bol oproti nemu a Y. po pravici. Potom došlo nejaké
auto, taxík. Pozeral na Y., ktorý vlastne vyťahoval zbraň, potom počul nejaké slová, výkriky, Y. meno,
potom došla osoba, sa to v podstate tak rýchlo strhlo, že vlastne registroval iba streľbu. Páchateľ ušiel

ku Slovnaftke a oni poskytli Y. prvú pomoc. Potom ho zobrali policajti.

Na položené otázky prokurátora:
- koľko počul výstrelov; počul štyri výstrely, páchateľa videl, ale iba obrysy, siluetu, čo mal oblečené
sa nepamätá,

- z akej vzdialenosti strieľal na poškodeného; 1,5 až 2 metre,
- či páchateľ niečo hovoril alebo kričal; počul niečo a rozumel iba Y. meno, páchateľ to povedal zhruba
dva, trikrát,- či videl vystupovať páchateľ z taxíka; iba periférne, zaregistroval to, keď Vigan sa začal hýbať, po tých
slovách začal reagovať,
- čo robil Y. v tom čase; snažil sa vybrať zbraň, potom už bol otočený na druhú stranu, keď počul streľbu,

- či poškodený vybral zbraň; tak po incidente bola vybratá,
- či videl zbraň v jeho ruke; videl kvázi, že si ju išiel vybrať, mal ju schovanú v rozkroku medzi nohami,
- čo robil Y. vo vzťahu k prvému výstrelu, teda či vyťahoval zbraň, alebo sedel, alebo ako; pokiaľ ide o
prvý výstrel, tak to nevie čo robil Y., lebo po výstrele sa už kryl dozadu,
- v ktorej chvíli sa snažil poškodený vytiahnuť zbraň; asi predtým, lebo páchateľ tam ešte nebol a už

bol roztržitý,
- aké boli medzi nimi vzťahy; nevie, nerozumie albánskemu jazyku,
- do akej miery sa poškodenému podarilo vytiahnuť zbraň a či ju vôbec vytiahol; to si presne nepamätá,
vie, že siahol na ňu a po incidente videl, že je vedľa neho,
- v akej bol polohe, keď siahal na tú zbraň; sedel.

Na otázky predsedu senátu:
- či si pamätá na obsah svojich výpovedí v prípravnom konaní; veľmi sa už nepamätá,
- kde sa nachádzal páchateľ, keď videl ako Y. vyťahuje zbraň; páchateľ vtedy kráčal ku nim,
- či vtedy, keď Y. vyťahoval zbraň, videl svedok obžalovaného; predpokladá, že áno, páchateľ bol od
neho asi dva metre.

V prípravnom konaní svedok V.A. vypovedal, že dňa 12.08.2011 sa stretol ráno s Y., chodili spolu po
obchodných centrách, na kávu, na obed. Svedok s ním vlastne strávil celý deň a nakoniec na večer si
išli sadnúť do kaviarne k Trom vežiam, kde už sedel J. spolu s H. a jeho frajerkou. H. s frajerkou odišli
po chvíli preč, potom tam sedeli spolu. Svedok sedel tak, že hlavnú cestu mal po svojej ľavici. Y. sedel

oproti nemu, on mal hlavnú cestu po svojej pravici a J. sedel za vrchom stola chrbtom k ceste. Okrem
nich na tej terase nesedel nikto. Okolo 19.45 h prišiel taxík trošku akoby za roh, bolo to vo svedkovom
zornom poli. Videl, ako z neho vystúpil muž, ktorý zakričal Y., Y., už vedel o koho ide, ten muž k nemu
pristúpil a vypálil štyri rany. Následne ten muž začal utekať a J. sa pozrel, ktorým smerom utekal a potom
dávali Y. prvú pomoc. Potom došla sanitka, Y. Zobrali, prišli policajti a svedok išiel s nimi do Polusu

pozrieť kamerový záznam, potom na hlavnú stanicu. Keď sa svedok vrátil späť, akurát Y. odvážali do
nemocnice. Bola s ním robená rekognícia a svedok podľa fotografií opoznal osobu, ktorá strieľala na Y..
Ešte pozeral aj kamerové záznamy z iných podnikov, kde tiež opoznal muža, ktorý strieľal na Y.. S Y.
išli do kaviarne Koffein, pretože tam boli dohodnutí s J.. Svedok bol vlastne vtedy hore na byte u Y. v
Troch vežiach, kde býval sám. Čo sa týka E. Y., bol to dlhoročný kamarát Y., ale nič konkrétne svedok

o ňom nevedel. Y. v ten deň telefonoval celý deň, svedok vie, že sa medzi E. a Y. niečo salo, lebo celý
deň o ňom hovoril. Svedok uviedol, že sa mali spolu pohádať v Španielsku, kde bol aj E.. Y. mu povedal,
že tam mal byť nejaký konflikt a vlastne kvôli tomu sa v kaviarni presádzali. Y. povedal, že radšej sa
presadíme, aby on sedel tak, aby videl na cestu, keby došiel E.. Keď Y. telefonoval, aj tak telefonoval po
albánsky, keďže svedok telefonátom nerozumel. Z toho, že sa chcel presadiť bolo svedkovi asi zrejmé,

že čakal, že E. príde. Čo sa týka osoby, ktorá strieľala na Y., bol to zarastený muž, mal šiltovku, rifle, biele
tenisky, bundu mal na sebe. Svedok ho vlastne videl z profilu. Svedok nevedel popísať zbraň, ktorou
bolo strieľané na Y., pretože už bolo šero. Tá zbraň bola čierna. Ten muž pálil zo vzdialenosti zhruba
meter, meter a pol a svedok registroval štyri výstrely. Svedok videl, ako ten muž prichádzal, kričal Y., Y.,
vytiahol v sekunde zbraň cez J. sa nahol a vystrelil. Ten muž odchádzal smerom doprava ku Slovnaftu.

Y. na to oslovenie reagoval tak, že chcel tiež vybrať zbraň, snažil sa ju vybrať z vačku. Nestihol povedať
nič. Po tej streľbe Y. povedal svedkovi, aby zobral zbraň. Y. celý deň hovoril o tom, že je medzi ním a
Jetonom nejaký konflikt, cítil sa byť ohrozený a vedel, že keď náhodou Jeton príde, že ho napadne.
Svedok počas toho, ako ten muž začal strieľať, preskočil z tej sedačky nabok a okolo neho preletela
guľka. J. bol zohnutý, lebo ten muž strieľal spoza neho na Y.. Paľo si akoby chránil hlavu. Y., po tom čo

ho ten muž oslovil, sedel a snažil sa vybrať si zbraň. Svedok s ním mal veľmi dobrý vzťah, pokiaľ bol na
Slovensku, bol s ním veľmi často, v poslednej dobe možno štyrikrát do týždňa. Y. bežne zbraň nenosil,
svedok vie, že v ten deň mal zbraň. Svedok má strach od tohto incidentu, pretože je korunný svedok
vraždy. Podľa svedka E. vadilo, že sa Y. kamarátil so Slovákmi.

Svedok E. L. na hlavnom pojednávaní uviedol skutočnosti tvoriace predmet trestného konania, predseda
senátu zistil, že vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní z 20.08.2011 na č.l. 163-170 spisu.
Na otázky prokurátora:
- aké boli medzi nimi vzťahy; spolupracovali a boli kamaráti,- či sa vyskytli spory; neustále, dookola sa hádali, potom zas boli kamaráti,
- akú konkrétnu trestnú činnosť s nimi páchal; kradli spolu na diaľnici po motorestoch,
- kto bol dominantnejší; rovnocenní,

- kde zobral obžalovaného na hranici dňa 12.08.2011; na malej maďarskej hranici, to je tá, čo ide cez
Rajku, cez dedinu. Bolo tam menej kontrol, nakoľko on nemal doklady.
- či s ním v ten deň telefonoval; áno, pýtal sa na Y.
- čo sa pýtal; či ho videl, či je v Bratislave,
- čo mu povedal; že v Bratislave ho nevidel,

- skade vedel, že je Y. v Bratislave; tiež mu telefonoval,
- čo žiadal obžalovaný; chcel sa stretnúť s Y.,
- povedal prečo; nepamätá si,
- kde išli z hranice; k nemu domov,
- kde išli potom; nevie, obžalovaný zostal v byte, kľúče mu nenechal, povedal mu, že má len zabuchnúť
dvere,

- či sprostredkoval stretnutie; nie, lebo sa nechcel starať do ich hádok,
- či mu obžalovaný sľúbil niečo za stretnutie s poškodeným; ak ide o narážku na to ML-ko, tak to nebral
vážne, podľa neho mu nič nesľúbil,
- za čo malo byť to auto; keď im dohodne stretnutie,
- prečo sa chceli stretnúť; nevie,

- čo konkrétne mu s tým autom obžalovaný povedal; nepamätá sa, niečo, že „dám ti kľúče od ML“,
- aké telefónne číslo používal; v tom čase aj teraz číslo XXXXXXXXXX,
- či si v minulosti dávali darčeky; určite, nejaké tričko, blbosti, tenisky, korčule,
- prečo mu núkal ML; nevie povedať, hovoril zle po slovensky, mali spolu veľa hádok preto, lebo ho
veľakrát pochopil inak ako to, čo mu vravel,

- či ho niekto kontaktoval po 12.08.2011 z albánskej komunity; nie,
- či telefonicky; keď aj, tak nezdvihol,
Nakoľko z poslednej otázky vyplynul rozpor vo výpovedi svedka, prokurátor navrhol prečítať časť
výpovede na str. 9 zápisnice o výsluchu svedka z 29.04.2015 na č.l. 1621. Zápisnica bola prečítaná.
Otázky prokurátora:

- aby vysvetlil rozpor, keď v prípravnom konaní tvrdil niečo iné ako na hlavnom pojednávaní, keď uviedol,
že ho nikto nekontaktoval; už sa nepamätá, ale ak, tak to bol ohlásiť.

Na otázky obžalovaného:
- či ho bral z hranice prvýkrát alebo aj v minulosti; to bolo bežne, pravidelne,

- či to bol nejaký výnimočný deň; pre neho nie,
- či mali byť spolu v sobotu a v nedeľu; pravidelne ho v nedeľu vozieval naspäť niekedy až do Budapešti,
či konkrétne vtedy mali byť spolu, tak pravdepodobne, lebo povedal, že dva dni môže spať u neho a
nepovedal, že týždeň.

Na otázky člena senátu:
- či vedel, že obžalovaný chodil ozbrojený; nie,
- či v ten deň, keď prišiel k nemu, bol ozbrojený; nevie,
- či videl u neho niekedy zbraň; nepamätá sa, pri ich kvázi robote to nebolo vhodné, lebo ich niekedy
denne zastavovali policajti.

K výpovedi svedka obžalovaný uviedol, že auto kúpil v Nemecku, v Budapešti mu auto poškodili,
poisťovňa na Slovensku odmietla zaplatiť. Preto mu auto držali v servise a preto keď sedel s L., tak
povedal, že by už to auto predal. L. povedal, že dobre, že by ho kúpil a postupne bude splácať. Rozhovor
bol asi 3 mesiace pred skutkom. Auto nemá nič spoločné s Y. bolo v hodnote 50.000,- Eur a je nelogické,
aby ponúkal auto takejto hodnoty za to, že sa stretne s Y.. Policajti na neho tlačili a nevedel ako má

reagovať.

V prípravnom konaní svedok E. L. vypovedal, že sa veľmi dobre pozná s osobami albánskej komunity
aj s obžalovaným E. a poškodeným Y.. Pozná sa s nimi asi 3-4 roky, Y. spoznal skôr, mali spoločné
kšefty. Y. s E. boli veľmi dobrí kamaráti aj spolupracovali a robili spoločné kšefty. Boli špecialistami v

krádežiach rôznych vecí, počas prepichovania pneumatík a počas opravy konkrétneho vozidla vykradli
vozidlo. Takýmto spôsobom sa obaja spoločne živili dlhú dobu. Boli typickej albánskej povahy, obaja
výbušní a tvrdohlaví a často sa spolu hádali. Tieto hádky vyzerali niekedy dosť hrozivo, že sa môžu
skončiť až tragicky. Jednalo sa vždy o rôzne maličkosti. Nešlo vôbec o peniaze, o tom sa nikdy nehádali.V roku 2010 na jar sa obaja pohádali kvôli robote, kde sa E. sťažoval a hádal s Y., lebo nebol nejako
spokojný s jeho prácou, kde mal pocit, že z nejakého auta ako kradli veci, nezobral nejakú tašku. Toto
vyčítal vtedy E. Y., bola to veľká hádka. Nikdy sa však nestalo, že by niekto z nich zaútočil na toho

druhého, že by sa pobili, prípadne, že by niekto vytiahol zbraň. Svedok nikdy nevidel u nikoho z nich
zbraň. Vtedy na jar roku 2009 to skončilo tak, že E. povedal, že s ním končí, že s ním nebude robiť a
odišiel tak na 3-5 mesiacov do Grécka, kde mal inú partiu. Po čase Y. zase prišiel za ním do Grécka,
zase sa udobrili a spolu robili. Potom sa zase pohádali a znova rozdelili. E. bol taká autorita, ktorý všetko
riadil, organizoval.

Svedka 14. apríla prepustili zo zadržania vo Švajčiarsku, kde ich spolu s E. a ešte dvoma ďalšími
Albáncami zadržali policajti a držali ich vo väzbe, ale po 14-tich dňoch ich prepustili. V tom čase vo
Švajčiarsku nebol Y.. V rámci ich hádok, keď si svedok vypočul reakciu Y. na E., či opačne, obaja rovnako
vždy rozprávali na toho druhého, nadávali, takýchto hádok a vyjadrení bolo veľmi veľa a vždy sa to potom
ukľudnilo. E. v tom čase, ako ich zadržali vo Švajčiarsku robil s úplne inou skupinou. Keď sa nedarilo

na Slovensku, jednoducho sa zobral a s inou partiou kradli v inom štáte. Y. vedel tiež zarobiť peniaze
takýmto spôsobom aj bez E.. E. bol extra trieda, vedel zarobiť veľa peňazí, všetko mal do detailov
premyslené. Naposledy bol E. s Y. ohľadom krádeží od júna 2011 až do doby, kedy sa Vigan vrátil -
12.08.2011, v deň vraždy. Boli teda zase spolu až do doby, kedy sa pohádali. Asi dva týždne dozadu
mu telefonoval E. zo Španielska, že sa zase pohádali, že odchádza od Y., zase na neho nadával, že Y.

je slepý, že neberie tašky z áut a podobne.

Dňa 12.08.2011 asi na obed mu telefonoval E. z nejakého maďarského telefónneho čísla, vravel a bol
opäť nasratý na Y., že sa znova pohádali a znova chŕlil na neho oheň. Povedal svedkovi, že sa chce
stretnúť s Y. v Bratislave a aby to svedok vybavil Svedok mu to prisľúbil, že s tým nemá problém,

že môže aj pár dní u neho prespať, ak bude chcieť. Asi o 15.00 h svedkovi znova telefonoval E. a
následne ho išiel svedok čakať na hranicu maďarsko-slovenskú z dediny Rajky, ako sa vychádza na
cestu vedúcu medzi poľom. Svedok ho čakal s vozidlom, lebo E. nemal v poriadku doklady, mal zákaz
vstupu v schengenskom priestore a na malej hranici neboli žiadne kontroly. Svedok pre neho išiel svojím
vozidlom zn. BMW X5 ev. č. 369 ZZ, naložil ho a odišli na Krajinskú ulicu č. 15/A do bytu na 2. poschodí.

Keď prišli k svedkovi domov, tak E. mu rozprával o tom konflikte s Y.. Ešte predtým mu však Vigan hovoril
dávnejšie o tom, že Jeton mal nejaký konflikt v Maďarsku s nejakým ďalším Albáncom ešte predtým
ako Y. odišiel do Španielska. Výsledkom bolo, že ten nejaký Albánec tam mal niekoho pichnúť a vraj
ho E. udal. Dňa 12.08.2011 svedkovi E. vravel k tomu svoju verziu, vravel, že je nahnevaný na Y., ktorý
telefonoval o tomto jeho konflikte v Maďarsku rôznym známym do Prištiny, kde vlastne natrel E.. Toto

úplne naštvalo E.. E. nevravel pritom, že by chcel zabiť Y., len trval na tom, že sa s ním chce stretnúť. E.
ostal u svedka a hoci mu na začiatku sľúbil to stretnutie, že mu ho sprostedkuje, nakoniec si to rozmyslel.
E. chcel to stretnutie tak, aby to svedok dohodol a aby Y. o tom nevedel, ale svedok s tým nesúhlasil,
lebo nechcel byť za zlého medzi nimi dvoma. V tom čase, keď svedok viezol Jetona od hraníc, tak vedel
o tom, že Y. je na Slovensku a toto povedal aj E. a ten pre toho aj prišiel. Y. svedkovi telefonoval, že sa

vrátil zo Španielska, pričom Y. spomenul aj to, že mali s E. zase konflikt. Celkovo si svedok myslí, že Y.
sa mohol aj E. obávať, E. bol taký dominantnejší a prchkejší.

Keď boli u neho doma na Krajinskej 15/A, tak tam boli len sami dvaja, svedok u E.iadnu zbraň nevidel.
Potom išiel cvičiť a jeho tam nechal. E. mu však vôbec nezavolal. Von z bytu sa dostane bez problémov

aj bez kľúča, cez hlavnú bránu by sa však normálne nedostal a musel ju preskočiť. E. si u svedka
normálne dobíjal kredity, kúpil si asi 5 kreditov na čerpacej stanici a svedok si myslel, že si to potom
spolu telefonicky vydiskutujú. E. len nabíjal kredity a počas toho, ako bol svedok s ním v byte, nikde
netelefonoval a ani jemu nikto nevolal. E. aj keď bol v meste, tak svedkovi nevolal. H. R. mu telefonoval,
že zastrelili Y.. Asi o 10 minút na to mu toto volal aj H. L.. Keď to svedok počul, tak mu bolo jasné, že

to bol E., vôbec to nečakal. Prvé čo ho napadlo, tak si v mobile vymazal všetky kontakty na E., na jeho
ženu a rodinu, aby ho niekto nespájal s tou vraždou. Svedok E. nevolal a ani by to neurobil. Svedok vie
napríklad aj od H., že E. volal domov žene a vraj sa pochválil, že asi zabil človeka a že sa to postupne
dozvedeli všetci v Prištine. Keď sa svedok vrátil, tak mu E. nenechal žiadny odkaz, nič tam po ňom
neostalo, iba sladké guličky Ferero. Neskôr sa svedok dozvedel, že s Y. mali sedieť pri stole J. H. a V..

Predtým tam mal byť aj H. L. s frajerkou, ale tí predtým údajne odišli. Toto vie svedok od kamaráta H.
R.. Y. nebolo potrebné nejako hľadať, vylákať a preto ani E. nevadilo, že ho nechce zobrať niekde na
stretnutie. E. povedal, že mu to nevadí, že Bratislava má dve ulice, čím asi myslel to, že vie, kde Y. býva
aj kde si chodieva sadnúť. Oni tam aj spolu bývali v Troch vežiach. E. bol veľmi bohatý, podľa svedkamal aj viac miliónov eur v hotovosti, mal tri bytu, dom v Prištine a nemal problém s financiami. Bol však
neskutočne lakomý. Svedok si nemyslí, že by E. mal nejakého takého kamaráta tu, ako bol on, komu
by volal a kto by ho informoval o tom, že Y. je na terase. Predpokladá, že sa museli spolu dohodnúť na

stretnutí. Jeton u neho nikdy predtým nebol a ani u neho neprespal.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán boli prečítané zápisnice o výsluchu svedkov:

- P. D. z č.l. 58-66 zo dňa 13.08.2011
- U. R. z č.l. 148-152 zo dňa 20.09.2012
- V. V. z č.l. 158-162 zo dňa 28.08.2012
- H. R. z č.l. 176-181 zo dňa 27.09.2011
- H. L. z č.l. 171-175 zo dňa 13.09.2011

- H. L. z č.l. 185a-185e zo dňa 04.09.2012
- Ing. K. V. z č.l. 182-185 zo dňa 05.06.2012

Svedok - poškodený P. D. v prípravnom konaní dňa 13.08.2011 vypovedal, že je najmladším bratom
zosnulého Y. D.. Včera v noci mu telefonoval pán X. J., ktorý bol v Brne, že sa stalo niečo bratovi na

Slovensku v Bratislave. Keď došli do Bratislavy na Bajkalskú ulici, zastavili ich policajti a zisťovali ich
totožnosť. Po zistení totožnosti im povedali, že majú prísť na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, čo aj
urobili. Nahlásili sa mjr. H., ktorý im povedal, čo sa vlastne stalo s jeho bratom Y.. Prostredníctvom X.
J., ktorý telefonoval do Kosova, sa dozvedel, že brata mala zastreliť osoba pod menom E. Y., ktorý toto
mal oznámiť svojej manželke, ktorá žije v Prištine v Kosove. Taktiež svedkovi bolo sprostredkovane cez

komunitu Albáncov žijúcich v Brne a Bratislave oznámené, že brat E., P. Y. volal s niekým z Brna a veľmi
ľutoval, čo sa stalo, že E. to nemal urobiť Y.. Osoba, s ktorou telefonoval E. brat, svedkovi známa nie je.
Svedok E. predtým poznal ako bratovho kamaráta. Poškodený nežiadal náhradu škody, vzdal sa práva
preštudovať vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania a nežiadal byť o preštudovaní vyrozumený.

Svedok U. R. v prípravnom konaní dňa 20.08.2012 a 04.05.2015 vypovedal, že poškodeného Y. poznal
cca 3-4 roky. Niekedy v lete roku 2011 sa stretli okolo 13.00 alebo 14.00 h pri Troch vežiach na rohu
reštaurácii, kde sa boli spolu najesť. Rozprávali sa spolu, Y. mu rozprával, že bol v Španielsku s frajerkou
a tiež hovoril, že sa tam pohádal s E.. Povedal, že už E. nechce nikdy vidieť, ale dôvod, prečo sa pohádali
svedkovi nepovedal. Na tom obede bol s nimi ešte nejaký Y. kamarát Slovák. Okolo 17.00-17.30 h mu

Y. volal, či s ním nejdú niekam von, svedok mal však problémy s bruchom, preto povedal, že nie. E. s
Y. mali kamarátsky veľmi dobrý vzťah. E. Y. dlhoval svedkovi peniaze, preto sa s ním nebavil. O to, kto
mal zastreliť Y. sa dozvedel z ich komunity, kde mu povedali, že Y. zabil asi E.. Bolo to na druhý deň v
sobotu alebo nedeľu po tom, ako bo vypovedať.

Svedok V. V. v prípravnom konaní dňa 28.08.2012 vypovedal, že pracuje ako čašník v motoreste Racing
v Bratislave na Prípojnej ulici č. 1. Niekedy v roku 2011, keď mal dennú službu, teda od 06.00 h do 18.00
h, tak okolo 16.00-17.00 h prišiel zákazník, ktorého nepoznal. Objednal si kávu a minerálku a povedal,
že bude sedieť na terase a hneď chcel aj účet. Svedok mu teda priniesol na terasu kávu s minerálkou
a tiež účet. Zákazník zaplatil a spýtal sa svedka, č mu nezavolá taxík. Svedok mu uviedol, že to nie je

možné, lebo nemá na mobile kredit. Zákazník mu na to povedal, že môže použiť jeho telefón. Podľa
prízvuku vedel, že zákazník nie je Slovák a spýtal sa ho, či tá karta bude fungovať na Slovensku, pričom
zákazník odpovedal, že áno. Zákazník nešpecifikoval kam chce ísť, len uviedol, že do centra. Svedok
teda zavolal z jeho mobilu taxík Caribic, ktorý prišiel o pár minút a ten pán odišiel preč. Asi o dva dni
bol vypovedať pri Dvoch levoch. Ukazovali mu fotografie, ale svedok si nebol istý, tak nikoho neoznačil.

Potom mu ešte prehrávali záznamy z kamery, ktorá je u nich v podniku a tam jednoznačne opoznal toho
zákazníka. Vie, že mal bielu šiltovku, asi biele tričko alebo mikinu, vek okolo 30 rokov. Ten zákazník mal
v ruke takú príručnú kapsu na doklady, zbraň u neho neregistroval. Bol tam asi 10 minút.

Svedok H. R. v prípravnom konaní dňa 23.09.2011 vypovedal, že tak obžalovaného, ako aj poškodeného

poznal cca 5 rokov, boli spolu kamaráti. Čo sa týka vzťahov E. a Y., boli to veľmi dobrí kamaráti, ich
vzťah bol bratský. Boli medzi nimi nejaké roztržky, ale nikdy to nebolo vážne. Asi tak po troch rokoch sa
s nimi svedok prestal stretávať, pretože mu nevyhovovala ich mentalita. Telefonické kontakty na seba
mali. E. svedok videl naposledy pred rokom a Y. videl niekedy v máji resp. apríli 2011. Y. bol dlhodobo vŠpanielsku, potom sa na chvíľu vrátil a potom tam odišiel opäť. O tom, že tam bol E. svedok vie, pretože
mu zo Španielska volal a sťažoval sa na Y., že sa s ním háda. Určite to ale nebolo kvôli peniazom.
E. bol dosť taký inteligentnejší. Potom mu telefonoval Vigan a sťažoval sa na E., bolo to v rovnakom

čase, možno aj v jeden deň. Niekedy v auguste tohto roku svedkovi telefonoval okolo 21.00 h H. L. a
povedal svedkovi, že pri Troch vežiach zabili Y.. Svedok nasadol do auta a keď prišiel k Trom vežiam,
všetko tam bolo zapáskované a tak išiel do herne Hotela Junior, kde bol L.. Odtiaľ volal E. L. a povedal
mu, že zabili Y.. S L. potom išiel svedok do herne, kde bolo veľa ľudí, boli tam aj nejakí Albánci a tam
započul že Y. zabil E.. Svedok hneď zdvihol telefón a volal L., ktorému doslova povedal, že Y. zabil ten z

Budapešti. Y. býval v Troch vežiach a býval sám, E. tu v poslednej dobe nebýval, býval v Budapešti a mal
tam nejakú ženu, nejakú ukrajinku s dieťaťom. Svedok v kaviarni Koffein v objekte Tri veže nikdy nebol.
Obľúbenou kaviarňou Y. a E. bola reštaurácia Taver na rohu objektu Tri veže. Svedok nevie uviesť, či
E. alebo Y. chodili do reštaurácie Racing na Kazanskej ulici. E. Y. naposledy stretol cca rok dozadu a
bolo to v soláriu na Tomášikovej ulici. Telefonicky s ním bol v kontakte naposledy v máji alebo júni z toho
Španielska. Dňa 16.09.2011 v čase 19.16 h mu E. telefonoval z telefónneho čísla +XXXXXXXXXX. E.

hovoril takou lámanou slovenčinou a pýtal sa, ako sa má čo je noví, či zobrali E.. Taktiež mu povedal, že
má ísť za O., to je pán H. z KR PZ. Z hlasu svedka bolo iste počuť, že má strach, proste chcel ten hovor
nejako ukončiť. Svedok potom zistil telefónne číslo na vyšetrovateľku a oznámil to, aby neboli nejaké
nepríjemnosti. E. spoznal podľa hlasu, odvtedy ho nekontaktoval.

Svedok H. L. v prípravnom konaní dňa 13.09.2011 vypovedal, že obžalovaného E. Y. a poškodeného Y.
D. pozná cca 3-4 roky ako kamarátov. O tom, že bol Y. zavraždený sa dozvedel od kamaráta, ktorý býva
v Troch vežiach. E. mal telefonický kontakt na svedka, ale svedok na neho kontakt nemal, pretože E. si
stále menil telefónne čísla. Svedok po prezretí telefónneho zoznamu v telefóne na šiel číslo na E. XXXX
XXX XXX. Svedok bol v osobnom kontakte s E. cca 2 mesiace pred tou vraždou, po tej vražde s ním

v osobnom kontakte nebol. Minulý týždeň v utorok resp. v stredu (pred výsluchom) niekedy poobede
mu nejaký Albánec okolo 15.00 až 16.00 h telefonoval. Spoznal ho podľa hlasu, ale nevie jeho meno a
povedal mu, či by sa mohli stretnúť v Kotve a že za 5-6 dní sa mu ozve a tri hodiny pred tým, ako príde,
ho prezvoní. Kotva je podnik v Biskupiciach. Svedok mu na to povedal, že dobre. O E. nepadlo ani slovo
a ani sa viac o ničom nebavili. Odvtedy sa mu ale neozval. Určite to nebol E..

Svedkyňa H. L. v prípravnom konaní dňa 04.09.2012 vypovedala, že pracovala v kaviarni Koffein na
Bajkalskej ulici v mesiacoch júl a august 2011. Čo sa týka toho dňa, kedy došlo k incidentu, tak to bolo
niekedy v strede augusta, kedy pracovala sama. Incident sa stal nejako v podvečer, bolo možno 18.00
h, možno 18.30 h, vnútri nemala žiadnych zákazníkov, vonku na terase mala jednu partiu. Najskôr boli

piati, bola medzi nimi jedna žena, potom ale ostali len traja muži. Objednávali si len nealko. Potom
povedali, že chcú zaplatiť a tak svedkyňa vošla do kaviarne, vytlačila účet a išla na terasu. Bola zhruba
pri dverách z kaviarne na terasu, keď počula nejaký výstrel. Nevedela, čo sa deje, či tam nejakí mladíci
niečo hodili alebo čo sa stalo, proste ostala stáť vo vnútri kaviarne. Zrazu prišiel dnu chvíľočku po tom
výstrele jeden z tej partie, čo sedeli na tej terase a povedal jej, aby zavolal záchranku, že mu postrelili

kamaráta. Svedkyňa teda vytočila 112, ale tí už o tom vedel. Potom tomu mužovi dávali okoloidúci prvú
pomoc, neskôr prišla sanitka, ktorá ho zobrala preč. Incident sa odohral na terase po jej pravej ruke. Keď
svedkyňa vychádzala von na tú terasu, nevidela ani strelca a ani to, ako sa to stalo, pretože to nebolo
v jej zornom poli. Týchto zákazníkov nepoznala a nikdy predtým ich v kaviarni nevidela. Na druhý deň
sa od zákazníkov dopočula, že to bola nejaká partia, ktorá chodievala do vedľajšej kaviarne resp. do

niektorej inej kaviarne v tých Troch vežiach. Svedkyňa počula tri alebo štyri výstrely. Zastrelený sedel
chrbtom k sklenenej vitríne a tvárou k Trom vežiam, ale nebol tvárou k tomu, čo tam mal prísť strieľať.
Jeden sedel chrbtom k ulici Bajkalskej a druhý sedel oproti zastrelenému. Svedkyňa mohla byť cca 15-20
metrov od stola, kde sedela tá partia.

Svedok Ing. K. V. v prípravnom konaní dňa 05.06.2012 vypovedal, že obžalovaného E. Y. podľa mena
nepozná. Je vlastníkom bytu č. 564 na Bajkalskej ulici č. 9 v Bratislave, ktorý na základe nájomnej
zmluvy, uzatvorenej prostredníctvom realitnej kancelárie, prenajal osobe menom Y. D.. Vedel o ňom,
že je kosovský Albánec. Videl ho asi trikrát v živote, pri podpise zmluvy a potom asi dvakrát náhodne
v meste. Menovaný Y. D. v byte býval asi 2 roky. Neboli s ním žiadne problémy, nájomné platil načas,

svedok neregistroval žiadne sťažnosti od susedov. V lete 2011 počul z televízie, že bol zastrelený nejaký
kosovský Albánec, ktorý mal bývať v Troch vežiach, a následne, asi na druhý deň, ho kontaktovala
polícia, že má prísť do uvedeného bytu, z dôvodu domovej prehliadky. Všetky veci osobnej potreby,
ktoré sa nachádzali v byte a zaistila ich polícia, patrili Y..Ďalej v priebehu dokazovania na základe návrhu strán boli na hlavnom pojednávaní vypočutí znalci z
odvetvia súdneho lekárstva a psychiatrie.

Znalec JUDr. MUDr. J. F., PhD. na hlavnom pojednávaní ozrejmil, čo bolo úlohou znalcov, aké boli
položené otázky a rovnako tak odpovede na ne a závery posudku.

Z obsahu výpovede znalca bolo zistené, že vypovedá zhodne s textom a závermi vypracovaného

znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva z 01.12.2011 založeného na č.l. 229 - 264 spisu, kde
znalci uviedli, že bezprostrednou príčinou smrti D. Y. bol šok z krvácania a úrazu v dôsledku vonkajších
a vnútorných krvácaní pri poraneniach vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov po napadnutí krátkou
strelnou zbraňou s priestrelmi hrudníka, brucha a ľavej hornej končatiny. Vonkajšou prehliadkou znalci
pri pitve okrem iného zistili tri strelné rany charakteru vstrelu na prednej ploche hrudníka (označené ako
strelné rany č. 1-3), strelnú ranu na konci operačnej rany (označená ako strelná rana č. 6) charakteru

výstrelu, drobné podliatiny v oblasti nad strelnou ranou č. 6, strelnú ranu charakteru výstrelu na bočnej
ploche hrudníka vľavo (označená ako strelná rana č. 5), dve strelné rany charakteru výstrelu na chrbte
vľavo (označené ako strelná rana č. 9 a č. 10), strelnú ranu charakteru vstrelu na vnútornej ploche hornej
tretiny ľavého ramena (označená ako strelná rana č. 7) s krvnými výronmi v okolí, strelnú ranu charakteru
výstrelu na vonkajšej ploche dolnej tretiny ľavého ramena (označená ako strelná rana č. 8).

