Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114212041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Obec A., A. X, IČO: 32 7034,
Kapušany, právne zastúpený Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Jahodová 6748/8, Prešov,
IČO: 36 855 928 proti žalovanej T. J., bytom A. XXX, právne zastúpená JUDr. Petrom Cehelníkom,
advokátom, Konštantínova 6, Prešov, o poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/171/2014-161 zo dňa 2.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, ktorou sa domáhal uloženia
žalovanej povinnosti na vlastné náklady uviesť cestnú priekopu na parcele KN C č. 336/3 v k. ú. A. do
pôvodného stavu, t.j. odstrániť zásyp cestnej priekopy nachádzajúcej sa na parcele č. 336/3 v k. ú. A.
tak, aby bol zabezpečený nerušený a ničím neznížený prietok vody po celej dĺžke cestnej priekopy a na
celom jej prietokovom profile. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 233,24 Eur.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav, obsah pripojených
listinných dôkazov, citoval ust. § 417 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 297, a to 336/3 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere o výmere 92 m2 v celosti. Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej v k. ú. A.
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a to parc. KN C č. 104/1 - orná pôda o výmere 149 m2, parc.
KN C č. 104/2 -zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parc. KN C č. 105 - orná pôda o
výmere 105 m2, parcely KN C č. 336/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 336/3 m2 a stavby

so súp. č.XXX - rodinný dom postavený na parc. č. 104/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
143 m2. Na parc. č. 336/3 vo vlastníctve žalovanej sa pred rodinným domom nachádzal prietokový
profil, ktorý bol žalovanou zasypaný, čo spôsobuje znefunkčnenie cestnej priekopy. Súd poukázal
na stanovisko účastníkov konania, obsah notárskej zápisnice č. N 664/2012 zo dňa 22.10.2012, z
ktorej vyplýva, že v prospech žalobcu bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve vedenia a
uloženia obecného vodovodu a obecnej kanalizácie s napojením na čističku odpadových vôd cez parc.
KN C č. 336/3- zastavené plochy a nádvoria o výmere 92 m2 v minimálnej vzdialenosti 2 metre od

parcely KN C č. 104/1 a KN C č. 105. Podľa rozhodnutia Správy katastra Prešov zo dňa 5.2.2013
bol povolený vklad vecného bremena spočívajúceho v práve vedenia, uloženia a prípadnej opravy
a údržby obecného vodovodu a obecnej kanalizácie s napojením na čističku odpadových vôd cez
nehnuteľnosť. Z obsahu záveru znaleckého posudku vypracovaného prof. Ing. H. G., DrSc., ktorýpredložil žalobca na podporu svojho tvrdenia, súd poukázal na to, že na základe analýzy zrážkovo
- odtokového procesu a analýzy urobenej zo smerových sklonových a prietokových charakteristík
cestnej priekopy a na základe výsledkov urobených výpočtov a prepočtov, zasypaním cestnej priekopy

nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. 336/3 o výmere
92 m2 , sa odtokové pomery v záujmovom území zmenili tak, že akumuláciou povrchového odtoku
zrážkovej vody môže dôjsť k poškodeniu majetku občanov obce A., nachádzajúceho sa v kontakte
s predmetnou cestnou priekopou. Ďalej na základe analýzy konštrukčných smerových, sklonových
a prietokových charakteristík predmetnej cestnej priekopy znalec uviedol, že cestná priekopa bola

navrhnutá a vybudovaná preto, aby pretekajúci povrchový odtok z návrhového dažďa zachytila a
neškodne ho odviedla do recipientu, čím mala predovšetkým zabrániť zaplaveniu priľahlého územia a
poškodzovaniu majetku občanov obce, ako aj k poškodzovaniu samotnej priľahlej komunikácie. Znalec
skonštatoval, že priekopa mohla plniť všetky funkcie, pre ktoré bola naprojektovaná, vybudovaná a
v prevádzkyschopnom stave aj udržiavaná a bez akýchkoľvek pochybností je potrebné zabezpečiť
neprerušený a ničím neznížený prietok vody, najmä zo zachyteného povrchového prítoku zrážkovej

vody po celej dĺžke cestnej priekopy a v celom jej prietokovom profile. Ďalej súd poukázal na obsah
listinného dôkazu, a to rozhodnutie žalobcu ako príslušného orgánu štátnej správy na úseku ochrany
pred povodňami , ktorý uznal žalovanú vinnou zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písmena i/
zákona č. 7/2010 Z.z. ochrane pred povodňami, ktorého sa mala dopustiť tým, že v období od 1.6.2012
do 30.6.2012 bez predchádzajúceho súhlasu orgánu na úseku ochrany pred povodňami na vlastnú

zodpovednosť vykonala na parc. KN C č. 336/3 zapísaná na liste vlastníctva č. XXX terénne úpravy,
ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd počas povodne práve v čase búrkových zrážok z dvoch
súbežných ulíc na cestnom rigole prechádzajúcom cez jej parcelu do rieky Y. tým, že zasypala cestnú
priekopu. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté protestom prokurátora, ktorému žalobca vyhovel a
následne bolo vydané dňa 16.4.2014 nové rozhodnutie, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie, o

ktorom rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 24.7.2014, ktorý
napadnuté rozhodnutie žalobcu zrušil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej bol v
minulosti zriadený kanál, ktorý zabezpečoval odvádzanie zrážkovej vody. Medzi účastníkmi nebolo

sporné, že došlo k zasypaniu tohto kanála žalovanou. O tejto skutočnosti svedčia aj rozhodnutia obce o
uznanížalovanejvinnouzpriestupkupodľa§47ods.3zákonač.7/2010Z.z.oochranepredpovodňami.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku vychádzal z toho, že hoci žalobca tvrdil existenciu
hrozby vážnej škody v súvislosti s nárokom, tieto nároky žiadal posúdiť podľa § 417 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Nepreukázal však existenciu hrozby vážnej škody právnickej osobe. Zo samotného
znaleckého posudku, ktorý žalobca predložil vyplynulo, že môže dôjsť k poškodeniu majetku občanov
obce A. akumuláciou povrchového odtoku zrážkovej vody. Znalec ďalej len konštatoval, že priekopa
bola navrhnutá a vybudovaná preto, aby pritekajúci povrchový odtok návrhového dažďa zachytila
a neškodne ho odviedla do recipientu - vodného toku Y., čím mala zabrániť zaplaveniu priľahlého

územia a poškodzovania majetku občanov obce A. a následne aj k poškodzovaniu samotnej priľahlej
komunikácie. Technické údaje, čo sa týka navrhnutia a vybudovania, a teda aj celkový účel tejto
cestnej priekopy však znalec k dispozícii nemal, lebo z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že
znalec vychádzal len z výsledkov ohliadky, technického profilu cestnej priekopy, topografickej mapy
a charakteristiky návrhových prívalových dažďov pre záujmové územie. Ani samotný žalobca sa k

výstavbeaurčenémuúčelu,čosatýkaminulostitejtocestnejpriekopy,bližšievyjadriťnevedel.Nadruhej
straneznalecaanižalobcasažiadnymspôsobomnevyjadrili,čizohľadnilitúskutočnosť,žemedzičasom
došlo k zriadeniu vodovodnej šachty, a preto podľa tvrdenia žalovanej už technická realizácia uvedenia
do pôvodného stavu, t.j. odstránenie zásypu cestnej priekopy v súčasnosti nie je možná.

Opatrenie k odvráteniu škody podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno uložiť iba v prípade,
že vznik škody iba hrozí a zároveň, že ide o vážne ohrozenie majetku alebo zdravia ohrozeného.
Skutočnosť,čizaplavenímcestnéhotelesahrozížalobcovivznikškodyačiideovážneohrozeniezostalo
nepreukázané, resp. znalec poukazoval na majetok obyvateľov obce, teda susediacich pozemkov,
pričom od tohto faktu odvádzal žalobca skutočnosť, že je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom

sa v konaní rozhodovalo. Žalovaná predložila rozhodnutie Správy katastra Prešov zo dňa 5.2.2013, z
obsahu ktorého vyplýva, že žalobca má vo svoj prospech zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
vedenia, uloženia a prípadnej opravy a údržby obecného vodovodu a obecnej kanalizácie s napojením
na čističku odpadových vôd, pričom podľa tvrdenia samotného žalobcu k zasypaniu cestnej priekopydošlo už v období od 1.6.2012 do 30.6.2012, z čoho teda vyplýva, že v súčasnosti je v prospech
žalobcu zriadené vecné bremeno týkajúce sa realizovania vodovodu a kanalizácie. Žalovanou bolo
predložené stanovisko na uloženie odtokovej rúry zo dňa 5.11.2012 a ohlásenie drobnej stavby na

uloženie odtokovej rúry opäť v prospech žalobcu. Z uvedeného sa javí, že žalobca sa snaží prenášať na
žalovanú svoje povinnosti vyplývajúce mu z oblasti verejného práva. V tom smere vyznieva aj vyjadrenie
Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., o ktoré žiadala žalovaná s tým, či súhlasí s odvedením
dažďových vôd k recipientu vodného toku Y., z ulice X. J. po parc. KN C č. 311 so zaústením do rieky Y.,
ktorý odkázal, že je potrebné daný návrh odvádzania povrchových dažďových vôd na časti územia obce

prerokovať a odsúhlasiť s obcou A., ktorá je stavebným úradom. Súčasne navrhol odvedenie dažďových
vôd nie uzavretou kanalizáciou, ale otvoreným profilom, pričom je potrebné toto zaústenie posúdiť s
územným plánom obce A. z dôvodu zabezpečenia ochrany obce pred povodňami, ako aj rešpektovania
zásad a regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce. Existuje teda
riešenie na daný stav aj iným spôsobom, akým sa to domáha dosiahnuť žalobca prostredníctvom
civilnoprávnej žaloby.

Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 6/2011 zo dňa
26.1.2012, ktoré je aplikovateľné aj na danú právnu vec, z obsahu ktorého vyplýva, že keby nebola
preukázaná určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci a ak sa tak
stalo pre nečinnosť účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení

(§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), prípadne nesplnil ani povinnosť tvrdiť
všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (§ 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - objektívne
hľadisko), postupuje súd podľa pravidiel o dôkaznom bremene, podľa ktorého, ak neoznačia účastníci
konania dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z
dôkazov, ktoré boli vykonané. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej

i v takých prípadoch, kedy zhodnotenie vykonaných dôkazov neumožňuje prijať záver o pravdivosti
sporného tvrdenia účastníka, ani o tom, že by bolo nepravdivé. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia. Táto
zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu.
Z dôvodu nepreukázania existencie hrozby vážnej škody žalobcom, ako aj tým nadväzujúcej aktívnej

legitimácie, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Zdôraznil, že z dôvodu verejného záujmu je
potrebný zásah do vlastníckeho práva žalovanej zriadením cestnej priekopy z dôvodu preventívnych
protipovodňových opatrení, a preto žalobca musí postupovať v zmysle verejnoprávnych ustanovení
zabezpečením územného plánu prípravou potrebnej technickej - stavebnej dokumentácie z pohľadu
celého dotknutého záujmového územia v zmysle ustanovení zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred

povodňami a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, príp. zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 233,24

Eur, ktoré špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci, ďalej, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia. Poukázal na to, že základnou úlohou obce je starostlivosť o všestranný rozvoj
územia a potreby jej obyvateľov. Obec vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením, hnuteľným
a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu, ďalej zabezpečuje výstavbu, údržbu a
vykonáva správu miestnej komunikácie, verejných priestranstiev, ďalej zabezpečuje verejnoprospečné
služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom, odvádzanie

odpadovýchvôd,nakladaniesodpadovýmivodamizožúmpamiestnuverejnúdopravu,akoajobstaráva
a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, ako aj spolupôsobí pri uzatváraní
vhodných podmienok na bývanie v obci. Bol toho názoru, že ochrany sa môže domáhať aj v zmysle
ust. § 5 Občianskeho zákonníka, lebo obec je verejnoprávnou korporáciou, ktorej faktický základ tvoria
jej občania, ktorí majú schopnosť vnímať emisie a môžu byť nimi rušení pri užívaní nehnuteľností. Pri

