Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115203442
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115203442.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpeného
Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava,
proti odporcovi: M. O., Z.. XX.X.XXXX, B. A. XXXX/X, Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 580,14 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 272,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5
% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa X.X.XXXX domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal

odporcu na zaplatenie sumy vo výške 580,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne
od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že uzatvoril s odporcom
zmluvy č. T., T., ktorých neoddeliteľnými súčasťami sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetných
zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM karty, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ sa týmto návrhom na začatie konania v súlade s
vyššie uvedeným domáhal nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za

odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG Optimus L3 II vo výške 114,- eur, Prestigio
MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G vo výške 194,- (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovými cenami (ďalej len „výsledná suma“), t. zn.
predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón
za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas

dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si
bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu
uvedenú v čl.1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu
zľavyzospotrebiteľskejcenymobilnéhotelefónu/telekomunikačnéhozariadenia).Odporcariadneavčas

nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 272,14 eur vyfakturovaných v období XXXX/XX - XXXX/
XX. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX oznámil odporcovi sumu neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na
ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou
úhradou pohľadávky. Zároveň si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od

XX.XX.XXXX.Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

S poukazom na vyššie uvedené zák. ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor,
nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie cit. zák. ust., súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa
XX.XX.XXXX.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúci sa v spise, a to najmä zmluvami č. T., T., dodatkami k zmluvám o pripojení,
pokusom o pokonávku, faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a celým spisovým

materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. T.,
na základe ktorej bola odporcovi zapožičaná mikroprocesorová karta SIM za účelom využívania
telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom v programe Delfín 20 eur. Dňa XX.X.XXXX

uzatvorili účastníci dodatok k uvedenej zmluve, predmetom ktorého bola v čl. 1 bod 1.2. dohoda strán
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia LG Optimus L3 II so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu 1,- eur. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá na 24 mesiacov.
Ďalej navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa X.X.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
T., na základe ktorej bola odporcovi zapožičaná mikroprocesorová karta SIM za účelom využívania

telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom v programe Mobilný internet Premium. Dňa
X.X.XXXX uzatvorili účastníci dodatok k uvedenej zmluve, predmetom ktorého bola v čl. 1 bod 1.2.
dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G
so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- eur. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola
dohodnutá na 24 mesiacov.

Cenu za poskytované služby navrhovateľ odporcovi fakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX T. Č.. XXXXXXXXXX. Odporca v lehote splatnosti faktúry neuhradil.

Navrhovateľ vyzval dňa XX.XX.XXXX odporcu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické

komunikačné služby v celkovej výške 638,15 eur v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie do
XX.XX.XXXX, pričom uviedol, že pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie XX/
XXXX, XX/XXXX T. XX/XXXX vo výške 272,14 eur, zmluvnej pokuty vo výške 308,- eur a poplatku za
mimosúdne vymáhanie vo výške 58,01 eur. Odporca podľa tvrdení navrhovateľa na pokus o pokonávku
nereagoval.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.Podľa ods. 12, písm. b / účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi boli uzatvorené
zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. § 43 zákona o elektronických komunikáciách.
V zmluvách a vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytovania elektronických komunikačných
služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, bol dostatočne určito dojednaný predmet
záväzkov na strane navrhovateľa i odporcu. Na základe predmetných zmlúv a v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť vyúčtovanú cenu za poskytnutú verejnú
službu, tak ako bola táto cena vyúčtovaná navrhovateľom. Pretože odporca túto vyúčtovanú cenu riadne
nezaplatil, a to ani napriek výzve navrhovateľa, súd zaviazal odporcu zaplatiť dlžnú vyúčtovanú sumu
vo výške 272,14 eur ako cenu služieb.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne od XX.XX.XXXX. do zaplatenia
titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že odporcu vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do
XX.XX.XXXX. Odporca však na uvedený pokus o pokonávku nereagoval, čím sa dostal do omeškania s
plnením peňažného dlhu a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. odo dňa XX.XX.XXXX, preto je

povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania. Výška úrokov je určená podľa vládneho nariadenia
87/1995 Z. z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu XX.XX.XXXX bola
0,50 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 5,25 % ročne. S poukazom
na vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa aj v časti úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel.

Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 308,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zamietol.
Navrhovateľ výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi
právo pri porušení záväzku odporcu riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie
viazanosti 24 mesiacov. Uvádzal, že odporca si bol vedomý, že mobilné telefóny sú mu predávané za
cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z

dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Pri akciovej cene 1,- euro
bola predajná cena 115,- eur a uplatnená škoda 114,- eur, pri akciovej cene 1,- eur predajná cena 195,-
eur a uplatnená škoda 194,- eur.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka

sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.
Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov,zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie
priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa
nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti

za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak
ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk
a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v
dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti

medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že
je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité
pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré

prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník
zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti
za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému
protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel,
alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať

všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi
nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané
nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,
ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že

na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti
a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú

si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu spočíva
v tom, že porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby a tak nedodržal lehotu
viazanosti 24 mesiacov podľa dodatkov k zmluvám o pripojení. Následkom tohto a teda v príčinnej
súvislostistakýmtokonanímvzniklaškoda,ktorávlastnepozostávazrozdieluvcenemobilnéhotelefónu
a to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané
už splnenie prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ
nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho,
že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy)

všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),
ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb nepreukázal. Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmlúv s odporcom preukázané
neboloatedaodporcasvojzáväzokzotrvaniavzmluvnomvzťahu24mesiacovsplnil(natomničnemení,že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi
zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ navrhovateľ odvíjal svoj návrh na náhradu škody aj od porušenia povinnosti odporcu platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie odporcu nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody
tak, ako si ju uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu
poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatkov zľavnené mobilné
telefóny, resp. telekomunikačné zariadenie, čo bolo dňa X.X.XXXX T. XX.X.XXXX, keď boli uzavreté

predmetné dodatky k zmluvám o pripojení. Tým, že navrhovateľ predal zľavnené telefóny odporcovi
podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilné
telefóny. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované
navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol
zľavu na mobilné telefóny a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť
za služby v mesiacoch XX/XXXX, XX/XXXX T. XX/XXXX ako vyplýva z predložených faktúr. Nebola

teda splnená základná podmienka, a to že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s
týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje
vznik škody, táto časová postupnosť v danom prípade nebola zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany
odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za

nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je
následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a
odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny obdržal

dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už súd uviedol vyššie, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda
ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania odporcu a to neplatenia za
služby poskytované navrhovateľom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania.
Podľa uzavretého dodatku k zmluve o pripojení navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu na cenu mobilných
telefónov a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti

odporcu. V danom prípade neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa
citovaného § 420 Občianskeho zákonníka a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 308,- eur ako náhrady
škody súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Nakoľko

bol pomer úspechu účastníkov v konaní v zásade rovnaký, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).