Vnútornou obhliadkou znalci pri pitve zistili opuch mozgu, krvné výrony v podkožnom tuku v miestach
strelných rán, krvné výrony v svalstve v miestach strelných rán, dva strelné defekty bránice (vľavo v
oblasti kardiogrenického uhla a vpravo paramediálne vpredu), zakrvácanie do pohrudnicových dutín
obojstranne, zakrvácanie do osrdcovníka, kolaps pravých pľúc, nedokrvenie pľúc, známky vdychovania

krvi do pľúc, podpopľúcnicové krvné výronky na ľavých pľúcach, brázdovitý strelný defekt na povrchu
srdca, strelný defekt v 5. medzirebrí vpravo (pokračovanie strelnej rany e. 2), strelný defekt v 5.
medzirebrí vľavo (pokračovanie strelnej rany č. 3), strelný defekt nástennej pohrudnice a hrudnej steny
v 9. medzirebrí vľavo končiaci na povrchu tela v oblasti strelnej rany č. 10, strelný defekt nástennej
pohrudnice a hrudnej stene v 10. medzirebrí vľavo v lopatkovej čiare končiaci na povrchu tela v oblasti

strelnej rany č. 9, strelný defekt nástennej pohrudnice a hrudnej steny v 10. medzirebrí vľavo v strednej
pazuchovej čiare končiaci na povrchu tela v oblasti strelnej rany č. 5, kanálovitý defekt s defektom na
pravej bočnej stene brucha medzi strednou a zadnou pazuchovou čiarou s krvným výronom v brušnom
svalstve(pokračovaniestrelnejranyč.4),strelnýdefektprednejazadnejstenyžalúdka,strelnýdefektna
ľavom okraji konvexnej plochy ľavého laloka pečene, strelný defekt predného okraja pečene na rozhraní

jej ľavého a pravého laloka, strelné rozstrieštenie dolného pólu ľavej obličky a priestrel tela 4. driekového
stavca.

Histologickým vyšetrením znalci zistili opuch mozgu, vdýchnutie krvi do pľúc, opuch pľúc a akútnu stázu
krvi v pľúcach.

Strelné poranenia hrudníka, brucha a ľavého ramena s poranením vnútrohrudných a vnútrobrušných
orgánov viedli ku strate krvi do telesných dutín a navonok. V dôsledku pokračujúcej straty krvi sa rozvinul
šok z krvácania, ktorý po prechode do nezvratného štádia viedol priamo a bezprostredne ku smrti D. Y..
Znalci na tele D. Y. zistili celkom 10 strelných poranení, ktoré označili ako strelná rana č. 1-10. Sondami

sa podarilo preukázať súvis strelných rán č. 4 a 4. 5, č. 2 a č. 9, č. 3 a č. 10. Strelné rany č. 1, č. 6, č.
7 a č. 8 sa sondou nepodarilo spojiť pre posmrtnú stuhnutosť.

Strelná rana č. 1 bola otvorom vstrelu, ktorý pokračoval strelným kanálom v tkanive podkožia a svalstva
hrudníka ku strelnej rane č. 6, ktorá bola otvorom výstrelu. Z priebehu strelného kanála spájajúceho

strelné rany č.1 a č. 6 možno usudzovať, že do tela D. Y. bolo vystrelené smerom sprava doľava a
súčasne mierne zhora nadol, uvažované ku anatomickej polohe jeho tela.
Strelná rana č. 2 bola otvorom vstrelu, ktorý pokračoval cez podkožné tkanivo a medzirebrové svalstvo
v 5. medzirebrí a nástennú pohrudnicu do pravej pohrudnicovej dutiny. Tu strelný kanál pokračoval
smerom nadol ku bránici. Bránicou prešiel strelný kanál defektom vpravo paramediálne vpredu do

brušnej dutiny, kde pokračoval cez pečeň stretlným defektom predného okraja pečene na rozhraní
jej ľavého a pravého laloka, strelným defektom prednej steny žalúdka prenikol do žalúdka, cez ktorý
pokračoval ku strelnému defektu zadnej steny žalúdka. Potom cez strelný defekt pohrudnice a hrudnej
steny v 9. medzirebrí vľavo pokračoval cez podkožné tkanivo a skončil strelnou ranou č. 9, ktorá bolaotvorom výstrelu. Z priebehu strelného kanála spájajúceho strelné rany č. 2 a č. 9 možno usudzovať,
že do tela D. Y. bolo vystrelené smerom spredu dozadu, pritom mierne sprava doľava a súčasne zhora
nadol uvažované ku anatomickej polohe jeho tela.

Strelná rana č. 3 bola otvorom vstrelu, strelný kanál pokračoval cez podkožné tkanivo a medzirebrové
svalstvo v 5. medzirebrí vľavo a nástennú pohrudnicu do ľavej pohrudnicovej dutiny. Tu strelný
kanál pokračoval cez prederavenie prednej plochy osrdcovníka do osrdcovníkovej dutiny, kde vznikol
brázdovitý strelný defekt na povrchu srdca v oblasti margo obtusus. Strelný kanál pokračoval strelným

defektom osrdcovníkového vaku a strelným defektom bránice vľavo v oblasti kardiofrenického uhla
pokračoval do brušnej dutiny, kde pokračoval cez pečeň strelným defektom na ľavom okraji konvexnej
plochy ľavého laloka pečene, strelným defektom nástennej pohrudnice a hrudnej steny v 10. medzirebrí
vľavo v lopatkovej čiare a na povrchu tela skončil strelnou ranou č. 10, ktorá bola otvorom výstrelu. Z
priebehu strelného kanála spájajúceho strelné rany č. 3 a č. 10 možno usudzovať, že do tela D. Y. bolo
vystrelené smerom spredu dozadu a súčasne zhora nadol, uvažované ku anatomickej polohe jeho tela.

Strelná rana č. 4 bola otvorom vstrelu, strelný kanál tohto strelného poranenia pokračoval cez podkožné
tkanivo a svalstvo brušnej steny na pravej bočnej stene brucha medzi strednou a zadnou pazuchovou
čiarou, kanálovitým defektom v zapobrušnicovom priestore, priestrelom tela 4. driekového stavca
pomedzi kľučky tenkého čreva do ľavého podbránicového priestoru. Tu strelný kanál pokračoval cez

tukové puzdro ľavej obličky ku strelnému defektu nástennej pohrudnice a hrudnej steny v 10. medzirebrí
vľavo v strednej pazuchovej čiare a skončil na povrchu tela v oblasti strelnej rany č. 5, ktorá bola otvorom
výstrelu. Z priebehu strelného kanála spájajúceho strelné rany č. 4 a č. 5 možno usudzovať, že do tela
D. Y. bolo vystrelené smerom sprava doľava a súčasne mierne zdola nahor, uvažované ku anatomickej
polohe jeho tela.

Strelná rana č. 7 bola otvorom vstrelu, strelný kanál tohto strelného poranenia pokračoval cez podkožné
tkanivo a svalstvo ramena ku ľavej ramenovej kosti, na ktorej bol a zistená trieštivá strelná zlomenina.
Ďalej strelný kanál pokračoval cez svalstvo a podkožné tkanivo ku strelnej rane č. 8, ktorá bola otvorom
výstrelu.

Tu treba výslovne upozorniť, že priebehy strelných kanálov, ako sú v tomto bode znaleckého posudku
opísané,súuvažovanékuanatomickejpolohetela.SkutočnápolohatelaD.Y.včasezasiahnutiastrelou,
ktorá spôsobila toto strelné poranenie mohla byť a pravdepodobne aj bola iná.

Vzhľadom na údaj o tom, že Vigan v čase napadnutia sedel, je najpravdepodobnejší sled udalostí
nasledovný:

e) Ako prvý zasiahol s najväčšou pravdepodobnosťou Y. výstrel, ktorý vytvoril strelné rany č. 1, č. 6-8.
V okamihu zásahu bol Y. ku strelcovi otočený svojou pravou stranou tela. Strelec sa teda nachádzal

vpravo od Y. uvažované vzhľadom na sediaceho Y..

f) Následne došlo ku relatívnej zmene polohy strelca a Y..
I. Y. sa mohol otáčať smerom ku strelcovi, pričom mohol zaujímať viac-menej vzpriamenú sediacu
polohu, čiže horná časť jeho trupu mohla prípadne aj mierne prepadať dopredu. V takejto polohe, či

pohybe v takejto polohe ho zasiahli výstrely, ktoré spôsobili strelné rany č. 2 a č. 9 a strelné rany č. 3 a
č. 10, prebiehajúce zhora nadol a súčasne spredu dozadu. Výstrel, ktorý spôsobil strelné rany č. 2 a č.
9 prebiehal aj mierne sprava doľava (ďalej iba „alternatíva I“).
II. Y. mohol aj začať padať smerom doľava uvažované ku jeho telu. V takom prípade mohla vzniknúť
poloha, ktorá umožňovala zasiahnutie Y. výstrelom, pri ktorom mohol vzniknúť strelný kanál spájajúci

strelné rany č. 4 a č. 5 (ďalej iba „alternatíva II“).

g) V prípade, ak priebeh zodpovedal alternatíve I, Y. po výstreloch, ktoré spôsobili strelné rany č. 2 a
č. 9 a strelné rany č. 3 a č. 10, začal padať smerom doľava uvažované ku jeho telu. V tejto polohe ho
potom zasiahol výstrel, pri ktorom vznikol strelný kanál spájajúci strelené rany č. 4 a č. 5.

h)Vprípade,akpriebehzodpovedalalternatíveII.Y.povýstrele,priktoromvznikolstrelnýkanálspájajúci
strelné rany č. 4 a č. 5 zmenil polohu (napríklad spadol na zem) a v tejto novej polohe ho zasiahli výstrely,ktoré spôsobili strelné rany č. 2a a č. 9 a strelné rany č. 3 a č. 10 prebiehajúce zhora nadol a súčasne
spredu dozadu.

Vzhľadom na potrebné zmeny polohy je priebeh a poradie výstrelov podľa alternatívy I jednoduchší ako
priebeh podľa alternatívy II.

Vyšetrením vzorky krvi odobratej pri pitve na stanovenie koncentrácie etanolu znalec zistil koncentráciu
0,0g/kg (promile) etanolu v krvi. Taktiež sa nepodarilo preukázať prítomnosť látok s možným toxickým

účinkom.

Pri prehliadke tela a pri pitve D. Y. znalci nezistili žiadne také známky násilia, ktoré by svedčili pre zápas
alebo sebaobranu.

Poranenia D. Y. boli takého charakteru, že smrť sa nedala odvrátiť ani intenzívnou nemocničnou

pomocou.

Z doplnku k znaleckému posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
doc. JUDr. MUDr. J. F., PhD. a do. MUDr. E.A., CSc. (č.l. 1680-1696, zv. VIII) vyplýva, že obaja znalci
sa dňa 2.6.2015 v čase od 19.00 hod. do 01.15 hod. zúčastnili na vyšetrovacom pokuse v Bratislave na

Bajkalskej ulici č. 9 v priestore podchodu - pasáže nachádzajúcej sa medzi 2 a 3 vežou, na ktorom boli
realizované verzie udalostí podľa obžalovaného E. Y. a podľa svedkov H. Y., V.A. a J. H..

