Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Er/3236/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810217614
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3810217614.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Z. G. v G., W.: XXXXXXXX, E. 1, XXX XX G.,
proti povinnému: C. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., XXX XX G.,
o vymoženie 99,85 eur, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi, Exekútorský úrad Prievidza, Mariánska 35, 971 01
Prievidza, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa XX.XX.XXXX, domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým sú Rozhodnutia Z. práce sociálnych
vecí a rodiny v G., č. A/XXXX/XXXXX-XX/XXXXXX I./T. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatnosť dňa

XX.XX.XXXX, vykonateľnosťdňa XX.XX.XXXXa č. XXXX/XXXXX-XX/XXXXX J./I. zo dňa XX.XX.XXXX,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi, Exekútorský úrad
Prievidza, Mariánska 35, 971 01 Prievidza, udelené exekučným súdom dňa XX.XX.XXXX.
Súdny exekútor postúpil súdu dňa XX.XX.XXXX oznámenie oprávneného, že povinný zomrel dňa
XX.XX.XXXX, dedičské konanie bolo ukončené uznesením OS Prievidza č. XXD XXX/XXXX K. XX/

XXXX, a je preto potrebné exekučné konanie zastaviť.
Podľa § 58 odst. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 odst. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví. (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov konania.
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu
ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.). Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby
mať práva a povinnosti smrťou zanikne.
Z § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že povinnosti z exekučných vzťahov nezanikajú smrťou
povinného, ale prechádzajú na dedičov, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky nadobudnutého

dedičstva (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Predmetom exekučného konania je v danom prípade pohľadávka štátu v správe oprávneného titulom
náhrady za poskytnuté náhradné výživné, teda plnenie, ktoré mal (dlžník) - povinný vykonať osobne.
Smrťou povinného v danom prípade preto zaniká aj pohľadávka oprávneného a neprichádza do úvahy
univerzálna sukcesia, teda prechod práv a povinností na dedičov.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné ďalšie trvanie exekúcie vyhlásiť za neprípustné a exekúciu zastaviť.

Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi zastavil.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Zákonná povinnosť povinného znášať trovy exekúcie teda vyplýva z ustanovení § 196 a § 197 ods. 1

Exekučného poriadku. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade
trov a táto výnimka je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie
jej zastavením. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí
zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídaťdôvodzastaveniaexekúcie.Rozsahtejtopovinnostinanáhradujedanýrozsahomprocesného
zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Skutočnosť, že v priebehu exekúcie povinný

zomrel, pričom smrťou zanikla aj jeho spôsobilosť byť účastníkom konania a zanikla aj pohľadávka
štátu, pretože išlo o osobné plnenie, čo oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, vedie
súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov
exekúcie, pretože niet koho k náhrade trov exekúcie zaviazať. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu
trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej

moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym
exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých
prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania / v časti
trov/. Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom
vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku /rozsudok z

23.11. 1983/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal
aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1. 2008 , uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008,
uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12. 2008 , uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých
opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom.

Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné
stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn.
II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.
Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I. o zastavení exekúcie možno podať odvolanie.(§ 58 ods. 5 v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p.)
Proti výroku II. o náhrade trov exekúcie možno zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku podať odvolanie
v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne,
písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa

má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny. V zmysle
§ 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak