Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415207423
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415207423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený
JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporkyni: B. N., A.. XX.XX.XXXX,
bytom C. O. XXX/X, Ž., v konaní o zaplatenie 239,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadal navrhovateľ uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 239,75 Eur s úrokom
z omeškania 8,25 % ročne od 09.12.2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou dňa

30.11.2012 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 800,- Eur za odplatu 304,- Eur. Úver mala
odporkyňasplatiťv13mesačnýchsplátkach,nouhradilalensumu864,25Eur.Pretoženesplácalapodľa
splátkového kalendára, po predchádzajúcom upozornení listom zo dňa 25.07.2013 oznámil odporkyni
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 08.12.2013.

Odporkyňa návrh prevzala dňa 01.02.2016, no k veci sa nevyjadrila.

Vo veci súd rozhodol bez jej prejednania na pojednávaní s použitím ust. § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pretože vo veci sa jedná o drobný spor do 1000 Eur (§ 29 ods.
6 a § 200ea O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420123583 datovanej dňom 30.11.2012 navrhovateľ

poskytol odporkyni úver vo výške 800,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20
% a okrem toho si navrhovateľ účtoval odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %. V čl. II zmluvy sa
odporkyňa zaviazala uhradiť istinu 800,- Eur a odplatu 304,- Eur v 13 mesačných splátkach.

Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného navrhovateľom ako aj z postavenia
jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jej
samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch.

Ku dňu uzavretia zmluvy 30.11.2012 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tentoúdaj v zmluve absentuje, pretože síce v Obchodných podmienkach (bod 2), ktoré sú na rubovej strane
zmluvy je uvedené, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie
poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej

splatnosti úveru“, no takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň, v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú
splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že splatnosť splátok úveru bola dohodnutá tak, že prvá splátka
je splatnou 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo znamená, že veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať
jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový

okamih splatnosti poslednej splátky.

Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 800,- Eur
a súčasne „odmena za poskytnutie úveru“ vo výške 18 % z istiny 800,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná
o peniaze poskytované pri 20 percentom úroku. Ako je však zo zmluvy zrejmé, išlo o spotrebiteľský úver

poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (deklarácia v zmluve, že dlžník potvrdzuje podpisom zmluvy
prevzatie istiny) a preto podľa názoru súdu poplatkom za poskytnutie úveru navrhovateľ v skutočnosti
prekrýva reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá tak predstavuje 38 %.

Napokon ani RPMN vyžadovaná ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu 30.11.2012 nie je v zmluve obsiahnutá. RPMN (ročná percentuálna
miera nákladov) je údaj slúžiaci spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych finančných
inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Takýto údaj obsahujú
obchodné podmienky nachádzajúce sa na druhej strane zmluvy, no je uvedený všeobecne pre splatnosť
úveru na 7 mesiacov (66,19 %), resp. na 13 mesiacov (67,70 %) bez ohľadu na to, aká suma a s akými

splátkami je predmetom zmluvy. Odhliadnuc od toho je aj tak v konečnom dôsledku neakceptovateľnou
(atýmpraktikou,ktoránemôžepožívaťprávnuochranu)snahanavrhovateľaobchádzaťspotrebiteľským
predpisom jasne vyžadovaný údaj spotrebiteľskej zmluvy jeho uvedením v obchodných podmienkach,
ktorých prioritným významom je doplnenie/spresnenie určitých menej podstatných zložiek zmluvy. Už
len samotný odkaz na obchodné podmienky (či rôzne prílohy, sadzobníky, príklady atď.) vnáša do

procesu rozhodovania spotrebiteľa nežiaduci prvok neurčitosti (resp. nevedomosti), ktorého odstránenie
je primárnym zámerom spotrebiteľskej ochrany prostredníctvom uvedenej právnej normy.

Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli absencii uvedených náležitostí v predloženej zmluve o
spotrebiteľskom úvere je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preto pokiaľ odporkyňa zaplatila z poskytnutej sumy 800,-
Eur sumu 864,25 Eur, súd musel návrh ohľadne žalovanej sumy 239,75 Eur ako nedôvodný zamietnuť,
lebo záväzok odporkyne už zanikol splnením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda v čase
vyhlásenia rozsudku už neexistoval (§ 154 ods. 1 O.s.p.).

Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania od 09.12.2013 poukazujúc na to, že listom zo dňa 25.07.2013
zosplatnil úver ku dňu 08.12.2013. Nepreukázal však, že skutočne tento list doručil odporkyni, lebo z
poštového podacieho hárku je zistiteľné len jeho odoslanie na poštovú prepravu a takisto nepreukázal,
žeodporkyňanezaplatilasumuneprevyšujúcuposkytnutýúver800,-Eurdo09.12.2013,odkedysamala
dostať do omeškania. Súd preto zamietol návrh aj ohľadne úrokov z omeškania, keď nemal preukázaný

nárok navrhovateľa na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje,
že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni náhradu trov konania

nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.