Z posudkovej časti doplnku vyplýva, že verzia udalostí podľa obžalovaného E. Y. znamená v podstate
to, že pri vystupovaní z taxíka zbadal poškodeného D. Y. a ako obžalovaný postupoval ku Y., ten vtedy

už vstávala a z pravého vreck vytiahol zbraň. Verzia udalostí podľa svedka H. Y. neobsahuje údaje o
vzájomnom postavení obžalovaného E. Y. a poškodeného D. Y.. Verzia udalostí podľa svedka V.A. je
taká, že zrazu k nim prišiel páchateľ na vzdialenosť cca 1,5 - 2 m a ozvali sa výstrely. Poškodený D. Y. v
čase, keď svedok zaregistroval strelca, sedel a potom sa snažil z gatí vybrať zbraň, mal ju mať vpredu
vpravo za opaskom. Strelec stál na úrovni svedka, oproti nemu vpravo z pohľadu svedka. Verzia udalostí

podľasvedkaJ.H.jetaká,žesedelisD.Y.pristoleazrazuknimniektopribehol,kričalnapoškodenéhoa
potom začala streľba. V čase začatia streľby bol strelec pri kvetináčoch, D. Y. sedel. Ak by sme uvažovali
o tom, že D. Y. vstával a vyťahoval zbraň, musel by byť otočený k prichádzajúcemu obžalovanému E.
Y. pravou stranou, tela prinajmenšom v čase, keď padli výstrely, ktoré vytvorili strelné kanály spájajúce
strelné rany č. 1 - č. 6, č. 2 - č. 9 a č. 4 - č. 5. Smerovanie strelného kanála spájajúceho strelné rany č. 3

a č. 10 je tiež mierne sprava do ľava, ale je možné pripustiť aj polohu tvárou v tvár. Ak majú znalci zobrať
do úvahy aj smerovanie strelných kanálov rany č. 1 - č. 6, č. 3 - č. 10 a č. 2 - č.9 zhora nadol, potom
pri polohe vpravo od Vigana musel byť strelec vyššie ako napadnutý D. Y. (uvažované k jeho telu) a pri
výstrele,ktoréhostrelnýkanálspájalranyč.4ač.5vpolohevpravoodD.Y.asúčasnenižšie(uvažované
k jeho telu), nakoľko strelný kanál prebiehal zhora nadol. Popis udalostí tak, ako ho uviedol obžalovaný

E. Y. nevysvetľuje, ako by mohli vzniknúť strelné kanály s uvedeným priebehom. Strelec musel totiž byť
v čase streľby v zásade vpravo od tela D. Y. a súčasne aj vyššie, čo by pri jeho predpokladanom vstávaní
alebo stojacej polohe vyžadovalo existenciu vyvýšeného miesta, z ktorého by bola streľba realizovaná.
E. Y. však šiel z taxíka po ceste, resp. chodníku, kde takéto vyvýšené miesto nebolo. Verzia podľa
svedka V.A. predpokladá streľbu páchateľa na vzdialenosť cca 1,5 - 2 m, pričom poškodený D. Y. v čase,

keď svedok zaregistroval strelca, sedel. Verzia podľa svedka B. zodpovedá pitvou zistenému priebehu
strelných kanálov na tele D. Y., ktoré predpokladá polohu strelca vpravo od tela D. Y. a streľbu smerom
zhora nadol. Verzia svedka J. H. predpokladá streľbu na D. Y. sediaceho pri stole od kvetináčov pri
kaviarni. Aj verzia podľa svedka H. zodpovedá pitvou zistenému priebehu strelných kanálov na tele D.
Y., a z ktorej vyplýva poloha strelca vpravo od tela D. Y. a streľba smerom zhora nadol. Kvetináče boli

totiž vpravo od D. Y. sediaceho pri stole a stojaci páchateľ bol nad úrovňou sediaceho D. Y.. Na základe
vyšetrovacieho pokusu možno podporiť variant, ktorý bol v pôvodnom znaleckom posudku označený
ako variant č. I. Pri tomto priebehu ako prvý zasiahol sediaceho D. Y. s najväčšou pravdepodobnosťou
výstrel, ktorý vytvoril strelné rany č. 1, č. 6 - č. 8. V okamihu zásahu bol D. Y. ku strelcovi otočený svojou
pravou stranou tela (strelec sa teda nachádzal vpravo od D. Y. uvažované vzhľadom na sediaceho D.

Y.). Následne došlo ku relatívnej zmene polohy strelca D. Y., ktorý sa mohol otáčať smerom ku strelcovi,
pričom mohol zaujímať viac-menej vzpriamenú sediacu polohu, či horná časť jeho trupu mohla prípadne
aj mierne prepadať dopredu. V takejto polohe či pohybe ho zasiahli výstrely, ktoré spôsobili strelné rany
č. 2 a č. 9 a strelné rany č. 3 a č. 10 prebiehajúce zhora nadol a súčasne spredu dozadu. Výstrel, ktorýspôsobil strelné rany č. 2 a č. 9 prebiehal aj mierne sprava doľava. Potom D. Y. začal padať smerom
doľava (uvažované k jeho telu). V tejto polohe ho potom zasiahol výstrel, pri ktorej vznikol strelný kanál
spájajúci strelné rany č. 4 a č. 5. Najpravdepodobnejšia vzájomná poloha nebohého D. Y. a strelca

bola taká, že D. Y. sedel a strelec sa nachádzal v stojacej polohe vpravo od neho. Na základe údajov
obžalovaného a svedkov a vyšetrovacieho pokusu možno teda uzavrieť, že verzia obžalovaného E. Y.
je najmenej pravdepodobná, resp. nepravdepodobná. Verzie svedkov B. a H. sú obe pravdepodobné a
zodpovedajú poraneniam zisteným pri pitve tela D. Y..

Na otázky prokurátora:
- či sa môže vyjadriť k dvom alternatívam, ktoré uviedli v posudku; s najväčšou pravdepodobnosťou
strelné rany označené ako 1, 6, 7, 8 boli spôsobené prvým výstrelom. To svedčí pre záver, že poškodený
bol otočený k strelcovi pravou časťou tela. Potom došlo k zmene vzájomnej polohy a tam sú dve varianty:
1. Poškodený sa otáča smerom k strelcovi, mohol zaujímať vzpriamenú sediacu polohu, prípadne mohol
prepadať mierne dozadu. V tejto polohe ho zasiahli dva výstrely, ktoré spôsobili strelné rany 2 a 9, a 3a

10. Tieto prebiehali zhora nadol, spredu dozadu. Aj tento strelný kanál prebiehal mierne sprava doľava.
2. Poškodený mohol začať padať aj smerom doľava a tak vznikla situácia, kedy mohli vzniknúť strelné
poranenia označené 4 a 5. Urobili záver, že pravdepodobnejšia je alternatíva prvá.
- prečo alternatíva prvá; lebo vyžaduje menšiu zmenu polohy poškodeného,
- či poškodený vzhľadom na priebeh poranení mohol zaujímať polohu takú, že vstal alebo vstával;

absolútne to nevylučuje, žiadne z poranení nezasiahlo takú štruktúru, ktoré by viedli k okamžitej strate
schopnosti sa pohybovať. Dá sa vylúčiť, že stál, vzhľadom na priebeh strelných kanálov a známe
okolnosti. Mohol sedieť, alebo sa mohol pokúšať vstať.
- či vzhľadom na priebeh strelných kanálov a rán mohol poškodený držať v čase streľby v pravej ruke
zbraňamieriťzbraňounaobžalovaného;vzhľadomnazistenéporaneniaaichlokalizáciu,vediapovedať

aká mohla byť poloha ľavej hornej končatiny. Čo sa týka pravej hornej končatiny, tak tá bola v čase
streľby taká, že netvorila prekážku letiacim strelám. Nedá sa presne povedať, v akej polohe bola.
- či sa potom, ako sa zúčastnil vyšetrovacieho pokusu, zmenili ustálené závery posudku; nezmenili sa,
spresnili sa.

Na otázky obhajcu:
- ako je vysvetliteľné to, že keď uvádza, že bol poškodený natočený k strelcovi pravou časťou tela a
potom v následnej fáze, že sa otáčal ešte k strelcovi a zaujal viac-menej vzpriamenú polohu; obhajoba
to necituje presne, uviedol viac-menej vzpriamenú sediacu polohu,
- či môže byť aj iný dôvod zmeny polohy, konkrétne, či natočenie tela nemohlo byť spôsobené tým,

že poškodený tasil zbraň na strelca; v prvom rade je otázka, že kde je zbraň poškodeného, ale ak bol
pravák a siahal pravou rukou po zbrani, tak zbraň môže mať rozličnú polohu. Môže byť po pravej strane,
môže byť v nohaviciach, teda či siahal alebo nesiahal po zbrani sa na základe toho, čo zistili pri pitve,
povedať nedá.
- ako by charakterizoval pohyb strelca pri jednotlivých po sebe nasledujúcich výstreloch, či statický,

dynamický alebo mierne dynamický; vzhľadom na to, že strelné kanály prebiehajú v podstate na telo
poškodeného sprava doľava a súčasne mierne zhora nadol, dá sa povedať, že zmena vzájomnej polohy
nebola veľká, bola minimálna,
- či sa mohol strelec v čase streľby pohybovať; pokiaľ tie strely prichádzajú ako keby z jedného miesta,
tak zmena miesta je minimálna,

- či je možné vylúčiť cielené mierenie na telo poškodeného; nie je balistik.

Na otázky obžalovaného:
- kde išli prvé tri výstrely; prvý výstrel bol pod vnútorným koncom ľavej kľúčnej kosti. Druhá strelná rana
bola tesne pod úrovňou pravej bradavky. Tretia strela na hrudníku mierne vľavo od hrudnej kosti.

- v akej vzdialenosti bol obžalovaný od poškodeného; vzhľadom na negatívny výsledok skúšky
povýstrelových splodín, a to že sa strieľalo z krátkej guľovej zbrane, možno povedať, že sa nejednalo o
kontaktnú alebo bezprostrednú vzdialenosť, tzn. že vzdialenosť bola meter a viac určite.
- či vie z akej zbrane strieľal; vie len, že to bola krátka guľová zbraň,
- či sa vie vyjadriť čo bolo za poškodeným keď sedel; bola za ním opierka nábytkového kresla, nejaké

vankúše a za kreslom sklenený výklad v ktorom bol nejaký priestrel,
- čo bolo po pravej strane poškodeného; je to zjavné z dokumentácie,
- prečo v posudku napísali, že verzia obžalovaného je najmenej pravdepodobná; keby ste boli tvárou v
tvár, tak by išli výstrely spredu dozadu a nie tak, ako ich zistili.Obžalovaný k výpovedi znalca uviedol, že nesúhlasí s tým, čo znalec hovorí, nakreslil situáciu a uviedol,
že keby to bolo tak ako hovoril znalec, tak by on musel preskočiť kvety a tvrdí, že boli tvárou v tvár a

tomu zodpovedá aj situácia na mieste činu. Namieta, čo tvrdí znalec, že poškodený mal sedieť.

Ďalej bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatriaMUDr.A.C.,PhD.,ktorýozrejmil,čoboloúlohouznalcov,akébolipoloženéotázkyarovnako
tak odpovede na ne a závery posudku zo dňa 25.03.2015 založeného na č.l. 1486 - 1504 spisu. V

nich uviedli, že je zrejmé, že obžalovaný E. Y. netrpí v súčasnosti duševnou chorobou, možno ale u
neho diagnostikovať poruchu osobnosti. V čase spáchania skutku duševnou chorobou taktiež netrpel,
uvedená porucha osobnosti je trvalou poruchou, takže ňou trpel aj v čase spáchania skutku. Silný
afekt, v ktorom sa obžalovaný v čase spáchania skutku mohol nachádzať, by mohol byť teoreticky
spojený aj s výpadom spomienok na priebeh predmetnej udalosti. Podľa psychopatologickej analýzy
v priebehu skutku však znalci patologické znaky afektu neidentifikovali, situácia mala zrozumiteľnú,

dlhodobejšiu gradáciu vrátane bezprostredného momentu, kedy došlo k usmrteniu poškodeného
výstrelmi zo zbrane. Samotná streľba, ako aj následné správanie obžalovaného po skutku si vyžadovali
presné a koordinované konanie. Amnézia, resp. výpadok spomienok na priebeh skutku tak, ako ju
interpretuje obžalovaný, nemá teda žiadne relevantné medicínske opodstatnenie. Obžalovaný E. Y.
v čase spáchania skutku netrpel takou psychickou poruchou, resp. chorobou, ktorá by podmienila

narušenie jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností. Obžalovaný chápe v plnej miere zmysel
trestného konania, pričom znalci u neho nezistili nadmerný konzum, resp. syndróm závislosti od
alkoholu, resp. od iných omamných alebo psychotropných látok. Nebolo zistené, že by obžalovaný
v čase spáchania činu, resp. bezprostredne po ňom bol ovplyvnený alkoholom, omamnou alebo
psychotropnou látkou. Obžalovaný netrpí na takú psychickú poruchu, pre ktorú by bol jeho pobyt na

slobode pre spoločnosť nebezpečný.