posudzovaní aktívnej legitimácie poukázal na to, že vzhľadom na široký okruh možných poškodených
subjektov nie je reálne presne subjekty určiť a vymedziť. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého
stupňa v tom, či zaplavením cestného telesa hrozí žalobcovi vznik škody, ide o vážne ohrozenie.
Poukázal na to, že znalec predovšetkým uviedol, že môže dôjsť k poškodeniu majetku občanov obcenachádzajúceho sa v kontakte s predmetnou cestnou priekopou, ako aj zhoršeniu kvality a funkčnosti
priľahlej komunikácie. Podľa jeho názoru, vznik škody a existenciu vážnej škody preukázali listinnými
dôkazmi. Uviedol, že nemôže prevážiť záujem jednotlivca na ochrane jeho majetku nad záujmom na

ochrane majetku širokého okruhu osôb. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 25Cdo 163/2005, ktorý v obdobnej veci uložil žalovaným na vlastné náklady uviesť do pôvodného
stavu tok potoka uložením rúr. Podľa názoru žalobcu, boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne
podmienky na uloženie povinnosti žalovanej, lebo žalobca je skutočným subjektom oprávneným v
predmetnom konaní. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že cestná priekopa bola konaním zo strany

žalovanej zasypaná a že predmetná nehnuteľnosť na ktorej sa nachádza zasypaná cestná priekopa
je vo vlastníctve žalovanej. Namietal aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré nepovažoval za
preskúmateľné. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Právny zástupca žalovanej sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako

aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení

v dôsledku čoho by došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu nepovažoval za opodstatnené. Je
nesporné, že súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe
ktorého sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej prostredníctvom, ktorej došlo k vhodnému a
primeranému opatreniu na odvrátenie hroziacej škody. Existencia hroziacej škody však v danom prípade
preukázaná nebola. Navyše súd prvého stupňa správne poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie

žalobcu, lebo v konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti žalobca, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno nepreukázal svoje tvrdenia. Nesplnenie dôkazného bremena malo za následok neúspech v
konaní. Na túto skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal. Ani v odvolacom konaní sa skutkové
okolnosti veci týkajúce posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku, vrátane aktívnej legitimácie na strane
žalobcu nezmenili.

Žaloba podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže byť úspešná len vtedy, keď vážne ohrozenie
existuje v čase rozhodovania súdu. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobcovi - obci hrozilo
vážne ohrozenie, ku ktorému by mala prispieť žalovaná. Naopak súd prvého stupňa správne poukázal
na povinnosti obce v zmysle Zákona o ochrane pred povodňami, ako aj územnom plánovaní a

stavebnom poriadku. Ani znaleckým dokazovaním, ktorý predložil žalobca na podporu svojho tvrdenia,
príp. listinnými dôkazmi, najmä fotografiami, vážne ohrozenie nebolo preukázané, a tým žalobca nesplnil
dôkazné bremeno, čo malo za následok jeho procesný neúspech. Tvrdenie žalobcu o neurčitom počte
fyzických osôb, ktorým hrozí škoda v obci, nemôže viesť k aktívnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby
v zmysle ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na povinnosti obce v oblasti verejného práva, na ktoré
nakoniec aj sám žalobca poukázal v odvolaní. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku inej
vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu,odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Súd sa dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

Žaloba žalobcu bola uplatnená v zmysle ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto poukázanie
na ust. § 127 Občianskeho zákonníka v podanom odvolaní odvolací súd nemohol považovať za
dôvodné. V sporovom konaní bol súd viazaný procesným návrhom žalobcu, ako aj skutkovými
okolnosťami, ktoré žalobca v rámci vykonaného dokazovania preukázal. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že by zo strany žalovanej hrozilo žalobcovi bezprostredne vážne

ohrozenie, ktoré by odôvodňovalo priznanie ohrozenému, t. j. žalobcovi právo domáhať sa primeraného
a vhodného opatrenia na odvrátenie hroziacej škody tak, ako to predpokladá ust. § 417 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol. Iné trovy odvolacieho konania žalovanej z obsahu
spisu nevyplývajú a právny zástupca žalovanej návrh na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia

nepredložil (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.