Intelektové schopnosti obžalovaného sú na úrovni dolnej hranice priemeru, pričom výsledky sú
konformné so vzdelaním, profesiou a sociokultúrnym zázemím. Orientačná skúška pamäti svedčí
pre spodné pásmo priemeru, teda nález je zhodný so zistenou úrovňou intelektu. Telesné zdravie

vyšetrovaného je bez závažnejších porúch, jeho celkový mravný vývoj zodpovedá abnormnej štruktúre
osobnosti. Pri vyšetrení obžalovaného bol plne zachovaný kontakt s objektívnou realitou, bez známok
psychotickej poruchy. V emotivite znalci zistili plytšie emočné prežívanie s pohotovosťou ku afektívnej
labilite a impulzivite. Oblasť vyšších citov etických a sociálnych (spoľahlivosť, čestnosť, vernosť a i.)
je zmenená. V sociálnom kontakte je zvýraznená agresivita, pohotovosť ku hostilite a paranoidite.

Osobnosť je simplexná, abnormne štrukturovaná črtami dissociálnej a emočne instabilnej poruchy. Čo
sa týka motivácie znalci konštatovali, že obžalovaný mal s poškodeným dlhodobý vzťah, spájali ich
krajanské väzby i spoločné podnikanie. V nábehovej fáze sa ich vzťah radikálne zmenil, čo obžalovaný
interpretuje ako prejav abnormality - agresivity a hostility - poškodeného. Po tom, čo obžalovaný vyjadril
svoj nesúhlas s jeho opakovanými agresívnymi prejavmi, začal sa poškodený správať nepriateľsky aj

voči nemu. Vyhrážal sa jemu aj jeho rodine zabitím, zhadzujúco sa vyjadroval o jeho blízkych, posielal
mu množstvo vyhrážok prostredníctvom SMS. V iniciálnej fáze v deň činu išiel obžalovaný na stretnutie
s poškodeným, aby urovnal ich spor a skončil ich vzťah. Na toto stretnutie prichádzal ozbrojený strelnou
zbraňou. Podľa subjektívnej verzie realizačnej fázy bol v čase činu v silnom afekte strachu, prežíval
bezprostredné ohrozenie života. Na ďalšie obdobie zahŕňajúce streľbu na poškodeného má amnéziu,

takže si samotný čin nepamätá. V nasledujúcich hodinách prežíval silný stav únavy a vyčerpanosti. O
tom, že sa mal dopustiť vraždy, sa údajne dozvedel až z telefonátu s bratom, ktorému telefonoval do
Kosova. Diferenciálne diagnosticky je preto potrebné posúdiť, či sa obžalovaný v čase činu nenachádzal
v patickom afekte. Proti tejto možnosti svedčí, že u vyšetreného nešlo ani o afekt, ktorý je osobnosti
cudzí, ani o automatické konanie odtrhnuté od motivačných sfér osobnosti. S poškodeným mal dlhodobý

konflikt, na tento bol pripravený a prišiel na stretnutie ozbrojený. U vyšetrovaného teda nemožno vylúčiť
skôr silný zmiešaný afekt a jednanie v sebaobrane. Ide však o agresiu, ktorej motivácia je psychologicky
zrozumiteľná v kontexte osobnosti a situácie v čase činu. V prognóze resocializácie možno pokladať
za limitujúce faktory nízku úroveň vzdelania a profesionálnych zručností, slabšie diferencované záujmy,
napojenie na komunitu, ktorá sa správa asociálnym spôsobom. Z personologických faktorov je zrejmá

aj abnormná štruktúra osobnosti. K pozitívnym prognostickým faktorom možno pripísať silné afektívne
väzby k jadrovej rodine (matke, súrodencom), relatívne dobré intelektové schopnosti a hlavne doterajšiu
bezúhonnosť a chýbanie skúsenosti s nápravnou výchovou. Všeobecnú vierohodnosť výpovedí možno,vzhľadomkneprítomnostiporúchkognitívnychfunkciíaforenznevýznamnejpsychopatológieosobnosti,
pokladať za zachovanú.

Na otázky prokurátora:
- na základe čoho zistili, že obžalovaný má sklony k afektívnej labilite a impulzivite; bol vyšetrený
psychodiagnosticky,
- či je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný; z psychiatrického hľadiska je to duševne zdravý
človek, nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný,

- popíšte psychopatologickú analýzu skutku; zmienil som sa o silnom afekte, v ktorom sa obžalovaný
nachádzal v čase spáchania skutku. Tento afekt podľa toho čo zistili, nemal patologické znaky, bol
to prirodzený afekt vyplývajúci s napätia, zo stretnutia s poškodeným, nemal nijaké psychopatologické
kontúry.

Na otázky obhajcu:

- či v správaní obžalovaného zistili prvky fabulácie alebo nejaké cielené vytváranie schém; myslím, že
nie. Jediné čo bolo je udávanie vypadávania pamäti, ale celkovo nie.

Na otázky obžalovaného:
- či je možné, že môže dôjsť k výpadku pamäti; z princípu je to možné, nie je to možné vylúčiť. Závisí

to od konkrétnych okolností.

Obžalovaný označil vyjadrenie znalca za pravdivé.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora čítané

a oboznámené:

- znalecký posudok z č.l. 298-305 - KEÚ PZ, z odboru balistiky - kriminalistickej identifikácie, z ktorého
vyplýva, že ako stopa č. 1, 3, 6 a 19 boli predložené štyri kusy vystrelených nábojníc, ktoré pôvodne
tvorili súčasť nábojov so stredným zápalom, kal. 7,62 x 25 výrobca Juhoslávia. Ide o mosadzné náboje

fľaškového tvaru s mosadznými zápalkami, ktoré boli vhodné na individuálnu identifikáciu použitej
zbrane. Vzájomným porovnaním mikroskopickou komparačnou metódou bolo zistené, že všetky štyri
predložené nábojnice boli vystrelené z jednej zbrane.
Ako stopa č. 7, 8 a 20 boli predložené tri kusy striel, ide o celoplášťové strely poškodené deformáciami,
oterom a trhlinami, je možné predpokladať, že tieto sú vhodné na individuálnu identifikáciu použitej

zbrane. Vzájomným porovnaním mikroskopickou komparačnou metódou bolo zistené, že všetky tri
predložené strely.
Na základe charakteru stôp na predložených strelách a nábojniciach možno predpokladať, že tieto boli
vystrelené zo samonabíjacej pištole kal. 7,62 x 25, najpravdepodobnejšie ruskej pištole značky Tokarev
T 30/33 alebo licenčne vyrobenej juhoslovanskej verzie tohto typu označenej M 57.

Charakteristické mechanoskopické stopy na povrchu strely sú vytvárané v priebehu výstrelu výtvrdom
hlavne a tak je možné strelu stotožňovať a identifikovať predovšetkým so zbraňou. Nábojnica na povrchu
strely nevytvára výrazné a identifikovateľné stopy (pri továrenskej hromadnej výrobe) a keby ich vytvorila
prechodom cez hlaveň budú pretvorené výraznejšími a hlbšími stopami po vývrte. Na juhoslovanských
nábojoch kalibru 7,62 x 25 z 50. rokov sú strely v nábojnici fixované pomocou troch vtlačkov po obvode

krčku nábojnice. Na predložených strelách sú po obvode každej zreteľné tri pruhované vtlačky. Rovnaké
vtlačky sú zreteľné aj na predložených nábojniciach. Na základe tohto možno uviesť, že predložené
strely a nábojnice sú nielen rovnakého kalibru a typu, ale i modifikácie.

- znalecký posudok z č.l. 306-311 - KEÚ PZ, z odboru kriminalistiky, odboru prírodovedného skúmania

a kriminalistických analýz, z ktorého je zrejmé, že na špeciálnych terčíkoch so stopami z ľavej a pravej
ruky Y. D. (por.č. 33 a 34) a na špeciálnom terčíku so stopami z poranení na hrudi označeného ako č. 2
Y. D. (por.č. 36) bola zistená prítomnosť povýstrelových splodín s pozitívnymi výsledkami.
Na špeciálnom terčíku so stopami z poranenia na hrudi označené ako č. 1 Y. D. (por.č. 35) a na
špeciálnom terčíku so stopami z poranenia na pravom boku tela Y. D. (por.č. 39) bola zistená prítomnosť

povýstrelových splodín s negatívnymi výsledkami.
Na špeciálnom terčíku so stopami z poranenia na hrudi označené ako č. 3 Y. D. (por.č. 37), na
špeciálnom terčíku so stopami z poranenia na ľavom boku tela Y. D. (por. č. 38) a na špeciálnom terčíkuso stopami z poranenia na ľavom podpazuší Y. D. (por.č. 40) nebola zistená prítomnosť povýstrelových
splodín.
Na predloženom tričku por. č. 41 chemograficky nebola zistená prítomnosť chemických prvkov (meď a

olovo), ktoré by mohli pochádzať z materiálu strely použitej munície.
Chemické zloženie povýstrelových splodín detegovaných na špeciálnych terčíkoch so stopami z ľavej
ruky Y. D. (por.č. 33), z pravej ruky Y. D. (por.č. 34), z poranenia na hrudi označeného ako č. 2 Y. D. (por.č.
36) je zhodné s chemickým zložením povýstrelových splodín zistených na špeciálnych terčíkoch so
stopami z nábojnice náboja kal. 7,62x25, výrobca Juhoslávia, séria 14, rok 1954 (por.č. 4) a z nábojnice

náboja kal. 7,62x25, výrobca Juhoslávia, séria 11, rok 1956 (por. č. 3).

- znalecký posudok z č.l. 312-325 - KEÚ PZ, z odboru daktyloskopie, z ktorého vyplýva, že
porovnaním čiastočne upotrebiteľnej daktyloskopickej stopy č. 12B bola zistená zhoda s odtlačkami
prstov poškodeného.

- znalecký posudok z č.l. 327-332 - KEÚ PZ, z odboru kriminalistickej biológie, z ktorého vyplýva, že
skúmaním predložených upotrebiteľných stôp bola zistená prítomnosť ľudskej krvi a slín, porovnaním
bola zistená zhoda s krvou poškodeného.

- znalecký posudok z č.l. 333-342 - KEÚ PZ, z odboru kriminalistickej informatiky, z ktorého vyplýva

popis podkladov na vypracovanie posudku, a to pamäťovej karty telefónu Nokia, mobilný telefon zn.
Vertu - IMEI: 352266/01/002332/4, mobilný telefón zn. Orange Blackberry - IMEI: 357558045436017,
USB kľúč čiernej farby, pamäťová karta z fotoaparátu Panasonic 2.0 GB, pamäťová karta Maxell 16 GB
z fotoaparátu Nikon.

- znalecký posudok z č.l. 345-348 - KEÚ PZ, z odboru grafickej diagnostiky, z ktorého vyplýva, že
predložený občiansky preukaz a vodičský preukaz na meno D. V. V. sú pravé.

-znaleckýposudokzč.l.350-355-KEÚPZ,zodborudaktyloskopie,zktoréhovyplýva,ženebolazistená
zhodnosť daktyloskopických stôp obžalovaného so stopami zaistenými v iných prípadoch.

- znalecký posudok z č.l. 1712-1721 - z odboru geodézie, z ktorého vyplýva, že dňa 3.6.2015 sa Ing. Y. R.
zúčastnil rekonštrukcie zločinu úkladnej vraždy na poškodenom Y. D., ktorá bola vykonaná pred bývalou
kaviarňou Koffein na Bajkalskej ulici v Bratislave pod obytným komplexom Tri veže (dnes predajňa
bicyklov). Meranie bolo vykonané elektronickým tachymetrom TOPCON GPT7005i umožňujúcim merať

uhly a vzdialenosti. Celkovú situáciu znalec zobrazil v grafickej prílohe č. 1, ktorá bola zrekonštruovaná
na základe meraní a fotodokumentácie vyšetrovateľmi. Táto dokumentácia bola vykonaná v noci
z 12. na 13.08.2011 po odchode záchranných zložiek. Pri tomto zásahu boli premiestnené všetky
zariaďovacie predmety, ktoré boli súčasťou sedenia, na ktorom sa táto udalosť odohrala. Vzhľadom na to
musel znalec pri osadení nábytku vychádzať z výpovedi svedkov. Najpravdepodobnejšie rozmiestnenie

nábytku znalec uviedol do grafických príloh od č. 2. Záhradné sedenie bolo umiestnené v pasáži pod
bytovým komplexom Tri veže a patrilo k terase kaviarne Koffeein. Sedenie oddeľovali od chodníka dva
betónové kvetináče. Nachádzali sa tu dve kompletné sedenia chránené pred slnkom dvoma slnečníkmi.
Poškodený D. sedel v čase streľby na dvojkresle chrbtom k výkladu kaviarne, pričom jeho spoločníci
sedeli oproti nemu (svedok J. H.) a po jeho pravej ruke (svedok V.A.). Na mieste boli nájdené stopy,

ktoré znalec nameral a sú zakreslené v grafickej prílohe č. 1 červenými očíslovanými krúžkami, pričom
ich číslovanie je totožné s očíslovaním vykonaným pri dokumentácii prípadu. Stopy č. 1, 3, 6 a 19, čiže
nábojnice, nájdené na mieste činu sú pravdepodobne najdôležitejšími stopami. Z týchto stôp je zrejmé,
že strelec strieľal stojac ľavým bokom k Bajkalskej ulici smerom do pasáže (resp. smerom na dvojkreslo,
v ktorom sedel poškodený), pretože tri nábojnice sa našli po strelcovej pravej ruke, kam ich vyhodil

vyhadzovač zbrane (stopy č. 3, 56 a 19). Nábojnica č . 1, ktorá sa našli pri kvetináči na rohu kaviarne
tam mohla byť zakopnutá pri zásahu záchranárov a svedkov, ktorí poškodenému začali okamžite dávať
prvú pomoc a aby si urobili miesto, odsunuli nábytok. Z videozáznamu a merania nájdených stôp sa
znalcovi podarilo zrekonštruovať miesto poškodenia sklenej výplne kaviarne spôsobené jednou zo striel
(v grafickej prílohe č. 1 - č. 5), ktoré sa nachádza tri metre od rohu budovy vo výške asi 1,1 m nad zemou.

Na základe znaleckého posudku vykonaného pri pitve poškodeného a merania znalca na figurantovi je
z grafickej prílohy č. 6 zrejmé, ako asi streľba prebiehala. Strelec strieľal pri všetkých štyroch výstreloch
po stojačky na sediaceho poškodeného., pričom ho zasiahol v smere sprava do ľava a zároveň zhora
šikom dole, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou sa presúval smerom k rohu objektu a následne postreľbe utiekol smerom k čerpacej stanici Slovnaft. Na základe výpovedí svedkov je možné konštatovať
nasledovné:
Z výpovede obžalovaného Y. sa nedá určiť, odkiaľ mohol strieľať. Vyplýva z nej len to, že vystúpil z

taxíka za nájazdom nachádzajúcim sa pred pasážou niekde vo vzdialenosti od 11,3 m až po 17,9 m
a na ďalší priebeh sa nepamätá (grafická príloha č. 2, pričom varianty č. 1 - č. 3 znázorňujú, kde asi
mohol z taxíka vystúpiť).
Z výpovede svedka H. Y. - taxikára vyplýva, že obžalovaného vysadil z auta vo vzdialenosti asi 9 m
od poškodeného a následne okamžite odišiel s autom z miesta činu, takže nevie popísať, aký bo ďalší

priebeh (grafická príloha č. 3).
Svedok V.A. vypovedal, že zaregistroval obžalovaného, ako vystúpil z taxíka približne 9,4 m od D. asi 3,4
m od poškodeného v čase výstrelu, avšak z tohto miesta žiadna zo striel nemohla spôsobiť poškodenie
okennej výplne výkladu kaviarne (grafická príloha č. 4).
Svedok J. H. videl obžalovaného stáť vo vzdialenosti 3,4 m od poškodeného v čase výstrelov, pričom
tvrdil, že kreslo poškodeného bolo umiestnené mierne vpravo od miesta, kde ho znalec pôvodne

zameral. V grafickej prílohe č. 5, vyplýva, že pri takomto umiestnení kresla súhlasí aj dráha strely s
poškodením okna kaviarne, takže takýto priebeh streľby sa zdá byť najpravdepodobnejší.

Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, a to: zápisnicami o rekognícii osoby z č.l. 186-215,
ohľadom opoznávania obžalovaného svedkami, so záznamom z pitvy z č.l. 268-290, z obsahu ktorej sú

zrejmé skutočnosti týkajúce sa zistených poranení na tele poškodeného s ich podrobným popisom a s
fotodokumentáciou, určením pravdepodobnej príčiny a času smrti. Ďalej s prijímacou správou na č.l. 291
pri prijatí poškodeného do nemocnice v Bratislave - Ružinove. Rovnako tak so zápisnicou o obhliadke
miesta činu z č.l. 527-550 s fotodokumentáciou, ku ktorej obžalovaný popisuje, z jeho pohľadu, kde
stál taxík, kde sedel poškodený a že išiel priamo k poškodenému a nie zboku, ako tvrdil znalec. Ďalej

so zápisnicou o vykonaní domovej prehliadky u poškodeného č.l. 555-564, kde sa našiel okrem iného,
nôž a pištoľ so zásobníkom a nábojmi zn. ČZ bez výrobného čísla, zásobník s nábojmi Luger 10 ks
a 40 ks nábojov Luger, 20 ks nábojov MFS 38 špeciál, ďalej zápisnicou o prehliadke iných priestorov
alebo pozemkov z č.l. 567-574 - motorového vozidla zn. BMW Combi ev. č. 6B7 0550, dokumentáciou
na č.l. 792-801, zábery kamier, na ktorých je zobrazený príchod obžalovaného do pohostinstva Racing

a ďalej fotografie z priemyselnej kamery objektu Tri veže, na ktorom je znázornený pohyb obžalovaného
inkriminovaného večera pred týmto objektom, úradnými záznamami policajtov z č.l. 735, 739, 768,
769, 770, 791, 802, 821, 833, 838-839, 1843, 1844, 1845, správy z Interpolu č.l. 1872-1875, 1876, s
fotokópiami dokladov obžalovaného a osoby L. L., L. C..l. 851-859, ako aj odpisom z registra trestov
na č.l. 934, 1915, z obsahu ktorých je zrejmé, že obžalovaný na území Slovenskej republiky doposiaľ

trestaný nebol. Záverom sa súd oboznámil so zápisnicou o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou,
z obsahu ktorej sú zrejmé postavenia obžalovaného, poškodeného a svedkov a znázornené jednotlivé
verzie uvedených osôb, ako aj meteorologickým posudkom o stave počasia v čase trestného činu č.l.
1821-1822.

V súlade s ust. § 270 ods. 2 Tr. por. sa súd oboznámil s obrazovo-zvukovými záznamami spolu so
správou, kedy a kým bol záznam vyhotovený. Ide o zábery objektových kamier:

DVD označené ako „RACING“
- záznam označený ako c0000110812200000.vgz v čase od 20:02:30 do 20:02:50

- záznam označený ako c0102110812200000.vgz v čase od 20:02:00 do 20:03:00
- záznam označený ako c0001110812200000.vgz v čase 20:17:00 do 20:19:05 a v čase od 20:26:00
do 20:27:00.
Z týchto je zrejmý pohyb obžalovaného v uvedenom zariadení Racing.

DVD označené ako „TRI VEŽE“
- záznam označený ako NB_D01_C01_1108121935_1108121956 v čase od 01:40 do 01:52
- záznam označený ako NB_D01_C02_1108121925_1108121945 v čase od 00:00 do 00:35
- záznam označený ako NB_D01_C03_1108121925_1108121945 v čase od 00:00 do 00:46
- záznam označený ako NB_D01_C04_110121925_1108121945 v čase od 01:35 do 04:20

- záznam označený ako NB_D01_C05_1108121925_1108121945 v čase od 02:20 do 03:00
- záznam označený ako NB_D01_C10_1108121925_1108121945 v čase od 02:15 do 03:30
- záznam označený ako Us_ch_13_1108122001_1108122120_00 v čase od 07:30 do 8:00
- záznam označený ako Us_ch_15_1108122001_1108122120_00 v čase od 20:20 do 22:20Z uvedených záznamov je zrejmý príchod motorového vozidla taxislužby riadeného svedkom Y., ktorý
priviezolobžalovanéhonamiestočinu,pohybaodchodtohtovozidla,akoajnáslednýútekobžalovaného
po ulici od objektu Tri veže. Priebeh samotného skutku, ktorý je predmetom obžaloby, na kamerových

záberoch zachytený nie je.

V súvislosti s povinnosťou súdu uviesť, z akých dôvodov nevyhovel dôkazným návrhom strán v konaní,
súd uvádza, že dôkazný návrh na čítanie svedeckých výpovedí svedkov Q. P. z č.l. 81-85 a z č.l.
1646-1655, G. P..l. 1656-1663, H. L. z č.l. 90-94, A. L. z č.l. 114-118, H. L. z č.l. 138-142 a na

výsluch svedkyne C. R. odmietol z dôvodov uvedených v § 272 ods. 3 Trestného poriadku, konkrétne
výpoveďami svedkov P. a P. mali byť objasňované skutočnosti, ktoré už boli objasnené a vyplývali z iných
už vykonaných dôkazov, teda z výpovede obžalovaného a ním predložených dôkazov o správaní sa a
celkovej povesti poškodeného. Svedkovia H. L., H. L. a H. L. neboli priamymi svedkami skutku a preto
súd dospel k záveru, že výsluch týchto svedkov je pre účely dokazovania zjavne nadbytočný. Ten istý
záver o nadbytočnosti pre dokazovanie súd prijal aj vo vzťahu k návrhu na výsluch vyšetrovateľky R..

Dôkazný návrh na oboznámenie záznamov z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky z č.l. 391-403
(CD označené č. 211) súd odmietol z toho dôvodu, že išlo o dôkaz, ktorý bol realizovaný v inej trestnej
veci než tá, ktorá tvorí predmet trestného konania. Takto získaný dôkaz v inej trestnej veci nemôže byť
dôkazom v tejto prejednávanej veci, pretože v čase získania uvedeného dôkazu sa v tejto predmetnej
veci obžalovaného Y. súčasne trestné stíhanie neviedlo. Preto takto získané informácie mohli pre

orgány činné v trestnom konaní predstavovať len kriminálnu informáciu, ktorá bez ďalšieho príslušného
zákonného procesného postupu, ktorý tu absentoval, nemôže predstavovať dôkaz získaný zákonným
spôsobom.

Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy, a to každý dôkaz samostatne,
ako aj všetky dôkazy vo vzájomnom súhrne.

Z vyššie uvedených dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný E. Y. v mieste, v čase
a aj spôsobom uvedenom vo výrokovej časti obžaloby krátkou guľovou strelnou zbraňou usmrtil

poškodeného Y. D.. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaný E. Y. iného
úmyselne usmrtil, čím naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu vraždy podľa § 145 ods.
1 Trestného zákona.

Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, že by obžalovaný E. Y. jednal s vopred uváženou

pohnútkou, a teda svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu úkladnej
vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný E. Y. vo svojich obhajobných tvrdeniach
uviedol, že išiel na stretnutie s poškodeným, ktorý sa mu dlhodobo a hrubým spôsobom vyhrážal
usmrtením, ako aj usmrtením jeho syna a jeho rodinných príslušníkov, s tým, že je potrebné uvedený
vzájomný konflikt vyriešiť. Z vyjadrení obžalovaného, ako aj ním predložených fotografií, na ktorých

je poškodený zobrazený pri manipulácii so zbraňami, zobrazený v pozícii Führera , ako aj užívania
drog, súd skutkovo ustálil, keďže vykonaným dokazovaním neboli produkované dôkazy o opaku, a
teda také, ktoré by vyjadrenia obžalovaného spochybňovali, že poškodený bol agresívnou osobou,
používajúcou agresívne spôsoby správania a tiež, že tu v skutočnosti existoval konflikt, ktorý chcel
obžalovaný vyriešiť. Obžalovaný ďalej tvrdil, že vzhľadom na osobu poškodeného si bol vedomý toho,

že poškodený je osobou, ktorá dlhodobo a zručne narába so zbraňami, a to bodnými ako aj strelnými,
preto si zobral so sebou aj zbraň s tým, že ak poškodený na neho zaútočí, aby sa mohol brániť.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný priebeh tej časti skutkového deja, kde obžalovaný
poškodeného, po tom ako ho poškodený uvidel, a podľa vyjadrenia začal siahať smerom ku pásu po
zbrani, mu v albánskom jazyku povedal „mo Y., mo Y.“, čo v preklade znamená „Y. nie, nerob to“, a

keď poškodený nereagoval, tak na neho opakovane vystrelil. Obžalovaný tvrdil, že na ďalší priebeh
skutkového deja sa nepamätá. Preto vo vzťahu k záveru, či obžalovaný konal s vopred uváženou
pohnútkou, bol z vyššie uvedených dôvodov prijatý záver, že existujú dôvodné pochybnosti o takomto
závere, teda, že konal s uváženou pohnútkou. Vykonaným dokazovaním obrana obžalovaného, že
poškodeného vopred nechcel usmrtiť a nebola u neho takto vopred uvážená pohnútka na usmrtenie

poškodeného,vyvrátenánebola.Vykonanýmdokazovanímnebolobjektívneustálenýčasovýúsek,ktorý
uplynul od vystúpenia obžalovaného z taxíka a streľbou na poškodeného, možno len ustáliť, že tento
časový úsek trval len niekoľko sekúnd. Pokiaľ ide o závery vyplývajúce z úradného záznamu policajta,
ktorý vyhodnocoval tento časový úsek, na základe podkladov - záznamu z kamery v objekte Tri veže,od zastavenia taxíka po možnú streľbu, tak tento súd vyhodnotil iba ako možnú úvahu policajta o čase,
ktorý mohol prebehnúť, ktorý úradný záznam a samotná úvaha však podľa názoru súdu nemôžu mať,
ani nemajú, takú výpovednú hodnotu, že by bolo možné ustáliť, že prebehol iba čas tri sekundy. Súd

dospel k záveru, že toto je nereálny údaj, pretože tak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, konkrétne
pri posúdení miesta, kde zastalo vozidlo taxislužby a obžalovaný z neho vystúpil a vzdialenosti od
poškodeného, čo bolo cca 9 metrov, po moment prvého výstrelu, musela ubehnúť podstatne dlhšia doba
než zo záznamu policajta vyplývajúca doba troch sekúnd. Predovšetkým vzhľadom na slovný prejav
obžalovaného vo vzťahu k poškodenému, opakovaným vo význame, aby to nerobil, javí sa byť súdu

vykonaným dokazovaním nevyvrátený záver o tvrdení obžalovaného, že neprišiel za poškodeným s
cieľom ho usmrtiť. Je potrebné uviesť, že opakovaná slovná výzva vo vzťahu k poškodenému, aby niečo
nerobil, vyplýva nie len z vyjadrenia obžalovaného, ale aj prítomných svedkov H. a B.. V tejto súvislosti
je ďalej potrebné uviesť, že sa javí byť nelogický záver, aby obžalovaný prišiel poškodeného usmrtiť
s vopred uváženou pohnútkou a pritom by ho vyzýval, aby niečo nerobil, čím mal konkrétne na mysli,
tak ako to obžalovaný uviedol, aby sa nepokúšal vytiahnuť, buď z pravého vrecka alebo niekde spoza

pása, zbraň.

Na základe všetkých týchto úvah, vyplývajúcich z vyššie uvedených dôkazov, tak súd prijal záver, že
obžalovaný, tak ako bolo vyššie uvedené, nekonal s vopred uváženou pohnútkou ísť na stretnutie s
jediným cieľom - poškodeného usmrtiť. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že tento záver

podporuje aj vyjadrenie obžalovaného, že je nelogické usmrtiť poškodeného na mieste, o ktorom je
všeobecne známe, že sú tam kamery.

V kontexte na vyššie uvedené, pokiaľ ide o obhajobné tvrdenia obžalovaného, že jeho konanie bolo
konaním v nutnej obrane, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie

obžalovaného nebolo konaním v nutnej obrane, pretože takéhoto konania vo všeobecnosti sa dopustí
ten, kto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený Trestným zákonom. Súd sa
dôsledne zaoberal a hodnotil jednotlivé dôkazy vo vzťahu k ustáleniu, či zo strany poškodeného išlo o
konanie, ktoré by malo charakter priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku na obžalovaného a dospel k
záveru, že konanie poškodeného nebolo konaním, ktoré by predstavovalo priamo hroziaci alebo trvajúci

útok.Predovšetkýmnazákladeznaleckéhodokazovaniaavýpovedísvedkovmalsúdzapreukázané,že
poškodený v čase príchodu obžalovaného sedel. Obžalovaný sa k poškodenému priblížil z pravej strany
a keď ho poškodený uvidel, snažil sa, a to buď v polohe vzpriamenej sediacej, alebo mierne sa zo sedu
dvíhajúcej, vytiahnuť na obžalovaného zbraň, pričom obžalovaný už v čase príchodu, aj podľa vyjadrenia
svedkov, držal v ruke zbraň. Súdom bol prijatý záver, že konanie poškodeného teda nepredstavovalo

priamo hroziaci alebo trvajúci útok na obžalovaného, ale bolo reakciou na príchod obžalovaného,
ktorý už v tom čase držal v ruke zbraň, prípadne, čo však nebolo jednoznačne preukázané, už aj
na poškodeného mieril. Súd na základe tohto ustálil, že prvotným a základným motívom konania
poškodeného nebolo útočiť so strelnou zbraňou, ktorá sa pri poškodenom následne po skutku aj
našla, na obžalovaného, ale sám sa snažil odvrátiť na neho hroziaci útok zo strany obžalovaného.

Bol to teda obžalovaný, kto sa so zbraňou v ruke dostal do bezprostrednej blízkosti poškodeného a
navodil tak bezprostredné nebezpečenstvo hroziaceho útoku so strelnou zbraňou. Keď to poškodený
uvidel, aj napriek výzve zo strany obžalovaného, aby to nerobil, tento najpravdepodobnejšie v snahe
brániť sa hroziacemu útoku so zbraňou, pokúšal sa vytiahnuť buď z pravého vrecka nohavíc, alebo
z oblasti v blízkosti pásu strelnú zbraň, čo sa mu však buď nepodarilo vôbec alebo len čiastočne.

Obžalovaný, ktorý podľa vlastného vyjadrenia, takúto reakciu zo strany poškodeného očakával, po tom
ako poškodený neuposlúchol jeho výzvu, aby netasil zbraň, z bezprostrednej blízkosti štyrmi postupne
po sebe nasledujúcimi výstrelmi poškodeného zasiahol a spôsobil mu tak strelné poranenia, na následky
ktorých poškodený zomrel.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním nemal súd za preukázané tvrdenie
obžalovaného o tom, že keď ho poškodený uvidel, vytiahol zbraň a namieril ju na obžalovaného, pretože
v takom prípade, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva -
súdneho lekárstva, by bol poškodený zasiahnutý strelami zo strelnej zbrane obžalovaného priamo a v
stoji a teda by strely dopadali pod iným uhlom dopadu a opúšťali telo poškodeného tiež pod iným uhlom

a inak prebiehajúcimi strelnými kanálmi, než ako to ustálili znalci. Skutočnosť, že poškodený bol strelami
zasiahnutý v sede, prípadne mierne vstávajúc, s priebehom strelných kanálov sprava doľava a mierne
zhora nadol, je v rozpore s vyššie uvedeným obranným tvrdením obžalovaného. Výpoveď obžalovaného
o takomto priebehu skutkového deja žiadnymi produkovanými dôkazmi potvrdená nebola, s výnimkoujediného dôkazu, ktorý predstavuje svedecká výpoveď svedka J. H. na hlavnom pojednávaní, ktorý
uviedol, že v čase, keď prišiel obžalovaný a poškodený ho zbadal, tak na obžalovaného vytiahol
zbraň. Toto vyjadrenie svedka H. z hlavného pojednávania je v zásadnom rozpore s jeho výpoveďami

z prípravného konania, keď ani v jednej výpovedi z prípravného konania neuviedol, že poškodený
vstal a na poškodeného mieril. Po tom ako bol vyzvaný, aby uvedený rozpor odstránil, uviedol, že
nedôveruje NAKA a že sa rozhodol, že povie pravdu až na hlavnom pojednávaní, pričom na začiatku
svojej výpovede na hlavnom pojednávaní sám doslova uviedol, že na priebeh samotného skutku si už
moc nepamätá. Zmenu svojej výpovede v tak závažnej skutočnosti dôležitej pre trestné konanie svedok

logickým a hodnoverným spôsobom nevysvetlil, preto súd tejto jeho zmenenej výpovedi neuveril a prijal
také skutkové závery, ako bolo vyššie uvedené, teda že nie poškodený, ale obžalovaný svojim konaním
navodil stav priamo a bezprostredne hroziaceho a trvajúceho útoku na poškodeného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, ako aj okolnosti
prípadu, ako aj na existenciu poľahčujúcich okolností daných ust. § 36 písm. f), j) Trestného zákona,

priťažujúcej okolnosti v zmysle ust. § 37 písm. f) Trestného zákona, konkrétne na to, že obžalovaný
spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby a viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, že trestný
čin spáchal verejne a dospel k záveru, že účel trestu obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona bude naplnený uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby vo výmere 15 rokov, na výkon ktorého súd obžalovaného v súlade s ust. § 48 ods. 3 písm. b)

Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia. Z dôvodu, že to vyžaduje bezpečnosť osôb, súd obžalovanému ako páchateľovi,
ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, ani občanom iného členského štátu Európskej únie, ani
občanomzmluvnéhoštátuDohodyoeurópskomhospodárskompriestore,aniosobou,ktorejboludelený
azyl, alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, v súlade s ust. § 65 ods. 1 Trestného zákona, uložil aj

trest vyhostenia, ktorý mu v súlade s ust. § 65 ods. 3 Trestného zákona vymeral na dobu 15 rokov. Trest
vyhostenia bude vykonaný po vykonaní trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnásť) dní odo dňa vyhlásenia
rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.